Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Mɛni Hewɔ Esa akɛ Okɛ Ohe Ashã Afɔle?

Mɛni Hewɔ Esa akɛ Okɛ Ohe Ashã Afɔle?

Mɛni Hewɔ Esa akɛ Okɛ Ohe Ashã Afɔle?

Bill ji nuu ni yɔɔ weku ni eye afii 50 kɛyaa ni tsɔɔ tsumaa he nii. Yɛ afi muu fɛɛ mli lɛ, lɛ diɛŋtsɛ efiteɔ eshika ni ekɛ ehe haa otsii babaoo kɛtsuɔ nii kɛyeɔ ebuaa ni akɛmamɔɔ Maŋtsɛyeli Asai ahaa Yehowa Odasefoi asafoi lɛ. Emma ji oblayoo oshija ni eye afii 22 ni le woloŋ jogbaŋŋ ni he esa jogbaŋŋ hu. Yɛ nɔ najiaŋ ni kulɛ eeetiu otii kɛ ŋɔɔmɔi ni mamɔ ehiɛ lɛ asɛɛ lɛ, ekɛ ŋmɛlɛtswai ni fe 70 tsuɔ nii daa nyɔŋ nɔ akɛ sɔɔlɔ, ní ekɛmiiye eebua mɛi koni amɛnu Biblia lɛ shishi. Maurice kɛ Betty eba nitsumɔ mli hejɔɔmɔ. Yɛ nɔ najiaŋ ni kulɛ amɛaagbɔjɔ amɛnitsumɔ lɛ mli amrɔ nɛɛ, amɛfã kɛtee maŋ kroko nɔ koni amɛyaye amɛbua mɛi ni amɛkase Nyɔŋmɔ yiŋtoo kɛha shikpɔŋ lɛ he nii.

AŊKROAŊKROI nɛɛ ebuuu amɛhe akɛ amɛhe hiaa tsɔ̃ loo amɛyɛ srɔto ko kwraa. Amɛji gbɔmɛi foji komɛi kɛkɛ ni miifee nɔ ni amɛsusuɔ akɛ eji nɔ̃ kpakpa ni sa akɛ afee. Mɛni hewɔ amɛkɛ amɛbe, hewalɛ, nyɛmɔi, kɛ shika tsuɔ nii kɛha mɛi krokomɛi asɛɛnamɔ lɛ? Nɔ ni kanyaa amɛ ji suɔmɔ ni mli kwɔ ní amɛyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ kɛ amɛnaanyo gbɔmɔ. Nɛkɛ suɔmɔ nɛɛ etée anɔkwa he-kɛ-afɔleshaa mumɔ shi yɛ amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ mli.

Mɛni wɔkɛ wiemɔ ni ji he-kɛ-afɔleshaa mumɔ lɛ tsɔɔ? Ojogbaŋŋ, ohe ni okɛaashã afɔle lɛ etsɔɔɔ akɛ ohi shi yɛ mɔ kome-shihilɔi ashihilɛ mli. Ehe ehiaaa ni efee he naatsĩi ni naa wa ni haaa wɔná miishɛɛ loo tsui ni nyɔɔ mɔ mli. Taakɛ The Shorter Oxford English Dictionary lɛ wie he lɛ, he-kɛ-afɔleshaa shishi ji “mɔ diɛŋtsɛ nibii ni esumɔɔ, miishɛɛ, kɛ akɔnɔi ahe ŋmɛɛmɔ kɛha nitsumɔ ko loo mɛi krokomɛi ahilɛ-kɛhamɔ.”

Yesu Kristo—Nɔkwɛmɔnɔ ni Fe Fɛɛ

Nyɔŋmɔ Bi koome lɛ, Yesu Kristo ji mɔ ko ni yɔɔ he-kɛ-afɔleshaa mumɔ he nɔkwɛmɔnɔ ni fe fɛɛ. Beni ebatsɔko gbɔmɔ lɛ, eka shi faŋŋ akɛ eshihilɛ baafee nɔ ni kanyaa mɔ ni haa mɔ miishɛɛ babaoo diɛŋtsɛ. Ekɛ e-Tsɛ lɛ kɛ mumɔŋ bɔɔ nii lɛ ná naanyobɔɔ ni bɛŋkɛ kpakpa mli ŋɔɔmɔ. Kɛfata he lɛ, Nyɔŋmɔ Bi lɛ kɛ enyɛmɔi tsu nii yɛ nitsumɔ ni wa ni yɔɔ miishɛɛ mli akɛ ‘nitsulɔ ŋaalɔ.’ (Abɛi 8:30, 31) Eka shi faŋŋ akɛ, ehi shi yɛ shihilɛi ni nɔ kwɔ kwraa fe nɔ fɛɛ nɔ, yɛ shihilɛ ni, mɔ ni yɔɔ nii fe fɛɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ po lɛ nyɛŋ aná mli ŋɔɔmɔ kɔkɔɔkɔ. Yɛ Yehowa Nyɔŋmɔ sɛɛ lɛ, lɛ ená gbɛhe ni nɔ kwɔ ni woo yɔɔ mli yɛ ŋwɛi.

Ni kɛlɛ, Nyɔŋmɔ Bi lɛ “jie yɛ ehe efɔ̃ shi, eŋɔ tsulɔ su efɔ̃ enɔ, etsɔ tamɔ gbɔmɔ, ni eshihilɛ gbɛfaŋ hu ana lɛ taakɛ gbɔmɔ.” (Filipibii 2:7) Ejɛ esuɔmɔ mli eŋmɛɛ hegbɛi fɛɛ ni eyɔɔ lɛ he kɛtsɔ adesa ni ebatsɔ ni ekɛ ewala shã afɔle akɛ kpɔmɔ nɔ bɔni afee ni ekɛfo nii ni Satan efite lɛ mli lɛ nɔ. (1 Mose 3:1-7; Marko 10:45) Enɛ tsɔɔ akɛ esa akɛ ebahi shi yɛ adesai eshafeelɔi ateŋ yɛ jeŋ ni kã Satan Abonsam hewalɛ mli lɛ mli. (1 Yohane 5:19) Nɔ ni etsɔɔ hu ji akɛ esa akɛ emia ehiɛ yɛ piŋmɔ kɛ naagba ni ekɛbaakpe lɛ naa. Shi kɛlɛ, yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni enɛ bi yɛ egbɛfaŋ lɛ, Yesu Kristo tswa efai shi akɛ ebaafee e-Tsɛ lɛ suɔmɔnaa nii. (Mateo 26:39; Yohane 5:30; 6:38) Enɛ ka Yesu suɔmɔ kɛ anɔkwayeli lɛ kɛyashɛ he ni ehiii nɔ ko feemɔ dɔŋŋ. Nɛgbɛ etaoɔ ni efee enɛ kɛyashi? Bɔfo Paulo kɛɛ akɛ: “Eba ehe shi ni ebo toi kɛtee gbele mli, kɛtee sɛŋmɔtso nɔ gbele mli tete.”—Filipibii 2:8.

‘Nyɛnáa Jwɛŋmɔŋ Su Nɛɛ Eko’

Awoɔ wɔ hewalɛ ni wɔnyiɛ Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛ. Paulo wo hewalɛ akɛ: “Nɔ ni Kristo hu jwɛŋ lɛ, no nɔŋŋ nyɛjwɛŋa yɛ nyɛmli.” (Filipibii 2:5) Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔfee enɛ? Gbɛ kome ji ní “nyɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ akafó enɔ mli, shi efó enaanyo nɔ mli.” (Filipibii 2:4) Anɔkwa suɔmɔ “epeleee lɛ diɛŋtsɛ enɔ̃.”—1 Korintobii 13:5.

Bei pii lɛ, aŋkroaŋkroi ni susuɔ mɛi ahe lɛ jieɔ hetuu-kɛhamɔ ni pɛsɛmkunya bɛ mli kpo yɛ mɛi krokomɛi ni amɛsɔmɔɔ amɛ lɛ he. Shi kɛlɛ, ŋmɛnɛ, gbɔmɛi babaoo susuɔ amɛhe fe nine. Je lɛ yɛ mi klɛŋklɛŋ su. Ehe miihia ni wɔtsi wɔhe kɛjɛ je lɛ mumɔ lɛ he ejaakɛ kɛji enyɛ ená bɔ ni wɔkwɛɔ nii kɛ wɔsu lɛ nɔ hewalɛ lɛ, eka shi faŋŋ akɛ wɔbaaha nibii ni wɔsumɔɔ lɛ abafee nɔ ni he hiaa fe fɛɛ. Kɛkɛ lɛ nɔ fɛɛ nɔ ni wɔfeɔ—bɔ ni wɔkɛ wɔ be, wɔhewalɛ, kɛ wɔshika tsuɔ nii wɔhaa lɛ—baafee nɔ ni wɔ kome pɛ wɔhe susumɔ kudɔɔ lɛ. No hewɔ lɛ, ehe miihia ni wɔwuu waa wɔshi hewalɛi nɛɛ.

Bei komɛi lɛ, ŋaawoo ni jwɛŋmɔ kpakpa yɔɔ sɛɛ lɛ po baanyɛ aba he-kɛ-afɔleshaa mumɔ ni wɔyɔɔ lɛ shi. Akɛni bɔfo Petro le he ni Yesu he-kɛ-afɔleshaa gbɛ lɛ kɛ lɛ baaya hewɔ lɛ, ekɛɛ akɛ: “Naa ohe mɔbɔ, Nuntsɔ.” (Mateo 16:22) Eka shi faŋŋ akɛ ewa waa kɛha lɛ akɛ eeekpɛlɛ suɔmɔ mli ni Yesu jɛɔ koni egbo yɛ e-Tsɛ lɛ maŋtsɛyeli kɛ adesai aweku lɛ ayiwalaheremɔ hewɔ lɛ nɔ. No hewɔ lɛ, ebɔ mɔdɛŋ ni eje Yesu nijiaŋ wui ni ekatiu nakai gbɛ lɛ sɛɛ.

‘Kwa Ohe’

Te Yesu fee enii eha tɛŋŋ? Sane lɛ kɛɔ akɛ: “Shi etsɔ ehe ni nɔ ni ena ekaselɔi lɛ, eku ewo Petro naa ni ekɛɛ: Ho misɛɛ, satan! ejaakɛ ojwɛŋŋ Nyɔŋmɔ nibii anɔ, shi gbɔmɛi anibii anɔ moŋ ojwɛŋɔ.” Yesu tsɛ́ asafo lɛ kɛ ekaselɔi lɛ hu kɛba eŋɔɔ ni ekɛɛ amɛ akɛ: “Kɛji mɔ ko miisumɔ akɛ enyiɛ misɛɛ lɛ, ha ni etso ehe naa, ni ewo esɛŋmɔtso lɛ efɔ enɔ ni enyiɛ misɛɛ.”—Marko 8:33, 34.

Beni Petro kɛ ŋaawoo nɛɛ eha Yesu sɛɛ aaafee afii 30 lɛ, etsɔɔ akɛ agbɛnɛ enuɔ nɔ ni he-kɛ-afɔleshaa tsɔɔ lɛ shishi. Ewooo nanemɛi heyelilɔi lɛ hewalɛ ni amɛgbɔjɔ amɛhe ni amɛna amɛhe mɔbɔ. Yɛ no najiaŋ lɛ, Petro wo amɛ hewalɛ ni amɛkɛ amɛjwɛŋmɔi amamɔ nitsumɔ nɔ, ni amɛkaha tsutsu je lɛ sɛɛdii nii lɛ miiná amɛnɔ hewalɛ. Esa akɛ amɛkɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ aye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ amɛshihilɛi amli yɛ kaai fɛɛ sɛɛ.—1 Petro 1:6, 13, 14; 4:1, 2.

Gbɛ ni nyɔmɔwoo babaoo yɔɔ mli ni wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ atiu sɛɛ ji ni wɔkɛ nɔ fɛɛ nɔ ni wɔyɔɔ lɛ aha Yehowa, wɔnyiɛ Yesu Kristo sɛɛ yɛ anɔkwale mli, ni wɔha Nyɔŋmɔ akudɔ wɔnifeemɔi. Paulo fee nɔkwɛmɔnɔ fɛfɛo efɔ̃ shi yɛ enɛ gbɛfaŋ. Hehiamɔ henumɔ kɛ hiɛsɔɔ ni eyɔɔ kɛha Yehowa lɛ tsirɛ lɛ ni eŋmɛɛ je lɛŋ nibii asɛɛtiumɔ loo gbɛkpamɔi ni kulɛ ebaanyɛ egbala lɛ kɛjɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ he lɛ ahe. Ekɛɛ akɛ: “Shi miisumɔ babaoo akɛ mafite nii” kɛsɔmɔ mɛi krokomɛi. (2 Korintobii 12:15) Paulo kɛ enyɛmɔi tsu nii kɛha ŋwɛi nibii ahiɛyaa, shi jeee lɛ diɛŋtsɛ enɔ̃.—Bɔfoi lɛ Asaji 20:24; Filipibii 3:8.

Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔpɛi wɔmli wɔkwɛ kɛji wɔkwɛɔ nii taakɛ bɔfo Paulo feɔ lɛ? Wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe saji tamɔ enɛɛmɛi: Te mikɛ mibe, mihewalɛ, minyɛmɔi, kɛ mi heloonaa nii tsuɔ nii mihaa tɛŋŋ? Ani mikɛ enɛɛmɛi kɛ nikeenii krokomɛi ni jara wa lɛ tsuɔ nii koni mikɛha nibii ni misumɔɔ lɛ aya hiɛ, loo mikɛtsuɔ nii koni mikɛye mabua mɛi krokomɛi? Ani misusu he akɛ mikɛ mihe baawo yiwalaheremɔ nitsumɔ ni ji sanekpakpa jajemɔ nitsumɔ lɛ mli babaoo, ekolɛ akɛ be-fɛɛ Maŋtsɛyeli jajelɔ? Ani manyɛ mikɛ mihe awo nitsumɔi tamɔ Maŋtsɛyeli Asai amaamɔ kɛ amɛsaamɔ mli babaoo? Ani miiŋɔ hegbɛi ni mikɛye mabua mɛi ni ehia amɛ lɛ? Ani mikɛ minii ni hi fe fɛɛ lɛ haa Yehowa?—Abɛi 3:9.

“Nɔ̃ Hamɔ Mli yɛ Jɔɔmɔ”

Ni kɛlɛ, ani nilee yɛ mli diɛŋtsɛ akɛ akɛ he aaashã afɔle? Nakai eji! Paulo le kɛjɛ lɛ diɛŋtsɛ eniiashikpamɔ mli akɛ nakai mumɔ lɛ kɛ nyɔmɔwoo babaoo baa. Ekɛ miishɛɛ babaoo kɛ tsui ni nyɔɔ mɔ mli diɛŋtsɛ baha lɛ. Egbála enɛ mli etsɔɔ onukpai ni yɔɔ Efeso lɛ beni ekɛ amɛ kpe yɛ Mileto lɛ. Paulo kɛɛ akɛ: “Mikɛ fɛɛ tsɔɔ nyɛ akɛ nakai sa akɛ atsu nii ni akɛye abua mɛi ni bɛ hewalɛ, ni akai Nuntsɔ Yesu wiemɔi lɛ, akɛ lɛ diɛŋtsɛ ekɛɛ: ‘Nɔ̃ hamɔ mli yɛ jɔɔmɔ fe hemɔ.’” (Bɔfoi lɛ Asaji 20:35) Gbɔmɛi akpekpei abɔ ena akɛ mumɔ ni tamɔ nɛkɛ kpojiemɔ kɛ miishɛɛ babaoo baa bianɛ. Agbɛnɛ hu ekɛ miishɛɛ baaba wɔsɛɛ beni Yehowa woɔ mɛi ni kɛ enibii kɛ mɛi krokomɛi anɔ toɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛnɔ lɛ hiɛ lɛ anyɔmɔ lɛ.—1 Timoteo 4:8-10.

Beni abi Bill nɔ̃ hewɔ ni ekɛ ehe haa koni eye ebua ni akɛma Maŋtsɛyeli Asai lɛ, ewie akɛ: “Asafoi ni bei pii lɛ abuɔ amɛ bibii ni aaaye abua amɛ yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ haa mináa miishɛɛ babaoo. Mináa miishɛɛ akɛ mikɛ ŋaai kɛ hesaa ni miyɔɔ lɛ aaatsu nii koni mɛi krokomɛi aná he sɛɛ.” Mɛni hewɔ Emma etu ehewalɛ kɛ enyɛmɔi eha koni ekɛye ebua mɛi krokomɛi ni amɛkase Ŋmalɛ mli anɔkwale lɛ? “Minyɛŋ mafee nɔ kroko yɛ enɛ sɛɛ. Akɛni miji oblayoo ni manyɛ mafee hu lɛ, miisumɔ ni mafee babaoo ni manyɛ koni mikɛsa Yehowa kɛ mɛi krokomɛi ahiɛ. Heloonaa nibii komɛi ni miyɔɔ ni mikɛaashã afɔle lɛ jeee nɔ ko ni nibii babaoo baajɛ mli kɛba. Miifee nɔ ni esa akɛ mafee kɛkɛ yɛ nɔ ni Yehowa efee eha mi lɛ hewɔ.”

Maurice kɛ Betty shwako amɛhe akɛni amɛŋmɛɛ shihilɛ ni yɔɔ ogbɔjɔ he lɛ hewɔ, yɛ be mli ni amɛkɛ afii babaoo etsu nii waa kɛfɔ́ bii ni amɛkwɛ amɛweku lɛ. Amrɔ nɛɛ ni amɛba hejɔɔmɔ nɛɛ, amɛmiisumɔ ni amɛya nɔ amɛfee nɔ ko ni sɛɛnamɔ kɛ shishinumɔ yɔɔ he yɛ amɛshihilɛ mli. Amɛkɛɔ akɛ: “Amrɔ nɛɛ, wɔsumɔɔɔ ni wɔta shi ni wɔgbɔjɔ wɔhe. Mɛi krokomɛi ni wɔɔye wɔbua amɛ ni amɛkase Yehowa he nii yɛ maŋsɛɛ shikpɔŋ nɔ lɛ haa wɔnáa hegbɛ ni wɔkɛfeɔ nɔ ko ni yiŋtoo yɔɔ he.”

Ani otswa ofai shi akɛ obaafee mɔ ni kɛ ehe shãa afɔle? Enɛ efeŋ nɔ ni yɔɔ mlɛo. Be fɛɛ be lɛ, wɔ adesai ni yeee emuu lɛ sɛɛdii nii kɛ bɔ ni wɔsumɔɔ ni wɔsa Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ wuɔ ta. (Romabii 7:21-23) Shi eji ta ni wɔbaanyɛ wɔye kunim kɛji wɔha Yehowa kudɔ wɔshihilɛ. (Galatabii 5:16, 17) Eka shi faŋŋ akɛ, ebaakai wɔ he-kɛ-afɔleshaa nitsumɔi ni wɔtsu yɛ esɔɔmɔ lɛ mli ni ebaajɔɔ wɔ babaoo. Eji anɔkwale akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ ‘baagbele ŋwɛi samfɛji lɛ anaa eha wɔ, ni ebaafɔse jɔɔmɔ eha wɔ ni ateke nɔ.’—Maleaki 3:10; Hebribii 6:10.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]

Yesu ná he-kɛ-afɔleshaa mumɔ. Ani oyɛ eko?

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 24]

Paulo gbala ejwɛŋmɔ emã Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ lɛ nɔ