Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ná Nyɔŋmɔ Gbalɛ Wiemɔ lɛ Mli Hemɔkɛyeli!

Ná Nyɔŋmɔ Gbalɛ Wiemɔ lɛ Mli Hemɔkɛyeli!

Ná Nyɔŋmɔ Gbalɛ Wiemɔ lɛ Mli Hemɔkɛyeli!

“Ama gbalɛ wiemɔ lɛ nɔ mi aha wɔ.”—2 PETRO 1:19.

1, 2. Mɛni ji klɛŋklɛŋ gbalɛ ni aŋma afɔ̃ shi lɛ, ni mɛni ji sanebimɔi ni etee amɛ shi lɛ ateŋ ekome?

YEHOWA ji mɔ ni gba klɛŋklɛŋ gbalɛ ni aŋma afɔ̃ shi lɛ. Beni Adam kɛ Hawa fee esha lɛ sɛɛ lɛ, Nyɔŋmɔ kɛɛ onufu lɛ akɛ: “Mikɛ nyɛ̃ɛ aaaŋmɛ okɛ yoo lɛ teŋ, kɛ oseshi kɛ eseshi teŋ; eeetswa oyitso nɔ, ni bo hu oootswa enanetsitsi nɔ.” (1 Mose 3:1-7, 14, 15) Afii ohai abɔ baaho dani abaanu nakai gbalɛ wiemɔi lɛ ashishi jogbaŋŋ.

2 Nakai klɛŋklɛŋ gbalɛ lɛ hiɛ hiɛnɔkamɔ diɛŋtsɛ kɛha adesai eshafeelɔi. Yɛ sɛɛ mli lɛ Ŋmalɛi lɛ ha ayoo Satan Abonsam akɛ “blema onufu lɛ.” (Kpojiemɔ 12:9) Shi namɔ baafee Nyɔŋmɔ shiwoo Seshi lɛ?

Seshi lɛ Taomɔ

3. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Habel jie hemɔkɛyeli kpo yɛ klɛŋklɛŋ gbalɛ lɛ mli?

3 Ákɛ mɔ ni tamɔɔɔ etsɛ lɛ, Habel ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ ná hemɔkɛyeli yɛ klɛŋklɛŋ gbalɛ lɛ mli. Eyɛ faŋŋ akɛ Habel yɔse akɛ lá ni aaafɔse ashwie shi he baahia koni akɛhà esha nɔ. No hewɔ lɛ, hemɔkɛyeli tsirɛ lɛ ni ekɛ kooloo shã afɔle, ni enɛ sa Nyɔŋmɔ hiɛ. (1 Mose 4:2-4) Ni kɛlɛ, mɔ ni shiwoo Seshi lɛ ji lɛ tee nɔ ehi shi akɛ teemɔŋ sane.

4. Mɛɛ shiwoo Nyɔŋmɔ kɛha Abraham, ni mɛni enɛ tsɔɔ yɛ shiwoo Seshi lɛ he?

4 Yɛ Habel gbii lɛ asɛɛ aaafee afii 2,000 lɛ, Yehowa kɛ gbalɛ shiwoo nɛɛ ha blematsɛ Abraham, akɛ: “Jɔɔmɔ majɔɔo, ni fá maha oseshi afá tamɔ ŋwɛi ŋulamii, . . . ni oseshi lɛ mli aaajɛ ajɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ jeŋmaji fɛɛ.” (1 Mose 22:17, 18) Wiemɔi nɛɛ haa klɛŋklɛŋ gbalɛ lɛ mlibaa kɔɔ Abraham he. Amɛtsɔɔ akɛ Seshi ni abaatsɔ enɔ ni afite Satan nitsumɔi lɛ baapue yɛ Abraham wekukpaa lɛ mli. (1 Yohane 3:8) “[Abraham] yiŋ efeee lɛ kɔshikɔshi yɛ Nyɔŋmɔ shiwoo lɛ he,” ni nakai eji yɛ mɛi krokomɛi ni tsɔ Yehowa odasefoi Kristofoi abe lɛ hiɛ “shi amɛnine shɛɛɛ shiwoo nii lɛ anɔ” lɛ agbɛfaŋ. (Romabii 4:20, 21; Hebribii 11:39) Nɔ ni amɛfee moŋ ji Nyɔŋmɔ gbalɛ wiemɔ lɛ mli hemɔkɛyeli ni amɛhiɛ mli.

5. Nyɔŋmɔ shiwoo ni kɔɔ Seshi lɛ he lɛ ba mli yɛ namɔ nɔ, ni mɛni hewɔ ohaa hetoo nakai?

5 Bɔfo Paulo tsɔɔ mɔ ni ji Nyɔŋmɔ shiwoo Seshi lɛ beni eŋma akɛ: “Abraham lɛ, awie shiwoo wiemɔi lɛ aha lɛ kɛ eseshi lɛ. Ekɛɛɛ akɛ: ‘Kɛ eseshibii lɛ,’ taakɛ mɛi pii anɔ̃, shi moŋ taakɛ mɔ kome nɔ̃, akɛ ‘kɛ oseshi lɛ,’ mɔ ni ji Kristo lɛ.” (Galatabii 3:16) Jeee Abraham seshibii lɛ fɛɛ fata Seshi ni jeŋmaji lɛ baatsɔ enɔ ajɔɔ amɛhe lɛ he. Akɛ ebinuu Ishmael seshibii kɛ ebii ní efɔ́ kɛtsɔ Ketura nɔ lɛ tsuuu nii koni akɛjɔɔ adesai. Seshi ní kɛ jɔɔmɔ baaba lɛ ba kɛtsɔ ebinuu Isak kɛ enabi Yakob nɔ. (1 Mose 21:12; 25:23, 31-34; 27:18-29, 37; 28:14) Yakob tsɔɔ akɛ “gbɔmɛi” baafee toiboo amɛha Shilo ni jɛ Yuda akutso lɛ mli lɛ, shi yɛ sɛɛ mli lɛ afo husu awo Seshi lɛ he awo David wekukpaa lɛ mli. (1 Mose 49:10; 2 Samuel 7:12-16) Klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Yudafoi lɛ kpa gbɔmɔ kome ni baaba akɛ Mesia, loo Kristo lɛ gbɛ. (Yohane 7:41, 42) Ni Nyɔŋmɔ gbalɛ ni kɔɔ Seshi lɛ he lɛ ba mli yɛ e-Binuu, Yesu Kristo nɔ.

Mesia lɛ Pue!

6. (a) Te esa akɛ wɔnu otsii 70 lɛ he gbalɛ lɛ shishi wɔha tɛŋŋ? (b) Mɛɛ be ni yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Yesu ‘gbe esha naa’ yɛ?

6 Gbalɔ Daniel ŋma Mesia lɛ he gbalɛ ko ni he hiaa waa efɔ̃ shi. Dario, ni ji Medianyo lɛ yɔse yɛ eklɛŋklɛŋ afi lɛ mli akɛ Yerusalem amaŋfɔfeemɔ afii 70 lɛ naagbee ebɛŋkɛ. (Yeremia 29:10; Daniel 9:1-4) Beni Daniel sɔleɔ lɛ, ŋwɛibɔfo Gabriel ba ni ebajie lɛ kpo akɛ ‘ato otsii nyɔŋmai kpawo koni akɛgbe esha naa.’ Abaafo Mesia lɛ ashɛ afɔ̃ yɛ otsi ni ji 70 lɛ teŋ. “Otsii nyɔŋmai kpawo ni ji afii” je shishi yɛ afi 455 D.Ŋ.B. beni Persia Maŋtsɛ Artashasta I ‘kɛ famɔ ha akɛ aku sɛɛ ayatswa Yerusalem ekoŋŋ’ lɛ. (Daniel 9:20-27; Moffatt; Nehemia 2:1-8) Mesia lɛ baaba yɛ otsii 7 kɛ otsii 62 sɛɛ. Nɛkɛ afii 483 nɛɛ jeɔ shishi kɛjɛɔ afi 455 D.Ŋ.B. ni ebaa naagbee yɛ afi 29 Ŋ.B., beni abaptisi Yesu ni Nyɔŋmɔ fɔ lɛ mu akɛ Mesia, loo Kristo lɛ. (Luka 3:21, 22) Yesu ‘gbe esha naa’ kɛtsɔ ewala ni ekɛha akɛ kpɔmɔnɔ yɛ afi 33 Ŋ.B. lɛ nɔ. (Marko 10:45) Mɛɛ yiŋtoo kpakpa ni aaadamɔ nɔ aná Nyɔŋmɔ gbalɛ wiemɔ lɛ mli hemɔkɛyeli po nɛ! *

7. Okɛ Ŋmalɛi lɛ atsu nii ni okɛtsɔɔ bɔ ni Yesu ha Mesia lɛ he gbalɛi lɛ ba mli lɛ mli.

7 Nyɔŋmɔ gbalɛ wiemɔ lɛ mli hemɔkɛyeli haa wɔnyɛɔ wɔyɔseɔ Mesia lɛ. Mɛi ni ŋmala Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ kɛ Mesia lɛ he gbalɛi babaoo ni aŋmala ashwie shi yɛ Hebri Ŋmalɛi lɛ amli lɛ mli babaoo to Yesu he. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ: Oblayoo fro ko fɔ́ Yesu yɛ Betlehem. (Yesaia 7:14; Mika 5:1; Mateo 1:18-23; Luka 2:4-11) Atsɛ́ lɛ kɛjɛ Mizraim, ni agbe abifabii yɛ efɔmɔ lɛ sɛɛ. (Yeremia 31:15; Hoshea 11:1; Mateo 2:13-18) Yesu tere wɔhelai lɛ. (Yesaia 53:4; Mateo 8:16, 17) Taakɛ agba afɔ̃ shi lɛ, eta teji yoo bi ko nɔ kɛbote Yerusalem. (Zakaria 9:9; Yohane 12:12-15) Lalatsɛ lɛ wiemɔi lɛ ba mli yɛ Yesu sɛŋmɔ lɛ sɛɛ, beni asraafoi ja etadei lɛ amli amɛha amɛhe ni amɛfɔ̃ emligbɛ atade lɛ nɔ oshiki lɛ. (Lala 22:19; Yohane 19:23, 24) Anɔkwale ni eji akɛ akũuu Yesu wu ko mli, ni ákɛ, atsu lɛ nɔ̃ lɛ hu ha gbalɛ ba mli. (Lala 34:21; Zakaria 12:10; Yohane 19:33-37) Enɛɛmɛi ji Mesia lɛ he gbalɛi ni Biblia ŋmalɔi ni mumɔ kanya amɛ lɛ kɛto Yesu he lɛ ahe nɔkwɛmɔnii fioo ko. *

Nyɛjiea Mesia Maŋtsɛ lɛ Yi!

8. Namɔ ji Mɔ ni Eye Gbii Pii lɛ, ni mɛɛ gbɛ nɔ atsɔ aha gbalɛ ni aŋma afɔ̃ shi yɛ Daniel 7:9-14 lɛ ba mli?

8 Yɛ Babilonia Maŋtsɛ Belshazar klɛŋklɛŋ afi lɛ nɔ lɛ, Yehowa ha egbalɔ Daniel la lamɔ ko ni ena ninaai komɛi ni yɔɔ naakpɛɛ. Klɛŋklɛŋ lɛ, gbalɔ lɛ na kooloi wuji ejwɛ komɛi. Nyɔŋmɔ bɔfo ko ha ale akɛ amɛji “maŋtsɛmɛi ejwɛ,” ni tsɔɔ akɛ amɛfeɔ jeŋ hewalɛi ejwɛ ni baatsara nɔ kɛba ahe mfoniri. (Daniel 7:1-8, 17) No sɛɛ lɛ Daniel na Yehowa, ‘Mɔ ni Eye Gbii Pii lɛ,’ ni eta anunyam maŋtsɛsɛi ko nɔ. Akɛni ekɛ fɔbuu kojo kooloi lɛ hewɔ lɛ, eshɔ̃ nɔyeli hewalɛ kɛjɛ amɛdɛŋ ni ekpata kooloo ni gbeɔ yi feɔ ejwɛ lɛ hiɛ. Ni akɛ naanɔ nɔyeli yɛ “majimaji kɛ asafoi kɛ wiemɔi” lɛ anɔ wo “mɔ ko tamɔ gbɔmɔ bi” lɛ dɛŋ. (Daniel 7:9-14) Mɛɛ gbalɛ ni yɔɔ naakpɛɛ ni kɔɔ “gbɔmɔ bi,” Yesu Kristo, ni akɛ lɛ ta maŋtsɛsɛi nɔ yɛ ŋwɛi yɛ afi 1914 mli lɛ he nɛ!—Mateo 16:13.

9, 10. (a) Lamɔ mli amaga lɛ fai srɔtoi lɛ tsɔɔ mɛni? (b) Te obaatsɔɔ Daniel 2:44 mlibaa lɛ mli oha tɛŋŋ?

9 Daniel le akɛ Nyɔŋmɔ “kpaa maŋtsɛmɛi, ni esaa ewoɔ maŋtsɛmɛi.” (Daniel 2:21) Akɛni eyɔɔ Yehowa, ni ji ‘Teemɔŋ Saji Akpojielɔ’ lɛ mli hemɔkɛyeli hewɔ lɛ, gbalɔ lɛ tsɔɔ Babilonia Maŋtsɛ Nebukadnezar lamɔ ni kɔɔ amaga kpeteŋkpele ko he lɛ shishi. Efãi srɔtoi lɛ kɔɔ jeŋ hewalɛi tamɔ Babilon, Media kɛ Persia, Hela, kɛ Roma shitee kɛ amɛ shigbeemɔ he. Nyɔŋmɔ kɛ Daniel tsu nii hu koni etsɔɔ bɔ ni jeŋ saji baaba aha aahu kɛbashi wɔbe nɛɛ mli kɛ esɛɛ lɛ mli.—Daniel 2:24-30.

10 Gbalɛ lɛ kɛɛ akɛ: “Nɛkɛ maŋtsɛmɛi nɛɛ ayinɔ lɛ Nyɔŋmɔ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ aaatee maŋtsɛyeli ko shi ama shi ni efiteŋ dɔŋŋ kɛaatee naanɔ, ni ashiŋ maŋtsɛyeli nɛɛ ahaŋ maŋ kroko; eeejwara maŋtsɛyelii nɛɛ fɛɛ wɔtsɔwɔtsɔ, ni eeekpata amɛhiɛ, shi lɛ diɛŋtsɛ lɛ eeedamɔ shi kɛaatee naanɔ.” (Daniel 2:44) Beni ‘jeŋmaji abe ni ato lɛ’ ba naagbee yɛ afi 1914 lɛ, Nyɔŋmɔ to ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ yɛ Kristo shishi. (Luka 21:24; Kpojiemɔ 12:1-5) Atsɔ ŋwɛi hewalɛ nɔ aha Mesia Maŋtsɛyeli “tɛ” lɛ tse kɛjɛ Nyɔŋmɔ jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛyeli “gɔŋ” lɛ nɔ. Nakai tɛ lɛ baatswa amaga lɛ ni ebaagbɛlɛ lɛ mɔnyɔmɔnyɔ yɛ Harmagedon. Akɛni nɔyeli gɔŋ lɛ baakpele “shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ” hewɔ lɛ, Mesia Maŋtsɛyeli lɛ baahi shi kɛya naanɔ.—Daniel 2:35, 45; Kpojiemɔ16:14, 16. *

11. Yesu tsakemɔ lɛ ji mɛni ni atsɔɔ hiɛ anaa, ni te nakai ninaa lɛ ná Petro nɔ hewalɛ eha tɛŋŋ?

11 Akɛni e-Maŋtsɛyeli nɔyeli lɛ yɔɔ ejwɛŋmɔ mli hewɔ lɛ, Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: “Mɛi komɛi yɛ mɛi ni damɔ biɛ nɛɛ ateŋ ni amɛsaŋ amɛnaa gbele kɛyashi beyinɔ ni amɛaana gbɔmɔ bi lɛ miiba emaŋtsɛyeli lɛ mli.” (Mateo 16:28) Gbii ekpaa sɛɛ lɛ, Yesu ŋɔ Petro, Yakobo, kɛ Yohane kɛtee gɔŋ ni kwɔ ko nɔ ni Yesu tsake yɛ amɛhiɛ. Beni atatu ko ni kpɛ́ɔ halaŋŋ bahà bɔfoi lɛ anɔ lɛ, Nyɔŋmɔ gbee jaje akɛ: “Mɔ nɛɛ ji misuɔmɔ bi ni mináa ehe tsui lɛ; nyɛboa lɛ toi!” (Mateo 17:1-9; Marko 9:1-9) Mɛɛ Kristo Maŋtsɛyeli lɛ anunyam po wɔtsɔ hiɛ wɔnaa nɛkɛ! Ŋwanejee ko bɛ he akɛ no hewɔ ni Petro wie nakai ninaa ni kpɛ́ɔ kaŋkaŋ lɛ he ni ekɛɛ akɛ: “Áma gbalɛ wiemɔ lɛ nɔ mi aha wɔ fe tsutsu lɛ.”—2 Petro 1:16-19. *

12. Mɛni hewɔ be krɛdɛɛ ni wɔkɛaatsɔɔ hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ gbalɛ wiemɔ lɛ mli lɛ nɛ lɛ?

12 Eyɛ faŋŋ akɛ jeee gbalɛi ni yɔɔ Hebri Ŋmalɛi lɛ amli ni kɔɔ Mesia lɛ he lɛ pɛ fata “gbalɛ wiemɔ” lɛ he, shi Yesu wiemɔ akɛ ebaaba “kɛ hewalɛ kɛ anunyam babaoo” lɛ hu. (Mateo 24:30) Tsakemɔ lɛ ma gbalɛ wiemɔ ni tsɔɔ Kristo baa yɛ anunyam mli yɛ Maŋtsɛyeli hewalɛ mli lɛ nɔ mi. Etsɛŋ kwraa, ni ehe ni eeejie lɛ kpo yɛ anunyam mli lɛ baatsɔ hiɛkpatamɔ kɛha mɛi ni bɛ hemɔkɛyeli lɛ kɛ jɔɔmɔi kɛha mɛi ni jieɔ hemɔkɛyeli kpo lɛ. (2 Tesalonikabii 1:6-10) Biblia gbalɛ mlibaa yeɔ odase akɛ “naagbee gbii” lɛ nɛ. (2 Timoteo 3:1-5, 16, 17; Mateo 24:3-14) Ákɛ Yehowa Oblafo Nukpa lɛ, Mikael, ni ji Yesu Kristo lɛ damɔ shi ni efee klalo koni ekɛ yiwalɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ aba naagbee yɛ “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ mli. (Mateo 24:21; Daniel 12:1) Belɛ, be ni wɔkɛaatsɔɔ akɛ wɔyɛ Nyɔŋmɔ gbalɛ wiemɔ lɛ mli hemɔkɛyeli lɛ nɛ.

Hiɛmɔ Hemɔkɛyeli ni Oyɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ Gbalɛ Wiemɔ lɛ Mli lɛ Mli

13. Mɛni baanyɛ aye abua wɔ koni wɔhiɛ suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ mli, ni wɔha hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ yɛ ewiemɔ lɛ mli lɛ aya nɔ afee nɔ ni hiɛ kã?

13 Yɛ anɔkwale mli lɛ, wɔmii shɛ wɔhe beni wɔkase Nyɔŋmɔ gbalɛ wiemɔ lɛ mlibaai ahe sane klɛŋklɛŋ kwraa lɛ. Shi kɛjɛ nakai beaŋ kɛbaa nɛɛ, ani wɔhemɔkɛyeli lɛ eba shi ni wɔsuɔmɔ lɛ he ejɔ? Ekaba kɔkɔɔkɔ akɛ wɔɔtamɔ Kristofoi ni yɔɔ Efeso lɛ ní ‘shi klɛŋklɛŋ suɔmɔ ni amɛyɔɔ lɛ.’ (Kpojiemɔ 2:1-4) Yɛ be kakadaŋŋ ni wɔkɛsɔmɔ Yehowa lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, nibii ni tamɔ nakai baanyɛ aŋmɛɛ wɔ, ja ‘wɔtee nɔ wɔtao Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ kɛ ejalɛ lɛ klɛŋklɛŋ’ bɔni afee ni wɔkɛbua jwetrii anaa wɔto ŋwɛi. (Mateo 6:19-21, 31-33) Biblia kasemɔ ní afeɔ daa, Kristofoi akpeei ni ayaa daa, kɛ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ yɛ ekãa naa baaye abua wɔ koni wɔhiɛ suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Yehowa, kɛha e-Bi lɛ, ni agbɛnɛ kɛha Ŋmalɛi lɛ amli. (Lala 119:105; Marko 13:10; Hebribii 10:24, 25) Ni enɛ baaha hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ mli lɛ afee nɔ ni hiɛ kã be fɛɛ be.—Lala 106:12.

14. Mɛɛ gbɛ nɔ atsɔɔ awoɔ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ nyɔmɔ yɛ amɛhemɔkɛyeli ni amɛyɔɔ yɛ Yehowa gbalɛ wiemɔ lɛ mli lɛ hewɔ?

14 Bɔ ni Nyɔŋmɔ gbalɛ wiemɔ lɛ ba mli yɛ be ni eho lɛ mli lɛ, nakai nɔŋŋ wɔbaanyɛ wɔná hemɔkɛyeli yɛ nɔ ni egbaa akɛ ebaaba wɔsɛɛ lɛ mli. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ba ni Kristo eba yɛ Maŋtsɛyeli anunyam mli lɛ ji nɔ ko ni yɔɔ diɛŋtsɛ, ni Kristofoi ni afɔ amɛ mu ni ye anɔkwa kɛyashi gbele mli lɛ ená gbalɛ shiwoo, akɛ: “Mɔ ni yeɔ kunim lɛ, maha lɛ wala tso lɛ ni yɔɔ mi-Nyɔŋmɔ lɛ Paradeiso lɛ mli lɛ nɔ yibii lɛ eko eye” lɛ mlibaa mli niiashikpamɔ. (Kpojiemɔ 2:7, 10; 1 Tesalonikabii 4:14-17) Yesu kɛ hegbɛ haa nɛkɛ kunimyelɔi nɛɛ koni ‘amɛye wala tso lɛ nɔ yibii lɛ’ eko yɛ “Nyɔŋmɔ” ŋwɛi “Paradeiso” lɛ mli. Yɛ amɛshitee lɛ mli, ni kɛtsɔ Yesu Kristo nɔ lɛ, amɛnáa shihilɛ ni gbele bɛ mli kɛ fitemɔ ni afiteee dɔŋŋ ní Yehowa, “naanɔi amaŋtsɛ lɛ, mɔ ni gbooo, mɔ ni anaaa, mɔ ni ji Nyɔŋmɔ kome lɛ” kɛhaa lɛ mli gbɛfaŋnɔ. (1 Timoteo 1:17; 1 Korintobii 15:50-54; 2 Timoteo 1:10) Mɛɛ nyɔmɔwoo ni yɔɔ nyam po enɛ ji nɛkɛ kɛha suɔmɔ ni sɛɛ efooo ni amɛyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ kɛ egbalɛ wiemɔ lɛ mli hemɔkɛyeli ni hosooo ni amɛyɔɔ lɛ!

15. Namɛi ateŋ atswa “shikpɔŋ hee” lɛ shishitoo lɛ yɛ, ni namɛi ji amɛnanemɛi lɛ?

15 Beni atée anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu ni égboi lɛ ashi kɛtee ‘Nyɔŋmɔ Paradeiso’ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ mli lɛ sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, aha mumɔŋ Israel shwɛɛnii ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ ye amɛhe kɛjɛ ‘Babilon Kpeteŋkpele,’ ni ji jeŋ apasa jamɔ maŋtsɛyeli lɛ mli. (Kpojiemɔ 14:8; Galatabii 6:16) Ato “shikpɔŋ hee” lɛ shishi yɛ amɛteŋ. (Kpojiemɔ 21:1) Ni atsɔ nɛkɛ gbɛ nɔ afɔ́ “shikpɔŋ” ko, ni atswa enɛ ama shi afee lɛ mumɔŋ paradeiso ni shwereɔ yɛ jeŋ muu fɛɛ ŋmɛnɛ. (Yesaia 66:8) Mumɔŋ Israel nanemɛi ni tamɔ gwantɛŋi babaoo miiho yuu kɛmiibote mli bianɛ, yɛ “naagbee gbii lɛ amli.”—Yesaia 2:2-4; Zakaria 8:23; Yohane 10:16; Kpojiemɔ 7:9.

Ágba Adesa Wɔsɛɛ Be Afɔ̃ Shi yɛ Nyɔŋmɔ Gbalɛ Wiemɔ lɛ Mli

16. Mɛɛ gbɛkpamɔi jwere mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ asɛɛfilɔi anɔkwafoi lɛ ahiɛ?

16 Mɛɛ gbɛkpamɔi jwere mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ asɛɛfilɔi anɔkwafoi lɛ ahiɛ? Amɛ hu amɛyɛ Nyɔŋmɔ gbalɛ wiemɔ lɛ mli hemɔkɛyeli, ni amɛ hiɛnɔkamɔ damɔ shikpɔŋ nɔ Paradeiso lɛ mlibotemɔ nɔ. (Luka 23:39-43) Amɛbaanu “wala nu faa” mli nu ni haa wala yɛ jɛmɛ, ni amɛbaaná tsamɔ kɛjɛ tsei ni atɛo yɛ etoi lɛ anɔ “yibaai” lɛ amli. (Kpojiemɔ 22:1, 2) Kɛji akɛ oyɛ hiɛnɔkamɔ ni yɔɔ naakpɛɛ ni tamɔ nɛkɛ lɛ, no lɛ eba akɛ obaaya nɔ ojie suɔmɔ ni mli kwɔ kpo oha Yehowa kɛ hemɔkɛyeli yɛ egbalɛ wiemɔ lɛ mli. Eba akɛ obaafata mɛi ni náa naanɔ wala yɛ Paradeiso shikpɔŋ ni emli miishɛɛ bɛ naagbee lɛ mli niiashikpamɔ lɛ ahe.

17. Mɛɛ jɔɔmɔi baafata shikpɔŋ nɔ Paradeiso lɛ mli shihilɛ he?

17 Adesai ni yeee emuu nyɛŋ atsɔɔ bɔ ni shihilɛ baaji aha yɛ shikpɔŋ nɔ Paradeiso ni baa lɛ mli, shi Nyɔŋmɔ gbalɛ wiemɔ lɛ haa wɔnaa jɔɔmɔi ni ásaa ato aha adesai toibolɔi lɛ. Beni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ yeɔ nɔ ni mɔ ko eteee shi ewooo lɛ ni afeɔ esuɔmɔnaa nii yɛ shikpɔŋ nɔ taakɛ afeɔ yɛ ŋwɛi lɛ, adesai ni hiɛ ejɔɔɔ—dabi, kooloi po—‘efeŋ efɔŋ ni amɛfiteŋ nii.’ (Yesaia 11:9; Mateo 6:9, 10) Heshibalɔi baahi shikpɔŋ lɛ nɔ, ni “amɛmii aaashɛ amɛhe yɛ hejɔlɛ babaoo mli.” (Lala 37:11) Gbɔmɛi babaoo ni hɔmɔ yeɔ amɛ ehiŋ shi dɔŋŋ, ejaakɛ “shikpɔŋ lɛ nɔ aaaba abele babaoo kɛyashwie gɔji lɛ ayiteaŋ.” (Lala 72:16) Awerɛho yaafonui hoŋ dɔŋŋ. Hela bɛ dɔŋŋ, ni gbele tete po ehiŋ shi dɔŋŋ. (Yesaia 33:24; Kpojiemɔ 21:4) Bo lɛ susumɔ enɛ he—datrɛfoi, tsofai, helatsamɔhei loo jwɛŋmɔŋ hela he tsamɔhei bɛ, kɛ yarafeemɔi ni bɛ lɛ he okwɛ. Mɛɛ gbɛkpamɔi ni nɔ bɛ po nɛ!

18. (a) Mɛni nɔ mi ama aha Daniel? (b) Mɛni baafee Daniel ‘gbɛfaŋnɔ’?

18 Adesai akwamaŋ gbonyobu lɛ po mli nibii baatã yɛ be mli ni ateeɔ gbohii lɛ ashi lɛ. Hiob, nuu jalɔ lɛ ná hiɛnɔkamɔ ni tamɔ nɛkɛ. (Hiob 14:14, 15) Nakai nɔŋŋ ji gbalɔ Daniel hu, ejaakɛ Yehowa bɔfo lɛ kɛ nɔmimaa ni shɛjeɔ mɔ mii nɛɛ ha lɛ, akɛ: “Shi bo lɛ, yaa kɛyashi naagbee lɛ aaashɛ, ni ooojɔɔ ohe, ni ooote shi oyaná ogbɛfaŋnɔ yɛ gbii lɛ anaagbee lɛ mli.” (Daniel 12:13) Daniel sɔmɔ Nyɔŋmɔ yɛ anɔkwayeli mli kɛyashi eshihilɛ naagbee. Amrɔ nɛɛ eejɔɔ ehe yɛ gbele mli, shi ‘ebaate shi’ yɛ “jalɔi ashitee” lɛ mli yɛ Kristo Afii Akpe Nɔyeli lɛ mli. (Luka 14:14) Mɛni baafee Daniel ‘gbɛfaŋnɔ’? Ojogbaŋŋ, yɛ emlibaa yɛ Paradeiso mli lɛ, Ezekiel gbalɛ lɛ tsɔɔ akɛ, Yehowa webii fɛɛ baaná he ko amɛhi, abaajara shikpɔŋ lɛ mli yɛ gbɛ ni ja nɔ kɛ gbɛjianɔtoo kpakpa naa. (Ezekiel 47:13–48:35) No hewɔ lɛ, Daniel baaná he ko yɛ Paradeiso, shi egbɛfaŋnɔ yɛ jɛmɛ lɛ baafee nɔ ni kɔɔ babaoo he fe shikpɔŋ kɛkɛ. Nɔ ni baafata he ji egbɛhe yɛ Yehowa yiŋtoo mli.

19. Mɛni ataoɔ kɛha wala yɛ shikpɔŋ nɔ Paradeiso lɛ mli?

19 Ni bo kɛ ogbɛfaŋnɔ hu? Kɛji akɛ oyɛ hemɔkɛyeli yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ, ni ji Biblia lɛ mli lɛ, belɛ eka shi faŋŋ akɛ oshweɔ ni oná wala yɛ shikpɔŋ nɔ Paradeiso lɛ mli. Ekolɛ obaasusu ohe akɛ oyɛ jɛmɛ, ni ooná emli jɔɔmɔi babaoo lɛ mli ŋɔɔmɔ, oosaa shikpɔŋ lɛ nɔ, ni okɛ miishɛɛ miihere gbohii lɛ atuu kɛmiiba ekoŋŋ. Ejaakɛ, Paradeiso ji adesai agbɛfaŋnɔ. Nyɔŋmɔ bɔ klɛŋklɛŋ adesai enyɔ lɛ koni amɛhi he ko ni tamɔ nɛkɛ. (1 Mose 2:7-9) Ni eesumɔ ni adesai toibolɔi ahi shi kɛya naanɔ yɛ Paradeiso. Ani obaafee onii yɛ Ŋmalɛi lɛ kɛ gbeekpamɔ naa koni onyɛ ofata akpekpei toi akpei abɔ ni yɛ naagbee lɛ amɛbaahi shikpɔŋ nɔ Paradeiso lɛ mli lɛ ahe? Obaanyɛ ohi jɛmɛ kɛji akɛ oyɛ anɔkwa suɔmɔ kɛha wɔŋwɛi Tsɛ, Yehowa, kɛ hemɔkɛyeli ni hiɔ shi daa yɛ Nyɔŋmɔ gbalɛ wiemɔ lɛ mli.

[Shishigbɛ niŋmai]

^ kk. 6 Kwɛmɔ Bó Daniel Gbalɛ lɛ Toi! wolo lɛ yitso 11, kɛ ‘Otsii Nyɔŋmai Kpawo’ ni yɔɔ Insight on the Scriptures, ni Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc. fee lɛ amli lɛ.

^ kk. 7 Kwɛmɔ “All Scripture Is Inspired of God and Beneficial” wolo lɛ ni Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc. fee lɛ baafai 343 kɛ 344.

^ kk. 10 Kwɛmɔ Bó Daniel Gbalɛ lɛ Toi! wolo lɛ yitsei 4 kɛ 9.

^ kk. 11 Kwɛmɔ sane ni aŋma ni ji “Bó Nyɔmɔ Gbalɛ Wiemɔ lɛ Toi,” ni je kpo yɛ Buu-Mɔɔ ni ji April 1, 2000 nɔ̃ lɛ mli lɛ.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Mɛni ji klɛŋklɛŋ gbalɛ lɛ, ni namɔ ji shiwoo Seshi lɛ?

• Mɛni ji Mesia lɛ he gbalɛi ni ba mli yɛ Yesu nɔ lɛ ekomɛi?

• Mɛɛ gbɛ nɔ Daniel 2:44, 45 baatsɔ aba mli?

• Nyɔŋmɔ gbalɛ wiemɔ lɛ tsɔɔ mɛɛ wɔsɛɛ be ni yɔɔ kɛha adesai ni feɔ toiboo?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 18]

Ani oyɛ hiɛnɔkamɔ akɛ ooohi shi yɛ shikpɔŋ nɔ Paradeiso lɛ mli?