Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Mɛɛ Gbɛ Nɔ Nyɔŋmɔ Mumɔ lɛ Tsuɔ Nii yɛ Ŋmɛnɛ?

Mɛɛ Gbɛ Nɔ Nyɔŋmɔ Mumɔ lɛ Tsuɔ Nii yɛ Ŋmɛnɛ?

Mɛɛ Gbɛ Nɔ Nyɔŋmɔ Mumɔ lɛ Tsuɔ Nii yɛ Ŋmɛnɛ?

EJI obubuafo kɛjɛ enyɛ musuŋ. Etáa sɔlemɔwe lɛ shinaa ni atsɛɔ lɛ Fɛfɛo lɛ naa bɔni afee ni eba nii kɛjɛ mɛi ni boteɔ sɔlemɔwe lɛ mli lɛ adɛŋ. Shi gbi ko lɛ, nɛkɛ nibalɔ obubuafo nɛɛ nine shɛ nikeenii ko ní jara wa kwraa fe shika kukuji fioo komɛi kɛkɛ nɔ. Atsa lɛ!—Bɔfoi lɛ Asaji 3:2-8.

Eyɛ mli akɛ bɔfo Petro kɛ bɔfo Yohane ji mɛi ni ‘wo enɔ damɔ shi ni amrɔ lɛ nɔŋŋ lɛ enaji kɛ etalɔi lɛ amli wa lɛ’ moŋ, shi amɛkɛ hiɛnyamwoo lɛ haaa amɛhe. Mɛni hewɔ? Petro diɛŋtsɛ tsɔɔ mli akɛ: “Nyɛ Israelbii, mɛɛba ni nyɛhiɛ feɔ nyɛ yaa yɛ enɛ hewɔ? Aloo mɛɛba nyɛkwɛɔ wɔ gãa nɛkɛ, tamɔ nɔ ni wɔ diɛŋtsɛ wɔ hewalɛ loo Nyɔŋmɔ jamɔ wɔkɛha mɔ nɛɛ nyiɛɔ lɛ?” Yɛ anɔkwale mli lɛ, Petro kɛ Yohane fɛɛ le akɛ jeee amɛ hewalɛ naa, shi Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ naa moŋ amɛbaanyɛ amɛfee nɔ ko ni tamɔ nakai.—Bɔfoi lɛ Asaji 3:7-16; 4:29-31.

Yɛ nakai beaŋ lɛ, “hewalɛ nii srɔtoi” ni afee lɛ tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ fĩɔ Kristofoi asafo ni aje shishi ehee lɛ sɛɛ. (Hebribii 2:4) Paulo kɛɛ akɛ, kɛ́ amɛtsu amɛyiŋtoi ahe nii amɛgbe naa lɛ, “amɛsɛɛ baafo.” * (1 Korintobii 13:8) Enɛ hewɔ lɛ, amrɔ nɛɛ lɛ, wɔnaaa tsamɔ, gbalɛ shɛɛ saji, aloo daimonioi amumɔi fɔji afaamɔ ni Nyɔŋmɔ miitsu he nii yɛ Kristofoi asafo lɛ mli.

Shi ani enɛ tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsuuu nii dɔŋŋ? Dabi kwraa! Nyɛhaa wɔsusua gbɛ̀i komɛi anɔ ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ tsu nii yɛ yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli, kɛ agbɛnɛ hu yɛ wɔgbii nɛɛ amli.

“Anɔkwale Mumɔ”

Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nitsumɔ kome ji ni eha ale saji, ni eha ale nii, ni ejie anɔkwalei lɛ etsɔɔ. Beni eshwɛ fioo ni Yesu baagbo lɛ, ekɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: “Miyɛ nii pii lolo ni makɛɛ nyɛ; shi nyɛnyɛŋ mli nyɛmɔ amrɔ nɛɛ; shi kɛ́ lɛ, anɔkwale Mumɔ lɛ, ená eba lɛ, eeetsɔɔ nyɛ anɔkwale lɛ fɛɛ mli gbɛ.”—Yohane 16:12, 13.

Afɔse “anɔkwale Mumɔ” lɛ ashwie shi yɛ Pentekoste afii 33 Ŋ.B. beni akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baptisi kaselɔi aaafee 120 ni ebua amɛhe naa yɛ ŋwɛitsu nɔ yɛ Yerusalem lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 2:1-4) No mli lɛ bɔfo Petro fata mɛi ni ebua amɛhe naa lɛ ahe kɛha daa afi gbijurɔyeli lɛ. Akɛni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ eyi Petro obɔ hewɔ lɛ, ‘ete shi edamɔ shi’ ni ewo egbee nɔ, aloo eha anɔkwalei komɛi ni kɔɔ Yesu he lɛ fee faŋŋ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, etsɔɔ bɔ ni “awo” “Yesu Nazarenyo lɛ” ‘nɔ kɛtee Nyɔŋmɔ ninejurɔ nɔ’ lɛ mli. (Bɔfoi lɛ Asaji 2:14, 22, 33) Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ tsirɛ Petro hu ni ekɛ ekãa jaje etsɔɔ Yudafoi ni boɔ lɛ toi lɛ akɛ: “Ha ni Israel we lɛ fɛɛ ale krɛdɛɛ akɛ Nyɔŋmɔ eŋɔ nɛkɛ Yesu ni nyɛsɛŋ lɛ nɛɛ efee Nuntsɔ kɛ Kristo fɛɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 2:36) Nɔ ni jɛ Petro shɛɛ sane ni jɛ mumɔŋ ni ekɛha lɛ mli ba ji akɛ, gbɔmɛi aaafee akpei etɛ “hé ewiemɔi lɛ . . . yɛ tsuijurɔ naa” ni abaptisi amɛ. Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ tsɔ nɛkɛ gbɛ nɔ eye ebua amɛ ni etsɔɔ amɛ gbɛ ni amɛle anɔkwale lɛ.—Bɔfoi lɛ Asaji 2:37-41.

Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ hu tsu nii akɛ tsɔɔlɔ kɛ kailɔ. Yesu kɛɛ akɛ: “Shi hefatalɔ lɛ, ni ji Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, mɔ ni tsɛ lɛ baatsu yɛ migbɛi anɔ lɛ, lɛ eeetsɔɔ nyɛ nii fɛɛ, ni eeekai nyɛ nii fɛɛ ni mikɛɛ nyɛ lɛ.”—Yohane 14:26.

Mɛɛ gbɛ nɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsuɔ nii yɛ akɛ tsɔɔlɔ? Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ gbele kaselɔi lɛ ajwɛŋmɔ mli ni amɛnu saji ni Yesu ekɛɛ amɛ momo lɛ shishi jogbaŋŋ kɛmɔ shi. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, bɔfoi lɛ le akɛ beni ayeɔ Yesu sane yɛ kojomɔhe lɛ, ekɛɛ Pontio Pilato, ni ji Roma nɔyelɔ ni jɛ Yudea lɛ akɛ: “Mimaŋtsɛyeli lɛ jɛɛɛ je nɛŋ.” Shi kɛlɛ yɛ gbii 40 sɛɛ beni Yesu kwɔɔ kɛyaa ŋwɛi lɛ, bɔfoi lɛ hiɛ jwɛŋmɔ ni ejaaa lolo ákɛ abaato Maŋtsɛyeli lɛ ama shi yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. (Yohane 18:36; Bɔfoi lɛ Asaji 1:6) Eka shi faŋŋ akɛ bɔfoi lɛ nyɛɛɛ amɛnu Yesu wiemɔi lɛ ashishi jogbaŋŋ aahu kɛyashi afɔse Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ashwie amɛnɔ yɛ Pentekoste afi 33 Ŋ.B.

Agbɛnɛ hu Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ tsu nii akɛ kailɔ, kɛtsɔ Yesu tsɔɔmɔi srɔtoi ni ehaa akaiɔ lɛ nɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, gbalɛi ni kɔɔ Kristo gbele lɛ kɛ eshitee lɛ he lɛ ná shishinumɔ hee yɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yelikɛbuamɔ naa. (Mateo 16:21; Yohane 12:16) Akɛni bɔfoi lɛ nyɛ amɛkai Yesu tsɔɔmɔi lɛ hewɔ lɛ, amɛnyɛ amɛkɛ ekãa fã amɛshidaamɔ lɛ he yɛ maŋtsɛmɛi, kojolɔi kɛ jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi ahiɛ.—Marko 13:9-11; Bɔfoi lɛ Asaji 4:5-20.

Kɛfata he lɛ, Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ye ebua ni ekudɔɔ mra be mli Kristofoi lɛ kɛyaa shikpɔŋkukuji ni woɔ yibii amli yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. (Bɔfoi lɛ Asaji 16:6-10) Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ hu tsirɛ mra be mli Kristofoi lɛ ni amɛkɛ amɛhe wo Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ni ji Biblia lɛ ŋmalamɔ mli, koni adesai fɛɛ aná he sɛɛ. (2 Timoteo 3:16) Belɛ, eka shi faŋŋ akɛ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsu nii yɛ gbɛ̀i srɔtoi anɔ yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli. Akɛhaaa koni akɛtsu naakpɛɛ nibii pɛ.

Mumɔ Krɔŋkrɔŋ lɛ yɛ Wɔbe Nɛɛ Amli

Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ miitsu nii nakai nɔŋŋ yɛ anɔkwa Kristofoi ateŋ yɛ wɔbe nɛɛ amli. Enɛ bafee faŋŋ yɛ Biblia kaselɔi akuu fioo ko ateŋ yɛ Allegheny, Pennsylvania, U.S.A., yɛ afii ohai 19 lɛ naagbee gbɛ. Nɛkɛ Biblia kaselɔi ni yɔɔ ekãa nɛɛ miisumɔ ni amɛle “anɔkwale lɛ.”—Yohane 8:32; 16:13.

Charles Taze Russell ni ji kuu nɛɛ mlinyo lɛ tsɔɔ bɔ ni esumɔɔ ni ele Ŋmalɛ mli anɔkwale lɛ ni ekɛɛ akɛ: “Misɔleɔ akɛ abaaye abua mi ni majie hetsɛ̃ kɛ naatsii nibii yɛ migbɛ nɔ koni mumɔ lɛ anyiɛ mihiɛ ni maná shishinumɔ ni ja.” Nyɔŋmɔ jɔɔ nɛkɛ heshibaa sɔlemɔ nɛɛ nɔ.

Yɛ be mli ni Russell kɛ enanemɛi lɛ kpàa Ŋmalɛi lɛ amli kɛ hiɛdɔɔ lɛ, eha nibii pii fee amɛ faŋŋ. Russell tsɔɔ mli akɛ: “Wɔna akɛ, afii ohai abɔ ni eho nɛɛ lɛ, gbɛjianɔtoi ni mli egbala kɛ kui srɔtoi lɛ egbɛ Biblia tsɔɔmɔi babaoo eshwã yɛ amɛteaŋ, ni kɛ hoo lɛ amɛkɛ adesai asusumɔi kɛ tɔmɔi efutu lɛ.” Nɔ ni ejɛ enɛ mli eba ji nɔ ni etsɛɔ lɛ akɛ, “anɔkwale ni egba afã lɛ.” Yɛ anɔkwale mli lɛ, akɛ wɔŋjamɔ tsɔɔmɔi pii ni akɛwo Kristendom jamɔ mli yɛ afii ohai ni eho lɛ mli lɛ ehà Ŋmalɛ mli anɔkwalei lɛ anɔ. Shi Russell tswa efai shi akɛ ebaale anɔkwale lɛ ní ejaje etsɔɔ mɛi krokomɛi.

Zion’s Watch Tower and Herald of Christ’s Presence, lɛ baafai lɛ amli lɛ, Russell kɛ enanemɛi lɛ kɛ ekãa wie amɛshi apasa jamɔŋ tsɔɔmɔi ni haaa ale Nyɔŋmɔ lɛ. Amɛná amɛle akɛ—akɛ nɔ ni tamɔɔɔ susumɔi ni jamɔi lɛ le waa lɛ—susuma lɛ gboɔ, ni yɛ gbele mli lɛ wɔyaa gbonyobu lɛ mli, ni ákɛ Yehowa ji anɔkwa Nyɔŋmɔ kome, ni no hewɔ lɛ, ejeee Triniti fã ko.

Shi taakɛ obaakpa gbɛ lɛ, apasa jamɔ he mama ni akpa yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ ha Kristendom osɔfɔi lɛ amli fu. Akɛni Katolik kɛ Protestant osɔfoi lɛ miisumɔ koni amɛhiɛ hegbɛi ni amɛyɔɔ ni amɛkɛnáa mɛi anɔ hewalɛ lɛ mli lolo hewɔ lɛ, amɛto shitee-kɛ-woo nifeemɔ ko he gbɛjianɔ kɛ oti akɛ, ni amɛkɛgbe Russell he guɔ. Shi lɛ kɛ enanemɛi lɛ anijiaŋ ejeee wui. Amɛkɛ ekãa kpa Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ gbɛtsɔɔmɔ gbɛ. Russell kɛɛ akɛ: “Nɔmimaa ni wɔ-Nuntsɔ lɛ kɛha wɔ ji akɛ . . . mumɔ krɔŋkrɔŋ ni jɛ Tsɛ lɛ ŋɔɔ, ni atsu lɛ oya yɛ Yesu wɔ-Kpɔlɔ, Teŋdamɔlɔ kɛ Yitso lɛ hewɔ lɛ baafee wɔtsɔselɔ. Ni ebaatsɔɔ wɔ nii hu! Nɛkɛ anɔkwa Biblia Kaselɔi nɛɛ tee nɔ amɛnu anɔkwale lɛ he nui lɛ kɛjɛ Biblia lɛ mli ni amɛjaje amɛtsɔɔ jeŋ fɛɛ.—Kpojiemɔ 22:17.

Ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ Yehowa Odasefoi agbɛjianɔtoo lɛ kɛ nɔ ni fe afii oha etee nɔ ehi shi akɛ mɛi ni feɔ toiboo oya amɛhaa Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ hiɛnyiɛmɔ lɛ. Yɛ be mli ni Yehowa mumɔ lɛ yaa nɔ ehaa amɛnáa mumɔŋ niiashishinumɔ fiofio lɛ, Odasefoi lɛ jɛɔ amɛsuɔmɔ mli amɛfeɔ tsakemɔi ni he hiaa koni amɛkɛ saneshishinumɔ ni anáa yɛ be kɛ bei amli lɛ akpã gbee.—Abɛi 4:18.

“Nyɛaatsɔmɔ Midasefoi”

Yesu tsɔɔ nɔ kroko hu ni Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsuɔ beni ekɛɛ ekaselɔi akɛ: “Kɛ Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ná ba nyɛnɔ lɛ, nyɛaaná hewalɛ ni nyɛaatsɔmɔ midasefoi . . . kɛyashi shikpɔŋ lɛ naagbeehei lɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 1:8) Shi ni Yesu wo ekaselɔi lɛ akɛ, ebaawo amɛ “hewalɛ” kɛtsɔ “Mumɔ krɔŋkrɔŋ” lɛ nɔ bɔni afee ni amɛkɛtsu nii ni Nyɔŋmɔ etuu ewo amɛdɛŋ lɛ kã he eeya nɔ lolo ŋmɛnɛ.

Ale Yehowa Odasefoi jogbaŋŋ ákɛ kuu ni shiɛɔ. (Kwɛmɔ akrabatsa lɛ.) Lɛɛlɛŋ, Yehowa Odasefoi wieɔ anɔkwale shɛɛ sane lɛ he yɛ shikpɔji kɛ ŋshɔkpɔi ni fa fe 230 nɔ. Amɛkɛ ekãa wieɔ kɛfĩɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ sɛɛ yɛ shihilɛi ni jwɛŋmɔ shɛɛɛ he lɛ mli, ni nɔ ni fata he ji amɛwala ni amɛkɛ woɔ oshara mli yɛ hei ni awuɔ tai yɛ. Ekãa ni amɛyɔɔ yɛ Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ yeɔ odase diɛŋtsɛ akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ miitsu nii ŋmɛnɛ. Ni eyɛ faŋŋ akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ miijɔɔ amɛ mɔdɛŋbɔɔ lɛ nɔ.

Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ nyɛsɛɛ afi lɛ mli lɛ, akɛ ŋmɛlɛtswai ni fa fe akpekpei toi akpe kome shiɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ. Mɛni jɛ mli ba? Gbɔmɛi ayifalɛ ni shɛɔ 323,439 kɛ amɛhe ha ni abaptisi amɛ yɛ nu mli, ni amɛkɛfee amɛhenɔjɔɔmɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ he okadi. Kɛfata he lɛ, akɛ mɛi heei 4,433,884 ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ fee daa otsi shia Biblia mli nikasemɔi. Yɛ fɛɛ mli lɛ, akɛ woji 24,607,741, woji tɛtrɛbii 631,162,309, kɛ woji bibii kɛ dɛhiɛmɔ woji 63,495,728 ha. Mɛɛ odaseyeli ni mli wa ni tsɔɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ tsuɔ nii po nɛ!

Nyɔŋmɔ Mumɔ lɛ kɛ Bo

Kɛ́ mɔ ko bo sanekpakpa lɛ toi, ní eha eshihilɛ kɛ Nyɔŋmɔ jalɛ tɛi lɛ kpã gbee, ní ená kpɔmɔ nɔ lɛ he gbɛjianɔtoo lɛ mli hemɔkɛyeli lɛ, no lɛ, gbɛ lɛ gbeleɔ koni ená shidaamɔ ni he tse yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. Bɔfo Paulo wie yɛ nɛkɛ gbɔmɛi nɛɛ ahe akɛ: “Nyɔŋmɔ . . . ŋɔ Emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ewo nyɛmli.”—1 Tesalonikabii 4:7, 8; 1 Korintobii 6:9-11.

Kɛ́ mɔ ko yɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ enáa jɔɔmɔi babaoo. Mɛɛ jɔɔmɔi nɛkɛ? Nɔ kome ji akɛ, Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni jɛ mumɔ mli lɛ kɛɔ akɛ: “Mumɔ lɛ yibii ji suɔmɔ, miishɛɛ, hejɔlɛ, tsuishitoo, mlihilɛ, ejurɔfeemɔ, hemɔkɛyeli, mlijɔlɛ, hiɛshikamɔ.” (Galatabii 5:22, 23) No hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ji hewalɛ jɛɛhe kɛha ekpakpafeemɔ, ni eyeɔ ebuaa ni ajieɔ sui kpakpai akpo atsɔɔ.

Kɛfata he lɛ, kɛ́ okane Biblia lɛ, ni okɛ nɔ ni okaseɔ lɛ tsu nii lɛ, Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ baanyɛ eye ebua bo koni oda yɛ nilee mli, ni oná sɛɛyoomɔ, kojomɔ kpakpa kɛ jwɛŋmɔŋ nyɛmɔ. Maŋtsɛ Salomo ná “niiashishinamɔ babaoo diɛŋtsɛ kɛ jwɛŋmɔ ni mli lɛɛ,” ejaakɛ etaoɔ ni esa Nyɔŋmɔ hiɛ moŋ fe gbɔmɛi. (1 Maŋtsɛmɛi 4:29) Akɛni Yehowa ha Salomo mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ hewɔ lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ, ekamaŋ mɛi ni taoɔ akɛ amɛsa ehiɛ lɛ ŋmɛnɛ.

Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ hu yeɔ ebuaa Kristofoi koni amɛwuu amɛshi Satan kɛ daimonioi lɛ, kɛ nɛkɛ nibii agbɛjianɔtoo fɔŋ nɛɛ, kɛ kanyamɔi ni haa wɔheloo ni egbee shi lɛ feɔ esha lɛ. Mɛɛ gbɛ nɔ etsɔɔ efeɔ enɛ? Bɔfo Paulo ha hetoo akɛ: “Minyɛɔ nii fɛɛ mifeɔ yɛ mɔ ni wajeɔ mi ni ji Kristo lɛ mli.” (Filipibii 4:13) Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ejieee tsɔnei kɛ kaai kɛyaa; shi moŋ ebaanyɛ eye ebua bo ni odamɔ naa. Kɛ́ wɔkɛ wɔhiɛ fɔ̃ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ nɔ lɛ, wɔnine baanyɛ ashɛ “hewalɛ ní fá kɛteke nɔ” lɛ nɔ koni wɔkɛtsu naagbai kɛ nɔnyɛɛ srɔtoi fɛɛ ahe nii.—2 Korintobii 4:7; 1 Korintobii 10:13.

Nɔ ni obaana yɛ be mli ni osusu odaseyelii lɛ fɛɛ he lɛ ji ŋwanejee ko ni bɛ he akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ miitsu nii ŋmɛnɛ. Yehowa mumɔ lɛ woɔ etsuji lɛ hewalɛ ni amɛyeɔ eyiŋtoo kpele lɛ he odase. Eyaa nɔ ejieɔ mumɔŋ lakpɛmɔ kpo etsɔɔ, ni ewajeɔ amɛhemɔkɛyeli, ni eyeɔ ebuaa amɛ koni amɛya nɔ amɛye wɔ-Bɔlɔ lɛ anɔkwa. Kwɛ bɔ ni wɔdaa shi akɛ Nyɔŋmɔ etee nɔ etsu eshiwoo lɛ he nii kɛtsɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ni ekɛhaa etsuji anɔkwafoi ŋmɛnɛ lɛ nɔ!

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 4 Kwɛmɔ saneyitso ni ji “Why Have the Miraculous Gifts of the Spirit Ceased?” (Mɛni Hewɔ ni Mumɔ lɛ Naakpɛɛ Nikeenii lɛ Sɛɛ Efo Lɛ?) yɛ August 15, 1971, The Watchtower baafa 501-505 lɛ mli.

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 10]

Nɔ ni Mɛi Krokomɛi Wieɔ yɛ Yehowa Odasefoi Ahe

“Yɛ be mli ni sɔlemɔi komɛi yabɔɔ mɛi apaa ní amɛlaka mɛi amɛwo sɔlemɔ lɛ mli aloo amɛkɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ naagbai, tamɔ hii ní kɛ hii náa bɔlɛ kɛ musufitemɔ he saji wuuɔ ni amɛnaaa naa lɛ, nakai beaŋ lɛ Odasefoi eŋmɛɛɛ saji ahe amɛkɛsaaa yɛ tsakemɔi ni yaa nɔ yɛ je lɛ mli lɛ hewɔ. Amɛyaa nɔ amɛshiɛɔ yɛ Shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ.”—The Orange County Register ní aŋma yɛ Orange County, California, U.S.A.

“Kɛ́ aawie hemɔkɛyeli lɛ gbɛɛ-kɛ-shwamɔ he lɛ, sɔlemɔi fioo ko pɛ yɔɔ ekãa . . . tamɔ Yehowa Odasefoi lɛ.”—The Republic ní aŋma yɛ Columbus, Indiana, U.S.A.

“Amɛ pɛ ji mɛi ní amɛyashiɛɔ ‘sanekpakpa’ yɛ shia kɛ shia, ni amɛkɛ Biblia shishitoo mlai tsuɔ nii.”—Życie Literackie, Poland.

“Yɛ shiɛmɔ nitsumɔ ni da fe fɛɛ he nii ni atsu ni ale lɛ gbɛfaŋ lɛ, Yehowa Odasefoi lɛ egbɛ Yehowa shɛɛ sane lɛ eshwã je lɛŋ he fɛɛ he.”—News-Observer, Tamaqua, Pennsylvania, U.S.A.

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 9]

Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ haa wɔnáa mumɔŋ niiashishinumɔ,

. . . ehaa wɔnáa Kristofoi asui kpakpai,

. . . ni efĩɔ wɔ sɛɛ yɛ jeŋ muu fɛɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli