Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Mutso ko ní Ebu Kusuu ní Woɔ Yibii Babaoo yɛ Nyɔŋmɔ Shia Lɛ

Mutso ko ní Ebu Kusuu ní Woɔ Yibii Babaoo yɛ Nyɔŋmɔ Shia Lɛ

Mutso ko ní Ebu Kusuu ní Woɔ Yibii Babaoo yɛ Nyɔŋmɔ Shia Lɛ

YƐ ISRAEL shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, tso ko kwɛ̃ɔ yɛ jɛmɛ ni anyɛɛɛ agbe lɛ kɔkɔɔkɔ. Kɛji afo afɔ̃ shi tete po lɛ, etsɛɛɛ ni eshishifãi lɛ haa etsɛ̃ɔ ekoŋŋ. Be mli ni akpa eyibii lɛ sɛɛ lɛ, nɔtsɛ lɛ náa he sɛɛ ejaakɛ, anáa mu ni fa babaoo kɛjɛɔ mli ní anyɛɔ akɛhoɔ nii, akɛshɛreɔ la, akɛfeɔ nibii ahe falefale ni akɛfeɔ hesaamɔ nibii.

Taakɛ blema abɛbua ko ni aŋma yɛ Biblia lɛ mli wolo ni ji Kojolɔi lɛ tsɔɔ lɛ, “gbi ko lɛ tsei yiŋ tee amɛyafɔ mɔ ko mu amɛwó lɛ amɛnɔ maŋtsɛ.” Tsei ni yɔɔ koo lɛ mli lɛ ateŋ te nɔ ni amɛhala klɛŋklɛŋ? Jeee ekoeko akɛ ja mu tsei babaoo ni nyɛɔ amɛdamɔɔ shihilɛi ni mli wawai anaa lɛ.—Kojolɔi 9:8.

Nɔ ni fe afii 3,500 ni eho nɛ lɛ, gbalɔ Mose wie Israel he akɛ ‘shikpɔŋ kpakpa, shikpɔŋ ni mutsei yɔɔ nɔ.’ (5 Mose 8:7, 8) Ŋmɛnɛ po, mutsei egbɛ eshwã shikpɔŋ lɛ nɔ kɛjɛ Hermon Gɔŋ lɛ shishigbɛ yɛ kooyigbɛ kɛyashi Beersheba klotia yɛ wuoyigbɛ. Amɛmiiwula Sharon ŋshɔnaa kpalanaa lɛ, Samaria tɛsaa gɔji lɛ, kɛ Galilea jɔɔi ni baa nii jogbaŋŋ lɛ lolo.

Bei babaoo lɛ Biblia ŋmalalɔi kɛ mutso lɛ tsuɔ nii yɛ mfonirifeemɔ naa. Tso nɛɛ he nibii komɛi feɔ Nyɔŋmɔ mɔbɔnalɛ, gbohiiashitee he shiwoo lɛ, kɛ weku shihilɛ ni yɔɔ miishɛɛ he mfoniri. Mutso lɛ ní wɔɔpɛi mli jogbaŋŋ lɛ baaye abua wɔ koni wɔnu nɛkɛ Ŋmalɛi ni atsɛ nɛɛ ashishi, ni ebaaha hiɛsɔɔ ni wɔyɔɔ kɛha nɛkɛ tso ni yɔɔ srɔto nɛɛ ni fataa adebɔɔ nibii krokomɛi ahe kɛjieɔ e-Feelɔ lɛ yi lɛ mli awa.—Lala 148:7, 9.

Mutso ni He Yɔɔ Kpɔikpɔi Lɛ

Anaaa mutso fɛo amrɔ nɔŋŋ kɛ akwɛ. Eshɛɛɛ ŋwɛiniiaŋ tamɔ Lebanon tseneduru tsei ni yɔɔ nyam lɛ ekomɛi ji lɛ. Etso lɛ jara waaa tamɔ sɛsɛo, ni enunyam lɛ hu efeee hiŋmɛi lɛ fɛo tamɔ almond tso lɛ ji lɛ. (Salomo Lalai 1:17; Amos 2:9) Mutso lɛ fã ni he hiaa waa lɛ kã he ko ni anaaa—yɛ shikpɔŋ lɛ shishi. Eshishifãi kakadaji, ni enyɛɔ eshɛɔ mitai 6 yɛ shikpɔŋ lɛ shishi, shi eyaa shɔŋŋ fe nakai kɛji shishifãi lɛ gba kɛtee abɛku aloo ninejurɔgbɛ, ni enɛ ji nɔ titri ni yeɔ buaa tso lɛ ni ewoɔ yibii babaoo ni ehiɔ shi be kakadaŋŋ lɛ.

Shishifãi ni tamɔ nɛkɛ lɛ haa mutsei ni yɔɔ tɛ gɔji anɔ lɛ nyɛɔ amɛdamɔɔ nuhɔmɔ naa yɛ be mli ni tsei ni yɔɔ jɔɔ mli gbɛ lɛ egboi momo yɛ nu hewɔ. Eyɛ mli akɛ tsoku lɛ baanyɛ afee nɔ ni sa kɛha lai moŋ, shi shishifãi lɛ yeɔ buaa lɛ ni ekãa he ewoɔ mui yɛ afii ohai abɔ mli. Nɔ pɛ ni nɛkɛ tso kɛ ehe kpɔikpɔi nɛɛ taoɔ ji he ko ni da ni ebaanyɛ eda yɛ kɛ shia ni kɔɔyɔɔ yɔɔ mli ni ebaanyɛ emu kɛtsɔ mli, ni eye ehe kɛjɛ jwɛi loo jwɛi krokomɛi ni kooloi bibii ni baanyɛ agbe amɛ lɛ yɔɔ amɛmli lɛ ahe. Kɛji atsu taomɔ nii ni yɔɔ mlɛo nɛɛ ahe nii lɛ, no lɛ tso kome baanyɛ ekɛ mu galɔŋ 15 aha yɛ afi mli.

Ŋwanejee ko bɛ he akɛ Israelbii lɛ sumɔɔ mutso lɛ yɛ emu ni jara wa waa lɛ hewɔ. Kanei ni hiɛ odontii ni gbalaa mutso mli mu lɛ haa amɛshiai amli kpɛɔ. (3 Mose 24:2) Mutso mli mu he hiaa waa yɛ nihoomɔ mli. Ebuɔ hewolo lɛ he yɛ hulu lɛ nɔ, ni ehaa Israelbii lɛ náa samala ni amɛkɛfɔɔ nii ahe. Ŋmãa, wein kɛ mu ji shikpɔŋ lɛ nibaanii titri. Ebafeɔ oshara kɛhaa Israel weku lɛ kɛji akɛ amɛnine nyɛ shi yɛ mu kpamɔ be mli.—5 Mose 7:13; Habakuk 3:17.

Shi efɔɔ kaa akɛ, mutso mli mu faa babaoo. Mose wie Shiwoo Shikpɔŋ lɛ he akɛ ‘shikpɔŋ ni mutsei yɔɔ nɔ’ ejaakɛ ekolɛ mutso lɛ ji tso ni aduɔ waa yɛ jɛmɛ. Afii ohai nyɔŋma kɛ nɛɛhu lɛ mli adebɔɔ he nikaselɔ H. B. Tristram tsɔɔ mutso lɛ mli akɛ “tsei lɛ ateŋ ekome ni sa kadimɔ waa yɛ maŋ lɛ mli.” Yɛ sɛɛnamɔ ni yɔɔ he kɛ efalɛ hewɔ lɛ, akɛ mutso mli mu lɛ tsu nii akɛ majimaji ateŋ shika ni he hiaa waa yɛ Mediteranea kpokpaa lɛ mli fɛɛ. Yesu Kristo diɛŋtsɛ wie nyɔmɔ ko ni abu he akɔntaa akɛ eji “mu tɔi oha” naa lɛ he.—Luka 16:5, 6.

Tamɔ Mutsei Bibii

Mutso ni he yɔɔ sɛɛnamɔ lɛ feɔ ŋwɛi jɔɔmɔi ahe mfoniri yɛ gbɛ ni ja nɔ. Te aaafee tɛŋŋ awo nuu ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ nyɔmɔ? Lalatsɛ lɛ lá akɛ: “Oŋa aaatamɔ weintso ni woɔ yibii yɛ owe lɛ, obii lɛ aaatamɔ mutsei bibii kɛaabɔle okpɔlɔ lɛ.” (Lala 128:3) Mɛni ji nɛkɛ “mutsei bibii” nɛɛ, ni mɛni hewɔ ni lalatsɛ lɛ kɛ amɛ to bii ahe lɛ?

Mutso lɛ yɛ srɔto yɛ bɔ ni ehee kwɛ̃ɔ be fɛɛ be kɛjɛɔ tsoku lɛ shishigbɛ lɛ hewɔ. * Kɛji akɛ ekolɛ, yɛ dalɛ hewɔ lɛ tsoku lɛ diɛŋtsɛ nyɛɛɛ awo yibii ni be ko ni eho lɛ ewoɔ lɛ dɔŋŋ lɛ, okwaafoi lɛ baanyɛ amɛŋmɛ gbɛ ni bibii babaoo, loo ehee akwɛ̃ kɛyashi amɛaatsɔmɔ tso lɛ fã ko ni he hiaa waa. Yɛ be ko sɛɛ lɛ, tso lɛ diɛŋtsɛ baaná tsokui kpakpai bibii etɛ loo ejwɛ kɛbɔle lɛ, tamɔ bii ni bɔle okpɔlɔ ko. Nɛkɛ bibii nɛɛ hiɛ shishifãi kome too lɛ nɔŋŋ, ni amɛfeɔ ekome kɛnáa gbɛfaŋnɔ yɛ yibii kpakpa ni ji mui lɛ awoo mli.

Nɛkɛ su ni mutso lɛ hiɛ nɛɛ feɔ bɔ ni bihii kɛ biyei baanyɛ amɛdamɔ shi shiŋŋ yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli lɛ he mfoniri yɛ gbɛ ni ja nɔ, kɛtsɔ amɛfɔlɔi amumɔŋ shishifãi ni mli wa lɛ nɔ. Be mli ni amɛshwiei daraa kɛtsɔmɔɔ onukpai lɛ, amɛ hu amɛnáa gbɛfaŋnɔ yɛ yibii woo kɛ amɛfɔlɔi lɛ asɛɛfimɔ mli, mɛi ni náa miishɛɛ akɛ amɛaana akɛ amɛbii lɛ fata amɛhe kɛmiisɔmɔ Yehowa lɛ.—Abɛi 15:20.

“Tso Tete po Hiɛnɔkamɔ yɛ Kɛha Lɛ”

Tsɛ ko ní egbɔ ni sɔmɔɔ Yehowa lɛ náa miishɛɛ yɛ ebii ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ ahe. Shi nɛkɛ gbekɛbii nɛɛ nɔŋŋ yeɔ awerɛho beni yɛ naagbee lɛ amɛtsɛ lɛ ‘yaa jeŋ jeŋ fɛɛ yaahe lɛ.’ (1 Maŋtsɛmɛi 2:2) Bɔni afee ni eye ebua wɔ ni wɔdamɔ weku mli oshara ni tamɔ nɛkɛ naa lɛ, Biblia lɛ kɛ nɔmimaa haa wɔ akɛ gbohiiashitee baaba.—Yohane 5:28, 29; 11:25.

Hiob, ni ji tsɛ kɛha bii babaoo lɛ le gbɔmɔ wala shihilɛ be ni yɔɔ kuku lɛ jogbaŋŋ diɛŋtsɛ. Ekɛto fɔfɔi ni gbiɔ oya lɛ he. (Hiob 1:2; 14:1, 2) Hiob shwe gbele ni ji gbɛ ko ni eeetsɔ nɔ ekɛjo epiŋmɔ lɛ naa foi, beni ebu gbonyobu lɛ akɛ teemɔhe ko ni ebaanyɛ eku esɛɛ kɛjɛ mli lɛ. Hiob bi akɛ: “Kɛji gbɔmɔ gbo lɛ, ani ehiɛ aaakã ekoŋŋ?” Kɛkɛ ni ekɛ hekɛnɔfɔɔ ha hetoo akɛ: “Kulɛ mitawuu gbii lɛ amli fɛɛ lɛ makwɛ gbɛ kɛyashi beyinɔ ni mitsakemɔ lɛ aaaba! Kulɛ [Yehowa] oootsɛ, ni mahereo nɔ; ni oootao onine naa nitsumɔ lɛ sɛɛgbɛ.”—Hiob 14:13-15.

Te Hiob fee ehemɔkɛyeli akɛ Nyɔŋmɔ baatsɛ lɛ kɛjɛ gbonyobu lɛ mli lɛ he mfoniri eha tɛŋŋ? Kɛtsɔ tso nɔ lɛ, mlitsɔɔmɔ lɛ ha ni efee faŋŋ akɛ eewie mutso lɛ he. Hiob kɛɛ akɛ: “Tso tete, hiɛnɔkamɔ yɛ ha lɛ akɛ kɛji afo lɛ lɛ, eeehere ekoŋŋ.” (Hiob 14:7) Abaanyɛ afo Mutso ko aŋmɛ shi, shi no haŋ egbo. Ja afã tso lɛ afɔ̃ shi dani ebaagbo. Kɛji shishifãi lɛ yɛ shiŋŋ lolo lɛ, tso lɛ baakwɛ̃ ekoŋŋ, kɛ hewalɛ hee.

Kɛ nuhɔmɔ ko ni naa wa ni sɛɛ tsɛ ba po ni eha mutso ni etsɛ lɛ yibaai kpala lɛ, tsoku ni mli nu egbi lɛ baanyɛ atsɛ̃ ekoŋŋ. “Tsɛ eshishifã lɛ etsɛ aahu yɛ shikpɔŋ, ni etsoku lɛ egbo yɛ sũ lɛ mli, kɛlɛ nu ŋmajee naa lɛ eeehere ekoŋŋ, ni eeetsɛ̃rɛ niji tamɔ tso ni atɛo.” (Hiob 14:8, 9) Hiob hi shi yɛ shikpɔŋ ko ni egbi ni mulu yɔɔ nɔ, he ni ekolɛ ena mu tsokui babaoo ni etsɛ ni tamɔ nɔ ni egbi ni wala bɛ amɛmli yɛ. Kɛlɛ, beni nugbɔ bɔi nɛmɔ lɛ, tso nɛɛ ni “egbo” lɛ ku sɛɛ etsɛ̃, ni tso hee ko jɛ eshishifãi lɛ mli tamɔ nɔ ni eji “tso hee.” Nɛkɛ tsakemɔ ni sa kadimɔ nɛɛ ha Tunisianyo ko ni kaseɔ abɔɔfeemɔ he nii lɛ wie akɛ: “Obaanyɛ okɛɛ akɛ mutsei gbooo.”

Taakɛ okwaafonyo ko shweɔ ni ena emutso ni egbi lɛ akɛ etsɛ̃ ekoŋŋ lɛ, nakai nɔŋŋ Yehowa shweɔ akɛ etee etsuji anɔkwafoi lɛ ashi. Eekwɛ gbɛ kɛha be ni aŋkroaŋkroi anɔkwafoi tamɔ Abraham kɛ Sara, Isak kɛ Rebeka, kɛ mɛi krokomɛi babaoo baaba wala mli ekoŋŋ. (Mateo 22:31, 32) Kwɛ naakpɛɛ nii ni eeeji akɛ wɔɔhere gbohii lɛ atuu kɛba ni wɔna amɛ akɛ amɛmiihi shihilɛ ni yeɔ emuu ni woɔ yibii mli shikome ekoŋŋ!

Mfonirifeemɔ Mutso Lɛ

Nyɔŋmɔ mɔbɔnalɛ jeɔ kpo yɛ mɛi ahiɛaŋ ni ekwɛɛɛ kɛ agbɛnɛ hu gbɛjianɔ ni eto kɛha gbohiiashitee lɛ nɔ. Bɔfo Paulo kɛ mutso lɛ tsu nii ni ekɛfee bɔ ni Yehowa mɔbɔnalɛ lɛ mli kpãa kɛhaa gbɔmɛi, ni ekɔɔɔ he eko amɛhewolo nɔ su loo shihilɛ mli ni amɛjɛ. Yudafoi lɛ eshi amɛtsitsi afii ohai babaoo yɛ bɔ ni amɛji Nyɔŋmɔ webii ni ehala akɛ ‘Abraham seshibii lɛ’ he.—Yohane 8:33; Luka 3:8.

Ní aaafɔ́ mɔ ko akɛ Yudanyo lɛ diɛŋtsɛ jeee taomɔ nɔ ko ni haa mɔ nine shɛɔ ŋwɛi duromɔ nɔ. Shi kɛlɛ, Yesu klɛŋklɛŋ kaselɔi lɛ fɛɛ ji Yudafoi, ni amɛná hegbɛ akɛ amɛaafee klɛŋklɛŋ adesai ni Nyɔŋmɔ hala koni amɛtsɔmɔ Abraham shiwoo seshi lɛ. (1 Mose 22:18; Galatabii 3:29) Paulo kɛ nɛkɛ Yudafoi kaselɔi nɛɛ to mfonirifeemɔŋ mutso niji ahe.

Heloonaa Yudafoi lɛ ateŋ mɛi babaoo kpoo Yesu, amɛfee amɛhe mɛi ni esaaa akɛ amɛtsɔmɔɔ wɔsɛɛ “asafo kuu bibioo,” loo “Nyɔŋmɔ Israel” lɛ mli bii. (Luka 12:32; Galatabii 6:16) Enɛ hewɔ lɛ, amɛbafee tamɔ mfonirifeemɔŋ mutso niji ni afolɔ ashwie. Namɛi baaye amɛnajiaŋ? Yɛ afi 36 Ŋ.B. lɛ, ahala Jeŋmajiaŋbii lɛ koni amɛbafee Abraham seshi lɛ fã. Ebafee tamɔ nɔ ni Yehowa etɛo ŋã nɔ mutso niji yɛ mutso ni ma abɔɔ lɛ mli lɛ nɔ. Mɛi ni baafata he kɛfee Abraham shiwoo seshi lɛ ji Jeŋmajiaŋbii lɛ. Agbɛnɛ Jeŋmajiaŋbii Kristofoi lɛ baanyɛ amɛbatsɔmɔ mɛi ni ‘baaná mutso lɛ shishifãi lɛ kɛ emli nu lɛ eko.’—Romabii 11:17.

Kɛha okwaafonyo ko lɛ, ní aaatɛo ŋã nɔ mutso nine yɛ mutso ni ma abɔɔ mli lɛ nɔ lɛ baafee nɔ ni jwɛŋmɔ bɛ mli, ni “afeee hu.” (Romabii 11:24) Nitsumɔ ko ni atsu ni ji The Land and the Book lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Tɛomɔ tso kpakpa lɛ yɛ ŋã tso ni ehiii lɛ he, ni taakɛ Arabiabii lɛ kɛɔ lɛ, ebaaye ŋã nɔ lɛ nɔ kunim, shi onyɛŋ ofee lɛ yɛ gbɛ kroko lɛ nɔ ni eye omanye.” Yudafoi Kristofoi lɛ ná miishɛɛ ni tamɔ nakai nɔŋŋ beni Yehowa “basara jeŋmaji lɛ tsutsu ko ni ehala amɛteŋ maŋ ko eha egbɛi lɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 10:44-48; 15:14) Shi kɛlɛ, enɛ ji okadi ko ni tsɔɔ faŋŋ akɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoo lɛ he nitsumɔ damɔɔɔ maŋ kome ko nɔ. Dabi, ejaakɛ “maŋ fɛɛ maŋ mli lɛ, mɔ ni sheɔ lɛ gbeyei ni etsuɔ jalɛ nii lɛ, lɛ ji mɔ ni saa ehiɛ.”—Bɔfoi lɛ Asaji 10:35.

Paulo tsɔɔ mli akɛ, akɛni afolɔ Yudafoi ni yeee anɔkwa lɛ “niji” ni yɔɔ mutso lɛ he lɛ ashwie hewɔ lɛ, nakai nɔŋŋ ebaanyɛ eba mɔ fɛɛ mɔ ni kɛtsɔ henɔwomɔ kɛ toigbele nɔ lɛ ehiii Yehowa duromɔ lɛ mli lɛ nɔ. (Romabii 11:19, 20) Eka shi faŋŋ akɛ, enɛ feɔ bɔ ni esaaa akɛ wɔŋɔɔ Nyɔŋmɔ mlihilɛ ni wɔsaaa lɛ yakatswaa lɛ he mfoniri.—2 Korintobii 6:1.

Mu ni Akɛkpaa He

Ŋmalɛi lɛ wieɔ mu diɛŋtsɛ kɛ okadifeemɔ mli nɔ̃ fɛɛ kɛ nitsumɔ he. Yɛ blema beaŋ lɛ, ‘akɛ mu jɔɔ’ pilamɔi kɛ hei ni ekpɔlɔ lɛ ahe koni akɛha tsamɔ nifeemɔ lɛ aya hiɛ. (Yesaia 1:6) Taakɛ Yesu abɛbuai lɛ ateŋ ekome tsɔɔ lɛ, Samarianyo naanyo kpakpa lɛ fɔse mu kɛ wein eshwie nuu ni ekɛkpe yɛ gbɛ ni yaa Yeriko lɛ pilamɔi lɛ anɔ.—Luka 10:34.

Mu ni akɛaawo mɔ ko yiteŋ lɛ haa ehe jɔɔ lɛ ni ejɔɔ piŋmɔ he. (Lala 141:5) Ni yɛ mumɔŋ hela he nitsumɔ mli lɛ, Kristofoi onukpai baanyɛ ‘akpa asafo lɛ mlinyo ko mu yɛ Yehowa gbɛi amli.’ (Yakobo 5:14) Akɛ onukpai lɛ aŋaawoo ni suɔmɔ yɔɔ mli ni jɛ Ŋmalɛ mli kɛ sɔlemɔi ni jɛ tsui mli ni asɔleɔ ahaa naanyo heyelilɔ ko ni he yeɔ yɛ mumɔŋ lɛ toɔ mu ni jɔɔ piŋmɔ he lɛ he. Shi miishɛɛ sane ji akɛ, yɛ Hebri wiemɔi ahe mla naa lɛ, bei komɛi lɛ awieɔ nuu kpakpa he akɛ eji “mu krɔŋŋ.”

‘Mutso ko ní Ebu Kusuu ní Woɔ Yibii Babaoo yɛ Nyɔŋmɔ Shia Lɛ’

Yɛ otii ni awie kɛtsɔ hiɛ lɛ hewɔ lɛ, ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ abaanyɛ akɛ Nyɔŋmɔ tsuji ato mutso he. David shwe koni etamɔ ‘mutso ní ebu kusuu ni woɔ yibii babaoo yɛ Nyɔŋmɔ shia lɛ.’ (Lala 52:10) Taakɛ be pii lɛ, Israelbii awekui duɔ mutsei kɛbɔleɔ amɛshiai ahe lɛ, nakai David ná ni kulɛ ebɛŋkɛ Yehowa kpaakpa koni ewo yibii ni ekɛjie Nyɔŋmɔ yi.—Lala 52:11.

Be mli ni amɛyeɔ Yehowa anɔkwa lɛ, no mli lɛ Yuda akutsei enyɔ maŋtsɛyeli lɛ tamɔ ‘mutso ní ebu kusuu fɛfɛo ní woɔ yibii kpakpai.’ (Yeremia 11:15, 16) Shi hegbɛ krɛdɛɛ ni mɛi ni yɔɔ Yuda lɛ yɔɔ lɛ ŋmɛɛ amɛ beni ‘amɛkpoo akɛ amɛaafee toiboo amɛha Yehowa wiemɔi lɛ ni amɛyanyiɛ nyɔŋmɔi krokomɛi asɛɛ’ lɛ.—Yeremia 11:10.

Bɔni afee ni wɔbatsɔmɔ mutso ní ebu kusuu yɛ Nyɔŋmɔ shia lɛ mli lɛ, ebiɔ ni wɔfee toiboo wɔha Yehowa koni wɔsumɔ akɛ wɔɔkpɛlɛ tsɔsemɔ ní etsɔɔ nɔ “esaa” wɔ bɔ ni afee ni wɔnyɛ wɔwo Kristofoi ayibii babaoo lɛ nɔ. (Hebribii 12:5, 6) Kɛfata he lɛ, taakɛ fãji ni mɔɔ shi he hiaa mutso diɛŋtsɛ ko koni eyi anyɛ aná wala yɛ nuhɔmɔ bei amli lɛ, ebiɔ ni wɔwaje wɔ mumɔŋ shishifãi lɛ bɔni afee ni wɔnyɛ wɔŋmɛ wɔtsui shi yɛ kaai kɛ yiwaai amli.—Mateo 13:21; Kolosebii 2:6, 7.

Mutso lɛ feɔ anɔkwa Kristofoi, mɛi ni ekolɛ aleee amɛ yɛ je lɛ mli shi Nyɔŋmɔ yɔseɔ amɛ lɛ ahe mfoniri yɛ gbɛ ni ja nɔ. Kɛji gbɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ gbo yɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ mli lɛ, ebaahi shi ekoŋŋ yɛ jeŋ hee ni baaba lɛ mli.—2 Korintobii 6:9; 2 Petro 3:13.

Mutso ní anyɛɛɛ lɛ agbe ní kãa he ewoɔ yibii daa afi kɛtsaraa nɔ lɛ kaiɔ wɔ Nyɔŋmɔ shiwoo ni kɛɔ akɛ: “Mimaŋ lɛ gbii aaatamɔ tsei agbii, ni mɛi ni mihala lɛ aaaye amɛnine naa nitsumɔ lɛ mli nii aahu po.” (Yesaia 65:22) Nakai gbalɛ mli shiwoo lɛ baaba mli yɛ Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ mli.—2 Petro 3:13.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 13 Bei pii lɛ, asaa nɛkɛ tsei hee ni kwɛ̃ɔ nɛɛ ahe daa afi bɔ ni afee ni amɛkaha hewalɛ ni jɛ tso lɛ diɛŋtsɛ mli lɛ miiba shi.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 25]

Blema tsoku ko ni ana yɛ Jávea, Alicante Maŋtiase lɛ, yɛ Spain

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 26]

Mutsei yɛ Granada Maŋtiase lɛ, yɛ Spain

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 26]

Blema mutso ko ni yɔɔ Yerusalem gbogboi lɛ sɛɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 26]

Biblia lɛ wie tso niji ni atɛo yɛ mutso lɛ nɔ lɛ he

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 26]

Mutso niji bibii ebɔle nɛkɛ mutso ni etsɛ nɛɛ he kɛkpe