Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ani Oheɔ Nɔ ni Onyɛɛɛ Ona lɛ Oyeɔ?

Ani Oheɔ Nɔ ni Onyɛɛɛ Ona lɛ Oyeɔ?

Ani Oheɔ Nɔ ni Onyɛɛɛ Ona lɛ Oyeɔ?

KƐJI mɔ ko kɛɛ akɛ, ‘Miheɔ nɔ ni minaa lɛ pɛ miyeɔ lɛ,’ etsɔɔɔ nɔ ni ewieɔ lɛ diɛŋtsɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, wɔ fɛɛ wɔheɔ nibii ni wɔnaaa lɛ wɔyeɔ.

Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ ofee kaa kɛ kwɛmɔ ko yɛ skul koni okɛtsɔɔ akɛ shikpɔŋ lɛ hewalɛ ni gbalaa nii lɛ yɛ shihilɛ mli. Kaa kɛ kwɛmɔ lɛ baaya lɛ nɛkɛ: Okɛ dade fufuji ashwã wolo ko nɔ. Agbɛnɛ okɛ wolo lɛ afɔ̃ nɔ ni gbalaa nii lɛ nɔ. Kɛ́ wolo lɛ hoso, tamɔ nɔ ni kɛtsɔ ashwaifeemɔ nɔ lɛ, dade fufuji lɛ buaa ehe naa yɛ nɔ ni gbalaa nii lɛ he ni efeɔ tamɔ shikpɔŋ lɛ hewalɛ ni gbalaa nii lɛ su. Kɛji nakai ji bɔ ni ofee lɛ lɛ, ani obaanyɛ ona shikpɔŋ hewalɛ ni gbalaa nii lɛ yɛ faŋŋ mli? Dabi, shi hewalɛ ni enaa yɛ dade fufuji lɛ anɔ lɛ yɛ faŋŋ akɛ aaana, ni enɛ kɛ yiŋtsɔmɔ ni nɔmimaa yɔɔ he haa akɛ hewalɛ ni gbalaa nii yɛ shihilɛ mli.

Wɔkpɛlɛɔ nibii krokomɛi ní wɔnaaa lɛ anɔ ni wɔbiii he sane. Kɛji wɔkwɛ nitɛŋmɔ ko ni yɔɔ fɛo loo wɔná nɔ ko ni agbɔ lɛ fɛfɛo ko he miishɛɛ lɛ, wɔyiŋ efeee wɔ kɔshikɔshi akɛ nitɛŋlɔ aloo nitɛŋlɔ ko ni gbɔɔ nii yɛ shihilɛ mli. No hewɔ lɛ, kɛji akɛ wɔmiisusu faa mli nu ni jɛɔ ŋwɛi shweɔ shi lɛ he aloo wɔkwɛ hulu shinyɔɔ lɛ, ani kulɛ esaaa akɛ enɛ tsirɛɔ wɔ koni kɛ hoo kwraa lɛ wɔsusu he akɛ amɛji Nitɛŋlɔ loo Nitɛŋlɔ Kpeteŋkpele ko ni Gbɔɔ nii lɛ nine naa nitsumɔ?

Nɔ Hewɔ ni Mɛi Komɛi Heee Amɛyeee

Ákɛ nɔ ni kɛ ehe kpãaa gbee lɛ, mɛi komɛi ekpa Nyɔŋmɔ mli hemɔkɛyeli namɔ yɛ nɔ ni atsɔɔ amɛ yɛ sɔlemɔ lɛ hewɔ. Enɛ ji anɔkwale yɛ nuu ko ni jɛ Norway lɛ gbɛfaŋ, mɔ ni akɛɛ lɛ akɛ Nyɔŋmɔ shãa mɛi fɔji lɛ yɛ hɛl la ko mli lɛ. Nuu lɛ nuuu nɔ̃ Nyɔŋmɔ ni baapiŋ gbɔmɛi yɛ nakai gbɛ nɔ lɛ shishi, ni no hewɔ lɛ, ebatsɔ mɔ ni heee Nyɔŋmɔ nɔ eyeee.

Shi sɛɛ mli lɛ, kɛtsɔ Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ kome yelikɛbuamɔ nɔ lɛ, nuu lɛ kpɛlɛ nɔ akɛ ebaatao Biblia lɛ mli. Ená he miishɛɛ akɛ eeele akɛ Biblia lɛ etsɔɔɔ akɛ apiŋɔ mɛi fɔji yɛ hɛl la ko mli. Biblia lɛ kɛ gbele toɔ wɔ̀ he. Wɔnuuu piŋmɔ ko he yɛ gbonyobu lɛ mli; wɔleee nɔ ko nɔ ko kwraa. (Jajelɔ 9:5, 10) Nuu lɛ kase hu akɛ nakai adesai ni Nyɔŋmɔ kojoɔ amɛ akɛ mɛi fɔji lɛ baakã he amɛhi gbonyobu lɛ mli kɛya naanɔ. (Mateo 12:31, 32) Abaatee gbohii ni eshwɛ lɛ ashi yɛ Nyɔŋmɔ be ni eto lɛ mli, kɛ gbɛkpamɔ akɛ amɛaaná naanɔ wala yɛ Paradeiso shihilɛi ashishi. (Yohane 5:28, 29; 17:3) Jwɛŋmɔ yɛ naatsɔɔmɔ nɛɛ mli. Ekɛ Biblia lɛ mli wiemɔ akɛ “Nyɔŋmɔ lɛ, suɔmɔ ji lɛ” lɛ kpãa gbee. (1 Yohane 4:8) Nɛkɛ nuu anɔkwafo nɛɛ tee nɔ yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ni ekaseɔ lɛ mli, ni yɛ be ni sa mli lɛ, ebasumɔ Biblia lɛ mli Nyɔŋmɔ lɛ.

Mɛi krokomɛi kpoɔ akɛ Bɔlɔ ko ni yɔɔ suɔmɔ yɛ shihilɛ mli yɛ haomɔ kɛ jalɛ sane ni ayeee ni fa lɛ hewɔ. Amɛkɛ nuu ko ni jɛ Sweden, ní kɛ enine tsɔɔ ŋwɛi gbi ko ni ebi akɛ: “Te aaafee tɛŋŋ ni ofe ko ahi shihilɛ mli, Nyɔŋmɔ ni da agbo ni yɔɔ ŋwɛi, yɛ be mli ni wɔyɔɔ juu-kɛ-fɔ̃ kɛ efɔŋfeemɔ babaoo yɛ biɛ nɛɛ?” lɛ kpãa gbee. Akɛni mɔ ko mɔ ko nyɛɛɛ esane lɛ hetoo aha hewɔ lɛ, lɛ hu ebatsɔ mɔ ni heee Nyɔŋmɔ nɔ eyeee. Sɛɛ mli lɛ Yehowa Odasefoi kɛ lɛ bɔi Biblia lɛ kasemɔ. Ekase akɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛ hetoo ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli haa sanebimɔ ni etsɛ waa ni ji, Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ ŋmɛɔ efɔŋfeemɔ gbɛ? *

Nɛkɛ nuu anɔkwafo nɛɛ kase akɛ efɔŋfeemɔ ni yɔɔ lɛ etsɔɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ bɛ shihilɛ mli. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ: Ekolɛ nuu ko baafee kakla koni akɛfo loo. Nihelɔ ko baaba ebahe kakla lɛ ni ekɛyatsu nii, jeee ni ekɛya fo loo, shi moŋ koni ekɛgbe mɔ. Anɔkwale ni eji akɛ akɛ kakla lɛ tsuuu nii yɛ gbɛ ni ja nɔ lɛ etsɔɔɔ akɛ kakla lɛ bɛ feelɔ. Nakai nɔŋŋ anɔkwale ni eji akɛ akɛ shikpɔŋ lɛ tsuko nii yɛ yiŋtoo hewɔ ni afee lɛ lɛ kɛ gbeekpamɔ naa lɛ etsɔɔɔ akɛ ebɛ Bɔlɔ.

Biblia lɛ tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ nitsumɔ lɛ yeɔ emuu. Lɛ lɛ “nɔ̃ sha bɛ lɛ; jalɔ ji lɛ ni esa pɛ.” (5 Mose 32:4) Nyɔŋmɔ kɛ nikeenii kpakpai ha gbɔmɔ, shi akɛ nikeenii lɛ ekomɛi etsu nii yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ, ni enɛ kɛ amanehulu babaoo eba. (Yakobo 1:17) Shi kɛlɛ, Nyɔŋmɔ kɛ amanehulu baaba naagbee. Yɛ no sɛɛ lɛ, “mɛi ni he jɔ lɛ, shikpɔŋ lɛ aaatsɔ̃ amɛnɔ, . . . ni amɛaahi nɔ daa.”—Lala 37:11, 29.

Nɔ ko tsirɛ nuu ni jɛ Sweden ni atsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ beni ena amanehulu ni nanemɛi adesai kɛkpeɔ lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, mɔ hesusumɔ kpakpa kɛ mlijɔlɛ ni eyɔɔ kɛha mɛi krokomɛi lɛ maa nɔ mi akɛ Nyɔŋmɔ yɛ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

Kɛha mɛi babaoo lɛ, najiaŋtoo nɔ̃ pɛ ni yɔɔ kɛha hemɔkɛyeli yɛ Nyɔŋmɔ mli lɛ ji hemɔkɛyeli yɛ sutsakemɔ mli. Mɛi ni tsɔɔ sutsakemɔ tsɔɔmɔ lɛ tsɔɔ akɛ “hewalɔi anɔ ji yibaamɔ”—akɛ adesai kɛ kooloi shiɔ mple yɛ amɛ henɔ kɛha yibaamɔ. Hewalɔi lɛ náa yibaamɔ; mɛi ni he waaa lɛ gboiɔ. Amɛkɛɔ akɛ nakai ji bɔ ni ato nibii ahe gbɛjianɔ. Shi kɛ eji “adebɔɔ su” akɛ mɛi ni he waaa lɛ agboi bɔ ni afee ni egbele gbɛ kɛha mɛi ni he wa lɛ, te wɔbaafee tɛŋŋ wɔtsɔɔ anɔkwale ni eji akɛ, adesai komɛi ni yɔɔ hewalɛ taakɛ Sweden nuu lɛ ji lɛ, atsui tsirɛɔ amɛ kɛ amɛna ni amɛnaanyo gbɔmɔ miina amanehulu lɛ?

Nyɔŋmɔ ni Aaale Lɛ

Wɔnaaa Nyɔŋmɔ ejaakɛ ebɛ adesa su. Ni kɛlɛ, Nyɔŋmɔ miisumɔ ni wɔle lɛ. Gbɛ kome ni wɔɔtsɔ nɔ wɔle lɛ ji kɛtsɔ enaakpɛɛ nitsumɔi lɛ ni wɔɔkwɛ lɛ nɔ—adebɔɔ mli “nitɛŋmɔi” kɛ “shɔ̃ɔ nibii” lɛ. Biblia lɛ kɛɔ yɛ Romabii 1:20 akɛ: ‘Nyɔŋmɔ he nii ni anaaa ni ji enaanɔ hewalɛ kɛ Nyɔŋmɔyeli lɛ fɛɛ lɛ, kɛjɛ jeŋbɔɔ mli beebe lɛ atsɔɔ enii ni efee lɛ anɔ ayɔseɔ ni anaa faŋŋ.’ Hɛɛ, taakɛ bɔ ni nitɛŋmɔ kɛ nɔ ko ni ashɔ̃ he nikasemɔ baaye abua bo koni oná sanesɛɛkɔmɔ yɛ nitɛŋlɔ lɛ su he lɛ, nakai nɔŋŋ Nyɔŋmɔ naakpɛɛ nitsumɔi lɛ ni ooojwɛŋ nɔ lɛ baanyɛ aye abua bo koni obale esu lɛ jogbaŋŋ.

Eji anɔkwale akɛ, wɔnyɛŋ wɔha sanebimɔi ni kɔɔ wala shihilɛ mli saji ni haoɔ mɔ lɛ fɛɛ hetoo kɛtsɔ Nyɔŋmɔ nibɔɔ nitsumɔi lɛ akwɛmɔ kɛkɛ nɔ. Shi wɔbaanyɛ wɔná hetoo kɛha nakai sanebimɔi lɛ kɛtsɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni ji Biblia lɛ mli ni wɔɔtao lɛ nɔ. Kɛtsɔ Biblia lɛ kanemɔ kɛ jwɛŋmɔ ni mli kã shi nɔ dani hii enyɔ ni atsĩ amɛtã kɛtsɔ hiɛ lɛ mu sane naa akɛ Nyɔŋmɔ yɛ ni akɛ esusuɔ nɔ ni baa wɔnɔ lɛ he.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 8 Kɛha saji krokomɛi babaoo yɛ yiŋtoi ahewɔ ni Nyɔŋmɔ ŋmɛɔ efɔŋfeemɔ gbɛ lɛ, ofainɛ kwɛmɔ wolo ni ji Is There a Creator Who Cares About You?, yitso 10, ni Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc. fee lɛ mli.

[He ni Mfoniri ni yɔɔ baafa 28 lɛ Jɛ]

J. Hester kɛ P. Scowen (AZ State Univ.), NASA