Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nɔ Hewɔ ni Yelikɛbualɔ He Hiaa Adesai

Nɔ Hewɔ ni Yelikɛbualɔ He Hiaa Adesai

Nɔ Hewɔ ni Yelikɛbualɔ He Hiaa Adesai

NUU ko ni tsutsu ko lɛ eji henɔwolɔ kɛ yitsoŋwalɔ lɛ kɛɛ akɛ, ‘tsutsu lɛ miji mɔ ko ni jeɔ gbɛ ewaa mɛi ayi.’ No mli lɛ eji mɔ ko ni bɔɔ musu waa diɛŋtsɛ, ni egbá Yesu Kristo sɛɛnyiɛlɔi ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ anaa ni etutua amɛ waa diɛŋtsɛ. Ekɛ hiɛsɔɔ wie akɛ: ‘Shi kɛlɛ ana mi mɔbɔ.’ Ebaafee tamɔ nɔ ko ni anyɛŋ ahe aye akɛ nɛkɛ mɔ ni waa mɔ yi waa nɛɛ batsɔ Kristofonyo anɔkwafo bɔfo Paulo.—1 Timoteo 1:12-16; Bɔfoi lɛ Asaji 9:1-19.

Jeee mɔ fɛɛ mɔ efee nibii ni Paulo fee lɛ. Ni kɛlɛ, wɔ fɛɛ wɔshɛɛɛ Nyɔŋmɔ taomɔ nii ahe. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ “mɛi fɛɛ efee esha, ni Nyɔŋmɔ anunyam lɛ ebɔ amɛ.” (Romabii 3:23) Kɛfata he lɛ, ewaaa kwraa akɛ wɔnijiaŋ aaaje wui kwraa, ekolɛ ni wɔɔsusu akɛ wɔhiii kwraa bɔ ni Nyɔŋmɔ aaana wɔ mɔbɔ. Beni Paulo susuɔ esha akɔnɔi ni eyɔɔ lɛ he lɛ, lɛ diɛŋtsɛ ejaje akɛ: “Gbɔmɔ ni nii yɔɔ mɔbɔ ji mi; namɔ aaajie mi kɛaajɛ nɛkɛ gbele gbɔmɔtso nɛɛ dɛŋ?” Beni ehaa lɛ diɛŋtsɛ esanebimɔ lɛ hetoo lɛ, eŋma akɛ: “Miitsɔ wɔ-Nuntsɔ Yesu Kristo nɔ miida Nyɔŋmɔ shi.”—Romabii 7:24, 25.

Te Bɔlɔ ko ni ja aaafee tɛŋŋ ni ekɛ eshafeelɔi aaabɔ? (Lala 5:4) Kadimɔ akɛ Paulo kɛɛ akɛ: ‘Miitsɔ wɔ-Nuntsɔ Yesu Kristo nɔ miida Nyɔŋmɔ shi.’ Mɔ kroko hu ni nine shɛ Nyɔŋmɔ mɔbɔnalɛ lɛ nɔ lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Kɛ́ mɔ ko fee esha jiŋŋ, wɔyɛ mlidamɔlɔ yɛ tsɛ lɛ ŋɔɔ, Yesu Kristo, jalɔ lɛ; ni lɛ ji wɔhe eshai lɛ ahe kpatamɔ nɔ̃; shi jeee wɔnɔ̃ lɛ kɛkɛ he, shi moŋ jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔ̃ lɛ hu he.”—1 Yohane 2:1, 2.

Mɛni hewɔ atsɛ́ɔ Yesu Kristo akɛ “mlidamɔlɔ [yelikɛbualɔ, NW ] yɛ tsɛ lɛ ŋɔɔ” lɛ? Ni yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Yesu ji wɔhe eshai lɛ ahe “kpatamɔ nɔ̃”?

Nɔ Hewɔ ni Yelikɛbualɔ He Hiaa

Yesu ba shikpɔŋ lɛ nɔ ‘koni eŋɔ esusuma eha yɛ mɛi pii akpɔmɔ hewɔ.’ (Mateo 20:28) Kpɔmɔ nɔ ji jara ni awoɔ koni akɛhe nɔ ko kɛba ekoŋŋ, loo koni akɛkpɔ mɔ ko loo nɔ ko. Hebri feemɔ wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ ‘kpɔmɔ’ lɛ hiɛ shishinumɔ ni tsɔɔ nɔ ko nɔ ni ahàa loo eshai akpatamɔ. (Lala 78:38) Akɛ Hela wiemɔ ni tamɔ nɔ ni anaa yɛ Mateo 20:28 lɛ tsuɔ nii titri koni akɛtsɔɔ jara ni awoɔ koni akɛkpɔ tawuu mli gboklɛfoi loo akɛha nyɔji aye amɛhe. Bɔni afee ni atsu jalɛsaneyeli he nii lɛ, akɛ nɔ ko haa kɛtsakeɔ nɔ kroko ní kɛ lɛ hiɛ jara kome.

Adesai baje nyɔŋyeli mli yɛ atua ni klɛŋklɛŋ gbɔmɔ lɛ tse eshi Nyɔŋmɔ lɛ hewɔ. Taakɛ Mose Klɛŋklɛŋ Wolo lɛ yitso 3 lɛ tsɔɔ lɛ, nakai gbɔmɔ ni yeɔ emuu—Adam—hala akɛ ebaanyiɛ gbɛ ni haa agboɔ Yehowa Nyɔŋmɔ nɔ toi lɛ nɔ. Kɛtsɔ nakai feemɔ nɔ lɛ, ehɔ̃ɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe kɛ eseshibii ni afɔko amɛ lɛ fɛɛ ewo esha kɛ gbele nyɔŋyeli mli. No hewɔ lɛ, Adam laaje nikeenii ni ji adesa wala ni yeɔ emuu ni yɔɔ kɛha lɛ diɛŋtsɛ kɛ eshwiei lɛ fɛɛ.—Romabii 5:12, 18, 19; 7:14.

Nyɔŋmɔ to gbɛjianɔ yɛ blema Israel koni akɛ kooloi afɔleshaai akpata aha gbɔmɛi ahe eshai loo akɛhà nɔ. (3 Mose 1:4; 4:20, 35) Yɛ nakai feemɔ mli lɛ, akɛ kooloo ni akɛ shãa afɔle lɛ wala ha kɛto eshafeelɔ lɛ nɔ̃ lɛ najiaŋ. (3 Mose 17:11) No hewɔ lɛ, abaanyɛ awie “kpatamɔ gbi lɛ” hu he akɛ “kpɔmɔi agbi.”—3 Mose 23:26-28.

Shi kɛlɛ, akɛni gbɔmɔ nɔ kwɔ fe kooloi hewɔ lɛ, “anyɛŋ akɛ tsinai kɛ tookpakpoi alá ajie eshai [kɛya kwraa].” (Hebribii 10:1-4) Bɔni afee ni afɔleshaa jara lɛ afee nɔ ni sa ni aaanyɛ akpata aha eshai, loo ejie kɛya kwraa lɛ, esa akɛ ekɛ nɔ ni Adam laaje lɛ aye egbɔ. Jalɛsane he nsɛnii lɛ biɔ ni aná gbɔmɔ ni yeɔ emuu (Yesu Kristo) koni ekɛ nɔ ni gbɔmɔ kroko ni yeɔ emuu (Adam) elaaje lɛ lɛ aye egbɔ. Adesa wala ni yeɔ emuu pɛ baanyɛ awo kpɔmɔ nɔ̃ jara lɛ koni akɛkpɔ Adam shwiei lɛ kɛjɛ nyɔŋyeli ni amɛklɛŋklɛŋ tsɛ lɛ ehɔ̃ɔ amɛ ewo mli lɛ mli. ‘Susuma yɛ susuma najiaŋ’ lɛ baatsu nɔ ni anɔkwa jalɛsaneyeli biɔ lɛ he nii.—2 Mose 21:23-25.

Beni Adam fee esha ni abu lɛ gbele fɔ́ lɛ, no mli lɛ eshwiei ni afɔko amɛ lɛ yɛ ehɛ mli lolo ni yɛ no hewɔ lɛ amɛkɛ lɛ fɛɛ gboiɔ. Yesu ni ji gbɔmɔ ni yeɔ emuu, “naagbee Adam lɛ” sumɔɔɔ akɛ enáa weku. (1 Korintobii 15:45) Eshwiei ni afɔko amɛ lɛ yɛ ehɛ mli beni egbo akɛ adesa ni yeɔ emuu afɔleshaa lɛ. No hewɔ lɛ, abaanyɛ akɛɛ akɛ, mɛi ni baanyɛ aba akɛ adesai aweku ni yɔɔ ehɛ mli lɛ kɛ lɛ fɛɛ gboi. Yesu ŋɔ Adam weku eshafeelɔi ní gboɔ lɛ efee lɛ diɛŋtsɛ enɔ̃. Eŋmɛɛ hegbɛ ni eyɔɔ akɛ eeená lɛ diɛŋtsɛ eweku lɛ he. Kɛtsɔ adesa wala ni yeɔ emuu ni Yesu yɔɔ ni ekɛshã afɔle lɛ nɔ lɛ, ekpɔ adesai fɛɛ ni jɛ Adam mli lɛ bɔni afee ni amɛnyɛ amɛtsɔ E-weku, ní amɛfee Lɛ amɛ “Naanɔ-tsɛ.”—Yesaia 9:5, 6.

Yesu kpɔmɔ afɔleshaa lɛ gbele gbɛ kɛha adesai ni feɔ toiboo lɛ ni amɛná Nyɔŋmɔ mɔbɔnalɛ ni amɛná naanɔ wala. No hewɔ lɛ, bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Esha dɛŋ nyɔmɔwoo lɛ gbele ni; shi Nyɔŋmɔ duromɔ keenɔ lɛ naanɔ walaŋ yɛ Kristo Yesu, wɔ-Nuntsɔ lɛ, mli.” (Romabii 6:23) Wɔnyɛŋ nɔ ko wɔfee akɛ ja wɔjie Yehowa yi yɛ suɔmɔ kɛ mlihilɛ ni fata kpɔmɔ nɔ̃ lɛ he lɛ, ní ji nɔ ni akɛha yɛ jara ni wa waa lɛ naa kɛha lɛ kɛ e-Bi ni esumɔɔ lɛ lɛ. (Yohane 3:16) Ni eka shi faŋŋ akɛ, Yesu tsɔɔ akɛ eji “mlidamɔlɔ [yelikɛbualɔ, NW ] yɛ tsɛ lɛ ŋɔɔ,” beni atee lɛ shi kɛtee ŋwɛi wala mli ni ekɛ efɔleshaa he kpɔmɔ nɔ̃ jara lɛ yaha Nyɔŋmɔ yɛ ŋwɛi lɛ. * (Hebribii 9:11, 12, 24; 1 Petro 3:18) Shi te Yesu Kristo tsɔɔ amrɔ nɛɛ akɛ eji wɔyelikɛbualɔ yɛ ŋwɛi ehaa tɛŋŋ?

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 12 Kwɛmɔ wolo ni ji Nilee Ni Kɛ Mɔ Yaa Naanɔ Wala Mli lɛ yitsei 4 kɛ 7 lɛ, ní Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc. fee lɛ.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 4]

Adesai awala ni yeɔ emuu ni Yesu yɔɔ lɛ batsɔ jara ni akɛkpɔ Adam shwiei