Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Mumɔŋ Klante lɛ ni Akɛaawuu Ashi Juu-kɛ-Fɔ̃

Mumɔŋ Klante lɛ ni Akɛaawuu Ashi Juu-kɛ-Fɔ̃

Mumɔŋ Klante lɛ ni Akɛaawuu Ashi Juu-kɛ-Fɔ̃

“Nyɛwo[a] Gbɔmɔ Hee Ni Abɔ Yɛ Nyɔŋmɔ Subaŋ Nɔ Yɛ Anɔkwa Jalɛ Kɛ Hetsemɔ Mli Lɛ.”—Efesobii 4:24.

ROMA Nɔyeli lɛ tee hiɛ waa diɛŋtsɛ ni efee adesai anɔyeli ni nɔ kwɔ fe fɛɛ yɛ je lɛ mli. Roma mlawoo lɛ hi jogbaŋŋ aahu akɛ no ji nɔ ni maji babaoo damɔɔ nɔ amɛwoɔ amɛmlai lolo. Shi kɛlɛ, yɛ nɔ ni Roma enyɛ etsu lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, esraafoi lɛ nyɛɛɛ aye henyɛlɔ kome ni yeɔ awui nigii lɛ nɔ kunim, no ji: juu-kɛ-fɔ̃. Yɛ naagbee lɛ, juu-kɛ-fɔ̃ kɛ Roma shigbeemɔ ba oya.

Bɔfo Paulo ji mɔ ko ni na amanehulu yɛ Roma maŋ onukpai ni sumɔɔ juu-kɛ-fɔ̃ lɛ ashishi. Felike ni ji Roma amralo ni bibii lɛ saji lɛ yɔse yɛ faŋŋ mli akɛ Paulo yeee fɔ. Shi Felike ni ji amraloi ni sumɔɔ juu-kɛ-fɔ̃ fe fɛɛ lɛ ateŋ mɔ kome ni yɔɔ yɛ ebeaŋ lɛ ha Paulo saneyeli lɛ kpe sɛɛ kɛ hiɛnɔkamɔ akɛ Paulo baaha lɛ shika koni ajie lɛ.—Bɔfoi lɛ Asaji 24:22-26.

Yɛ nɔ najiaŋ ni Paulo aaaha Felike nyɔɔŋnii lɛ, ewie “jalɛ kɛ henɔyeli” (NW) he. Felike tsakeee egbɛ̀i, ni Paulo tee nɔ ehi tsuŋ moŋ fe nɔ ni eeebɔ mɔdɛŋ ni ekɛ nyɔɔŋnii atsi ehe kɛjɛ mla nifeemɔ he. Eshiɛ anɔkwale kɛ jalɛsaneyeli he shɛɛ sane, ni ehi shi yɛ naa pɛpɛɛpɛ. Eŋma Yuda Kristofoi lɛ akɛ: “Wɔhiɛ kã nɔ akɛ wɔyɛ henilee kpakpa, ni wɔmiitao akɛ wɔba wɔjeŋ fɛfɛo yɛ nii fɛɛ mli.”—Hebribii 13:18.

Nifeemɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ yɛ srɔto kwraa yɛ jeŋba ni yɔɔ yɛ nakai beaŋ lɛ he. Felike nyɛmi nuu Pallas ji hii ni yɔɔ nii fe fɛɛ yɛ blema beaŋ lɛ ateŋ mɔ kome, ni eninamɔ—ni fɛɛ feɔ dɔlai akpe toi akpei 45—lɛ ji nɔ ni ená kɛtsɔ nyɔɔŋnii kɛ ojotswaa nɔ titri. Shi kɛlɛ, eninamɔ lɛ bafee nɔ ni jeee nɔ ko kɛ́ akɛto dɔlai akpeiakpei toi akpei abɔ ni nɔyelɔi komɛi ni sumɔɔ juu-kɛ-fɔ̃ ni yɔɔ afii ohai 20 lɛ mli lɛ kɛto teemɔŋ shikatoohei lɛ he. Eyɛ faŋŋ akɛ, mɛi ni bɛ nilee lɛ pɛ baahe amɛye akɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ nɔyelii lɛ eye ta ni awuɔ ashiɔ juu-kɛ-fɔ̃ lɛ nɔ kunim.

Akɛni juu-kɛ-fɔ̃ etee nɔ ehe shi waa be kakadaŋŋ hewɔ lɛ, ani esa akɛ wɔsusu akɛ eji adesai asu lɛ fã ko kɛkɛ? Aloo ani abaanyɛ afee nɔ ko koni akɛtsĩ juu-kɛ-fɔ̃ naa?

Te Abaafee Tɛŋŋ Atsĩ Juu-kɛ-Fɔ̃ Naa?

Klɛŋklɛŋ nifeemɔ ni yɔɔ faŋŋ ni akɛtsĩɔ juu-kɛ-fɔ̃ naa ji ni ayɔse akɛ juu-kɛ-fɔ̃ fiteɔ nii ni ejeee nɔ ni ja, ejaakɛ ehe baa sɛɛnamɔ kɛhaa mɛi ni bɛ jeŋba lɛ ni amɛkɛyeɔ mɛi krokomɛi awui. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ atee hiɛ fioo yɛ no gbɛfaŋ. James Foley, ní eji U.S. maŋ lɛ woloŋmalɔ sɛɛmɔ lɛ wie akɛ: “Wɔ fɛɛ wɔyɔseɔ akɛ nɔ ni jɛɔ nyɔɔŋnihamɔ mli kɛbaa lɛ naa wa waa. Nyɔɔŋnii yaa nɔ efiteɔ nɔyeli kpakpa, efiteɔ shika gbɛjianɔtoo kpakpa kɛ nɔyaa, efiteɔ jarayeli, ni egbáa maŋbii anaa waa yɛ je lɛŋ fɛɛ.” Mɛi babaoo kɛ lɛ baakpã gbee. Yɛ December 17, 1997 lɛ, maji wuji 34 kɛ amɛwaonaa gbɛi wo wolo shishi yɛ “nyɔɔŋnihamɔ he gbeekpamɔ” hewɔ, ni ji nɔ ko ni afee koni “ená hewalɛ waa yɛ jeŋ muu fɛɛ ta ni awuɔ ashiɔ juu-kɛ-fɔ̃ lɛ nɔ.” Gbeekpamɔ lɛ “haa efeɔ mlatɔmɔ akɛ aaabɔ mɔdɛŋ ni akɛ nyɔɔŋnii aha maŋsɛɛ maŋ onukpa ko, loo ni aaawo lɛ shi akɛ abaaha lɛ nyɔɔŋnii loo ni aaaha lɛ nyɔɔŋnii koni aná majimaji ateŋ jarayeli nitsumɔ he gbɛjianɔtoo ko loo ni nine ashɛ nɔ.”

Shi kɛlɛ, nyɔɔŋnii ni akɛhaa koni aná nitsumɔ he gbɛjianɔtoo yɛ maji krokomɛi anɔ lɛ ji juu-kɛ-fɔ̃ lɛ he nɔ ko bibioo ko kɛkɛ. Juu-kɛ-fɔ̃ ni aaajie yɛ nibii fɛɛ mli kɛya lɛ, biɔ nifeemɔ kroko hu ni ji enyɔ ni wa babaoo fe nakai, no ji: tsuitsakemɔ aloo tsuii babaoo atsakemɔ moŋ. Esa akɛ gbɔmɛi ni yɔɔ hei srɔtoi fɛɛ lɛ akase bɔ ni afeɔ anyɛ̃ɛɔ nyɔɔŋnihamɔ kɛ juu-kɛ-fɔ̃. Ja no pɛ dani shika ni anáa yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ lɛ baaje shihilɛ mli. Bɔni afee ni nine ashɛ enɛ nɔ lɛ, Newsweek wolo tɛtrɛɛ lɛ kɛɛ akɛ, mɛi komɛi susuɔ akɛ esa akɛ nɔyelɔi lɛ “awo hewalɛ koni mɔ fɛɛ mɔ aná maŋ jeŋba kpakpa henumɔ.” Transparency International (Majimaji Ateŋ Nii ni Akɛteee) ni ji kuu ko ni akɛhaa maŋ onukpai ahiɛ hiɔ amɛhe nɔ yɛ mla saji ahe ni akɛteɔ shi awoɔ juu-kɛ-fɔ̃ lɛ hu wo ŋaa akɛ emli sɛɛfĩlɔi lɛ “kɛ ‘anɔkwayeli nifeemɔ’ ko awo” nitsumɔhe lɛ.

Ta ni awuɔ ashiɔ juu-kɛ-fɔ̃ lɛ ji jeŋba nɔ̃, ni jeee mla nifeemɔ pɛ loo mla naa toigbalamɔi ahe “klante lɛ” pɛ abaanyɛ akɛye nɔ kunim. (Romabii 13:4, 5) Esa akɛ adũ ekpakpafeemɔ kɛ anɔkwayeli he wui awo gbɔmɛi atsuii amli. Gbɛ ni hi fe fɛɛ ni abaanyɛ atsɔ nɔ atsu enɛ he nii ji kɛtsɔ nɔ ni bɔfo Paulo wie akɛ no ji “mumɔŋ klante” ni ji Nyɔŋmɔ Wiemɔ, Biblia lɛ kɛ nitsumɔ nɔ.—Efesobii 6:17.

Biblia lɛ Buɔ Juu-kɛ-Fɔ̃ Fɔ́

Mɛni hewɔ ni Paulo eŋmɛɛɛ juu-kɛ-fɔ̃ gbɛ lɛ? Ejaakɛ eesumɔ ni efee Nyɔŋmɔ, “mɔ ni kwɛɛɛ mɛi ahiɛaŋ ni eheee nyɔɔŋnii lɛ” suɔmɔnaa nii. (5 Mose 10:17) Kɛfata he lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ Paulo kai ŋaawoo pɔtɛɛ ni anaa yɛ Mose Mla lɛ mli lɛ, nɔ ni kɛɛ: “Kaakwɛ mɛi ahiɛŋtsei anɔ, ni kaahe nyɔɔŋnii hu; ejaakɛ nyɔɔŋnii shwilaa nilelɔi ahiŋmɛii, ni ehaa atsɔɔ jalɔi asane hiɛ abuɔ shi.” (5 Mose 16:19) Maŋtsɛ David hu nu shishi akɛ Yehowa nyɛ̃ɛɔ juu-kɛ-fɔ̃, ni ebi koni Nyɔŋmɔ akakane lɛ efata eshafeelɔi “ni amɛninejurɔ eyi kɛ nyɔɔŋnii lɛ” ahe.—Lala 26:10.

Mɛi ni jáa Nyɔŋmɔ yɛ anɔkwayeli mli lɛ yɛ yiŋtoi krokomɛi ni amɛaadamɔ nɔ amɛkpoo juu-kɛ-fɔ̃. Salomo ŋma akɛ: “Maŋtsɛ kɛ jalɛsaneyeli haa maŋ damɔɔ shi, shi mɔ ni heɔ nyɔɔŋnii babaoo tsɔ̃ lɛ butuɔ lɛ.” (Abɛi 29:4, New International Version) Jalɛsaneyeli—titri lɛ kɛ́ akɛtsu nii kɛjɛ ŋwɛi kɛbayi shi lɛ—ekɛ shidaamɔ kpakpa baa, yɛ be mli ni juu-kɛ-fɔ̃ haa maŋ yeɔ ohia. Miishɛɛ sane ji akɛ, Newsweek lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Yɛ gbɛjianɔtoo mli ni mɔ fɛɛ mɔ sumɔɔ ni ená juu-kɛ-fɔ̃ lɛ he sɛɛ fioo ko ni ele bɔ ni afeɔ ni anáa lɛ, ebaanyɛ efite shika he gbɛjianɔtoo lɛ kwraa.”

Kɛ shika he gbɛjianɔtoo fiteee kwraa po lɛ, mɛi ni sumɔɔ jalɛsaneyeli lɛ anijiaŋ jeɔ wui kɛ́ juu-kɛ-fɔ̃ shwere ni atsĩii naa. (Lala 73:3, 13) Atɔ̃ɔ wɔ Bɔlɔ ní kɛ mligbɛ su ni tsɔɔ jalɛsaneyeli ni asumɔɔ ha wɔ lɛ hu nɔ. Be ko ni eho lɛ, Yehowa kɛ ehe wo mli koni ejie juu-kɛ-fɔ̃ ni yɔɔ faŋŋ lɛ kɛya. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, eje gbɛ ekɛɛ Yerusalem bii lɛ nɔ hewɔ ni ekɛ amɛ baawo amɛ henyɛlɔi lɛ adɛŋ lɛ.

Nyɔŋmɔ kɛɛ kɛtsɔ egbalɔ Mika nɔ akɛ: “Nyɛboa enɛ toi ko, nyɛ Yakob onukpai kɛ nyɛ Israel we lɛ lumɛi, nyɛ mɛi ni nyɛhiɔ kojomɔ, ni nyɛkɔ̃dɔ̃ɔ nii ni ja fɛɛ lɛ. Emli onukpai lɛ, nyɔɔŋnii hewɔ amɛkojoɔ, ni emli osɔfoi lɛ, nyɔmɔwoo hewɔ amɛtsɔ̃ɔ nii, ni emli gbalɔi lɛ, shika hewɔ amɛgbaa . . . No hewɔ lɛ nyɛhewɔ lɛ aaahu Zion tamɔ ahuɔ ŋmɔ, ni Yerusalem aaatsɔ̃ kóikói.” Juu-kɛ-fɔ̃ efite shihilɛ yɛ Israel, taakɛ etee nɔ efite Roma yɛ afii ohai abɔ sɛɛ lɛ. Yɛ Nyɔŋmɔ kɔkɔbɔɔ lɛ naa, aaafee afii ohai abɔ beni Mika ŋma wiemɔi nɛɛ sɛɛ lɛ, akpata Yerusalem hiɛ ni ashi maŋ lɛ afɔ̃ shi amaŋfɔ.—Mika 3:9, 11, 12.

Shi kɛlɛ, ehe ehiaaa ni gbɔmɔ ko loo maŋ ko asumɔ juu-kɛ-fɔ̃. Nyɔŋmɔ woɔ mɛi fɔji lɛ hewalɛ ni amɛshi amɛ shihilɛ gbɛ lɛ ni amɛtsake amɛsusumɔ. (Yesaia 55:7) Esumɔɔ ni wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ kɛ pɛsɛmkunya ni afeee aye hiɛjoomɔ najiaŋ ní akɛ jalɛ nifeemɔ aye juu-kɛ-fɔ̃ najiaŋ. Yehowa kaiɔ wɔ akɛ: “Mɔ ni waa ohiafo yi lɛ, eebɔ efeelɔ lɛ ahora; shi mɔ ni naa mɔ ni efĩ lɛ mɔbɔ lɛ, eewo ehiɛ nyam.”—Abɛi 14:31.

Biblia Mli Anɔkwale lɛ ni Akɛaawuu Ashi Juu-kɛ-Fɔ̃ yɛ Omanyeyeli Mli

Mɛni baanyɛ aye abua mɔ koni efee tsakemɔ ni tamɔ nɛkɛ? Nakai hewalɛ lɛ nɔŋŋ tsirɛ Paulo ni eŋmɛɛ shihilɛ gbɛ akɛ Farisifonyo lɛ he ni ebatsɔ Yesu Kristo sɛɛnyiɛlɔ ni yɔɔ ekãa. Eŋma akɛ: “Nyɔŋmɔ wiemɔ hiɛ kã ni eyɛ hewalɛ.” (Hebribii 4:12) Ŋmɛnɛ, Ŋmalɛ mli anɔkwale lɛ fĩɔ anɔkwayeli sɛɛ lolo yɛ mɛi ni kulɛ amɛkɛ amɛhe woɔ juu-kɛ-fɔ̃ mli waa diɛŋtsɛ lɛ po ateŋ. Susumɔ nɔkwɛmɔnɔ kome he okwɛ.

Beni Alexander ni jɛ Europa Bokagbɛ lɛ gbe enitsumɔ akɛ asraafonyo lɛ naa lɛ, etsɛɛɛ ni ekɛ ehe yabɔ kuu ni tswaa ojo ni heɔ nyɔɔŋnii lɛ he. * Etsɔɔ mli akɛ: “Minitsumɔ ji ni mafee tamɔ yelikɛbualɔ ko ni mikɛshɔ̃ shika kɛjɛ jarayelɔi ni yɔɔ nii waa lɛ adɛŋ. Beni jarayelɔ lɛ ená hekɛnɔfɔɔ yɛ mimli lɛ sɛɛ lɛ, wɔ kuu lɛ mli bii krokomɛi lɛ kɛ yiwalɛ woɔ ehe gbeyei. Kɛkɛ lɛ mikɛɛ lɛ akɛ matsu sane lɛ he nii—kɛha shika ni fa babaoo diɛŋtsɛ. Mɛi ni ‘haa mitsuɔ nii mihaa amɛ’ lɛ daa mi shi akɛ miye mibua amɛ waa kɛ amɛnaagbai lɛ, tsɛbelɛ mi moŋ ji mɔ ni kɛ naagbai lɛ ba. Etamɔ nɔ ni eyɛ naakpɛɛ akɛ nɛkɛ nitsumɔ fã nɛɛ ji nɔ ni misumɔɔ.

“Agbɛnɛ hu miná shika kɛ mlifilimɔ ni nakai shihilɛ gbɛ lɛ kɛha mi lɛ mli miishɛɛ waa. Mitáa tsɔne ni jara wa mli, miyɛ shia fɛfɛo mli, ni miyɛ shika ni mikɛheɔ nɔ fɛɛ nɔ ni mitaoɔ. Gbɔmɛi sheɔ mi gbeyei, ni enɛ ha minu he akɛ mihe wa. Minu he yɛ gbɛ ko nɔ akɛ mɔ ko mɔ ko nyɛŋ ayi mi, ni ákɛ mla lɛ kɔɔɔ mihe eko. Mlalelɔ ni he esa waa ni tsɔɔ gbɛ̀i komɛi anɔ eteɔ shi ewoɔ jalɛsaneyeli he gbɛjianɔ ni ato lɛ, loo nyɔɔŋnii ni akɛhaa mɔ ni sa lɛ ji nɔ ni atsɔɔ nɔ anyɛɔ asaa naagbai fɛɛ ni baa mi kɛ polisifoi ateŋ lɛ.

“Shi kɛlɛ, yɛ bei babaoo mli lɛ, anɔkwayeli ehiii mɛi ni kɛ amɛhe fɔ̃ɔ juu-kɛ-fɔ̃ nɔ kɛyeɔ nii lɛ ateŋ. Ebashɛ be ko ni wɔ kuu lɛ mli bii ateŋ mɔ ko sumɔɔɔ misane, ni mina akɛ abɛ mihe miishɛɛ. Etsɛɛɛ kwraa ni mikar ni yɔɔ fɛo waa diɛŋtsɛ lɛ kɛ shika ni miyɔɔ lɛ je midɛŋ, ni mijɔle ni misumɔɔ lɛ waa diɛŋtsɛ lɛ shi mi. Ayi mi waa diɛŋtsɛ po. Nɛkɛ shihilɛ ni tsake nɛɛ ha misusu yiŋtoo ni yɔɔ shihilɛ sɛɛ lɛ he waa diɛŋtsɛ.

“Nyɔji fioo ko ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, minyɛ batsɔ Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ kome, ni mibɔi amɛwoji lɛ kanemɔ. Ŋmalɛ ni yɔɔ Abɛi 4:14, 15 lɛ ha misusu nii ahe waa, nɔ ni kɛɛ: ‘Mɛi fɔ̃ji atempɔŋ lɛ, kaayi nɔ, ni kaanyiɛ efɔŋfeelɔi agbɛ nɔ. Wii lɛ oha afã, kaatsɔ̃ he kɛmiiho; tsɔ̃ ohe kɛjɛ he, ni ofo mli kɛya!’ Ŋmalɛi ni tamɔ enɛ ha mibale jogbaŋŋ akɛ mɛi ni sumɔɔ ojotswaa lɛ bɛ wɔsɛɛ be kpakpa. Mije shishi misɔle miha Yehowa ni mibi koni eye ebua mi yɛ gbɛ ni ja nɔ. Mikɛ Yehowa Odasefoi kase Biblia lɛ, ni yɛ naagbee lɛ, mijɔɔ miwala nɔ miha Nyɔŋmɔ. Kɛjɛ no sɛɛ kɛbaa nɛɛ, miyeɔ anɔkwa yɛ mishihilɛ mli.

“Yɛ anɔkwale mli lɛ, anɔkwayeli tɛi ni afolɔ ashwie shi ni mihiɔ shi yɛ naa lɛ tsɔɔ akɛ shika fioo ko pɛ mináa. Shi amrɔ nɛɛ, minuɔ he akɛ miyɛ wɔsɛɛ be he hiɛnɔkamɔ, ni ákɛ shishinumɔ diɛŋtsɛ yɛ mishihilɛ mli. Miyɔse akɛ mitsutsu shihilɛ gbɛ kɛ emli nibii fɛɛ ni miyɔɔ lɛ tamɔ shia ko ni woji ni ashwɛɔ lɛ eyi mli obɔ ni baanyɛ akumɔ be fɛɛ be kɛkɛ. Tsutsu ko lɛ, mihenilee eyiii mi. Amrɔ nɛɛ, yɛ mi-Biblia mli nikasemɔ lɛ hewɔ lɛ, eyiɔ mi, be fɛɛ be ni nɔ ko aaaka mi koni mafee mɔ ni yeee anɔkwa lɛ—yɛ saji bibii po amli. Miibɔ mɔdɛŋ ni mahi shi yɛ Lala 37:3 lɛ naa, nɔ ni kɛɔ akɛ: ‘Ŋɔɔ ohiɛ ofɔ̃ Yehowa nɔ, ni ofee ekpakpa; hii shikpɔŋ lɛ nɔ, ni oye anɔkwa.’ ”

“Mɔ ni Nyɛ̃ɛɔ Nyɔɔŋnii lɛ Baahi Shi”

Taakɛ Alexander kpá shi ena lɛ, Biblia mli anɔkwale baanyɛ atsirɛ mɔ ko koni eye juu-kɛ-fɔ̃ nɔ kunim. Efee tsakemɔi yɛ nɔ ni bɔfo Paulo kɛɛ yɛ wolo ni eŋma kɛyaha Efesobii lɛ kɛ gbeekpamɔ naa, nɔ ni kɛɛ: “Nyɛshɛ[a] nyɛsá jeŋba lɛ naa gbɔmɔ momo ni efite yɛ shishiumɔ sɛɛdii lɛ anaa lɛ nyɛfɔ . . . nyɛtsɔmɔ[a] mɛi heei yɛ nyɛjwɛŋmɔ mumɔ lɛ mli, ni nyɛwo gbɔmɔ hee ni abɔ yɛ Nyɔŋmɔ subaŋ nɔ yɛ anɔkwa jalɛ kɛ hetsemɔ mli lɛ. No hewɔ lɛ nyɛshɛa amale nyɛfɔa ni nyɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ kɛ enaanyo awie anɔkwale, ejaakɛ gbɔmɔtso kome he nii ji wɔ. Julɔ lɛ ekaju dɔŋŋ, shi moŋ ebɔ mɔdɛŋ ni ekɛ eniji atsu nitsumɔ kpakpa, koni ená nɔ ko ni ekɛha mɔ ni ehia lɛ lɛ.” (Efesobii 4:22-25, 28) Adesai awɔsɛɛ be diɛŋtsɛ lɛ damɔ tsakemɔi ni tamɔ nɛkɛ nɔ.

Kɛ atsĩii hiɛjoomɔ kɛ juu-kɛ-fɔ̃ naa lɛ ebaanyɛ ekpata shikpɔŋ lɛ hiɛ, taakɛ bɔ nɔŋŋ ni amɛye amɛbua ni Roma Nɔyeli lɛ hiɛ kpata lɛ. Shi miishɛɛ sane ji akɛ, adesai a-Bɔlɔ lɛ etooo gbɛjianɔ akɛ ebaashi saji ni tamɔ nɛkɛ koni ehi. Etswa efai shi akɛ “[e]baafite mɛi ni fiteɔ shikpɔŋ lɛ.” (Kpojiemɔ 11:18) Ni Yehowa woɔ mɛi ni shweɔ koni amɛná jeŋ ni juu-kɛ-fɔ̃ bɛ mli lɛ ashi akɛ, etsɛŋ ni abaaná “ŋwɛi hee kɛ shikpɔŋ hee ni jalɛ hiɔ mli.”—2 Petro 3:13.

Eji anɔkwale akɛ, ekolɛ efeŋ mlɛo akɛ aaahi shi yɛ jalɛ tɛi ni afolɔ ashwie shi lɛ anaa ŋmɛnɛ. Fɛɛ sɛɛ lɛ, Yehowa woɔ wɔ shi akɛ, yɛ wɔsɛɛ be mli lɛ, “nuu hiɛjoolɔ kɛ naagba bahaa eweku lɛ, shi mɔ ni nyɛ̃ɛɔ nyɔɔŋnii lɛ baahi shi.” * (Abɛi 15:27, NIV) Kɛ wɔkpoo juu-kɛ-fɔ̃ bianɛ lɛ, wɔkɛ no tsɔɔ anɔkwa ni wɔyeɔ kɛ́ wɔsɔle wɔha Nyɔŋmɔ akɛ: “Omaŋtsɛyeli lɛ aba; afee nɔ ni osumɔɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, taakɛ afeɔ yɛ ŋwɛi lɛ.”—Mateo 6:10.

Yɛ be mli ni wɔmɛɔ koni nakai Maŋtsɛyeli lɛ atsu nɔ ko lɛ, wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ ‘adũ nii yɛ jalɛ mli’ kɛtsɔ juu-kɛ-fɔ̃ ni ekpɛlɛŋ nɔ loo ni ekɛ ehe woŋ mli lɛ nɔ. (Hoshea 10:12) Kɛ wɔfee nɛkɛ lɛ, wɔshihilɛi hu baaye hewalɛ ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni jɛ mumɔŋ lɛ yɔɔ lɛ he odase. Mumɔŋ klante lɛ baanyɛ aye juu-kɛ-fɔ̃ nɔ kunim.

[Shishigbɛ niŋmai]

^ kk. 20 Atsake egbɛi lɛ.

^ kk. 28 Yɛ anɔkwale mli lɛ, srɔtofeemɔ yɛ nyɔɔŋnii kɛ nikee teŋ. Yɛ be mli ni akɛ nyɔɔŋnii haa koni ekɔdɔ jalɛsaneyeli loo akɛhaa yɛ yiŋtoi komɛi ahewɔ ni etsɔɔɔ anɔkwayeli lɛ, nikee ji nɔ ko ni akɛtsɔɔ bɔ ni hiɛ esɔ nɔ ko ni atsu aha mɔ. Atsɔɔ enɛ mli yɛ “Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ” lɛ ni yɔɔ October 1, 1986 The Watchtower lɛ mli.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]

Kɛtsɔ Biblia lɛ yelikɛbuamɔ nɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔná “gbɔmɔ hee” lɛ ni wɔkpoo juu-kɛ-fɔ̃