Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yosia Heshibalɔ lɛ Hiɛ Ba Nyam yɛ Yehowa Hiɛ

Yosia Heshibalɔ lɛ Hiɛ Ba Nyam yɛ Yehowa Hiɛ

Yosia Heshibalɔ lɛ Hiɛ Ba Nyam yɛ Yehowa Hiɛ

ODEHE Yosia ni eye afii enumɔ ni jɛ Yuda lɛ tsui efã. Enyɛ Yedida miifo. Yedida yɛ yiŋtoo hewɔ ni esa akɛ efoɔ, ejaakɛ Yosia nii Maŋtsɛ Manase egbo.—2 Maŋtsɛmɛi 21:18.

Agbɛnɛ Yosia tsɛ, Amon ji mɔ ni baaye Yuda nɔ maŋtsɛ. (2 Kronika 33:20) Yɛ afii enyɔ sɛɛ (659 D.Ŋ.B.) lɛ, Amon tsuji lɛ gbe lɛ. Maŋbii lɛ gbe mɛi ni tee eyinɔ apam ní amɛgbe lɛ lɛ, ni amɛwó oblanuu Yosia maŋtsɛ. (2 Maŋtsɛmɛi 21:24; 2 Kronika 33:25) Beni Amon yeɔ nɔ lɛ, Yosia fɔɔ tsofa-kɛ-ŋma ni ashãa ni yiɔ Yerusalem kɔɔyɔɔ lɛ mli obɔ lɛ ŋma lɛ he numɔ, ejaakɛ mɛi pii emamɔ afɔleshaa latɛi yɛ amɛtsũi lɛ ayiteaŋ, ni amɛkulaa shi yɛ jɛmɛ, yɛ amɛnyɔŋmɔi lɛ ahiɛ. Anyɛɔ anaa wɔŋjalɔi osɔfoi nyiɛ kɛmiiya kɛmiiba yɛ jɛmɛ, ni mɛi ni etuu amɛhe amɛha hu fata he—ni mɛi ni kɛɔ akɛ amɛjáa Yehowa po—miikã kita yɛ Malkam nyɔŋmɔ lɛ hiɛ.—Zefania 1:1, 5.

Yosia le akɛ Amon fee efɔŋ yɛ apasa nyɔŋmɔi ni eyajá lɛ hewɔ. Yuda maŋtsɛ ní edako lɛ hu banu Nyɔŋmɔ gbalɔ Zefania wiemɔi lɛ ashishi jogbaŋŋ. Beni Yosia ye afii 15 (652 D.Ŋ.B.) lɛ, no mli lɛ eyɛ enɔyeli afi ni ji kpaanyɔ lɛ mli, ni etswa efai shi akɛ ekɛ Zefania wiemɔi lɛ baatsu nii. Yosia bɔi Yehowa sɛɛgbɛ taomɔ beni eji gbekɛnuu lolo.—2 Kronika 33:21, 22; 34:3.

Yosia Bɔi Nitsumɔ!

Afii ejwɛ sɛɛ lɛ, Yosia bɔi Yuda kɛ Yerusalem apasa jamɔ lɛ fɛɛ jiemɔ (648 D.Ŋ.B.). Ekumɔ amagai lɛ, kɛ wɔŋkooi lɛ, kɛ tsofa-kɛ-ŋma shãa latɛi ni akɛjáa Baal lɛ. Ni ashimɔ apasa nyɔŋmɔi lɛ amagai lɛ mlumlu ni akɛshwã mɛi ni shãa afɔlei haa amɛ lɛ asaŋi lɛ anɔ. Abule afɔleshaa latɛi ni akɛsɔmɔɔ yɛ jamɔi gbohii amli lɛ, ni akumɔ ashwie shi.—2 Maŋtsɛmɛi 23:8-14.

Beni Yeremia, ni ji Levi osɔfo binuu lɛ baa Yerusalem lɛ, Yosia eje shishi momo eejie nibii fɛɛ ni ehiii ni yɔɔ jɛmɛ lɛ (647 D.Ŋ.B.). Yehowa Nyɔŋmɔ ehala oblanyo Yeremia akɛ egbalɔ, ni kwɛ ekãa ni ekɛjaje Yehowa shɛɛ saji lɛ eshi apasa jamɔ! No mli lɛ, Yosia kɛ Yeremia miihe afee tipɛŋfoi. Shi, yɛ hewalɛ ni Yosia kɛjie nibii fɔji lɛ fɛɛ kɛ ekãa ni Yeremia kɛshiɛ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, gbɔmɛi lɛ ku amɛsɛɛ kɛtee apasa jamɔ mli ekoŋŋ.—Yeremia 1:1-10.

Nɔ Ko ni Jara Wa Waa ni Ana!

Aaafee afii enumɔ ho. Yosia ni eye afii 25 lɛ kɛ afii 18 eye nɔ akɛ maŋtsɛ. Etsɛ́ Shafan, ni ji woloŋmalɔ lɛ; Maaseia, ni ji maŋ lɛŋ lumɔ lɛ; kɛ Yoa ni ji sajiaŋmalɔ lɛ kɛba eŋɔɔ. Maŋtsɛ lɛ fã Shafan akɛ: ‘Yaakɛɛ osɔfonukpa Hilkia koni ekɛ shika ni shinaakwɛlɔi lɛ ebua naa kɛjɛ mɛi lɛ adɛŋ lɛ ayaha Yehowa we lɛ nitsulɔi lɛ ni amɛkɛsaa shia lɛ tsũkoi lɛ.’—2 Maŋtsɛmɛi 22:3-6; 2 Kronika 34:8.

Sɔlemɔwe lɛ saalɔi lɛ jeɔ nitsumɔ shishi leebi mra, ni amɛtsuɔ nii waa. Eka shi faŋŋ akɛ, Yosia da Yehowa shi akɛ nitsulɔi lɛ miisaa nibii ni eblematsɛmɛi efɔŋfeelɔ lɛ ateŋ mɛi komɛi fee kɛfite Nyɔŋmɔ we lɛ. Beni nitsumɔ lɛ yaa hiɛ lɛ, Shafan babɔ lɛ amaniɛ ko. Shi mɛni ekɛba? Naa, ehiɛ wolokpo ko yɛ edɛŋ! Etsĩ tã akɛ, Osɔfonukpa Hilkia eyana “mla wolo ni Yehowa tsɔ Mose nine nɔ eŋɔha lɛ.” (2 Kronika 34:12-18) Mɛɛ nɔ̃ kpakpa ni ana po nɛ—ŋwanejee ko bɛ he akɛ eji shishijee Mla lɛ ni akɛ niji ŋmala lɛ diɛŋtsɛ!

Yosia he miitswa shi koni enu wiemɔi fɛɛ ni yɔɔ wolo lɛ mli lɛ. Beni Shafan kaneɔ wolo lɛ, maŋtsɛ lɛ bɔ mɔdɛŋ koni ena bɔ ni kitai lɛ eko fɛɛ eko kɔɔ lɛ kɛ maŋ lɛ he ehaa. Nɔ titri ni ŋɔɔ maŋtsɛ lɛ naa ji bɔ ni wolo lɛ maa anɔkwa jamɔ nɔ mi, kɛ haomɔi kɛ nomŋɔɔ ni egba efɔ̃ shi ni baaba kɛji mɛi lɛ kɛ amɛhe wo apasa jamɔ mli lɛ hu. Akɛni ena agbɛnɛ akɛ ayeko Nyɔŋmɔ kitai lɛ fɛɛ nɔ hewɔ lɛ, Yosia gbála etadei lɛ ni efã Hilkia, Shafan kɛ mɛi krokomɛi lɛ akɛ: ‘Nyɛyaa ni nyɛyabia Yehowa nii yɛ wolo ni ana lɛ mli wiemɔi lɛ ahewɔ; shi Yehowa mlifu ni afɔse ashwie wɔnɔ lɛ da, ejaakɛ wɔtsɛmɛi lɛ yeee Yehowa wiemɔ lɛ nɔ ní amɛfeee nibii fɛɛ ni aŋma yɛ wolo nɛɛ mli lɛ.’—2 Maŋtsɛmɛi 22:11-13; 2 Kronika 34:19-21.

Akane Yehowa Wiemɔ lɛ Ekoŋŋ

Mɛi ni Yosia tsu amɛ lɛ tee gbalɔyoo Hulda ŋɔɔ yɛ Yerusalem, ni amɛkɛ amaniɛbɔɔ ko ku amɛsɛɛ kɛba. Hulda tĩ Yehowa wiemɔ lɛ mli ekoŋŋ, ni etsɔɔ nɔ fɔŋ ni aŋma afɔ̃ shi yɛ wolo hee ni ana lɛ mli ni baaba maŋ lɛ ni ekwa hemɔkɛyeli lɛ nɔ. Akɛni Yosia baa ehe shi yɛ Yehowa Nyɔŋmɔ hiɛ hewɔ lɛ, ehe ehiaaa ni ejwɛŋ nɔ fɔŋ lɛ he. Abaabua enaa afata etsɛmɛi lɛ ahe, ni abaafu lɛ yɛ hejɔlɛ mli.—2 Maŋtsɛmɛi 22:14-20; 2 Kronika 34:22-28.

Ani Yosia gbele yɛ ta mli lɛ tsɔɔ akɛ Hulda gbalɛ lɛ ja? (2 Maŋtsɛmɛi 23:28-30) Hɛɛ, ejaakɛ “hejɔlɛ” mli ní afu lɛ yɛ lɛ yɛ srɔto kɛ akɛto “nɔ fɔŋ” ni baa Yuda nɔ lɛ he. (2 Maŋtsɛmɛi 22:20; 2 Kronika 34:28) Yosia gbo dani nɔ fɔŋ ni ba yɛ afi 609-607 D.Ŋ.B. lɛ ba beni Babilonbii lɛ bawo Yerusalem he ka ni amɛkpata amɛhiɛ lɛ. Asaŋ ‘enaa ni aaabua afata etsɛmɛi lɛ ahe lɛ’ etsɔɔɔ akɛ egboŋ yiwalɛ gbele. Akɛ wiemɔ ni tamɔ nakai tsuɔ nii kɛkɔɔ awuiyeli gbele kɛ gbele ni awuiyeli bɛ mli fɛɛ he.—5 Mose 31:16; 1 Maŋtsɛmɛi 2:10; 22:34, 40.

Anɔkwa Jamɔ Tee Hiɛ

Yosia bua Yerusalem maŋ lɛ naa yɛ sɔlemɔwe lɛ ni ekane “kpaŋmɔ wolo” ni ayana yɛ Yehowa we “lɛ mli wiemɔi lɛ fɛɛ” etsɔɔ amɛ. Kɛkɛ ni ekpaŋ akɛ ‘ebaanyiɛ Yehowa sɛɛ ni ebaaye ekitai lɛ kɛ edasei lɛ kɛ ekpɔi lɛ anɔ kɛ etsui muu lɛ fɛɛ kɛ esusuma muu lɛ fɛɛ, koni eha nɛkɛ kpaŋmɔ nɛɛ mli wiemɔi ni aŋma yɛ wolo nɛɛ mli lɛ ama shi.’ Maŋ muu lɛ fɛɛ kpɛlɛ kpaŋmɔ lɛ nɔ.—2 Maŋtsɛmɛi 23:1-3.

Agbɛnɛ Maŋtsɛ Yosia fã ta kroko eshi amagajamɔ ekoŋŋ, ni yɛ anɔkwale mli lɛ enaa wa kwraa fe tsutsu nɔ lɛ. Akpata maŋsɛɛ nyɔŋmɔi ni yɔɔ Yuda lɛ ahiɛ kwraa. Levi osɔfoi ni kɛ amɛhe woɔ jamɔi gbohii amli lɛ ahegbɛ ni amɛkɛsɔmɔɔ yɛ Yehowa afɔleshaa latɛ lɛ he lɛ ŋmɛɛ amɛ, ni hei grɔŋŋ ni amamɔ yɛ Maŋtsɛ Salomo nɔyeli beaŋ lɛ ehiii kɛha jamɔ. Yɛ nibii asaamɔ mli lɛ, akɛ Israel akutsei nyɔŋma maŋtsɛyeli lɛ ni Ashurbii lɛ butu lɛ mra mli (740 D.Ŋ.B.) lɛ hu fata he.

Yɛ wiemɔi ni “Nyɔŋmɔ gbɔmɔ” ko ni atsĩ ii egbɛi atã lɛ wie aaafee afii 300 kɛtsɔ hiɛ lɛ mlibaa mli lɛ, Yosia shã Baal osɔfoi lɛ awui lɛ yɛ afɔleshaa latɛ ni Maŋtsɛ Yeroboam I lɛ ma yɛ Betel lɛ nɔ. Akumɔ hei grɔŋŋ ni yɔɔ jɛmɛ kɛ maŋtiasei krokomɛi amli lɛ hu, ni ashã amaga jálɔi osɔfoi lɛ yɛ afɔleshaa latɛ ni amɛkɛtsuɔ nii lɛ nɔŋŋ nɔ.—1 Maŋtsɛmɛi 13:1-4; 2 Maŋtsɛmɛi 23:4-20.

Aye Hehoo Kpeteŋkpele Ko

Nyɔŋmɔ fiɔ nibii ni Yosia fee koni ekɛha jamɔ krɔŋŋ ashwere lɛ sɛɛ. Yɛ maŋtsɛ lɛ wala be fɛɛ mli lɛ, edaa Nyɔŋmɔ shi akɛ ewebii lɛ ‘ejeee Yehowa amɛtsɛmɛi a-Nyɔŋmɔ lɛ he.’ (2 Kronika 34:33) Ni te aaafee tɛŋŋ ni Yosia hiɛ akpa nifeemɔ ko ni yɔɔ naakpɛɛ ni ba yɛ enɔyeli lɛ afi 18 lɛ mli lɛ nɔ?

Maŋtsɛ lɛ wo maŋ lɛ kita akɛ: “Nyɛyea hehoo nyɛhaa Yehowa nyɛ-Nyɔŋmɔ lɛ taakɛ bɔ ni aŋma yɛ kpaŋmɔ wolo [ni ana etsɛko] nɛɛ mli lɛ!” (2 Maŋtsɛmɛi 23:21) Yosia ná miishɛɛ waa yɛ bɔ ni ahere nɔ jogbaŋŋ aha lɛ hewɔ. Yɛ nɛkɛ gbijurɔyeli nɛɛ mli lɛ, ekɛ lɛ diɛŋtsɛ ekooloi 30,000 kɛ tsinai 3,000 ha kɛha Hehoo lɛ. Mɛɛ Hehoo po nɛ! Afɔlei ni ashã, gbɛjianɔ ni ato jogbaŋŋ, kɛ jálɔi ayifalɛ ni ba lɛ teke Hehoo fɛɛ ni aye kɛjɛ gbalɔ Samuel beaŋ kɛbaa.—2 Maŋtsɛmɛi 23:22, 23; 2 Kronika 35:1-19.

Gbele lɛ He Yaafolala ni Naa Wa Waa

Yosia ye nɔ akɛ maŋtsɛ kpakpa yɛ afii 31 ni ekɛye nɔ (659-629 D.Ŋ.B.) lɛ fã ní eshwɛ lɛ mli. Beni enɔyeli lɛ baa naagbee lɛ, ená ele akɛ Farao Neko ekpɛ eyiŋ akɛ ebaatsɔ Yuda koni ekɛ Babilon asraafoi lɛ ayakpe, bɔni afee ni eye ebua Ashur maŋtsɛ lɛ yɛ Karkemish yɛ Eufrate Faa lɛ naa. Yɛ yiŋtoo ko ní atsɔɔɔ hewɔ lɛ, Yosia tee koni ekɛ Mizraimnyo lɛ ayawuu. Neko tsu tsuji kɛtee eŋɔɔ ni ayakɛɛ lɛ akɛ: “Kaakwɛ ni obata Nyɔŋmɔ mɔ ni kɛ mi yɔɔ lɛ he, ni ekpata ohiɛ!” Shi Yosia tsake ehe bɔ ni mɔ ko yooo lɛ, ni ebɔ mɔdɛŋ koni eha Mizraimbii lɛ aku amɛsɛɛ yɛ Megido.—2 Kronika 35:20-22.

Yuda maŋtsɛ lɛ he eyabaaa nii kwraa! Gaitsɛ̃lɔi henyɛlɔi lɛ anine shɛ enɔ, ni ekɛɛ etsuji lɛ akɛ: “Nyɛkɛ mi ajea biɛ, ejaakɛ mipila naakpa!” Amɛjie Yosia kɛjɛ ta shwiili lɛ mli kɛwo ekroko mli ni amɛkɛ lɛ tee Yerusalem. Yosia gbo yɛ jɛmɛ aloo yɛ gbɛ lɛ nɔ beni amɛnyiɛ gbɛ nɔ kɛyaa maŋtiase lɛ mli. Saji ni jɛ mumɔŋ lɛ kɛɔ akɛ: ‘Egbo ni afu lɛ yɛ etsɛmɛi afuuhei lɛ. Ni Yuda kɛ Yerusalem fɛɛ fó Yosia.’ Yeremia fo yaafo lala ko eha lɛ, ni kɛjɛ nakai beaŋ kɛbaa lɛ, maŋtsɛ lɛ he sane batsɔ yaafo lala ko ni aláa yɛ nifeemɔi krɛdɛɛi ashishi.—2 Kronika 35:23-25.

Hɛɛ, Maŋtsɛ Yosia tɔ̃ tɔmɔ ní yɔɔ dɔlɛ waa, beni ekɛ Mizraimbii lɛ wuu lɛ. (Lala 130:3) Shi kɛlɛ, heshibaa ni eyɔɔ kɛ shiŋŋ ni efee yɛ anɔkwa jamɔ mli lɛ ha ehiɛ ba nyam yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. Kwɛ bɔ ni Yosia shihilɛ he nɔkwɛmɔnɔ lɛ tsɔɔ akɛ Yehowa duroɔ etsuji ni baa amɛhe shi kɛjɛɔ amɛtsui mli, ni tuɔ amɛhe amɛhaa lɛ lɛ!—Abɛi 3:34; Yakobo 4:6.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 29]

Oblanyo Maŋtsɛ Yosia kɛ hiɛdɔɔ tao Yehowa sɛɛgbɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 31]

Yosia kumɔ hei grɔŋŋ lɛ, ni eha anɔkwa jamɔ shwere