Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Mɛni Hewɔ ni Juu-kɛ-Fɔ̃ Efa Babaoo Nɛkɛ?

Mɛni Hewɔ ni Juu-kɛ-Fɔ̃ Efa Babaoo Nɛkɛ?

Mɛni Hewɔ ni Juu-kɛ-Fɔ̃ Efa Babaoo Nɛkɛ?

“Esaaa akɛ oheɔ nyɔɔŋnii, ejaakɛ nyɔɔŋnii shwilaa mɛi ni naa nii, ni ebaanyɛ ekɔdɔ jalɔi awiemɔi.”—2 Mose 23:8NW.

AFII 3,500 ni eho nɛ lɛ, Mose Mla lɛ bu nyɔɔŋnihemɔ fɔ́. Yɛ afii ohai abɔ ni eho lɛ mli kɛbaa nɛɛ, mlai ni akɛteɔ shi ashiɔ juu-kɛ-fɔ̃ lɛ efa babaoo diɛŋtsɛ kɛbashi amrɔ nɛɛ. Fɛɛ sɛɛ lɛ, mlai ni awoɔ lɛ nyɛko atsĩ juu-kɛ-fɔ̃ naa. Nyɔɔŋnii akpe toi akpei abɔ shɛɔ gbɔmɛi adɛŋ daa gbi, ni gbɔmɛi akpeiakpei toi akpei abɔ naa amanehulu yɛ nɔ ni jɛɔ mli kɛbaa lɛ hewɔ.

Juu-kɛ-fɔ̃ egbɛ eshwã waa ni etee hiɛ aahu akɛ eyaa nɔ efiteɔ adesai ashihilɛ shishitoo lɛ diɛŋtsɛ. Yɛ maji komɛi amli lɛ, etamɔ nɔ ni atsuuu nɔ ko nɔ ko akɛ ja awo mɔ daaŋ dã. Nyɔɔŋnii ní akɛhaa mɔ ni sa lɛ baaha mɔ aye omanye yɛ kaa mli, ní aná tsɔne kudɔmɔ he gbɛŋmɛɛ wolo, aná nitsumɔ, aloo ní aye omanye yɛ saneyeli mli. Arnaud Montebourg ni ji Paris mlalelɔ lɛ kɛ dɔlɛ wie akɛ: “Juu-kɛ-fɔ̃ tamɔ nifitemɔ ni naa wa waa ni fiteɔ mɛi ajeŋba.”

Nyɔɔŋnihamɔ ji nɔ ko ni egbɛ eshwã waa yɛ jarayeli nitsumɔi amli. Nitsumɔhei komɛi buaa sɛɛnamɔi fɛɛ ni amɛnáa lɛ mlijaa etɛ mli ekome naa koni amɛkɛ no afee nyɔɔŋnii ni amɛkɛbaaha maŋ onukpai ni sumɔɔ juu-kɛ-fɔ̃ lɛ. Taakɛ Britain wolo tɛtrɛɛ The Economist lɛ tsɔɔ lɛ, afiteɔ aaashɛ dɔlai akpeiakpei toi akpei 25 mli oha mlijaa 10 daa afi yɛ majimaji ateŋ tawuu nii ajarayeli mli koni akɛfee nyɔɔŋnii ni akɛ baaha mɛi ni baanyɛ afee mɛi ni heɔ nii waa yɛ amɛdɛŋ lɛ. Akɛni juu-kɛ-fɔ̃ nɛɛ etee hiɛ hewɔ lɛ, nɔ ni ejɛ mli eba lɛ efee oshara. Yɛ naagbee afii nyɔŋma lɛ mli lɛ, akɛɛ jarayeli nifeemɔ ni “akɛbɔɔ naanyo”—jarayeli nifeemɔi ni juu-kɛ-fɔ̃ yɔɔ mli, ní mɛi fioo ni he yɔɔ nii ni kɛ mɛi bɔɔ naanyo jogbaŋŋ lɛ pɛ náa he sɛɛ lɛ—efite maŋ muu lɛ shika he gbɛjianɔtoi fɛɛ.

Bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, mɛi ni naa amanehulu fe fɛɛ yɛ nɔ ni juu-kɛ-fɔ̃ kɛ jarayeli mli basabasafeemɔ kɛbaa lɛ mli ji ohiafoi lɛ—mɛi ni bei pii lɛ amɛnyɛɛɛ amɛha mɔ ko nyɔɔŋnii lɛ. Taakɛ The Economist lɛ kɛɛ pɛpɛɛpɛ lɛ, “nyɔɔŋnihamɔ ji yiwalɛ nifeemɔ ko kɛkɛ.” Ani abaanyɛ aye yiwaa ni tamɔ nɛkɛ nɔ kunim, loo ani anyɛŋ ajo juu-kɛ-fɔ̃ naa foi? Bɔni afee ni wɔha nakai sanebimɔ lɛ hetoo lɛ, esa akɛ klɛŋklɛŋ lɛ wɔyɔse shishijee nibii komɛi ni kɛ juu-kɛ-fɔ̃ baa lɛ.

Mɛɛ Nibii Kɛ Juu-kɛ-Fɔ̃ Baa?

Mɛni hewɔ mɛi sumɔɔ ni amɛkɛ amɛhe awo juu-kɛ-fɔ̃ mli moŋ fe nɔ ni amɛaaye anɔkwa lɛ? Yɛ mɛi komɛi agbɛfaŋ lɛ, juu-kɛ-fɔ̃ ni amɛsumɔɔ lɛ baanyɛ afee gbɛ ni waaa kwraa—aloo yɛ anɔkwale mli lɛ gbɛ kome pɛ—ni amɛaatsɔ nɔ amɛná nɔ ni amɛtaoɔ. Yɛ bei komɛi amli lɛ, nyɔɔŋnihamɔ baanyɛ afee gbɛ ni yɔɔ mlɛo ni atsɔɔ nɔ ajoɔ toigbalamɔ ko naa foi. Mɛi babaoo ni naa akɛ etamɔ nɔ ni maŋkwralɔi, polisifoi, kɛ kojolɔi efeee nɔ ko yɛ juu-kɛ-fɔ̃ he loo amɛ diɛŋtsɛ amɛkɛ amɛhe woɔ mli po lɛ nyiɛɔ amɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛ kɛkɛ.

Yɛ be mli ni juu-kɛ-fɔ̃ yaa hiɛ waa kɛ foi lɛ, ebafeɔ nɔ ni akpɛlɛɔ nɔ waa kɛyashi naagbee lɛ, ebatsɔɔ shihilɛ gbɛ lɛ eko. Mɛi ni amɛ nitsumɔ mli nyɔmɔwoo faaa kwraa lɛ banuɔ he akɛ amɛbɛ nɔ ni amɛaahala. Ebiɔ ni amɛhe nyɔɔŋnii kɛji amɛmiisumɔ ni amɛná shihilɛ ni sa. Ni kɛ́ agbalaaa mɛi ni jeɔ gbɛ amɛheɔ nyɔɔŋnii loo amɛkɛhaa koni amɛná he sɛɛ yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ lɛ atoi lɛ, mɛi fioo pɛ saa amɛhe amɛtoɔ akɛ amɛaate shi amɛwo juu-kɛ-fɔ̃. Maŋtsɛ Salomo kɛɛ akɛ: “Akɛni awooo nitsumɔ fɔŋ he nyɔmɔ amrɔ hewɔ lɛ, gbɔmɛi abii atsuii eje ekãa yɛ amɛmli kɛmiifee efɔŋ.”—Jajelɔ 8:11.

Hewalɛi enyɔ ni naa wa waa ji nɔ ni woɔ juu-kɛ-fɔ̃ mli wu: pɛsɛmkunya kɛ hiɛjoomɔ. Yɛ pɛsɛmkunya hewɔ lɛ, mɛi ni sumɔɔ juu-kɛ-fɔ̃ lɛ kuɔ amɛhiɛ amɛshwieɔ amanehulu ni amɛ juu-kɛ-fɔ̃ lɛ kɛbaa mɛi krokomɛi anɔ lɛ nɔ, ni amɛbuɔ nyɔɔŋnihemɔ akɛ eja ejaakɛ amɛnáa he sɛɛ. Yɛ be mli ni mɛi ni kɛ amɛhe woɔ juu-kɛ-fɔ̃ mli lɛ náa heloonaa nibii babaoo lɛ, belɛ nakai nɔŋŋ ji bɔ ni amɛkɛ amɛhe woɔ hiɛjoomɔ mli babaoo. Salomo kɛɛ akɛ: “Mɔ ni sumɔɔ shika lɛ, shika etɔŋ lɛ, ni mɔ ni sumɔɔ nifálɛ lɛ, enáŋ sɛɛ ko.” (Jajelɔ 5:9) Akpɛlɛɔ nɔ akɛ, hiɛjoomɔ baanyɛ afee nɔ ni hi kɛha shika namɔ, shi eyaa nɔ efeɔ nɔ ni haaa ayɔse juu-kɛ-fɔ̃ kɛ nifeemɔ ni damɔɔɔ mla nɔ lɛ.

Nɔ kroko hu ni esaaa akɛ akuɔ hiɛ ashwieɔ nɔ ji gbɛfaŋnɔ ni je nɛŋ nɔyelɔ ni anaaa lɛ ni Biblia lɛ tsɛ́ɔ lɛ akɛ Satan Abonsam lɛ náa. (1 Yohane 5:19; Kpojiemɔ 12:9) Satan teeɔ juu-kɛ-fɔ̃ shi waa diɛŋtsɛ. Nyɔɔŋnii ni da fe fɛɛ ni aŋma ji nɔ ni Satan kɛfɔ̃ Kristo hiɛ lɛ. ‘Mikɛ je nɛŋ maŋtsɛyelii lɛ fɛɛ baaha bo kɛ́ okula shi ni ofee nɔ ko ni tsɔɔ jamɔ oha mi lɛ.’—Mateo 4:8, 9.

Shi kɛlɛ, Yesu sumɔɔɔ juu-kɛ-fɔ̃, ni etsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ ni amɛfee nakai nɔŋŋ. Ani Kristo tsɔɔmɔi lɛ baanyɛ afee dɛŋdade ko ni hi jogbaŋŋ ni abaanyɛ akɛwuu ashi juu-kɛ-fɔ̃ ŋmɛnɛ? Sane ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ baapɛi sanebimɔ nɛɛ mli.