Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ani Miha Mumɔ Krɔŋkrɔŋ lɛ Efee Miyelikɛbualɔ?

Ani Miha Mumɔ Krɔŋkrɔŋ lɛ Efee Miyelikɛbualɔ?

Ani Miha Mumɔ Krɔŋkrɔŋ lɛ Efee Miyelikɛbualɔ?

BIBLIA mli nilelɔi, ní gbɔmɛi fɛɛ fata he lɛ hiɛ susumɔi babaoo ni kɔɔ nɔ ni Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ji diɛŋtsɛ lɛ he. Kɛlɛ, yiŋkɔshikɔshifeemɔ ni tamɔ enɛ he ehiaaa. Biblia lɛ tsɔɔ yɛ faŋŋ mli nɔ ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ji. Ejeee gbɔmɔ taakɛ mɛi komɛi kɛɔ lɛ, shi moŋ eji nifeemɔ hewalɛ ni Nyɔŋmɔ kɛtsuɔ nii kɛtsuɔ eyiŋtoi lɛ ahe nii.—Lala 104:30; Bɔfoi lɛ Asaji 2:33; 4:31; 2 Petro 1:21.

Akɛni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoi lɛ ahe nitsumɔ yɛ tsakpaa ni bɛŋkɛ kpaakpa hewɔ lɛ, esa akɛ wɔsumɔ akɛ wɔɔha wɔshihilɛ kɛ lɛ akpãa gbee. Esa akɛ wɔsumɔ akɛ wɔɔha efee wɔ yelikɛbualɔ.

Yelikɛbualɔ—Mɛni Hewɔ Ehe Hiaa?

Beni Yesu kpáa eshikpɔŋ lɛ nɔ shimɔ gbɛ lɛ, ema nɔ mi kɛha ekaselɔi lɛ akɛ: “Mi lɛ mabi tsɛ lɛ, ni eeeha nyɛ hefatalɔ kroko, koni ekɛ nyɛ ahi shi kɛya naanɔ.” Ekɛɛ ekoŋŋ akɛ: “Shi kɛlɛ, miikɛɛ nyɛ anɔkwale lɛ, Eyɛ sɛɛnamɔ kɛha nyɛ akɛ miiya. Ejaakɛ kɛji miyaaa lɛ, yelikɛbualɔ lɛ baŋ nyɛŋɔɔ kɔkɔɔkɔ; shi kɛji mitee lɛ, matsu lɛ kɛaaba nyɛŋɔɔ.”—Yohane 14:16, 17; 16:7, NW.

Yesu kɛ famɔ ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli ha ekaselɔi lɛ kɛtsɔ famɔ ni ekɛha amɛ lɛ nɔ akɛ: “No hewɔ lɛ nyɛyaa ni nyɛyafea jeŋmaji fɛɛ mikaselɔi, nyɛbaptisia amɛ nyɛwoa Tsɛ lɛ kɛ Bi lɛ kɛ Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ gbɛi amli, ni nyɛtsɔɔ amɛ ni amɛye nii fiaa ni mikɛɛ nyɛ lɛ nɔ.” (Mateo 28:19, 20) Enɛ efeŋ mlɛo, ejaakɛ ebaabi ni atsu enɛ he nii yɛ shitee-kɛ-woo fɛɛ mli.—Mateo 10:22, 23.

Gbeekpamɔ ni bɛ baaba yɛ asafo lɛ mli kɛfata shitee-kɛ-woo ni baajɛ kponɔgbɛ kɛba lɛ he. Paulo ŋma Kristofoi ni yɔɔ Roma aaafee afi 56 Ŋ.B., lɛ akɛ: “Shi, anyɛmimɛi, miikpanyɛ fai ni nyɛhiɛ akã mɛi ni jeɔ tsɔɔmɔ ni nyɛkase lɛ sɛɛ ni amɛkɛ mligbalamɔi kɛ pampitoo baa lɛ ahe, ni nyɛtsi nyɛhe kɛjɛ amɛhe.” (Romabii 16:17, 18) Shihilɛ nɛɛ mli baawo wu beni bɔfoi lɛ egboi. Paulo bɔ kɔkɔ akɛ: “Ejaakɛ mile akɛ, kɛ mikpa mihe lɛ, klaji fulɔi baabote nyɛteŋ, ni amɛbaaŋ tooiku lɛ yi; ni nyɛ diɛŋtsɛ nyɛteŋ hu lɛ, hii ni wieɔ nii ni ejaaa aaate shi, ni amɛaakpala kaselɔi lɛ amɛshwie amɛsɛɛ.”—Bɔfoi lɛ Asaji 20:29, 30.

Nyɔŋmɔ yelikɛbuamɔ he bahia koni akɛwuu ashi nɛkɛ gbɛtsii nii nɛɛ. Efee nakai kɛtsɔ Yesu nɔ. Yɛ eshitee lɛ sɛɛ yɛ Pentekoste 33 Ŋ.B. lɛ, esɛɛnyiɛlɔi lɛ ateŋ mɛi 120 lɛ, “mumɔ krɔŋkrɔŋ bayimɔ amɛ fɛɛ amɛmli obɔbɔ.”—Bɔfoi lɛ Asaji 1:15; 2:4.

Kaselɔi lɛ yɔse akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ni afɔse ashwie yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli lɛ ji yelikɛbualɔ ni Yesu wo shi yɛ he lɛ. Amrɔ nɛɛ amɛnu kadimɔ nɔ ni Yesu kɛha lɛ shishi jogbaŋŋ ni ŋwanejee ko bɛ he akɛ: ‘Hefatalɔ lɛ, ni ji mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, mɔ ni Tsɛ lɛ baatsu yɛ migbɛi anɔ lɛ, lɛ eeetsɔɔ nyɛ nii fɛɛ, ni eeekai nyɛ nii fɛɛ ni mikɛɛ nyɛ lɛ.’ (Yohane 14:26) Etsɛ lɛ hu akɛ ‘yelikɛbualɔ lɛ, anɔkwale mumɔ lɛ.’—Yohane 15:26.

Mɛɛ Gbɛ nɔ Mumɔ lɛ Ji Yelikɛbualɔ Yɛ?

Mumɔ lɛ baatsu nii akɛ yelikɛbualɔ yɛ gbɛ̀i srɔtoi anɔ. Klɛŋklɛŋ lɛ, Yesu wo shi akɛ ebaaha ekaselɔi lɛ akai nibii ni ekɛɛ amɛ lɛ. Ekɛ enɛ miitsɔɔ nɔ ni fe yelikɛbuamɔ kɛkɛ ni ekɛaaha koni amɛkɛ kai wiemɔi. Mumɔ lɛ baaye abua amɛ koni amɛnu nibii ni mli kwɔlɔ lɛ kɛ nɔ ni etsɔɔ lɛ ashishinumɔ diɛŋtsɛ lɛ shishi. (Yohane 16:12-14) Yɛ kukufoo mli lɛ, mumɔ lɛ baanyiɛ ekaselɔi lɛ ahiɛ kɛya anɔkwale lɛ shishinumɔ jogbaŋŋ mli. Bɔfo Paulo ŋma sɛɛ mli akɛ: “Wɔ lɛ, Nyɔŋmɔ etsɔ̃ Emumɔ lɛ nɔ ejie kpo etsɔ̃ɔ wɔ; ejaakɛ Mumɔ lɛ taoɔ nibii fɛɛ mli, Nyɔŋmɔ nibii ni mli kwɔlɔ tete.” (1 Korintobii 2:10) Bɔni afee ni Yesu sɛɛnyiɛlɔi ni afɔ amɛ mu lɛ anyɛ akpã anɔkwa nilee mli aha mɛi krokomɛi lɛ, ebiɔ ni amɛ diɛŋtsɛ amɛshishinumɔ lɛ afee nɔ ni yɔɔ shishitoo ni mashi shiŋŋ.

Nɔ ni ji enyɔ lɛ, Yesu tsɔɔ ekaselɔi lɛ koni amɛsɔle ni amɛfɔ feemɔ kpitiokpitio. Kɛji yɛ bei komɛi amli lɛ amɛbɛ nɔmimaa yɛ nɔ ni amɛbaasɔle yɛ he lɛ, mumɔ lɛ baanyɛ adamɔ mli aha amɛ loo eye ebua amɛ. “Shi nakai nɔŋŋ kɛ̃ Mumɔ lɛ hu yeɔ buaa wɔgbedemɔi lɛ; ejaakɛ nɔ ni wɔɔsɔle wɔbi ni ja lɛ wɔleee; shi moŋ Mumɔ lɛ diɛŋtsɛ kɛ ŋtsɔidɔɔmɔi ni anyɛŋ akɛɛ damɔɔ mli haa wɔ.”—Romabii 8:26.

Nɔ ni ji etɛ lɛ, mumɔ lɛ baaye abua Yesu kaselɔi lɛ koni amɛfã anɔkwale lɛ he yɛ faŋŋ mli. Ebɔ amɛ kɔkɔ akɛ: “Amɛaaŋɔ nyɛ kɛaatee gwabɔɔi amli, ni amɛaayi nyɛ yɛ amɛkpeehei lɛ; ni lumɛi kɛ maŋtsɛmɛi ahiɛ tete po akɛ nyɛ aaatee yɛ mihewɔ, koni aŋɔye amɛ kɛ jeŋmaji lɛ odase. Shi kɛ́ amɛŋɔ nyɛ kɛtee lɛ, nyɛkahaoa nyɛhe yɛ bɔ ni aloo nɔ ni nyɛaakɛɛ hewɔ; shi aaaŋɔ nɔ ni nyɛaawie aha nyɛ yɛ nakai ŋmɛlɛtswaa lɛ mli nɔŋŋ. Ejaakɛ jeee nyɛ ji mɛi ni wieɔ lɛ, shi moŋ nyɛtsɛ lɛ mumɔ lɛ wieɔ yɛ nyɛmli.”—Mateo 10:17-20.

Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ hu baaye abua koni ayɔse Kristofoi asafo lɛ, ni ebaatsirɛ emli bii lɛ koni amɛfee yiŋkpɛi ni nilee yɔɔ mli aŋkroaŋkro. Nyɛhaa wɔsusua nɛkɛ saji nɛɛ fãi enyɔ lɛ ahe kɛmɔ shi jogbaŋŋ koni wɔkwɛ shishinumɔ ni amɛhiɛ kɛha wɔ ŋmɛnɛ.

Koni Etsu Nii akɛ Kadimɔ Nɔ

Yudafoi lɛ sɔmɔ yɛ Mose Mla lɛ shishi akɛ Nyɔŋmɔ webii ni ehala yɛ afii ohai abɔ ni eho lɛ mli. Akɛni amɛkpoo Yesu akɛ Mesia hewɔ lɛ, egba akɛ etsɛŋ ni amɛ diɛŋtsɛ lɛ abaakpoo amɛ: “Ani nyɛkaneko yɛ ŋmalɛi lɛ amli dã akɛ: ‘Tɛ lɛ ní tsutswalɔi lɛ shɛ́ fɔ̃ lɛ, no nɔŋŋ etsɔ koŋtɛ ní tere tsũ lɛ. Nuntsɔ lɛ dɛŋ enɛ jɛ, ni eyɛ naakpɛɛ yɛ wɔhiŋmɛiiaŋ’? No hewɔ lɛ miikɛɛ nyɛ akɛ: Abaashɔ̃ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ yɛ nyɛdɛŋ, ni aaaŋɔha jeŋmaŋ ko ní woɔ yibii.” (Mateo 21:42, 43) Be mli ni ato Kristofoi asafo lɛ shishi yɛ Pentekoste 33 Ŋ.B. lɛ, Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛ batsɔ “jeŋmaŋ ní woɔ yibii.” Kɛjɛ nakai beaŋ kɛbaa nɛɛ nɛkɛ asafo nɛɛ ji adafitswaa gbɛ ni Nyɔŋmɔ kɛtsuɔ nii. Bɔni afee ni eha gbɔmɛi ayɔse ŋwɛi duromɔ ni baa nɛɛ, Nyɔŋmɔ kɛ kadimɔ nɔ ko ni yɔɔ shiŋŋ eha.

Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ha kaselɔi lɛ wie yɛ wiemɔi ni amɛkaseko pɛŋ lɛ amli yɛ Pentekoste, ni eha mɛi ni kwɛɔ enɛ lɛ ahiɛ fee amɛ yaa ni amɛbi akɛ: “Te tɛŋŋ ni wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ nuɔ lɛ diɛŋtsɛ emaŋ he ni afɔ́ lɛ yɛ lɛ wiemɔ nɛɛ?” (Bɔfoi lɛ Asaji 2:7, 8) Nyɛmɔ ni akɛwieɔ yɛ wiemɔi ni aleee mli lɛ kɛ ‘naakpɛɛ nii kɛ okadii pii ni bɔfoi lɛ fee’ lɛ, ha gbɔmɛi ni aaashɛ akpei etɛ yɔse akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ miitsu nii lɛɛlɛŋ.—Bɔfoi lɛ Asaji 2:41, 43.

Agbɛnɛ, kɛtsɔ “mumɔ lɛ yibii” ni ejie lɛ kpo ni ji—suɔmɔ, miishɛɛ, hejɔlɛ, tsuishitoo, mlihilɛ, ejurɔfeemɔ, hemɔkɛyeli, mlijɔlɛ, henɔyeli lɛ nɔ lɛ—ayɔse Kristo kaselɔi lɛ yɛ faŋŋ mli akɛ amɛji Nyɔŋmɔ tsuji. (Galatabii 5:22, 23) Yɛ anɔkwale mli lɛ, suɔmɔ kadiɔ anɔkwa Kristofoi asafo lɛ yɛ gbɛ ni ekaaa nɔ. Yesu gba akɛ: “Kɛji nyɛsumɔɔ nyɛhe lɛ, no mɛi fɛɛ kɛaale akɛ mikaselɔi ji nyɛ.”—Yohane 13:34, 35.

Klɛŋklɛŋ Kristofoi asafo lɛ mli bii lɛ kpɛlɛ Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ hiɛnyiɛmɔ nɔ ni amɛŋɔ hegbɛ lɛ amɛkɛ yelikɛbuamɔ ni ekɛhaa lɛ tsu nii. Eyɛ mli akɛ Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ eyɔse akɛ Nyɔŋmɔ éteee gbohii ashi ni efeee naakpɛɛ nibii taakɛ eji yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ amrɔ nɛɛ moŋ, shi amɛŋmɛɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yibii lɛ gbɛ ni eyɔseɔ amɛ akɛ amɛji Yesu Kristo kaselɔi diɛŋtsɛ.—1 Korintobii 13:8.

Yelikɛbualɔ yɛ Aŋkroaŋkro Yiŋkpɛɛ Feemɔi Amli

Biblia lɛ jɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ hewalɛ kɛ nitsumɔ mli. No hewɔ lɛ, kɛji wɔŋmɛ gbɛ koni Biblia lɛ akɔne wɔyiŋ lɛ, etamɔ nɔ ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ miitsɔɔ wɔ gbɛ. (2 Timoteo 3:16, 17) Ebaanyɛ eye ebua wɔ koni wɔkpɛ wɔyiŋ yɛ nilee mli. Shi ani wɔŋmɛɔ lɛ gbɛ?

Ni nɔ ni kɔɔ nitsumɔ ni wɔhalaa he hu? Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baaha wɔsusu nitsumɔ ko ni wɔbaatsu wɔsɛɛ lɛ he yɛ bɔ ni Yehowa kwɛɔ nii ehaa lɛ naa. Esa akɛ wɔnitsumɔ lɛ kɛ Biblia mli shishitoo mlai lɛ akpã gbee, ni kɛ ebaahi lɛ esa akɛ eye ebua wɔ koni wɔtiu teokrase otii asɛɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, nyɔmɔwoo loo nínamɔ kɛ woo ni kɛ nitsumɔ ko yɔɔ tsakpaa lɛ ji nɔ ko ni he ehiaaa tsɔ. Nɔ ni sa kadimɔ jogbaŋŋ ji kɛji ekɛ shihilɛ mli hiamɔ nii haa wɔ ni ehaa wɔ be ni fa kɛ hegbɛ koni wɔtsu wɔ-Kristofoi agbɛnaa nii lɛ ahe nii.

Shwe ni ashweɔ koni aná shihilɛ mli miishɛɛ lɛ ji adebɔɔ su. (Jajelɔ 2:24; 11:9) No hewɔ lɛ ekolɛ Kristofonyo ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ lɛ kɛ ehe baawo hiɛtserɛjiemɔ sɛɛtiumɔ mli kɛha hejɔɔmɔ kɛ miishɛɛnamɔ. Shi esa akɛ ehala hiɛtserɛjiemɔ ni jieɔ mumɔ lɛ yibii lɛ akpo, jeee nɔ ni jieɔ “heloo lɛ nitsumɔi” akpo. Paulo tsɔɔ mli akɛ: “Shi heloo lɛ nitsumɔi lɛ jeɔ kpo faŋŋ, nomɛi ji gbalafitemɔ, ajwamaŋbɔɔ, muji nitsumɔ, nyenyeŋtswibɔɔ, wɔŋjamɔ, sũu, nyɛ̃ɛ, béi, awuŋayelii, mlilawoi, bolɔmɔi, atuatsemɔi, mligbalamɔi, hiɛkɔɔi, awuiyelii, dãatɔɔi, shwɛmɔ fɔŋ kɛ nii ni tamɔ enɛɛmɛi.” Ebiɔ ni akpoo ‘yakayaka anunyam taomɔ, ni wɔkawowoo wɔhe mlila ni wɔhe miitsɛ̃tsɛ̃ wɔhe’ hu.—Galatabii 5:16-26.

Nakai eji yɛ nɔ ni kɔɔ nanemɛi ahalamɔ he. Eji nilee gbɛ akɛ ooohala amɛ yɛ amɛmumɔŋ shidaamɔ naa, jeee yɛ bɔ ni amɛji yɛ kponɔgbɛ loo nibii ni amɛyɔɔ naa. Eka shi faŋŋ akɛ, nuu ni ji David lɛ ji Nyɔŋmɔ naanyo, ejaakɛ Nyɔŋmɔ wie yɛ ehe akɛ eji ‘nuu ni eyɔɔ ehe tsui.’ (Bɔfoi lɛ Asaji 13:22) Ákɛ mɔ ni kpoɔ bɔ ni mɔ ji yɛ kponɔgbɛ lɛ, Nyɔŋmɔ hala David koni ebafee Israel nɔ maŋtsɛ, taakɛ shishitoo mla lɛ tsɔɔ lɛ: “Yehowa kwɛɛɛ nii tamɔ gbɔmɔ; ejaakɛ gbɔmɔ lɛ ekwɛɔ kponɔgbɛ nii, shi Yehowa lɛ tsui ekwɛɔ!”—1 Samuel 16:7.

Naanyobɔi akpei abɔ efite ejaakɛ amɛdamɔ bɔ ni mɔ ji yɛ kponɔgbɛ nɔ loo edamɔ nibii ni mɔ ko yɔɔ lɛ nɔ. Naanyobɔi ni damɔ nifalɛ ni bɛ shweshweeshwe nɔ lɛ baanyɛ aba naagbee trukaa. (Abɛi 14:20) Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni jɛ mumɔŋ lɛ woɔ wɔ ŋaa akɛ kɛji wɔmiihala nanemɛi lɛ wɔhala mɛi ni baanyɛ aye abua wɔ koni wɔsɔmɔ Yehowa. Ekɛɔ wɔ ni wɔjwɛŋ nɔhamɔ he fe ehemɔ, ejaakɛ nɔhamɔ kɛ miishɛɛ kpele baa. (Bɔfoi lɛ Asaji 20:35) Be kɛ hedɔɔ fata nibii ni jara wa lɛ ateŋ nɔ ni wɔbaanyɛ wɔkɛha wɔnanemɛi lɛ he.

Biblia lɛ kɛ ŋaawoo ni jɛ mumɔŋ haa kɛha Kristofonyo ni taoɔ gbalashihilɛ mli hefatalɔ lɛ. Ekɛɔ yɛ gbɛ ko nɔ akɛ: ‘Kwɛmɔ nii kɛteke hiɛ kɛ gbɔmɔtso su lɛ. Kwɛmɔ naji lɛ.’ Naji lɛ? Hɛɛ, yɛ shishinumɔ nɛɛ naa lɛ: Ani akɛ amɛ miitsu nii kɛmiitsu Yehowa nitsumɔ ni ji sanekpakpa lɛ shiɛmɔ lɛ ni amɛhe yɛ fɛo yɛ ehiɛ, taakɛ eji lɛ? Ani akɛ anɔkwale sane lɛ kɛ toiŋjɔlɛ sanekpakpa lɛ ewula amɛ? Wɔkaneɔ akɛ: “Kwɛ bɔ ni sanekpakpa jajelɔ ní shiɛɔ hejɔlɛ lɛ, sanekpakpa jajelɔ ní shiɛɔ yiwalaheremɔ lɛ naji yɔɔ fɛo yɛ gɔji lɛ anɔ, mɔ ni kɛɔ Zion akɛ: O-Nyɔŋmɔ lɛ yeɔ maŋtsɛ lɛ!”—Yesaia 52:7; Efesobii 6:15.

Ní aaahi shi taakɛ wɔyɔɔ yɛ “jaramɔ bei” nɛɛ amli lɛ, yelikɛbuamɔ he miihia wɔ koni wɔnyɛ wɔfee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii. (2 Timoteo 3:1) Yelikɛbualɔ lɛ, Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, kɛ sɛɛfimɔ ni mli wa ha Kristofoi lɛ anitsumɔ lɛ yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli, kɛfata amɛ aŋkroaŋkro yelikɛbualɔ ni eji lɛ he. Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kasemɔ kɛ hiɛdɔɔ ni jɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ hewalɛ kɛ nitsumɔ mli lɛ, ji gbɛ titri ni wɔ hu wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔha mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ afee wɔyelikɛbualɔ. Ani wɔfee nakai?

[Baafa muu mfoniri ni yɔɔ baafa 23]