Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Etsɛŋ—Jeŋ ko ni Nijiaŋwujee Bɛ Mli Baaba

Etsɛŋ—Jeŋ ko ni Nijiaŋwujee Bɛ Mli Baaba

Etsɛŋ—Jeŋ ko ni Nijiaŋwujee Bɛ Mli Baaba

SHIHILƐ lɛ miiya nɔ emli miiwo wu, ni nibii ni haa mɛi anijiaŋ jeɔ wui lɛ fa babaoo. Kɛji wɔnijiaŋ je wui lɛ, ekolɛ ebaawa kɛha wɔ akɛ wɔɔkudɔ wɔ henumɔi. Shi kɛlɛ, gbɔmɛi po ni sumɔɔ wala lɛ baanyɛ abatsɔmɔ mɛi ni bɛ miishɛɛ kwraa! Susumɔ nɔkwɛmɔnii fioo komɛi ahe okwɛ.

Yɛ blema beaŋ lɛ, gbalɔ Mose nijiaŋ je wui aahu akɛ ekɛɛ Nyɔŋmɔ akɛ: “Kɛ́ mihiɛ eba nyam yɛ ohiɛ lɛ, gbee mi moŋ nyɔŋlo, koni mikana mihiɛnaanɔ nii!” (4 Mose 11:15) Gbalɔ Elia jaje be mli ni ejoɔ foi yɛ ehenyɛlɔi lɛ ahewɔ akɛ: “Agbɛnɛ efa! Yehowa, ŋɔɔ misusuma [wala] kɛya.” (1 Maŋtsɛmɛi 19:4) Ni gbalɔ Yona kɛɛ akɛ: “Yehowa, ŋɔɔ misusuma kɛjɛ mimli; ejaakɛ fãŋ nɔ ni migbo moŋ fe nɔ ni mihiɛ kã nɛɛ!” (Yona 4:3) Shi Mose, Elia, aloo Yona ateŋ mɔ ko egbeee ehe. Amɛ fɛɛ amɛle Nyɔŋmɔ kita akɛ: “Kaagbe gbɔmɔ” lɛ. (2 Mose 20:13) Akɛni amɛyɔɔ hemɔkɛyeli ni mli wa yɛ Nyɔŋmɔ mli hewɔ lɛ, amɛle akɛ shihilɛ ko bɛ ni hiɛnɔkamɔ bɛ mli, ni ákɛ wala ji nikeenii ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ.

Ni naagbai ni wɔkɛkpeɔ amrɔ nɛɛ hu? Kɛfata henumɔŋ nɔnyɛɛ aloo gbɔmɔtsoŋ naagbai ahe lɛ, ekolɛ ebaabi ni bei komɛi lɛ wɔkpee niseniianii ni jɛɔ weku mli bii, akutsoŋbii, loo hefatalɔi nitsulɔi aŋɔɔ kɛbaa lɛ anaa. Biblia lɛ wieɔ mɛi ni eyimɔ obɔbɔ kɛ “nishaianii, ajwamaŋbɔɔ, efɔŋfeemɔ, hiɛjoomɔ, nifɔjianii; amɛyimɔ tɔ kɛ nyɛ̃ɛ, awuiyeli, béi, shishiumɔ, jeŋba shara; ablɛbi wielɔi, mɛi ahe wielɔi, Nyɔŋmɔ nyɛ̃lɔi, mɛi ni hiɛ esɔɔɔ mɔ, hetsɔɔlɔi, shwãlɔi, nɔ fɔŋ he ŋaatsɔlɔi, fɔlɔi anɔ toigbolɔi, mɛi ni bɛ yitseiaŋ, kpaŋmɔ mlikulɔi, mɛi ni edɔɔɔ mɔ he, kutumpɔfoi, yiwalɔi” lɛ ahe. (Romabii 1:28-31) Gbɔmɛi ni tamɔ nɛkɛ ni ebɔle wɔhe kɛkpe daa nɛɛ baaha shihilɛ lɛ afee tamɔ jatsu. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔye wɔbua mɛi ni miishɛjemɔ kɛ yelikɛbuamɔ he hiaa amɛ lɛ?

Suɔmɔ Mli ni Ajɛɔ ákɛ Abaabo Toi

Piŋmɔi kɛ nɔnaa baanyɛ aha mɔ aŋkro ko afee mɔ ni nyɛɛɛ aŋmɛ pɛpɛɛpɛ yɛ jwɛŋmɔŋ. Nilelɔ lɛ kɛɛ akɛ: “Weiyeli hãa nilelɔ yeɔ sɛkɛ.” (Jajelɔ 7:7) No hewɔ lɛ esa akɛ akɛ hiɛdɔɔ ko akwɛ mɔ ko ni wieɔ akɛ ebaagbe ehe lɛ. Ekolɛ ebaabi ni agbala jwɛŋmɔ kɛba naagbai ni ekɛkpeɔ lɛ anɔ amrɔ nɔŋŋ, kɛji eji henumɔŋ, gbɔmɔtsoŋ, jwɛŋmɔŋ, aloo mumɔŋ nɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, srɔtofeemɔ yɛ tsofafeemɔi ni sa kɛ helatsamɔi amli, ni ebiɔ mɔ aŋkro yiŋkpɛɛ feemɔ yɛ helatsamɔ ni tamɔ enɛɛmɛi ahe.—Galatabii 6:5.

Bɔ fɛɛ bɔ ni yiŋtoo kɛha hegbee henumɔ lɛ ji ha lɛ, ekolɛ ni wɔɔná mɔ ko ni yɔseɔ nii, ni yɔɔ musuŋtsɔlɛ, kɛ tsuishitoo ni wɔbaanyɛ wɔkɛ wɔhe afɔ̃ enɔ lɛ baaha tsakemɔ ni sa kadimɔ aba. Ekolɛ weku mli bii kɛ nanemɛi ni miisumɔ koni amɛbo toi lɛ baanyɛ aye abua. Kɛfata nii ahe ni wɔɔnu wɔha mɛi krokomɛi kɛ mlihilɛ he lɛ, susumɔi ni tswaa mɔ emaa shi ni jɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ hu baanyɛ afee yelikɛbuamɔ nɔ̃ waa kɛha mɛi ni bɛ hiɛnɔkamɔ lɛ.

Mumɔŋ Yelikɛbuamɔ Kɛha Mɛi ni Ehao Lɛ

Ekolɛ ebaafee bo naakpɛɛ akɛ oookase bɔ ni Biblia kanemɔ baanyɛ afee hewalɛwoo nɔ̃ aha. Eyɛ mli akɛ ejeee jwɛŋmɔŋ hewalɛnamɔ gbɛtsɔɔmɔ wolo moŋ, shi Biblia lɛ baanyɛ aye abua wɔ koni wɔbu wala akɛ eji nɔ ko ni jara wa. Maŋtsɛ Salomo kɛɛ akɛ: “Miyoo akɛ nɔ ko nɔ ko bɛ ni hi ha amɛ fe nɔ ni amɛmii aaashɛ amɛhe ni amɛaafee ekpakpa yɛ amɛwala be lɛ mli. Ni asaŋ miyoo akɛ, kɛ́ gbɔmɔ fɛɛ gbɔmɔ aaaye ni enu, ni eye nii kpakpai amli ŋɔɔmɔ yɛ edeŋmegbomɔ fɛɛ mli lɛ, Nyɔŋmɔ nikeenii ni.” (Jajelɔ 3:12, 13) Yɛ nitsumɔ ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli ni haa shishinumɔ baa shihilɛ mli lɛ sɛɛ lɛ, nibii bibii komɛi—tamɔ kɔɔyɔɔ kpakpa, hulu, fɔfɔii, tsei, kɛ loofɔji—ji Nyɔŋmɔ nikeenii ni wɔbaanyɛ wɔná mli miishɛɛ.

Nɔ ni woɔ mɔ hewalɛ waa po ji nɔmimaa ni Biblia lɛ kɛhaa akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ e-Bi Yesu Kristo susuɔ wɔhe. (Yohane 3:16; 1 Petro 5:6, 7) Lalatsɛ lɛ wie yɛ gbɛ ni sa nɔ akɛ: “Ajie [Yehowa, NW] yi! Daa nɛɛ etereɔ wɔjatsui lɛ ehaa wɔ; Mawu lɛ nɔŋŋ ji wɔ yiwalaheremɔ.” (Lala 68:20) Eyɛ mli akɛ ekolɛ wɔbaanu he akɛ wɔjeee mɛi komɛi kwraa ni wɔjeee mɛi ni sa moŋ, shi Nyɔŋmɔ fɔ̃ɔ wɔ nine koni wɔsɔle wɔha lɛ. Ná nɔmimaa akɛ ebuŋ mɔ ko ni jɛɔ heshibaa kɛ anɔkwayeli mli ebiɔ eyelikɛbuamɔ lɛ akɛ mɔ ni he bɛ sɛɛnamɔ.

Mɔ ko mɔ ko bɛ ni baanyɛ akpa shihilɛ ni naagbai bɛ mli gbɛ yɛ gbɛ ni ja nɔ ŋmɛnɛ. (Hiob 14:1) Ni kɛlɛ, anɔkwale ni jɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ etsɔɔ mɛi babaoo akɛ he ni abaagbe lɛ jeee gbɛ ni ja ni amɛaatsɔ nɔ amɛtsu amɛnaagbai ahe nii. Bo lɛ susumɔ bɔ ni bɔfo Paulo ye ebua gboklɛfoi akwɛlɔ ko ni ehao lɛ, ‘beni ehɛle shi kɛjɛ wɔ lɛ mli ni ena akɛ tsũ lɛ naa shinaai lɛ fɛɛ kãmɔ lɛ, ni egbala klante ni kulɛ ebaagbe ejeŋ naa, ejaakɛ esusu akɛ gboklɛfoi lɛ ejo foi lɛ’ he okwɛ. Yɛ hiŋmɛitswaa fioo mli lɛ, gboklɛfoi akwɛlɔ lɛ emu sane naa akɛ kɛ egbe ehe lɛ ehi fe hiɛgbele kɛ ekolɛ gbele ni sɛɛ tsɛɔ ni baaba enɔ kɛha omanye ni eyeee lɛ hewɔ. Bɔfo lɛ bo ekɛɛ: “Kaafee ohe efɔŋ ko, shi wɔ fɛɛ wɔyɛ biɛ.” Paulo kɛ nakai wiemɔ lɛ waaa jɛmɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, lɛ kɛ Sila shɛje gboklɛfoi akwɛlɔ lɛ mii ni amɛbo esanebimɔ ni ji: “Nuntsɔmɛi, te mafee tɛŋŋ ni maná yiwalaheremɔŋ?” lɛ toi. Amɛha hetoo akɛ: “Hemɔ Nuntsɔ Yesu Kristo lɛ nɔ oye, ni aaahere okɛ owe lɛ fɛɛ yiwala.” Kɛkɛ ni amɛjaje Yehowa wiemɔ lɛ amɛtsɔɔ lɛ kɛ ewe lɛ fɛɛ, ni nɔ ni jɛ mli ji akɛ, “abaptisi lɛ kɛ ewe lɛ bii fɛɛ amrɔ lɛ nɔŋŋ.” Nakai gboklɛfoi akwɛlɔ lɛ kɛ ewe lɛ fɛɛ mli fili amɛ waa diɛŋtsɛ ni amɛná shishinumɔ hee yɛ shihilɛ mli.—Bɔfoi lɛ Asaji 16:27-35.

Mɛɛ heyeli eji nɛkɛ akɛ aaale ŋmɛnɛ akɛ jeee Nyɔŋmɔ ji mɔ ni kɛ efɔŋfeemɔ baa! Ewiemɔ lɛ tsɔɔ mumɔ fɔŋ ko, “mɔ ni atsɛɔ lɛ Abonsam kɛ Satan” akɛ mɔ ní “shishiuɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ lɛ.” Shi ebe lɛ miitã. (Kpojiemɔ 12:9, 12, NW) Etsɛŋ ni haomɔi fɛɛ ni Satan kɛ edaimonioi lɛ kɛba shikpɔŋ lɛ nɔ bii anɔ lɛ baaba naagbee kɛtsɔ Nyɔŋmɔ he ni ekɛbaawo mli lɛ nɔ. Kɛkɛ lɛ Nyɔŋmɔ jalɛ jeŋ hee ni ewo shi yɛ he lɛ kɛ nɔ ni kɛ hiɛnɔkamɔ ni abɛ kɛ he ni agbeɔ baaba naagbee kɛyaa naanɔ.—2 Petro 3:13.

Miishɛjemɔ Kɛha Mɛi ni Bolɔɔ Kɛha Yelikɛbuamɔ Lɛ

Amrɔ nɛɛ po, mɛi ni nijiaŋ eje wui lɛ baanyɛ aná miishɛjemɔ kɛjɛ Ŋmalɛi lɛ amli. (Romabii 15:4) Lalatsɛ David lá akɛ: “Tsui ni werɛ eho ehe ni tswiaa shi kɛ dɔlɛ lɛ, Nyɔŋmɔ, okpooŋ!” (Lala 51:19Ga Bible) Eji anɔkwale akɛ, wɔkɛ kaai komɛi ni wɔnyɛɛɛ wɔjo naa foi lɛ kpeɔ ni wɔnuɔ nɔ ni jɛɔ emuu ni ayeee mli kɛbaa lɛ he. Shi wɔŋwɛi Tsɛ ní mli hi, ni sumɔɔ mɔ, ni yɔɔ shishinumɔ lɛ he anɔkwa nilee ni wɔɔná lɛ baasaa ahã wɔ nɔmimaa ekoŋŋ akɛ wɔjara wa yɛ ehiɛ. Nyɔŋmɔ baanyɛ ebatsɔ wɔ Naanyo ni fe fɛɛ kɛ Tsɔɔlɔ. Kɛji wɔná wɔkɛ Yehowa Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa ko ni bɛŋkɛ kpaakpa lɛ, ehaŋ wɔnine anyɛ shi kɔkɔɔkɔ. Wɔ Bɔlɔ lɛ kɛɛ: “Miji Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, mɔ ni tsɔɔo nii ni hi hao, mɔ ni tsɔɔo gbɛ ní onyiɛ nɔ lɛ.”—Yesaia 48:17.

Hekɛnɔfɔɔ ni anáa yɛ Nyɔŋmɔ mli lɛ eye ebua mɛi pii. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ: Nɔnyɛɛ ni sɛɛ tsɛɔ eha Mara egbɔjɔ momo beni ebi koome ni eyɔɔ lɛ je mli yɛ lɔle oshara ko mli lɛ. * Etsui fã ni ebɔ mɔdɛŋ koni egbe lɛ diɛŋtsɛ ehe. Shi amrɔ nɛɛ, eteɔ shi mra daa gbi koni etsu eshia nitsumɔ. Enyaa lalai atoiboo kɛ mɛi krokomɛi ayelikɛbuamɔ he. Hiɛnɔkamɔ akɛ “gbohiiashitee baaba, ni jalɔi kɛ mɛi ni ejaaa fɛɛ baate shi” lɛ eha dɔlɛ ni kɔɔ oshara gbele ni ebi ni esumɔɔ lɛ lɛ gbo lɛ he lɛ eba shi, ni ewaje ehemɔkɛyeli lɛ yɛ Nyɔŋmɔ mli. (Bɔfoi lɛ Asaji 24:15) Akɛni Mara náko shwelɛ pɛŋ akɛ ebaatsɔ tamɔ bɔfo yɛ ŋwɛi hewɔ lɛ, wiemɔi ni yɔɔ Lala 37:11 lɛ eta etsui he akɛ: “Mɛi ni he jɔ lɛ, shikpɔŋ lɛ aaatsɔ amɛnɔ, ni amɛmii aaashɛ amɛhe yɛ hejɔlɛ babaoo mli.”

Yoo kroko ni ji Sandra ni jɛ Brazil lɛ tsuɔ nii waa bɔni afee ni ebii etɛ lɛ ana lɛ akɛ eji nyɛ kpakpa. Ekpɛlɛ nɔ akɛ: “Mináaa mihewɔ dekã kwraa aahu akɛ beni mitsɛ gbo kpatu lɛ, ni miyɔse yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ akɛ miwu kɛ yoo kroko miiná bɔlɛ lɛ, misusuuu he po akɛ esa akɛ masɔle maha Nyɔŋmɔ kɛha yelikɛbuamɔ.” Yɛ nijiaŋwujee hewɔ lɛ Sandra ka akɛ eeegbe ehe. Mɛni eye ebua lɛ ni ená hewalɛ? Hiɛsɔɔ ni eyɔɔ kɛha mumɔŋ nibii. “Daa gbɛkɛ dani mawɔ lɛ, mikaneɔ Biblia lɛ, ni mibɔɔ mɔdɛŋ akɛ masusu mihe yɛ shihilɛ ni mɛi ni mikaneɔ amɛhe sane lɛ yɔɔ mli lɛ mli. Mikaneɔ Buu-Mɔɔ Awake! woji tɛtrɛbii lɛ hu, ni mináa wala shihilɛ mli saji lɛ ahe miishɛɛ titri ejaakɛ amɛyeɔ amɛbuaa mi koni mimii ashɛ mihe yɛ bɔ ni miyɔɔ yɛ shihilɛ mli lɛ he.” Akɛni ele akɛ Yehowa ji enaanyo ni esumɔɔ esane fe fɛɛ hewɔ lɛ, ekase bɔ ni eeefee ewie nibii pɔtɛɛ ahe yɛ esɔlemɔi amli.

Wɔsɛɛ Shihilɛ ko ni Nijiaŋwujee Bɛ Mli

Mɛɛ miishɛjemɔ nɛkɛ eji akɛ aaale akɛ adesai apiŋmɔ lɛ ji be kukuoo nɔ! Gbekɛbii kɛ onukpai ni naa nɔ yɛ awuiyeli, jalɛ sane ni ayeee, loo hetsɛ̃ mli lɛ baanya yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔyeli shishi. Taakɛ agba afɔ̃ shi yɛ gbalɛ lalai lɛ amli lɛ, Maŋtsɛ ni Yehowa ehala lɛ, Yesu Kristo, ‘baajie ohiafoi ni bolɔɔ lɛ, kɛ nɔnalɔ ni bɛ bualɔ lɛ.’ Kɛfata he lɛ “eeena ohiafo kɛ mɔ ni ef ĩ lɛ lɛ mɔbɔ, ni ehere mɛi ni efĩ amɛ lɛ asusumai ayiwala.” Yɛ anɔkwale mli lɛ, “eeekpɔ̃ amɛsusuma kɛaajɛ f ĩf ĩamɔ kɛ yiwalɛ mli, ni amɛlá jara aaawa yɛ ehiɛ.”—Lala 72:12-14.

Be kɛha nakai gbalɛ wiemɔi lɛ amlibaa ebɛŋkɛ. Ani jwɛŋmɔ akɛ aaaná naanɔ wala shihilɛ mli miishɛɛ yɛ shikpɔŋ nɔ yɛ shihilɛi ni tamɔ nɛkɛ shishi lɛ ŋɔɔ onaa? Kɛ nakai ni lɛ, no lɛ oyɛ yiŋtoo hewɔ ni esa akɛ oná miishɛɛ koni obu wala akɛ eji nikeenii ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ. Ni kɛji ogbaa mɛi krokomɛi nɛkɛ Ŋmalɛ naa miishɛjemɔ shiwoi nɛɛ lɛ, ekolɛ okɛ miishɛɛ kpele baaba mɛi ni bolɔɔ kɛha yelikɛbuamɔ yɛ nɛkɛ jeŋ ni nuuu nii ahe ehaaa mɔ, ní suɔmɔ bɛ mli nɛɛ ashihilɛ mli.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 15 Atsake gbɛi lɛ ekomɛi.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 6]

Bei babaoo yɛ kɛha Miishɛɛ ŋmɛnɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]

Ani ookpa jeŋ ko ni nijiaŋwujee bɛ mli gbɛ?