Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Naanɔ Miishɛɛ—Yɛ Ŋwɛi loo yɛ Shikpɔŋ Nɔ?

Naanɔ Miishɛɛ—Yɛ Ŋwɛi loo yɛ Shikpɔŋ Nɔ?

Naanɔ Miishɛɛ—Yɛ Ŋwɛi loo yɛ Shikpɔŋ Nɔ?

ANI omiishɛɛnamɔ damɔ he ni oyɔɔ lɛ nɔ titri? Mɛi babaoo baanyɛ akpɛlɛ nɔ amrɔ nɔŋŋ akɛ miishɛɛnamɔ damɔ nibii tamɔ gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ kpakpa, yiŋtoo ni yɔɔ shihilɛ mli, kɛ naanyobɔɔ kpakpa ni yaa nɔ yɛ mɔ kɛ mɛi krokomɛi ateŋ lɛ nɔ. Biblia mli abɛbua ko tsɔɔ mli nɛkɛ akɛ: “Shwie ni suɔmɔ yɔɔ he lɛ ehi fe tsina ni ewo fɔ ni nyɛ̃ɛ yɔɔ he.”—Abɛi 15:17.

Shi kɛlɛ, mɔbɔ sane ji akɛ, wɔshikpɔŋ nɔ shia lɛ yɛ yinɔsane kakadaŋŋ ni kɔɔ nyɛ̃ɛ, yiwalɛ nifeemɔ, kɛ efɔŋfeemɔ sui srɔtoi krokomɛi ahe. Shi ŋwɛi, loo mumɔŋ shihilɛhe ni gbɔmɛi babaoo yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛaaya jɛmɛ yɛ amɛgbele sɛɛ lɛ hu? Ani etee nɔ efee he ko ni toiŋjɔlɛ kɛ miishɛɛ ni yeɔ emuu kɛ dioofeemɔ yɔɔ, ni naagba ko kwraa bɛ jɛmɛ taakɛ asusuɔ lɛ?

Biblia lɛ tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ kɛ mumɔŋ bɔɔ nii akpekpei abɔ ni atsɛɔ amɛ ŋwɛibɔfoi yɔɔ ŋwɛi. (Mateo 18:10; Kpojiemɔ 5:11) Awieɔ mɛnɛɛmɛi ahe akɛ amɛji “Nyɔŋmɔ bii” ni ji mumɔŋ bii. (Hiob 38:4, 7) Taakɛ adesai ji lɛ, ŋwɛibɔfoi hu yɛ heyeli hegbɛ; jeee tsɔnei ji amɛ. No hewɔ lɛ, no tsɔɔ akɛ, amɛ hu amɛbaanyɛ amɛhala akɛ amɛaafee nɔ ni ja loo nɔ ni ejaaa. Ani ŋwɛibɔfoi baahala akɛ amɛaafee nɔ ni ejaaa? Ekolɛ ebaafee mɛi komɛi naakpɛɛ akɛ amɛaale akɛ, afii akpei abɔ ni eho nɛ lɛ, yɛ anɔkwale mli lɛ, ŋwɛibɔfoi babaoo komɛi fee esha amɛshi Nyɔŋmɔ—amɛtse ehiɛ atua!—Yuda 6.

Atuatselɔi ni Yɔɔ Ŋwɛi

Esha ba mumɔŋ shihilɛhe lɛ yɛ atua ni ŋwɛibɔfo ko ni abatsɛ lɛ akɛ Satan (Shitee-kɛ-wolɔ) kɛ Abonsam (Heguɔgbelɔ) lɛ tse lɛ hewɔ. Nɛkɛ ŋwɛibɔfo ni kulɛ efeɔ toiboo nɛɛ hala akɛ ekɛ lɛ diɛŋtsɛ eheyeli hegbɛ lɛ aaafee nɔ ni ejaaa. No sɛɛ lɛ, ebafee mɔ ni náa mumɔŋ bɔɔ nii krokomɛi lɛ anɔ hewalɛ fɔŋ, ni yɛ no hewɔ lɛ, yɛ Noa beaŋ, kɛ be ni tsɔ Nu Afua lɛ hiɛ lɛ, amɛteŋ mɛi babaoo fata Satan he kɛtse Nyɔŋmɔ hiɛ atua.—1 Mose 6:2, NW shishigbɛ niŋmaa; 2 Petro 2:4.

Ashwieee nɛkɛ ŋwɛibɔfoi ni fee esha nɛɛ kɛjɛɛɛ ŋwɛi amrɔ nɔŋŋ. Shi moŋ, aŋmɛ amɛ ŋwɛiyaa gbɛ—eka shi faŋŋ akɛ kɛ naatsii komɛi—afii akpei abɔ. * Shi kɛlɛ, beni gbɛ ni Nyɔŋmɔ ŋmɛ efɔŋfeelɔi nɛɛ ba naagbee lɛ, “ashɛrɛ” amɛ kɛjɛ ŋwɛi “ashwie,” koni akpata amɛhiɛ yɛ naagbee mli. Kɛkɛ ni gbee ko jɛ ŋwɛi kɛɛ: “No hewɔ lɛ nyɛ ŋwɛii kɛ nyɛ mɛi ni nyɛyɔɔ jɛi nyɛnáa tsuijurɔ!” (Kpojiemɔ 12:7-12) Eyɛ faŋŋ akɛ, ŋwɛibɔfoi anɔkwafoi lɛ amli fili amɛ waa diɛŋtsɛ akɛ yɛ naagbee lɛ, ajie mɛi ni ehiii kwraa ni amɛgbaa mɔ naa lɛ kɛjɛ ŋwɛi!

Kɛ aasusu saji babaoo ni mɛi pii leee nɛɛ ahe lɛ, eyɛ faŋŋ akɛ, anyɛŋ aná anɔkwa toiŋjɔlɛ yɛ he fɛɛ he ni bɔɔ nii ni le nii lɛ kɛ Nyɔŋmɔ mlai kɛ shishitoo mlai tsuuu nii yɛ lɛ. (Yesaia 57:20, 21; Yeremia 14:19, 20) Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, kɛ́ mɛi fɛɛ bo Nyɔŋmɔ mla toi lɛ, toiŋjɔlɛ kɛ dioofeemɔ baaya nɔ. (Lala 119:165; Yesaia 48:17, 18) No hewɔ lɛ, kɛ́ adesai fɛɛ sumɔɔ Nyɔŋmɔ ni amɛboɔ lɛ toi ni amɛsumɔsumɔɔ amɛhe lɛ, ani shikpɔŋ lɛ ebatsɔŋ shihilɛhe ko ni mlifilimɔ kɛ miishɛɛ babaoo yɔɔ mli? Biblia lɛ haa hetoo akɛ hɛɛ!

Ni mɛi ni kɛ pɛsɛmkunya feɔ amɛnii ni amɛsumɔɔɔ ni amɛtsakeɔ amɛgbɛi fɔ̃ji lɛ hu? Ani amɛbaaya nɔ amɛfite mɛi ni sumɔɔ ni amɛfee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛɛlɛŋ lɛ atoiŋjɔlɛ lɛ kɛya naanɔ? Dabi, Nyɔŋmɔ te shi ewo ŋwɛibɔfoi fɔ̃ji ni jɛ ŋwɛi lɛ, ni ebaate shi ewo gbɔmɛi fɔ̃ji ni yɔɔ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ hu.

Shikpɔŋ ni Afee Nɔ Falefale

Nyɔŋmɔ kɛɛ akɛ: “Ŋwɛi lɛ, misɛi ni, ni shikpɔŋ lɛ, minaneshi maaŋoo ni.” (Yesaia 66:1) Akɛni Nyɔŋmɔ ji krɔŋkrɔŋfeemɔ ni yeɔ emuu fe fɛɛ hewɔ lɛ, ehaŋ efɔŋfeemɔ afite ‘enaneshi maaŋoo’ lɛ kɛya naanɔ. (Yesaia 6:1-3; Kpojiemɔ 4:8) Tamɔ bɔ ni ejie mumɔi fɔ̃ji kɛjɛ ŋwɛi lɛ, nakai nɔŋŋ ebaajie mɛi fɔ̃ji fɛɛ kɛjɛ shikpɔŋ lɛ nɔ taakɛ Biblia mli saji ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ tsɔɔ lɛ:

“Efɔŋfeelɔi lɛ, aaafolɔ amɛ ashwie; shi mɛi ni kwɛɔ Yehowa gbɛ lɛ, shikpɔŋ lɛ aaatsɔ̃ amɛnɔ̃.”—Lala 37:9.

“Mɛi ni ja lɛ aaahi shikpɔŋ lɛ nɔ, ni mɛi ni eye emuu lɛ aaashwɛ yɛ nɔ; shi aaafolɔ mɛi fɔji lɛ kɛaajɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, ni aaafamɔ kutumpɔfoi lɛ kɛaajɛ nɔ.”—Abɛi 2:21, 22.

“Eja yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ akɛ mɛi ni haoɔ nyɛ lɛ eeehao amɛ eto najiaŋ, ni nyɛ mɛi ní ahao nyɛ lɛ, eeeha nyɛ kɛ wɔ fɛɛ hejɔɔmɔ, beni aaajie Nuntsɔ Yesu kpo kɛaajɛ ŋwɛi kɛ ehewalɛ bɔfoi lɛ, mɔ ni kɛ lalilɛi aaatɔ owele yɛ mɛi ni leee Nyɔŋmɔ kɛ mɛi ni booo wɔ-Nuntsɔ Yesu Kristo sanekpakpa lɛ toi lɛ anɔ lɛ, mɛi ni aaaná nyɔmɔwoo ni ji naanɔ hiɛkpatamɔ kɛaajɛ Nuntsɔ lɛ hiɛ kɛ ehewalɛ lɛ anunyam lɛ he.”—2 Tesalonikabii 1:6-9.

“Je lɛ [ni feɔ adesai fɔ̃ji lɛ] hoɔ eyaa kɛ emli sɛɛdii nii lɛ; shi mɔ ni feɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ hiɔ shi kɛyaa naanɔ.”—1 Yohane 2:17.

Ani Toiŋjɔlɛ Baahi Shikpɔŋ Nɔ Daa?

Eyɛ mli akɛ Ŋmalɛi lɛ tsɔɔ faŋŋ akɛ Nyɔŋmɔ ŋmɛɔ efɔŋfeelɔi lɛ agbɛ kɛyashiɔ he ko moŋ, shi te wɔɔfee tɛŋŋ wɔná nɔmimaa akɛ kɛ́ ajie efɔŋfeemɔ kɛjɛ shihilɛ mli nɔŋŋ pɛ lɛ, ebaŋ shihilɛ mli dɔŋŋ lɛ? Fɛɛ sɛɛ lɛ, Noa gbii amli Nu Afua lɛ sɛɛ lɛ, etsɛɛɛ ni enɛ ba shihilɛ mli ekoŋŋ kɛyashi he ni ehe bahia ni Nyɔŋmɔ afite adesai agbɛjianɔtoi fɔ̃ji lɛ kɛtsɔ amɛwiemɔ futumɔ nɔ.—1 Mose 11:1-8.

Yiŋtoo titri hewɔ ni wɔbaaná nɔmimaa akɛ efɔŋfeemɔ baŋ shihilɛ mli dɔŋŋ ji akɛ, adesai yeŋ shikpɔŋ lɛ nɔ dɔŋŋ taakɛ eji yɛ Nu Afua lɛ sɛɛ nɔŋŋ lɛ. Shi moŋ, Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baaye nɔ. Akɛni Maŋtsɛyeli nɛɛ baaye nɔ kɛjɛ ŋwɛi hewɔ lɛ, no ji nɔ ni baafee nɔyeli pɛ ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ. (Daniel 2:44; 7:13, 14) Ekɛ oyaiyeli baate shi eshi mɔ fɛɛ mɔ ni baabɔ mɔdɛŋ koni ekɛ efɔŋfeemɔ aba ekoŋŋ lɛ. (Yesaia 65:20) Yɛ anɔkwale mli lɛ, ebaakpata mɔ tuuntu ni kɛ efɔŋfeemɔ ba—Satan Abonsam—hiɛ kɛfata daimonioi ni ji ŋwɛibɔfoi fɔ̃ji ni nyiɛ esɛɛ lɛ ahe yɛ naagbee mli.—Romabii 16:20.

Kɛfata he lɛ, nɔ ko kwraa baŋ ni baaha adesai afee yeyeeye yɛ niyenii, atadewoo, wɔɔhe, kɛ nitsumɔ he—nibii ni eko ni mɛi komɛi náaa hewɔ ni ehaa amɛkɛ amɛhe woɔ awuiyeli nifeemɔ mli ŋmɛnɛ lɛ. Hɛɛ, abaatsake shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ afee lɛ paradeiso ni woɔ yibii babaoo ni nibii babaoo yɔɔ mli kɛha mɛi fɛɛ.—Yesaia 65:21-23; Luka 23:43.

Nɔ ni he hiaa fe fɛɛ lɛ, Maŋtsɛyeli lɛ kɛ toiŋjɔlɛ baatsɔse eshishibii lɛ ni yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ ehole amɛnɔ kɛya adesai emuuyeli ni fe fɛɛ mli. (Yohane 17:3; Romabii 8:21) No sɛɛ lɛ, ehe ebahiaŋ ni adesai fɛɛ kɛ gbɔjɔmɔi kɛ esha kanyamɔi lɛ awuu dɔŋŋ, ni ebaaha toiboo ni aaafee aha Nyɔŋmɔ lɛ afee nɔ ni yeɔ emuu kɛ nɔ ni yɔɔ miishɛɛ waa, taakɛ eji yɛ nuu Yesu ni eye emuu lɛ gbɛfaŋ lɛ. (Yesaia 11:3) Lɛɛlɛŋ, Yesu tee nɔ eye Nyɔŋmɔ anɔkwa yɛ kaa kɛ piŋmɔ kpeteŋkpele po shishi—nibii ni ehiŋ Paradeiso lɛ mli kwraa lɛ.—Hebribii 7:26.

Nɔ Hewɔ ni Mɛi Komɛi Yaa Ŋwɛi

Shi kɛlɛ, Biblia kanelɔi babaoo le Yesu wiemɔi nɛɛ akɛ: “Shihilɛhei pii yɛ mitsɛ we lɛ. . . . Miiya ni miyasaa gbɛhe mato nyɛ.” (Yohane 14:2, 3) Ani enɛ eteee shi ewooo jwɛŋmɔ ni ahiɛ yɛ naanɔ wala he hiɛnɔkamɔ lɛ he yɛ paradeiso shikpɔŋ nɔ lɛ?

Nɛkɛ tsɔɔmɔi nɛɛ eteee shi ewooo ehe. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ekome fĩɔ ekroko lɛ sɛɛ. Kɛ wɔɔkɛɛ kɛje shishi lɛ, Biblia lɛ kɛɔ akɛ aholeɔ Kristofoi anɔkwafoi fioo ko pɛ—ni ji mɛi 144,000—lɛ anɔ akɛ mumɔŋ bɔɔ nii koni amɛyahi ŋwɛi. Mɛni hewɔ akɛ nyɔmɔwoo ni yɔɔ naakpɛɛ nɛɛ haa amɛ? Ejaakɛ amɛji mɛi ni feɔ kuu ni Yohane na yɛ ninaa mli lɛ, ní “amɛhiɛ kamɔ, ni amɛkɛ Kristo ye maŋtsɛ afii akpe” lɛ. (Kpojiemɔ 14:1, 3; 20:4-6) Kɛ akɛ mɛi 144,000 lɛ to shikpɔŋ nɔ bii ni fa babaoo diɛŋtsɛ lɛ ahe lɛ, amɛji “asafoku bibioo” lɛɛlɛŋ. (Luka 12:32) Kɛfata he lɛ, akɛni amɛtsɔ naagbai ni adesai fɛɛ kɛkpeɔ lɛ mli tamɔ Yesu hewɔ lɛ, amɛbaanyɛ amɛfee mɛi ni ‘baanyɛ anu wɔgbedemɔi lɛ ahe amɛha wɔ’ yɛ be mli ni amɛkwɛɔ koni akɛ adesai kɛ shikpɔŋ lɛ aba shihilɛ kpakpa mli ekoŋŋ lɛ.—Hebribii 4:15.

Shikpɔŋ—Adesai Anaanɔ Shia

Aaafee afii 2,000 ni eho nɛ lɛ, Nyɔŋmɔ bɔi mɛi 144,000 lɛ anaabuamɔ kɛtsɔ Yesu Kristo afɔleshaa kpɔmɔnɔ ni ekɛha lɛ nɔ, ni okadii komɛi tsɔɔ akɛ agbɛnɛ nɛkɛ kuu nɛɛ eshɛ yibɔ ni ataoɔ lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 2:1-4; Galatabii 4:4-7) Shi kɛlɛ, jeee mɛi 144,000 lɛ pɛ ji mɛi ni Yesu afɔleshaa lɛ yɔɔ kɛha, “shi moŋ jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔ̃ lɛ hu.” (1 Yohane 2:2) No hewɔ lɛ, mɛi fɛɛ ni náa Yesu mli hemɔkɛyeli lɛ yɛ naanɔ wala he gbɛkpamɔ. (Yohane 3:16) Abaatee mɛi ni ewɔ yɛ gbonyobu mli, ni yɔɔ Nyɔŋmɔ kaimɔ mli lɛ ashi kɛya wala mli yɛ shikpɔŋ ni nɔ tse nɔ, shi jeee ŋwɛi. (Jajelɔ 9:5; Yohane 11:11-13, 25; Bɔfoi lɛ Asaji 24:15) Mɛni asaa ato amɛ yɛ jɛmɛ?

Kpojiemɔ 21:1-4 haa hetoo akɛ: “Naa, Nyɔŋmɔ buu lɛ yɛ gbɔmɛi ateŋ . . . Ni Nyɔŋmɔ aaatsumɔ amɛhiɛaŋ yaafonui fɛɛ, ni gbele bɛ dɔŋŋ, ni ŋkɔmɔyeli ko kɛ bolɔmɔ ko kɛ nɔnaa ko hu bɛ dɔŋŋ; ejaakɛ tsutsu nii lɛ eho etee.” (Wɔma efã ko nɔ mi.) Susumɔ he okwɛ—adesai ni áha amɛye amɛhe kɛjɛ gbele mli, ní nɔnaa kɛ bolɔmɔ ni ekɛbaa lɛ etee kwrakwra! Yɛ naagbee lɛ, klɛŋklɛŋ yiŋtoo ni Yehowa yɔɔ kɛha shikpɔŋ lɛ kɛ adesai fɛɛ lɛ baaba mli kwraa kɛmɔ shi.—1 Mose 1:27, 28.

Nɔ ni Wɔhalaa—Wala loo Gbele

Ahaaa Adam kɛ Hawa hegbɛ kɔkɔɔkɔ akɛ amɛya ŋwɛi. Hegbɛ ni akɛha amɛ ji ni amɛhala akɛ amɛaabo Nyɔŋmɔ toi ni amɛhi shi kɛya naanɔ yɛ paradeiso shikpɔŋ nɔ aloo ni amɛgbo enɔ toi koni amɛgboi. Mɔbɔ sane ji akɛ, amɛhala toigbele, ni yɛ no hewɔ lɛ, amɛku sɛɛ kɛtee shikpɔŋ “sũ” mli. (1 Mose 2:16, 17; 3:2-5, 19) Ejeee Nyɔŋmɔ yiŋtoo kɔkɔɔkɔ akɛ adesai aweku lɛ fɛɛ agboi koni amɛtsɔ gbohiiabui amli kɛya ŋwɛi. Nyɔŋmɔ bɔ ŋwɛibɔfoi akpekpei toi akpekpei abɔ koni amɛhi ŋwɛi; nɛkɛ mumɔŋ bɔɔ nii nɛɛ jeee adesai ni egboi ni atee amɛ shi kɛtee ŋwɛi shihilɛ mli.—Lala 104:1, 4; Daniel 7:10.

Mɛni wɔbaafee koni wɔná shihilɛ kɛmiiya naanɔ yɛ Paradeiso yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ mli jɔɔmɔ lɛ? Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ni ji Ŋmalɛ Krɔŋkrɔŋ lɛ kasemɔ ji klɛŋklɛŋ nii ni esa akɛ wɔfee. Yesu sɔle akɛ: “Shi enɛ ji naanɔ wala lɛ, ákɛ amɛle bo, anɔkwa Nyɔŋmɔ kome lɛ, kɛ Yesu Kristo, mɔ ni otsu lɛ.”—Yohane 17:3.

Nakai nilee lɛ ni wɔkɛaatsu nii lɛ ji nɔ kroko hu ni wɔbaafee koni wɔná naanɔ miishɛɛ yɛ Paradeiso. (Yakobo 1:22-24) Mɛi ni hiɔ shi yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ naa lɛ yɛ gbɛkpamɔ akɛ amɛkɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛhiŋmɛii aaana gbalɛi ni haa mɔ mli filiɔ mɔ taakɛ aŋma yɛ Yesaia 11:9 lɛ mlibaa lɛ, nɔ ni kɛɛ akɛ: ‘Adesai fɛɛ efeŋ efɔŋ ni amɛfiteŋ nii yɛ migɔŋ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ fɛɛ; ejaakɛ shikpɔŋ lɛ nɔ aaayi obɔ kɛ Yehowa he nilee lɛ, tamɔ bɔ ni nu hà ŋshɔ shishi lɛ.’

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 7 Bɔni afee ni ona sanegbaa ni tsɔɔ nɔ hewɔ ni Nyɔŋmɔ eŋmɛ efɔŋfeemɔ gbɛ yɛ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ lɛ, kwɛmɔ wolo ni ji Nilee Ni Kɛ Mɔ Yaa Naanɔ Wala Mli ni Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc. fee lɛ, baafa 70-79.

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 7]

“Jalɔi lɛ, shikpɔŋ lɛ aaatsɔ amɛnɔ̃ ni amɛaahi nɔ daa.”—Lala 37:29