Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ani Onaa Mɛi ni Feɔ Basabasa lɛ Taakɛ Nyɔŋmɔ Naa Amɛ Lɛ?

Ani Onaa Mɛi ni Feɔ Basabasa lɛ Taakɛ Nyɔŋmɔ Naa Amɛ Lɛ?

Ani Onaa Mɛi ni Feɔ Basabasa lɛ Taakɛ Nyɔŋmɔ Naa Amɛ Lɛ?

Gbɔmɛi Ejɛ Jeeŋmɔ Amɛjie Hiɛsɔɔ Kpo Amɛtsɔɔ Hii Kakalɔi, Ni Amɛwo Mɛi Ni Jieɔ Gbɔmɔtsoŋ Hewalɛ Kpeteŋkpele Kɛ Ekãa Kpo Amɛtsɔɔ Lɛ Ahiɛ Nyam. Nɛkɛ Gbɔmɛi Nɛɛ Ateŋ Mɔ Kome Ji Blema Hela Adesã Mli Kunimyelɔ Heracles, Loo Hercules Taakɛ Romabii Le Lɛ L4Ɛ.

HERACLES ji kunimyelɔ kpeteŋkpele ko ni ehe gbɛi waa, tawulɔi lɛ ateŋ mɔ ni he wa fe fɛɛ. Taakɛ blema adesã lɛ tsɔɔ lɛ, eji nyɔŋmɔ fã kɛ gbɔmɔ fã, ni etsɛ ji Hela nyɔŋmɔ Zeus, ni enyɛ ji Alcmene ni ji gbɔmɔ adesa. Eje enifeemɔ ni ekãa yɔɔ mli lɛ shishi be mli ni eji abifao ni kãa gbekɛbii asaa nɔ lɛ mli tɔŋŋ. Beni nyɔŋmɔyoo awuŋayelɔ ko tsu onufui wuji enyɔ koni amɛyagbe Heracles lɛ, emia amɛsɛ̃ ni egbe amɛ. Nomɛi asɛɛ lɛ, yɛ ewala shihilɛ mli lɛ, ewuu tai, eye kooloi ni he yɔɔ gbeyei anɔ kunim, ni ekɛ gbele pele he bɔ ni afee ni ehere enaanyo ko yiwala. Ekpata maŋtiasei hu ahiɛ, eto yei kaabonaa, etsɛ gbekɛ ko efɔ̃ kɛjɛ mɔɔ ko nɔ, ni egbe eŋa kɛ ebii.

Eyɛ mli akɛ ejeee gbɔmɔ diɛŋtsɛ, shi Heracles ná gbɛfaŋnɔ yɛ bei ni eho lɛ amli blema adesãi ni yɔɔ blema shikpɔji ni Helabii lɛ le lɛ amli lɛ mli. Romabii lɛ já lɛ akɛ nyɔŋmɔ ko; jarayelɔi kɛ gbɛfalɔi sɔleɔ haa lɛ kɛha ninamɔ kɛ hebuu kɛmiijɛ oshara mli. Adesãi ni kɔɔ enifeemɔi ni ekãa yɔɔ mli lɛ ahe lɛ eha gbɔmɛi ahe ejɔ̃ amɛhe afii akpei abɔ nɛ.

Blemasaji lɛ Ashikwɛ̃ɛhe

Ani adesãi ni kɔɔ Heracles kɛ blema adesã mli kunimyelɔi krokomɛi ahe lɛ yɛ shishitoo nɔ ko ni yɔɔ diɛŋtsɛ? Yɛ shishinumɔ ko naa lɛ, ekolɛ amɛyɛ eko. Biblia lɛ wieɔ be ko he yɛ adesa yinɔsane mra be mli, beni “nyɔŋmɔi” kɛ “nyɔŋmɔi bibii” diɛŋtsɛ bahi shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ he.

Beni etsɔɔ nakai yinɔ lɛ mli lɛ, Mose ŋma akɛ: “Ni eba mli akɛ, beni gbɔmɛi bɔi fɛomɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, ni afɔfɔɔ biyei aha amɛ lɛ, Nyɔŋmɔ bihii lɛ yana akɛ gbɔmɛi abiyei lɛ ahe yɛ fɛo, ni amɛwɛwɛɛ amɛteaŋ yei fɛɛ ni amɛsumɔɔ.”—1 Mose 6:1, 2.

Nakai “Nyɔŋmɔ bii” lɛ jeee adesai; amɛji Nyɔŋmɔ bii ni ji ŋwɛibɔfoi. (Okɛto Hiob 1:6; 2:1; 38:4, 7 he.) Biblia ŋmalɔ Yuda gba akɛ ŋwɛibɔfoi komɛi “ehiɛɛɛ amɛnukpayeli lɛ mli, shi moŋ amɛshi amɛ diɛŋtsɛ amɛshihilɛhe lɛ.” (Yuda 6) Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, amɛshi gbɛhe ni akɛwo amɛdɛŋ yɛ Nyɔŋmɔ ŋwɛi gbɛjianɔtoo lɛ mli lɛ ejaakɛ amɛmiisumɔ ni amɛkɛ yei fɛfɛji abahi shi yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. Yuda kɛfata he akɛ nɛkɛ bɔfoi atuatselɔi nɛɛ tamɔ gbɔmɛi ni hi shi yɛ Sodom kɛ Gomora lɛ, mɛi ni ‘bɔ ajwamaŋ aahu tamɔ mɛnɛɛmɛi nɛɛ nɔŋŋ ni amɛyanyiɛ heloo kroko sɛɛ lɛ.’—Yuda 7.

Biblia lɛ kɛ nɛkɛ ŋwɛibɔfoi toigbolɔi nɛɛ anifeemɔ lɛ he amaniɛbɔɔ fitsofitso haaa. Shi kɛlɛ, blema Hela adesãi kɛ hei krokomɛi tsɔɔ nyɔŋmɔi kɛ nyɔŋmɔ yei babaoo ni nyiɛ adesai ateŋ, kɛji anaa amɛ aloo anaaa amɛ. Kɛji amɛŋɔ adesa gbɔmɔtso lɛ, amɛhe feɔ fɛo diɛŋtsɛ. Amɛye nii, amɛnu nii, amɛwɔ, ni amɛkɛ amɛhe ná bɔlɛ kɛ adesai hu. Eyɛ mli akɛ ekolɛ amɛyɛ krɔŋkrɔŋ ni amɛgbooo moŋ, shi amɛmale ni amɛlaka mɛi, amɛbe ni amɛnɔ, amɛlaka mɛi ni amɛto kaabonaa. Nɛkɛ blema adesãi nɛɛ baanyɛ afee faŋŋ, eyɛ mli akɛ eyɛ shihilɛ kɛ wiemɔ fɛfɛo ko mli, shihilɛi diɛŋtsɛ ni tsɔ Nu Afua lɛ hiɛ ni atsĩ tã yɛ Biblia wolo ni ji Mose Klɛŋklɛŋ Wolo lɛ mli.

Kakalɔi ni Yɔɔ Gbɛi Kɛjɛ Blema Beebe

Bɔfoi toigbolɔi ní tsake amɛhe lɛ kɛ yei ná bɔlɛ, ni yei lɛ fɔ́ bii. Mɛnɛɛmɛi jeee bii foji kɛkɛ. Amɛji Nefilim, gbɔmɔ fã kɛ bɔfo fã. Biblia mli sane lɛ kɛɔ akɛ: “No gbii lɛ amli lɛ oblaŋi agboi lɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ ni no sɛɛ hu, beni Nyɔŋmɔ bihii lɛ tee gbɔmɛi abiyei lɛ aŋɔɔ, ni amɛkɛ amɛ fɔ́fɔɔ bii lɛ, amɛ nɔŋŋ amɛji kakalɔi ni yɔɔ gbɛi kɛjɛ blema beebe.”—1 Mose 6:4.

Hebri wiemɔ ni ji “nefilim” lɛ shishitsɔɔmɔ diɛŋtsɛ ji “asaabui,” mɛi ni tswiaa mɛi krokomɛi ashi, aloo mɛi ni tsirɛɔ mɛi krokomɛi amɛgbeɔ shi, kɛtsɔ yiwalɛ nifeemɔi anɔ. No hewɔ lɛ, ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ Biblia mli sane lɛ kɛfata he akɛ: “Ni awo shikpɔŋ lɛ nɔ obɔ kɛ yiwalɛ.” (1 Mose 6:11) Blema adesã mli nyɔŋmɔi bibii tamɔ Heracles kɛ Babilon kunimyelɔ Gilgamesh, je Nefilim waa diɛŋtsɛ.

Kadimɔ akɛ atsɛ Nefilim lɛ akɛ “kakalɔi” kɛ “mɛi ni yɔɔ gbɛi.” Ákɛ mɛi ni tamɔɔɔ jalɔ Noa ni hi shi yɛ nakai be kome too lɛ nɔŋŋ mli lɛ, Nefilim lɛ bɛ he miishɛɛ akɛ amɛaaha ale Yehowa agbojee lɛ. Amɛ diɛŋtsɛ amɛgbɛi ni amɛyɔɔ, anunyam, kɛ gbɛi ni amɛaaná lɛ he miishɛɛ pɛ amɛyɔɔ. Amɛnine shɛ gbɛi ni amɛtaoɔ yɛ jeŋ ni leee Nyɔŋmɔ ni ebɔle amɛhe lɛ mli lɛ nɔ kɛtsɔ nibii wuji afeemɔ nɔ, ni ŋwanejee ko bɛ he akɛ yiwalɛ nifeemɔ kɛ láshishwiemɔ fata he lɛ nɔ. Amɛji kunimyelɔi ni fe fɛɛ yɛ amɛbeaŋ—asheɔ amɛ gbeyei, abuɔ amɛ, ni etamɔ nɔ ni anyɛɛɛ amɛ kwraa.

Eyɛ mli akɛ Nefilim lɛ kɛ amɛtsɛmɛi bɔfoi ní aba amɛshi lɛ ná miishɛɛ yɛ gbɛi ni amɛhe amɛha amɛhe lɛ he yɛ amɛ yinɔbii lɛ ahiɛ moŋ, shi amɛjeee mɛi ni ehe gbɛi yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. Amɛ shihilɛ gbɛ lɛ ji nihiinii. No hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ te shi ewo amɛ. Bɔfo Petro ŋma akɛ: “Nyɔŋmɔ eŋɔɔɔ bɔfoi ni fee esha lɛ ahe ekeee amɛ, shi moŋ ekɛ duŋ kpii kpãi fimɔ amɛ ewo gbohiiaje bu lɛ mli, ni eŋɔ amɛ eha akɛ akɛ amɛ ato aha kojomɔ; ni asaŋ eŋɔɔɔ blema je lɛ he ekeee lɛ, shi moŋ Noa ni ji jalɛ shiɛlɔ lɛ, mɔ ni gbe yi fee mɛi kpaanyɔ lɛ kɛkɛ yi ebaa, ni ekɛ nu afua lɛ ba mɛi ni kwa Nyɔŋmɔ lɛ aje lɛ nɔ.”—2 Petro 2:4, 5.

Yɛ jeŋ muu fɛɛ Nu Afua lɛ mli lɛ, bɔfoi atuatselɔi lɛ tsake amɛhe ni amɛku amɛsɛɛ kɛ hiɛgbele kɛtee mumɔŋ shihilɛhe lɛ. Nyɔŋmɔ gbala amɛtoi ni etsĩ amɛ gbɛ koni amɛkaŋɔ adesa gbɔmɔtsei ekoŋŋ. Nefilim, ni ji bɔfoi toigbolɔi lɛ ashwiei ni he wa fe adesai lɛ fɛɛ hiɛ kpata. Noa kɛ eweku kɔkrɔɔ lɛ pɛ yi ná wala kɛjɛ Nu Afua lɛ mli.

Hii ni Ehe Gbɛi Ŋmɛnɛ

Ŋmɛnɛ, nyɔŋmɔi kɛ nyɔŋmɔi bibii bɛ shikpɔŋ lɛ nɔ dɔŋŋ. Shi kɛlɛ, yiwalɛ nifeemɔi fa babaoo. Ajieɔ hii ni ehe gbɛi lɛ ayi ŋmɛnɛ yɛ woji, sinii, tɛlivishiŋ, kɛ lalai amli. Ebaŋ mli kɔkɔɔkɔ akɛ amɛaajwɛŋ akɛ, amɛaasumɔ amɛ henyɛlɔi, ni amɛtao toiŋjɔlɛ, ni amɛkɛ sane ake, aloo ni amɛtsi amɛhe kɛjɛ yiwalɛ nifeemɔ he. (Mateo 5:39, 44; Romabii 12:17; Efesobii 4:32; 1 Petro 3: 11) Yɛ no najiaŋ lɛ mɛi ahiɛ sɔɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ kakalɔi yɛ amɛhewalɛ kɛ nyɛmɔ ni akɛ nɔɔ, ni amɛkɛtɔɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛhe owele, kɛ yiwalɛ nifeemɔ ni nɔ kwɔ ni amɛkɛ kpeeɔ yiwalɛ naa lɛ. *

Bɔ ni Nyɔŋmɔ kwɛɔ nakai gbɔmɛi ehaa lɛ tsakeko kɛjɛ Noa gbii lɛ amli tɔɔ. Yehowa nyaaa mɛi ni sumɔɔ yiwalɛ loo mɛi ni náa amɛnifeemɔi ahe miishɛɛ lɛ ahe. Lalatsɛ lɛ la akɛ: “Yehowa lɛ, jalɔ moŋ ekãa; shi mɔ fɔŋ kɛ mɔ ni sumɔɔ yiwalɛ lɛ, esusuma nyɛ̃ɔ amɛ.”—Lala 11:5.

Hewalɛ Ko ni Yɔɔ Srɔto Kwraa

Ákɛ mɔ ni tamɔɔɔ yiwalɔi kakalɔi lɛ kwraa lɛ, Yesu Kristo ni ji gbɔmɔ ni ehe gbɛi waa fe fɛɛ ni ehi shi pɛŋ lɛ ji nuu ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ. Beni eyɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ “ewaaa mɔ ko yi.” (Yesaia 53:9) Beni ehenyɛlɔi lɛ ba ni amɛbamɔ lɛ yɛ Getsemane abɔɔ lɛ mli lɛ, no mli lɛ ekaselɔi lɛ hiɛ klantei fioo ko. (Luka 22:38, 47-51) Kulɛ amɛbaanyɛ amɛto nɔmɔ kuu ko he gbɛjianɔ koni amɛkɛtsĩ enaa ni akaŋɔ lɛ aha Yudafoi lɛ.—Yohane 18:36.

Yɛ anɔkwale mli lɛ, bɔfo Petro jie eklante koni ekɛfã Yesu he, shi Yesu kɛɛ lɛ akɛ: “Ŋɔɔ oklante lɛ oto etoohe; ejaakɛ mɛi fɛɛ ni kɔlɔɔ klante lɛ, klante nɔŋŋ akɛaakpata amɛhiɛ.” (Mateo 26:51, 52) Hɛɛ, taakɛ adesa yinɔsane etee nɔ efee he nɔkwɛmɔnɔ shii abɔ lɛ, awuiyeli kɛ awuiyeli baa. Yɛ hegbɛ ni ená akɛ ekɛ tawuu nii aaafã ehe lɛ sɛɛ lɛ, Yesu yɛ gbɛ kroko nɔ hu ni eeetsɔ efã ehe. No sɛɛ lɛ ekɛɛ Petro akɛ: “Osusuɔ akɛ minyɛŋ mitsɛ fai makpa ni amrɔ nɛɛ nɔŋŋ eeeha mi ŋwɛibɔfoi fe asafoi nyɔŋma kɛ enyɔ?”—Mateo 26:53.

Yɛ nɔ najiaŋ ni ekɛ ehe aaawo yiwalɛ nifeemɔ loo ni eeená bɔfoi ahebuu lɛ, Yesu ŋmɛ gbɛ ni mɛi ni gbe lɛ lɛ bamɔ lɛ. Mɛni hewɔ? Yiŋtoo kome hewɔ ji akɛ ele akɛ be shɛko kɛha eŋwɛi Tsɛ lɛ akɛ ekɛ efɔŋfeemɔ aaaba naagbee yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. Yɛ nɔ najiaŋ ní eeetsu saji lɛ ahe nii lɛ diɛŋtsɛ lɛ, Yesu kɛ ehe fɔ̃ Yehowa nɔ.

Enɛ jeee gbɔjɔmɔ shidaamɔ ko, shi moŋ eji mligbɛ hewalɛ kpeteŋkpele nifeemɔi lɛ ateŋ ekome. Yesu fee hemɔkɛyeli ni mli wa he nɔkwɛmɔnɔ akɛ Yehowa baajaje saji lɛ yɛ Lɛ diɛŋtsɛ ebe kɛ egbɛ nɔ. Yɛ toiboo ni efee hewɔ lɛ, awó Yesu nɔ kɛtee gbɛhe ko ni nɔ kwɔ mli, ní haa ebafeɔ mɔ ni kɛ́ Yehowa diɛŋtsɛ bɛ lɛ, lɛ eyɔɔ. Bɔfo Paulo ŋma yɛ Yesu he akɛ: “Eba ehe shi ni ebo toi kɛtee gbele mli, kɛtee sɛŋmɔtso nɔ gbele mli tete. Enɛ hewɔ hu ni Nyɔŋmɔ wó enɔ gojoo, ni eduro lɛ gbɛi ní tá gbɛi fɛɛ gbɛi nɔ, koni mɛi ni yɔɔ ŋwɛi kɛ mɛi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ kɛ mɛi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ shishi lɛ anakutso fɛɛ nakutso akula shi yɛ Yesu gbɛi lɛ amli, ní lilɛi fɛɛ lilɛi agbá mli kpoo ákɛ Yesu Kristo ji Nuntsɔ kɛwo tsɛ Nyɔŋmɔ lɛ hiɛ nyam.”—Filipibii 2:8-11.

Nyɔŋmɔ Shiwoo akɛ Ekɛ Awuiyeli Baaba Naagbee

Anɔkwa Kristofoi kɛ amɛwala toɔ okadi yɛ Yesu nɔkwɛmɔnɔ kɛ etsɔɔmɔi lɛ asɛɛ nyiɛmɔ mli. Amɛnyaaa gbɛi ni je lɛŋ bii feɔ kɛ awuiyeli nifeemɔi lɛ ahe ni asaŋ amɛkaseee hu. Amɛle akɛ yɛ Nyɔŋmɔ be ni eto lɛ mli lɛ, abaakpata gbɔmɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ fɛɛ ahiɛ kɛya naanɔ, taakɛ efɔŋfeelɔi ni hi shi yɛ Noa gbii lɛ amli lɛ ji lɛ pɛpɛɛpɛ.

Nyɔŋmɔ ji mɔ ni Bɔ shikpɔŋ lɛ kɛ adesai fɛɛ. Lɛ eji Jeŋ Muu Fɛɛ Maŋtsɛ hu. (Kpojiemɔ 4:11) Kɛji adesa kojolɔ ko yɛ mla naa hegbɛ ni ekɛ kojomɔ aaaha lɛ, no lɛ Nyɔŋmɔ yɛ hegbɛ ni da fe no ni ekɛaafee nakai. Bulɛ ni eyɔɔ kɛha lɛ diɛŋtsɛ ejalɛ shishitoo mlai lɛ, kɛ suɔmɔ ni eyɔɔ kɛha mɛi ni sumɔɔ lɛ lɛ, baatsirɛ lɛ koni ekɛ efɔŋfeemɔi fɛɛ kɛ mɛi ni kɛbaa lɛ aba naagbee.—Mateo 13:41, 42; Luka 17:26-30.

Enɛ kɛ naanɔ toiŋjɔlɛ yɛ shikpɔŋ nɔ baaba, toiŋjɔlɛ ni atswa ama jalɛsaneyeli kɛ jalɛ nɔ. Agba enɛ afɔ̃ shi yɛ gbalɛ ni ale waa ni kɔɔ Yesu Kristo he lɛ mli akɛ: “Afɔ́ bi fufɔoo aha wɔ, aha wɔ bi nuu hu; ni elumɔyeli lɛ aaakã ekɔŋ nɔ, ni aaatsɛ egbɛi akɛ Naakpɛɛ, Ŋaawolɔ, Nyɔŋmɔ hewalɔ, Naanɔ tsɛ kɛ Hejɔlɛ lumɔ. Elumɔyeli lɛ shweremɔ kɛ hejɔlɛ lɛ sɛɛ efoŋ yɛ David maŋtsɛsɛi lɛ nɔ kɛ emaŋtsɛyeli lɛ nɔ, ni ekɛ kojomɔ kɛ jalɛ aaaha ema shi shiŋŋ ni eeewo lɛ hewalɛ kɛjɛ ŋmɛnɛ nɔ aahu kɛyashi naanɔ. Yehowa Zebaot hiɛdɔɔ lɛ aaafee enɛ.”—Yesaia 9:5, 6.

Yiŋtoo kpakpa hewɔ ni Kristofoi boɔ ŋaawoo ni jɛ mumɔŋ ni akɛha kɛjɛ blema tɔɔ nɛɛ toi akɛ: “Ohiɛ akakɔ yiwalɔ ko nɔ, ni kaakɔ egbɛi lɛ amli eko eko. Ejaakɛ Yehowa miihi kutumpɔfo; shi mɛi ni ja ekɛbɔɔ.”—Abɛi 3:31, 32.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 17 Gbɔmɛi ni yi wa ni yɔɔ vidio shwɛmɔi babaoo amli kɛ jeŋ nilee he adesã mli sinii lɛ jieɔ nɛkɛ yiwalɛ kadimɔ nibii nɛɛ akpo etsɔɔ babaoo waa.

[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 29]

HIƐ SƆƆ ŊMƐNƐŊMƐNƐ BEAŊ KAKALƆI YƐ AMƐHEWALƐ KƐ AGBƐNƐ NYƐMƆ NI AMƐYƆƆ NI AMƐKƐ BASABASAFEEMƆ NI FE FƐƐ KPEEƆ BASABASAFEEMƆ NAA LƐ HEWƆ

[He ni Mfoniri ni yɔɔ baafa 26 lɛ Jɛ]

Alinari/Art Resource, NY