Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nɔkwɛmɔnii Kpakpai—Ani Ooná Amɛhe Sɛɛ?

Nɔkwɛmɔnii Kpakpai—Ani Ooná Amɛhe Sɛɛ?

Nɔkwɛmɔnii Kpakpai—Ani Ooná Amɛhe Sɛɛ?

“NYƐTSƆMƆ okadii nyɛha mɛi fɛɛ ni he ye yɛ Makedonia kɛ Akaia lɛ.” Bɔfo Paulo ŋmala nɛkɛ wiemɔi nɛɛ emaje Kristofoi ni yɔɔ Tesalonika lɛ. Nɔkwɛmɔnii ni amɛfee amɛfɔ̃ shi amɛha nanemɛi heyelilɔi lɛ sa yijiemɔ jogbaŋŋ. Ni kɛlɛ, Tesalonikabii lɛ diɛŋtsɛ miitsu nɔkwɛmɔnɔ ni Paulo kɛ enanemɛi lɛ efee efɔ̃ shi lɛ he nii. Paulo kɛɛ akɛ: “Wɔsanekpakpa lɛ baaa nyɛŋɔɔ yɛ wiemɔ mli kɛkɛ, shi moŋ yɛ hewalɛ kɛ Mumɔ krɔŋkrɔŋ kɛ nɔmimaa babaoo mli, taakɛ bɔ ni nyɛle, bɔ ni wɔtsɔ wɔba wɔjeŋ yɛ nyɛteŋ yɛ nyɛ hewɔ lɛ. Ni nyɛ lɛ, nyɛtsɔmɔ wɔ . . . kaselɔi.”—1 Tesalonikabii 1:5-7.

Hɛɛ, Paulo fee babaoo fe shiɛmɔi kɛkɛ ni eshiɛ. Eshihilɛ diɛŋtsɛ ji odaseyeli—hemɔkɛyeli, tsuishiŋmɛɛ, kɛ he-kɛ-afɔleshaa he nɔkwɛmɔnɔ. Enɛ hewɔ lɛ, Paulo kɛ enanemɛi lɛ batsɔmɔ hewalɛwoo nɔ diɛŋtsɛ kɛha Tesalonikabii lɛ, ni enɛ tsirɛ amɛ ni amɛkpɛlɛ anɔkwale lɛ nɔ “yɛ amanehulu babaoo mli.” Shi yɛ anɔkwale mli lɛ, jeee Paulo kɛ enanemɛi nitsulɔi lɛ pɛ bafee hewalɛwoo nɔ kɛha nɛkɛ heyelilɔi nɛɛ. Mɛi krokomɛi atsuishiŋmɛɛ yɛ amanehului amli lɛ hu bafee hewalɛwoo nɔ kɛha amɛ. Paulo ŋma eyaha Tesalonikabii lɛ akɛ: “Nyɛ lɛ, anyɛmimɛi, nyɛtsɔmɔ Nyɔŋmɔ asafoi ni yɔɔ Yudea lɛ akaselɔi yɛ Kristo Yesu mli, ejaakɛ amanei ni nyɛna yɛ nyɛ diɛŋtsɛ nyɛmaŋbii lɛ adɛŋ lɛ, no nɔŋŋ amɛ hu amɛna yɛ Yudafoi lɛ adɛŋ.”—1 Tesalonikabii 2:14.

Kristo Yesu—Nɔkwɛmɔnɔ ni Fe Fɛɛ

Eyɛ mli akɛ Paulo fee nɔkwɛmɔnɔ ni sa akɛ akase efɔ̃ shi moŋ, shi kɛlɛ etsɔɔ akɛ Yesu Kristo ji nɔkwɛmɔnɔ ni fe fɛɛ ni esa akɛ Kristofoi anyiɛ sɛɛ. (1 Tesalonikabii 1:6) Kristo ji Nɔkwɛmɔnɔ ni Fe Fɛɛ, ni ekã he eji nakai lolo. Bɔfo Petro ŋma akɛ: “Ejaakɛ enɛ nɔŋŋ hewɔ atsɛ́ nyɛ, ejaakɛ Kristo hu na amanehulu eha nyɛ ni ekɛto okadi efɔ̃ shi eha nyɛ, koni nyɛnyiɛ enanemaahei lɛ asɛɛ.”—1 Petro 2:21.

Shi aaafee afii 2000 ni eho nɛ ni Yesu gbe eshihilɛ ákɛ adesa yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ naa. Amrɔ nɛɛ lɛ, eyɛ “la ni anyɛŋ abɛŋkɛ mli” akɛ mumɔŋ bɔɔ nɔ ni gbooo. Enɛ hewɔ lɛ, “gbɔmɔ ko gbɔmɔ ko enako lɛ dã, ni enyɛŋ” lɛ ena hu. (1 Timoteo 6:16) Belɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔkase lɛ? Gbɛ kome ni wɔɔtsɔ nɔ wɔfee enɛ ji kɛtsɔ Biblia mli saji ejwɛ ni kɔɔ Yesu shihilɛ he ni wɔɔkase lɛ nɔ. Sanekpakpai lɛ haa wɔleɔ esu, eshihilɛ gbɛ, kɛ ‘ejwɛŋmɔ.’ (Filipibii 2:5-8) Wɔbaanyɛ wɔná nilee krokomɛi hu kɛfata he kɛji akɛ wɔkase Gbɔmɔ ni Fe Mɔ Fɛɛ Mɔ ni Ehi Shi Pɛŋ wolo lɛ, ní gbaa Yesu shihilɛ mli saji kɛ bei hu ni ekɛfee nibii ni efee lɛ ahe saji fitsofitso lɛ. *

Yesu he-kɛ-afɔleshaa he nɔkwɛmɔnɔ lɛ ná bɔfo Paulo nɔ hewalɛ waa. Ekɛɛ Korinto Kristofoi lɛ akɛ: “Shi miisumɔ babaoo akɛ mafite nii ni asaŋ afite mi kwraa aha nyɛsusumai lɛ.” (2 Korintobii 12:15) Mɛɛ su ni tamɔ Kristo nɔ̃ po nɛ! Yɛ be mli ni wɔsusuɔ Kristo nɔkwɛmɔnɔ ni eye emuu lɛ he lɛ, belɛ esa akɛ etsirɛ wɔ koni wɔkase lɛ yɛ bɔ ni wɔhiɔ shi wɔhaa lɛ mli.

Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Yesu tsɔɔ wɔ akɛ wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ Nyɔŋmɔ shiwoo akɛ ebaaha wɔná wɔheloonaa nibii lɛ nɔ. Shi efee babaoo fe nakai. Ejie nakai hemɔkɛyeli kɛ hekɛnɔfɔɔ yɛ Yehowa mli lɛ kpo etsɔɔ yɛ edaa gbi shihilɛ mli. Ekɛɛ akɛ: “Osɔi yɛ bui, ni ŋwɛi loofɔji yɛ tsui; shi gbɔmɔbi lɛ bɛ he ni ekɛ eyitso tsɔleɔ.” (Mateo 6:25; 8:20) Ani heloonaa nibii ahe susumɔi heɔ ojwɛŋmɔ kɛ onifeemɔi fɛɛ? Aloo oshihilɛ tsɔɔ akɛ, ootao Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ tsutsu? Ni te osu yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli lɛ hu yɔɔ ha tɛŋŋ? Ani etamɔ Yesu ni ji wɔ Nɔkwɛmɔnɔ ni Fe Fɛɛ lɛ nɔ? Biblia lɛ tsɔɔ akɛ, Yesu eshiɛɛɛ akɛ afee ekãa kɛkɛ, shi moŋ, ejie ekãa babaoo kpo etsɔɔ yɛ shihilɛi pii amli. (Yohane 2:14-17) Kɛfata he lɛ, kwɛ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni Yesu fee efɔ̃ shi yɛ suɔmɔ gbɛfaŋ! Ekɛ lɛ diɛŋtsɛ ewala shã afɔle eha ekaselɔi lɛ! (Yohane 15:13) Ani ookase Yesu kɛtsɔ suɔmɔ kpo ni ojieɔ otsɔɔ onanemɛi Kristofoi lɛ anɔ? Aloo ohaa emuu ni mɛi komɛi yeee lɛ tsĩɔ suɔmɔ ni oyɔɔ kɛha amɛ lɛ naa?

Yɛ be mli ni wɔbɔɔ mɔdɛŋ ni wɔnyiɛ Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛ lɛ, wɔbaatɔ yɛ bei komɛi amli. Shi yɛ anɔkwale mli lɛ, Yehowa hiɛ sɔɔ mɔdɛŋ ni wɔbɔɔ koni ‘wɔwo Nuntsɔ Yesu Kristo’ lɛ.—Romabii 13:14.

‘Nyɛtoɔ Okadii Nyɛhaa Asafoku Lɛ’

Ani mɛi aŋkroaŋkroi yɛ asafo lɛ mli ŋmɛnɛ ni baanyɛ afee okadi kpakpa amɛha wɔ? Hɛɛ mɛi yɛ nakai! Esa akɛ titri lɛ, nyɛmimɛi hii ni ahala amɛ ni akɛ sɔɔmɔ hegbɛi eha amɛ lɛ afee nɔkwɛmɔnɔ amɛfɔ̃ shi. Paulo kɛɛ Tito, mɔ ni sɔmɔ yɛ Kreta asafo lɛ mli ni ehala nɔkwɛlɔi lɛ akɛ, esa akɛ onukpa fɛɛ onukpa ni ahala lɛ lɛ afee mɔ ni “kpa ko bɛ ehe.” (Tito 1:5, 6) Nakai bɔfo Petro hu wo “onukpai lɛ” ŋaa koni amɛto ‘okadi amɛha asafoku lɛ.’ (1 Petro 5:1-3) Ni mɛi ni sɔmɔɔ akɛ asafoŋ sɔɔlɔi lɛ hu? Esa akɛ amɛ hu amɛfee hii ni “sɔmɔɔ jogbaŋŋ.”—1 Timoteo 3:13.

Yɛ anɔkwale mli lɛ, ehe ehiaaa akɛ aaakpa onukpa fɛɛ onukpa loo asafoŋ sɔɔlɔ fɛɛ asafoŋ sɔɔlɔ gbɛ akɛ efee mɔ ni he esa waa diɛŋtsɛ yɛ Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ fãi srɔtoi lɛ fɛɛ mli. Paulo kɛɛ Kristofoi ni yɔɔ Roma lɛ akɛ: “Duromɔ ni aŋɔha wɔ lɛ naa lɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ yɛ duromɔ kee nii srɔtoi.” (Romabii 12:6) Nyɛmimɛi srɔtoi bɔɔ mɔdɛŋ yɛ gbɛ̀i srɔtoi anɔ. Shishinumɔ bɛ mli akɛ aaakpa gbɛ akɛ onukpai lɛ baanyɛ afee nɔ fɛɛ nɔ yɛ emuuyeli mli. Biblia lɛ kɛɔ yɛ Yakobo 3:2 lɛ akɛ: “Wɔ fɛɛ wɔtɔɔ babaoo; kɛ mɔ ko tɔɔɔ yɛ wiemɔ mli lɛ, lɛ lɛ nuu ni hi kɛwula shi ji lɛ, ni eyɛ hewalɛ akɛ ekɛaawo gbɔmɔtso muu lɛ fɛɛ manyoflɛ.” Shi kɛlɛ, taakɛ Timoteo ji lɛ, yɛ emuu ni onukpai lɛ yee lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛbaanyɛ amɛkɛ ‘amɛhe ato okadi amɛha mɛi ni heɔ yeɔ lɛ, yɛ wiemɔ mli, yɛ jeŋba mli, yɛ suɔmɔ mli, yɛ mumɔ mli, yɛ hemɔkɛyeli mli, yɛ hetsemɔ mli.’ (1 Timoteo 4:12) Kɛji akɛ onukpai lɛ fee nakai lɛ, no lɛ, asafoku lɛ mli bii lɛ kɛ ŋaawoo ni yɔɔ Hebribii 13:7 lɛ baatsu nii, he ni kɛɔ akɛ: “Nyɛkaia nyɛtsɔɔlɔi lɛ, . . . nyɛkwɛa amɛjeŋba lɛ naagbee, ni nyɛkasea amɛhemɔkɛyeli lɛ.”

Ŋmɛnɛŋmɛnɛ Beaŋ Nɔkwɛmɔnii Krokomɛi

Yɛ afii nyɔŋma ni eho nɛɛ mli lɛ, mɛi babaoo diɛŋtsɛ kɛ amɛhe etsɔɔ akɛ amɛji mɛi ni feɔ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa. Ni maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔi akpekpei abɔ ni kɛ amɛhe eshã afɔle ni amɛshi ‘amɛshiai loo nyɛmimɛi hii; loo nyɛmimɛi yei loo tsɛ loo nyɛ loo bii loo abɔi’ koni amɛyatsu Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he nii yɛ maŋsɛɛ lɛ hu? (Mateo 19:29) Agbɛnɛ hu, susumɔ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi kɛ amɛŋamɛi, hii kɛ yei ni kɛ amɛhe eha ni amɛsɔmɔɔ yɛ Buu Mɔɔ Asafo lɛ nitsumɔhei lɛ, kɛ gbɛgbalɔi ni sɔmɔɔ asafoi lɛ ahe okwɛ. Ani nakai nɔkwɛmɔnii lɛ baanyɛ etsirɛ mɛi krokomɛi? Kristofonyo sanekpakpa shiɛlɔ ko ni yɔɔ Asia lɛ kaiɔ maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔ ko ní tee Buu Mɔɔ Biblia Gilead Skul lɛ klas ni ji kpaanyɔ lɛ. Ekɛɛ akɛ nɛkɛ nyɛmi nuu anɔkwafo nɛɛ “jɛ esuɔmɔ mli ekpee tɔŋtɔŋi babaoo kɛ fɛi ni naa wa lɛ naa. . . . Nɔ ni tsirɛɔ mɔ waa hu ji nyɛmɔ ni eyɔɔ ní ekɛhaa shiɛmɔ wiemɔi yɛ China kɛ Malaysia wiemɔi amli, eyɛ mli akɛ ejɛ England.” Mɛni jɛ nɛkɛ nɔkwɛmɔnii kpakpai ni efee nɛɛ mli ba? Nyɛmi nuu lɛ kɛɛ akɛ: “Edioofeemɔ kɛ ekãa ni eyɔɔ lɛ tsirɛ mi ni misumɔ akɛ matsɔ maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔ kɛji mida.” Ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ nɛkɛ nyɛmi nuu nɛɛ batsɔ maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔ.

Gbɔmɛi babaoo awala shihilɛ mli saji ni je kpo yɛ Buu-Mɔɔ lɛ kɛ Awake! woji tɛtɛrɛɛbii lɛ amli yɛ Watch Tower Publications Index wolo lɛ mli. Nɛkɛ saji nɛɛ gbaa wɔ mɛi ni eŋmɛɛ je lɛŋ nitsumɔi kɛ emli nibii asɛɛtiumɔ he, ni amɛye gbɔjɔmɔi anɔ kunim, ni amɛfee tsakemɔi wuji yɛ amɛshihilɛi amli, ni amɛhiɛ jwɛŋmɔ kpakpa mli yɛ be mli ni amɛkɛ kaai kpeɔ lɛ, ni amɛtsu nii waa, ni amɛŋmɛ amɛtsui shi, ni amɛye anɔkwa, ni amɛba amɛhe shi, ni amɛyɛ he-kɛ-afɔleshaa mumɔ. Mɔ ko ni kaneɔ nɛkɛ saji nɛɛ ateŋ mɔ ko ŋma nɛkɛ saji nɛɛ ahe sane ni ekɛɛ akɛ: “Kɛ mikane shihilɛi amli ni mɛi krokomɛi tsɔmɔ lɛ he sane lɛ, amɛhaa mibaa mihe shi, ni midaa shi akɛ Kristofonyo, ni eyeɔ ebuaa mi koni mikabu mihe tutuu, ni mifee pɛsɛmkunya.”

Kɛfata he lɛ, kaaha ohiɛ miikpa nɔkwɛmɔnii kpakpai ni mɛi ni yɔɔ nyɛ diɛŋtsɛ nyɛ asafo lɛ mli lɛ yɔɔ lɛ nɔ: weku yitsei ni tsuɔ amɛwekui lɛ amumɔŋ kɛ heloonaa hiamɔ nii ahe nii; nyɛmimɛi yei—ni fɔlɔi komekomei fata he—ni tsuɔ nɔnyɛɛ ni gbekɛbii akwɛmɔ kɛbaa lɛ he nii, ni yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ amɛkɛ amɛhe woɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ; mɛi ni amɛdara yɛ afii amli kɛ mɛi ni bɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa ni yaa nɔ amɛsɔmɔɔ yɛ anɔkwale mli yɛ gbɔjɔmɔi babaoo kɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ ni amɛbɛ he naagbai babaoo ni amɛkɛkpeɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ. Ani nɔkwɛmɔnii ni tamɔ enɛɛmɛi tsirɛɛɛ bo?

Wɔ kpɛlɛɔ nɔ akɛ, nɔkwɛmɔnii gbohii eyi je lɛ mli obɔ. (2 Timoteo 3:13) Kɛlɛ, susumɔ ŋaawoo ni Paulo kɛha Kristofoi ni yɔɔ Yudea lɛ he okwɛ. Yɛ be mli ni bɔfo Paulo tsĩ jeŋba he nɔkwɛmɔnii kpakpai ni blema hii kɛ yei anɔkwafoi lɛ fee amɛfɔ̃ shi lɛ atã sɛɛ lɛ, ewo amɛ hewalɛ akɛ: “No hewɔ lɛ agbɛnɛ wɔ hu, gbii abɔ ni wɔyɔɔ odasefoi babaoo ni ebɔle wɔ tamɔ atatu nɛɛ, nyɛhaa . . . wɔkɛ tsuishitoo ada foi ni kã wɔhiɛ lɛ, ni wɔkwɛ hemɔkɛyeli shishijelɔ kɛ naagbelɔ ni ji Yesu lɛ.” (Hebribii 12:1, 2) Ŋmɛnɛ, nɔkwɛmɔnii kpakpai babaoo—blema nɔ kɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ nɔ fɛɛ, ebɔle Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ he tamɔ “atatu.” Ani ooná amɛhe sɛɛ lɛɛlɛŋ? Obaanyɛ oná he sɛɛ kɛji akɛ otswa ofai shi akɛ ‘okaseŋ nɔ ni ji efɔŋ, shi obaakase nɔ ni ji ekpakpa moŋ.’—3 Yohane 11.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 6 Mɛi ni fee ji Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc.

[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 20]

Ehe ehiaaa akɛ aaakpa onukpa fɛɛ onukpa loo asafoŋ sɔɔlɔi fɛɛ asafoŋ sɔɔlɔ gbɛ akɛ efee mɔ ni he esa waa diɛŋtsɛ yɛ Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ fãi srɔtoi lɛ fɛɛ mli

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 21]

Esa akɛ onukpai lɛ ‘ato okadi amɛha asafoku lɛ’