Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Mɛni Nɔ Odamɔɔ Obuɔ Omanyeyeli?

Mɛni Nɔ Odamɔɔ Obuɔ Omanyeyeli?

Mɛni Nɔ Odamɔɔ Obuɔ Omanyeyeli?

WIEMƆI komekomei ashishitsɔɔmɔ wolo ko tsɔɔ omanyeyeli shishi akɛ “heloonaa ninamɔ, nɔkpɛlɛmɔ, loo hiɛnyam.” Ani eji shishitsɔɔmɔ ni ja? Ani heloonaa ninamɔ, nɔkpɛlɛmɔ, kɛ hiɛnyam ji nɔ pɛ ni adamɔɔ nɔ abuɔ omanyeyeli? Dani obaaha hetoo lɛ, susumɔ enɛ he okwɛ: Yesu Kristo naaa heloonaa nii yɛ eshihilɛ be fɛɛ mli. Gbɔmɛi babaoo ekpɛlɛɛɛ enɔ; ni hiɛnyiɛlɔi ni yɔɔ egbii lɛ amli lɛ kɛ bulɛ ni mli kwɔ haaa lɛ. Ni kɛlɛ, Yesu ji nuu ni ye omanye. Mɛni hewɔ?

Beni Yesu yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ, no mli lɛ eji “niiatsɛ yɛ Nyɔŋmɔ gbɛfaŋ.” (Luka 12:21) Beni ete shi kɛjɛ gbohii ateŋ sɛɛ lɛ, Nyɔŋmɔ wo lɛ nyɔmɔ kɛtsɔ “anunyam kɛ woo” ni ekɛfi lɛ akekere lɛ nɔ. Yehowa wó e-Bi lɛ nɔ “gojoo, ni eduro lɛ gbɛi ní tá gbɛi fɛɛ gbɛi nɔ.” (Hebribii 2:9; Filipibii 2:9) Yesu shihilɛ gbɛ ha Yehowa tsui nya. (Abɛi 27:11) Eye omanye yɛ eshikpɔŋ nɔ shihilɛ lɛ mli ejaakɛ etsu eyiŋtoo lɛ he nii. Yesu fee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii ni ekɛ woo baha E-gbɛi lɛ. No hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ ninamɔ, nɔkpɛlɛmɔ, kɛ hiɛnyam krɛdɛɛ ko ni woloŋlelɔ ko, maŋkwralɔ, loo mɛi ni ehe gbɛi waa yɛ shwɛmɔi amli lɛ eko naŋ eko kɔkɔɔkɔ lɛ wo Yesu hiɛ nyam. Yesu ji nuu ni ye omanye fe fɛɛ ni ehi shikpɔŋ lɛ nɔ pɛŋ lɛɛlɛŋ.

Fɔlɔi ni ji Kristofoi lɛ le akɛ kɛji amɛbii bibii lɛ nyiɛ Kristo nanemaahei lɛ asɛɛ, ni amɛbatsɔmɔ niiatsɛmɛi yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ taakɛ Yesu ji lɛ, amɛbaaná jɔɔmɔi babaoo amrɔ nɛɛ kɛ nyɔmɔwoi ni anyɛŋ asusu he yɛ nibii agbɛjianɔtoo ni baa lɛ mli ŋɔɔmɔ. Gbɛ ko bɛ ni hi ní oblanyo loo oblayoo baanyɛ atsɔ nɔ anyiɛ Kristo nanemaahei lɛ asɛɛ fe ni eeetsu nitsumɔ ni Yesu tsu lɛ—kɛtsɔ ehe ni ekɛaawo be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli kɛji eeehi lɛ nɔ.

Shi kɛlɛ, yɛ hei komɛi lɛ, shihilɛ ni afɔɔ namɔ ji akɛ, oblahii kɛ oblayei kɛ amɛhe wooo be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. Kɛji oblanyo ko gbe skul naa lɛ, akpaa gbɛ akɛ ekolɛ ebaaná nitsumɔ ni akɛ be fɛɛ tsuɔ, koni ebote gbalashihilɛ mli, ni eje shihilɛ shishi. Bei komɛi lɛ, oblahii kɛ oblayei ni náa nakai tsɔsemɔ lɛ gbalaa amɛhe shi yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ kɛjɛɔ amɛhe ni amɛkɛaawo be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ mli. (Abɛi 3:27) Mɛni hewɔ? Yɛ nɔnyɛɛ hewɔ lɛ, amɛkpɛlɛɔ shihilɛ ni yaa nɔ yɛ jɛmɛ lɛ nɔ. Nakai ji bɔ ni eba lɛ yɛ Robert gbɛfaŋ. *

Beni Kusum kɛ Henilee Ekpe

Atsɔse Robert akɛ Yehowa Odasefoi ateŋ mɔ kome. Beni eye afii nyɔŋma kɛ etɛ kɛyaa lɛ, no mli lɛ ejeŋba kɛ nanemɛi ni ekɛbɔɔ lɛ esaaa kwraa. Enyɛ bɔi ehe susumɔ. No hewɔ lɛ, enyɛ kɛɛ gbɛgbalɔ ko, ni ji Yehowa Odasefonyo be-fɛɛ sɔɔlɔ ko ni ewo lɛ hewalɛ. Robert tsɔɔ nɔ ni ba yɛ sɛɛ lɛ mli.

“Yɛ anɔkwale mli lɛ, mihiɛ sɔ bɔ ni nyɛmi nuu gbɛgbalɔ lɛ ná mihe miishɛɛ lɛ waa. Enɔkwɛmɔnɔ kpakpa lɛ ha mikɛfee oti ni ma mihiɛ akɛ, kɛji migbe skul naa pɛ lɛ, mafee gbɛgbalɔ. Enɛ ha Awo bahao ekoŋŋ—shi yɛ yiŋtoo kroko hewɔ. Ole nɔ ko, yɛ wɔ kusum naa lɛ, tɔmɔ ko bɛ he akɛ gbekɛ yoo aaaje gbɛgbamɔ shishi nɔŋŋ kɛji egbe skul naa, shi akpaa gbɛ akɛ gbekɛ nuu baaná shika dã, kɛkɛ lɛ ebaanyɛ esusu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ he.

“Mikase nitsumɔ ni mije mi diɛŋtsɛ minitsumɔ shishi. Etsɛɛɛ kɛkɛ ni mikɛ mihe wo nitsumɔ lɛ mli vii ni miyaa kpeei kɛ shiɛmɔ kɛkɛ. Mihenilee hao mi—mile akɛ manyɛ masɔmɔ Yehowa babaoo. Ni kɛlɛ, eji ta diɛŋtsɛ kɛha mi akɛ magbala mihe shi kɛjɛ nibii ni mɛi krokomɛi kpaa gbɛ kɛjɛɔ midɛŋ lɛ he, shi eŋɔɔ minaa akɛ mifee nakai. Amrɔ nɛɛ mibote gbalashihilɛ mli, ni mikɛ miŋa kɛ afii enyɔ ni eho lɛ efee gbɛgbalɔi. Nyɛsɛɛ nɛɛ, ahala mi akɛ asafoŋ sɔɔlɔ yɛ asafo lɛ mli. Amrɔ nɛɛ, manyɛ makɛɛ yɛ anɔkwale mli akɛ mitsui enyɔ mimli waa akɛ mijɛ mitsui fɛɛ mli miisɔmɔ Yehowa bɔ ni manyɛ.”

Wolo tɛtrɛɛ nɛɛ ewo oblahii kɛ oblayei hewalɛ shii abɔ ní amɛkase nitsumɔ ko loo amɛná hesaa ko ní he yɔɔ sɛɛnamɔ—yɛ be mli ni amɛyɔɔ skul lolo lɛ kɛji eeehi. Kɛha mɛɛ yiŋtoo? Koni amɛná nii? Dabi. Yiŋtoo titri lɛ ji bɔni afee ni amɛnyɛ amɛkwɛ amɛhe jogbaŋŋ akɛ onukpai ni amɛsɔmɔ Yehowa jogbaŋŋ kɛmɔ shi bɔ ni amɛaanyɛ, titri lɛ, yɛ be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. Shi kɛlɛ, efɔɔ kaa akɛ oblahii kɛ oblayei kɛ amɛhe woɔ heloonaa nitsumɔi amli aahu akɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ bafeɔ nɔ ni he ehiaaa dɔŋŋ. Mɛi komɛi po susuuu he akɛ amɛkɛ amɛhe baawo be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. Mɛni hewɔ?

Robert wiemɔi lɛ haa wɔnáa sane lɛ he shishinumɔ ko. Beni Robert kase nitsumɔ lɛ egbe naa pɛ ni eje enitsumɔ shishi. Etsɛɛɛ kɛkɛ ni ekɛ eshihilɛ yawo mfonirifeemɔŋ nifeemɔ ko ni kɛ lɛ eyaŋ he ko lɛ mli. Oti ni ma ehiɛ ji ni efee shweshweeshwe yɛ shika gbɛfaŋ. Shi ani mɔ ko ni yɔɔ Kristofoi asafo lɛ mli loo esɛɛ lɛ enyɛ eshɛ nakai oti lɛ he? Esa akɛ Kristofoi abɔ mɔdɛŋ ni amɛfee mɛi ní tsuɔ amɛ shika gbɛfaŋ gbɛnaa nii ahe nii, ni amɛkɛ mɔdɛŋbɔɔ atsu shika he gbɛnaa nii ahe nii; shi esa akɛ amɛyɔse hu akɛ yɛ bei ni mli wa nɛɛ mli lɛ, mɛi fioo pɛ shɛɔ he ni amɛbaanyɛ amɛbu amɛhe diɛŋtsɛ akɛ amɛyɛ shweshweeshwe yɛ shika gbɛfaŋ. Enɛ hewɔ ni Yesu shiwoo ni aŋma yɛ Mateo 6:33 lɛ ji miishɛjemɔ nɔ̃ kɛha Kristofoi lɛ.

Robert yɛ miishɛɛ waa akɛ ekpɛ eyiŋ akɛ ebaanyiɛ nɔ ni etsui sumɔɔ lɛ sɛɛ fe ni eeeha ekusum lɛ aná enɔ hewalɛ. Ŋmɛnɛ, eená be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli ŋɔɔmɔ. Hɛɛ, be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ ji nitsumɔ ni woo yɔɔ mli. Robert ená miishɛɛ yɛ eshihilɛ mli ejaakɛ eesɔmɔ Yehowa ‘kɛ enyɛmɔ fɛɛ.’

Okɛ Oduromɔ Keenii lɛ Atsu Nii Jogbaŋŋ

Mɛi babaoo yɛ Yehowa Odasefoi ateŋ ní amɛyɛ duromɔ keenii. Mɛi komɛi yɛ woloŋlee mli nyɛmɔi ni ekaaa; mɛi krokomɛi hu yɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kɛ nyɛmɔ ni amɛkɛaatsu nitsumɔi. Nikeenii nɛɛ fɛɛ jɛ Yehowa, mɔ dɛŋ ní “wala kɛ mumɔ kɛ nii fɛɛ jɛɔ haa gbɔmɛi fɛɛ” lɛ ŋɔɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 17:25) Kɛji wɔbɛ wala lɛ, nɛkɛ nikeenii nɛɛ fɛɛ baafee efolo.

Belɛ, ehe miihia ni wɔkɛ wɔwala ni wɔjɔɔ nɔ lɛ atsu nii yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli. Nakai ji bɔ ni oblanyo ko ni yɔɔ duromɔ keenii ko lɛ kpɛ eyiŋ akɛ ebaafee. Ehi shi yɛ Ŋ.B. klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli. Akɛni ejɛ odehei aweku mli hewɔ lɛ, ehi shi yɛ maŋtiase ko ni ehe gbɛi waa, ni ji Tarso ni yɔɔ Kilikia lɛ mli yɛ eblahiiaŋ. Eyɛ mli akɛ afɔ́ lɛ akɛ Yudanyo moŋ, shi ená Romanyo tsɔmɔ hegbɛ kɛtsɔ etsɛ nɔ. Enɛ ha ená hegbɛi kɛ gbɛnaai babaoo mli ŋɔɔmɔ. Beni eda lɛ, ekase Mla yɛ “nilelɔi” ni he esa waa yɛ nakai beaŋ lɛ ateŋ mɔ kome ŋɔɔ—Gamaliel. Etamɔ nɔ ni yɛ be kukuoo mli lɛ, ‘ninamɔ, nɔkpɛlɛmɔ, kɛ hiɛnyam’ baatsɔ enɔ.—Bɔfoi lɛ Asaji 21:39; 22:3, 27, 28.

Namɔ ji oblanyo nɛɛ? Egbɛi ji Saulo. Shi Saulo batsɔ Kristofonyo ni yɛ naagbee lɛ ebatsɔ bɔfo Paulo. Ekɛ oti ni ekɛma ehiɛ yɛ shishijee mli lɛ fɔ̃ afã, ni etu ewala muu fɛɛ eha Yehowa sɔɔmɔ akɛ Kristofonyo. Abale Paulo, jeee akɛ mlalelɔ ni he esa waa, shi moŋ akɛ sanekpakpa shiɛlɔ ni yɔɔ ekãa. Yɛ be mli ni Paulo kɛ nɔ ni fe afii 30 esɔmɔ akɛ maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔ sɛɛ lɛ, eŋma wolo kɛyaha enanemɛi ni yɔɔ Filipi lɛ. Yɛ ewolo nɛɛ mli lɛ, etĩ nibii komɛi ni efee yɛ be ni eho lɛ mli dani ebatsɔ Kristofonyo lɛ mli ni ekɛɛ: “Lɛ [Yesu Kristo] ehewɔ ni nii fɛɛ ebɔ mi, ni mibuɔ amɛ akɛ tumo nɔ nii, koni Kristo moŋ afee minɔ.” (Filipibii 3:8) Dabi, Paulo shwaaa ehe yɛ bɔ ni ekɛ ewala etsu nii ehã lɛ he!

Ni tsɔsemɔ ni Paulo ná kɛjɛ Gamaliel dɛŋ lɛ hu? Ani ehe ba sɛɛnamɔ kɛha lɛ be ko? Hɛɛ! Yɛ bei pii amli lɛ eye ebua yɛ “sanekpakpa lɛ hefãmɔ kɛ enɔmimaa mli.” Shi Paulo nitsumɔ titri ji sanekpakpa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ—nɔ ko ni skul ní etee be ko lɛ nyɛŋ atsɔɔ lɛ kɔkɔɔkɔ.—Filipibii 1:7; Bɔfoi lɛ Asaji 26:24, 25.

Nakai nɔŋŋ ŋmɛnɛ, mɛi komɛi enyɛ amɛkɛ amɛnikeenii kɛ amɛwolokasemɔ po etsu nii ni amɛkɛha Maŋtsɛyeli lɛ he nibii etee hiɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Amy hiɛ univɛsiti yijiemɔ wolo yɛ guɔyeli nitsumɔ mli kɛ ekroko yɛ mla he nitsumɔ mli. Be ko lɛ, ená nitsumɔ ni nyɔmɔwoo babaoo yɔɔ mli yɛ mlalelɔi anitsumɔhe ko, shi amrɔ nɛɛ eesɔmɔ akɛ sɔɔlɔ ni etu ehe eha ni awooo lɛ nyɔmɔ yɛ Buu Mɔɔ Asafo lɛ nitsumɔhe nine lɛ ekome mli. Naa bɔ ni Amy wieɔ bɔ ni eshihilɛ ji bianɛ lɛ he: “Miheɔ miyeɔ akɛ mifee yiŋkpɛɛ ni hi fe fɛɛ yɛ mishihilɛ mli. . . . Misumɔko akɛ mikɛ minanemɛi ní mikɛtee univɛsiti lɛ baatsake gbɛhe. Miyɛ gbɛ ni mihala lɛ he miishɛɛ waa. Miyɛ nɔ fɛɛ nɔ ni he hiaa mi kɛ nɔ ni mitaoɔ—shihilɛ ni yɔɔ miishɛɛ, kɛ nitsumɔ ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli.”

Amy hala gbɛ ni kɛ jwɛŋmɔŋ toiŋjɔlɛ, tsui ni nyɔɔ mɔ mli, kɛ Yehowa jɔɔmɔi baaha lɛ. Eji anɔkwale akɛ, fɔlɔi ni ji Kristofoi miitao nɔ ni fe fɛɛ kɛmiiha amɛbii!

Omanyeyeli yɛ Kristofoi a-Sɔɔmɔ Nitsumɔ lɛ Mli

Eji anɔkwale akɛ, ehe miihia ni wɔna omanyeyeli he jwɛŋmɔ kpakpa yɛ Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ diɛŋtsɛ he. Ewaaa akɛ wɔɔnu he akɛ wɔmiiye omanye yɛ be mli ni wɔná miishɛɛ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, ni wɔkɛ Biblia kasemɔ woji eha loo wɔkɛ shiatsɛmɛi lɛ egba Biblia mli sane ko ni kanyaa mɔ lɛ. Shi kɛji wɔfɔɔɔ toibolɔi anamɔ lɛ, ebaanyɛ eha wɔmu sane naa akɛ wɔmiifite wɔbe. Shi kɛlɛ, kaimɔ akɛ shishitsɔɔmɔ kome ni akɛha yɛ omanyeyeli he ji ‘ni aaaná nɔkpɛlɛmɔ.’ Namɔ nɔkpɛlɛmɔ wɔbaasumɔ ni wɔná? Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yehowa nɔkpɛlɛmɔ. Wɔbaanyɛ wɔnine ashɛ enɛ nɔ kɛji gbɔmɛi bo wɔshɛɛ sane lɛ toi loo amɛkpoo. Yesu tsɔɔ ekaselɔi lɛ nikasemɔ titri ko yɛ enɛ gbɛfaŋ.

Obaakai akɛ Yesu tsu Maŋtsɛyeli shiɛlɔi 70 “kɛtee maŋ fɛɛ maŋ kɛ he fɛɛ he ni lɛ diɛŋtsɛ ebaaya lɛ.” (Luka 10:1) Esa akɛ amɛshiɛ yɛ maji kɛ akrowai amli ni Yesu fataaa amɛhe. Enɛ ji niiashikpamɔ hee ko kɛha amɛ. No hewɔ lɛ, Yesu kɛ gbɛtsɔɔmɔi ha amɛ dani etsu amɛ kɛtee. Kɛji amɛkɛ “hejɔlɛ bi ko” kpe lɛ, esa akɛ amɛye lɛ Maŋtsɛyeli lɛ he odase babaoo. Shi kɛlɛ, kɛji amɛhereee amɛ lɛ, no lɛ esa akɛ amɛkwɛ amɛhiɛ gbɛ ni amɛkaha nɔ ko miihao amɛ. Yesu tsɔɔ mli akɛ mɛi ni booo amɛ toi lɛ miikpoo Yehowa diɛŋtsɛ.—Luka 10:4-7, 16.

Beni mɛi 70 lɛ gbe amɛshiɛmɔ nitsumɔ lɛ naa lɛ, amɛku amɛsɛɛ amɛba Yesu ŋɔɔ “kɛ miishɛɛ ni amɛbakɛɛ: Nuntsɔ, ogbɛi lɛ ahewɔ lɛ daimonioi tete baa amɛhe shi amɛhaa wɔ.” (Luka 10:17) Ebaafee nɔ ni yɔɔ miishɛɛ kɛha gbɔmɛi ni yeee emuu lɛ akɛ amɛaafamɔ mumɔŋ bɔɔ nii ni yɔɔ hewalɛ lɛ! Shi kɛlɛ, Yesu bɔ ekaselɔi ni ená miishɛɛ lɛ kɔkɔ akɛ: “Nyɛkanáa enɛ he miishɛɛ, akɛ mumɔi lɛ baa amɛhe shi amɛhaa nyɛ lɛ; shi moŋ nyɛnáa miishɛɛ akɛ aŋma nyɛgbɛi yɛ ŋwɛi.” (Luka 10:20, wɔma efã ko nɔ mi.) Mɛi 70 lɛ nyɛŋ aná hewalɛ ni amɛkɛfamɔ daimonioi be fɛɛ be, ni amɛnaŋ yibii kpakpai yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli be fɛɛ be. Shi kɛji amɛhi shi akɛ anɔkwafoi lɛ, amɛbaaná Yehowa nɔkpɛlɛmɔ be fɛɛ be.

Ani Ohiɛ Sɔɔ Be-Fɛɛ Sɔɔlɔi?

Be ko lɛ, oblanyo ko kɛɛ Kristofonyo onukpa ko akɛ: “Kɛji migbe nɔtsamɔ skul naa lɛ, mabɔ mɔdɛŋ ni matao nitsumɔ. Kɛji mináaa nitsumɔ lɛ, no lɛ masusu mihe ni mikɛaawo be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ fã ko mli lɛ he.” Shi kɛlɛ, jeee no ji jwɛŋmɔ ni mɛi babaoo ni eŋɔ gbɛgbamɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ hiɛ. Bɔni afee ni amɛtsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ, mɛi komɛi eŋmɛɛ hegbɛi ni amɛkɛaatiu nitsumɔi ni nyɔmɔwoo babaoo yɔɔ mli lɛ he. Mɛi krokomɛi hu ekpoo wolokasemɔ hegbɛi ni miishɛɛ yɔɔ mli lɛ. Taakɛ bɔfo Paulo ji lɛ, amɛkɛ amɛhe eshã afɔle, shi taakɛ Paulo, Robert, kɛ Amy ji lɛ, amɛshwako amɛhe yɛ nɔ ni amɛhala lɛ he. Amɛná hiɛsɔɔ kɛha hegbɛ ni amɛná akɛ amɛkɛ amɛnikeenii lɛ aaajie Yehowa, mɔ ni sa akɛ amɛkɛ amɛnii ni fe fɛɛ ni amɛyɔɔ lɛ aha lɛ lɛ yi.

Yehowa Odasefoi anɔkwafoi babaoo nyɛŋ amɛkɛ amɛhe awo gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ mli yɛ yiŋtoi srɔtoi komɛi ahewɔ. Ekolɛ, amɛyɛ Ŋmalɛ naa gbɛnaa nii komɛi ni esa akɛ amɛtsu he nii. Shi kɛlɛ, kɛji amɛmiisɔmɔ Nyɔŋmɔ kɛ ‘amɛtsui fɛɛ, susuma fɛɛ, kɛ jwɛŋmɔ fɛɛ lɛ,’ no lɛ Yehowa yɛ amɛhe miishɛɛ. (Mateo 22:37) Eyɛ mli akɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛnyɛɛɛ amɛsɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi moŋ, shi amɛyɔseɔ akɛ mɛi ni feɔ gbɛgbamɔ lɛ ehala nitsumɔ kpakpa.

Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Nyɛjeŋba akatamɔ jeŋbii ajeŋba.” (Romabii 12:2) Yɛ Paulo ŋaawoo nɛɛ kɛ gbeekpãmɔ naa lɛ, esaaa akɛ wɔŋmɛɔ gbɛ ni gbɛjianɔtoo nɛɛ mli kusumii loo je lɛ mli jeŋbai lɛ náa wɔjwɛŋmɔ nɔ hewalɛ. Kɛji obaanyɛ otsɔ gbɛgbalɔ jio onyɛŋ otsɔ jio, ha Yehowa sɔɔmɔ afee oshihilɛ mli hiamɔ nii titri. Obaanyɛ oye omanye, shii abɔ ni onáa Yehowa nɔkpɛlɛmɔ lɛ.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 5 Atsake gbɛi lɛ.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 19]

Kaaha mfonirifeemɔŋ nifeemɔ ko ni kɛ bo eyaŋ he ko lɛ miiná onɔ hewalɛ