Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Bɔ ni Ooofee Obɔ Naanyo

Bɔ ni Ooofee Obɔ Naanyo

Bɔ ni Ooofee Obɔ Naanyo

“NAANYO KOME YƐ WALA BE MLI LƐ HI; NANEMƐI ENYƆ FA BABAOO; ANYƐƐƐ ANÁ NAKAI ETƐ.”—Henry Brooks Adams.

NƐKƐ wiemɔ nɛɛ tsɔɔ akɛ, jeee be fɛɛ be anáa nanemɛi kpakpai. Bei pii lɛ wɔnuɔ ni mɛi ni he efee shoo ni amɛmiitaoɔ mɛi amɛkɛbɔ nanemɛi lɛ miikɛɛ akɛ, “mibɛ mɔ ko ni mikɛgbaa sane,” “minyɛɛɛ mahe mɔ ko mɔ ko maye,” aloo “migbee ji minaanyo ni hi fe fɛɛ.”

Naanyo ni akɛ mɔ ko aaabɔ ni ahiɛ mli daa lɛ ji nɔ ko ni efeemɔ wa. Niiamlipɛimɔ ko tsɔɔ akɛ, “yɛ United States lɛ onukpai ayifalɛ oha mlijaa 25 naa nɔ yɛ ‘shoofeemɔ ni sɛɛ tsɛɔ’ mli, ni . . . yɛ France lɛ, maŋ lɛ mlijaa kɛ shoofeeemɔ ni naa wa shi esɛɛ etsɛɛɛ ekpe yɛ amɛshihilɛ mli.” Bɔ ni mɛi ni taoɔ mɛi amɛkɛbɔ naanyo yaa hiɛtserɛjiemɔhei babaoo kɛ hei pii ni akɛ mɛi wieɔ yɛ, kɛtsɔ kɔmpuita nɔ kɛ adafitswaa woji babaoo anɔ lɛ tsɔɔ akɛ, adesai ni akɛ amɛ aaaná sharamɔ he miihia gbɔmɛi.

Taakɛ Dr. David Weeks ni ji subaŋ kɛ jwɛŋmɔŋ he nilelɔ lɛ kɛɛ lɛ, jeee gbɔmɛi ajwɛŋmɔ nɔ hewalɛ pɛ shoofeemɔ náa, shi moŋ enáa gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ hu nɔ hewalɛ. “Miyɛ helatsɛmɛi babaoo ni sheɔ wɔsɛɛ yeyeeyefeemɔ kɛ ŋkɔmɔyeli he gbeyei, ni abaanyɛ akɛɛ akɛ ejɛ shoofeemɔ hewɔ. Tsakpaa yɛ ŋkɔmɔyeli ni naa wa waa kɛ shoofeemɔ ni naa wa waa lɛ teŋ.”

Gbalamlitsemɔ kɛ weku fitemɔ haa mɛi pii sheɔ gbeyei ni amɛsumɔɔɔ ni amɛkɛ mɔ ko hiɔ shi. Niiamlipɛimɔ ko ni afee yɛ Britain lɛ mu sane naa akɛ, dani afii ohai 21 lɛ aaaje shishi lɛ, no mli lɛ mɛi ayifalɛ ni yɔɔ nakai maŋ lɛ nɔ lɛ mli oha mlijaa 30 ashiai baafee hei ni mɔ kome pɛ yɔɔ mli.

Ŋmalɛi ni jɛ mumɔŋ lɛ egba efɔ̃ shi akɛ, yɛ “naagbee gbii lɛ” amli lɛ pɛsɛmkunya mumɔ baafa. (Timoteo 3:1-5) Etamɔ nɔ ni mɛi pii yɛ ni sumɔɔ heloonaa nibii waa, tamɔ shiai aloo kar, aloo amɛnáa be babaoo amɛhaa amɛnitsumɔ fe bɔ ni amɛnáa amɛhaa adesai krokomɛi ni amɛkɛaabɔ. Anthony Storr yɔse akɛ: “Yɛ nɔ najiaŋ ni amɛkɛ amɛjwɛŋmɔ aaafɔ̃ amɛhefatalɔi kɛ amɛbii anɔ titri moŋ lɛ, amɛsusuɔ amɛnitsumɔi moŋ ahe waa.”

NANEMƐI KPAKPAI AJARA WA WAA

Shihilɛ kpakpa ni oooná lɛ titri damɔ onanemɛi kpakpai anɔ. Bei pii lɛ, mɛi ni amɛ kome pɛ amɛhiɔ shi lɛ bɛ miishɛɛ ejaakɛ amɛbɛ naanyo ni amɛbaagba lɛ saji aloo ni amɛkɛ lɛ baasusu saji ahe. Yesu Kristo wiemɔi lɛ ji anɔkwale akɛ: “Nɔ̃ hamɔ mli yɛ miishɛɛ fe hemɔ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 20:35, NW) George Byron ni ji Ŋleshi lalafolɔ ko ma nɛkɛ wiemɔ nɛɛ nɔ mi ni eŋma akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni sumɔɔ akɛ ená miishɛɛ lɛ, esa akɛ ekɛ mɛi krokomɛi aná.”

Mɛni ji naanyo? Wiemɔ komekomei ashishitsɔɔmɔ wolo ko tsɔɔ naanyo shishi akɛ, “eji mɔ ko ni kpɛtɛɔ mɔ kroko he gbagbalii yɛ suɔmɔ aloo bulɛ hewɔ.” Naanyo kpakpa baanyɛ ekudɔ ojwɛŋmɔ kɛya nibii kpakpai ahe. Ebaanyɛ ewo bo hewalɛ ni etswa bo ema shi yɛ hiamɔ bei amli. Ebaanyɛ eye bo ŋkɔmɔ po. Maŋtsɛ Salomo kɛɛ akɛ: “Naanyo sumɔɔ mɔ bei fɛɛ mli, ni afɔ lɛ ákɛ nyɛmi ha haomɔ be.” (Abɛi 17:17) Heloonaa nibii ajara baa shi yɛ be kɛ bei amli, shi naanyo kpakpa yaa hiɛ ni eshwereɔ.

Ŋmalɛi lɛ woɔ Kristofoi lɛ hewalɛ koni ‘amɛha amɛmli alɛɛ’ yɛ suɔmɔ mli. (2 Korintobii 6:13) Nilee yɛ mli akɛ wɔɔha wɔmli alɛɛ wɔha mɛi krokomɛi. Yɛ Jajelɔ 11:1, 2 lɛ wɔkaneɔ akɛ: “Shɛ oboloo ofɔ̃ nu hiɛ, shi wɔsɛɛ ko aahu lɛ ooona ekoŋŋ. Jaa mli oha mɛi kpawo kɛ mɛi kpaanyɔ; shi oleee nɔ̃ efɔŋ ni baaba shikpɔŋ lɛ nɔ.” Mɛɛ gbɛ nɔ nɛkɛ shishitoo mla nɛɛ kɔɔ naanyobɔɔ he? Kɛ okɛ mɛi pii ebɔ naanyo lɛ, ekolɛ amɛteŋ mɛi komɛi baaye ebua bo kɛ́ okɛ naagbai kpe.

Yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, nanemɛi kpakpai bafeɔ hebuu nɔ̃ ko kɛhaa bo. Abɛi 27:6 lɛ kɛɔ akɛ: “Suɔlɔ pilamɔi lɛ anɔkwale ni.” Eyɛ mli akɛ mɛi babaoo baajie oyi moŋ, shi nanemɛi kpakpai pɛ baasusu ohe waa ni amɛbaatsĩ otɔmɔi ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli lɛ tã amɛtsɔɔ bo, ni amɛbaawo bo ŋaa jogbaŋŋ yɛ suɔmɔ mli.—Abɛi 28:23.

Nanemɛi kpakpai ni bɛŋkɛɔ mɔ kpaakpa lɛ fata nikeenii ni anáaa ni nyɛɔ ewoɔ mɔ hewalɛ yɛ gbɛ kpakpa nɔ lɛ ahe. Wɔkaneɔ sane ni ba yɛ Roma asraafonyo Kornelio he yɛ Bɔfoi lɛ Asaji yitso 10 lɛ mli, mɔ ni bɔfo ko kɛɛ lɛ akɛ abo esɔlemɔi lɛ atoi lɛ. Akɛni Kornelio miikpa bɔfo Petro baa lɛ gbɛ hewɔ lɛ, ‘etsɛ́ ewekumɛi kɛ enanemɛi juji kɛkpe.’ Nakai Kornelio nanemɛi ni bɛŋkɛ lɛ kpaakpa lɛ fata klɛŋklɛŋ Jeŋmajiabii ni afolɔko amɛ ketia ni he sanekpakpa lɛ ni akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ fɔ amɛ mu kɛ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛkɛ Kristo baaye nɔ yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ he. Mɛɛ jɔɔmɔ po enɛ ji kɛha Kornelio nanemɛi ni bɛŋkɛ lɛ kpaakpa lɛ nɛkɛ!—Bɔfoi lɛ Asaji 10:24, 44.

Shi kɛlɛ, mɛɛ gbɛ nɔ oootsɔ okɛ mɛi abɔ naanyo? Biblia lɛ ni yɔɔ babaoo kɛɛmɔ yɛ naanyobɔɔ he lɛ kɛ ŋaawoo ni anyɛɔ akɛtsuɔ nii lɛ haa hetoo. (Kwɛmɔ akrabatsa ni yɔɔ shishigbɛ lɛ.)

HE NI OBAANYƐ ONÁ NAANYO KPAKPA YƐ

Kristofoi Asafo lɛ mli ji he ni hi fe fɛɛ ni anyɛɔ afeɔ nanemɛi kpakpai yɛ. Klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, obaanyɛ okɛ ohe aha ni ofee Yehowa, wɔ-Bɔlɔ kɛ ŋwɛi-Tsɛ lɛ, kɛ Yesu Kristo, o-Kpɔlɔ lɛ naanyo. Yesu, mɔ ni fɔ̃ɔ bo nine koni otsɔ enaanyo lɛ kɛɛ akɛ: “Mɔ ko bɛ suɔmɔ ni da fe enɛ, akɛ mɔ aaaŋɔ ewala eŋmɛ shi eha eshieŋtsɛmɛi.” (Yoh. 15:13, 15) Kɛ oha Yehowa kɛ Yesu Kristo tsɔmɔ onanemɛi lɛ, obaanyɛ oná nɔmimaa akɛ ‘amɛaahere nyɛ amɛwo naanɔ bui lɛ amli.’ Hɛɛ, Yehowa kɛ Yesu kɛ naanyobɔɔ haa mɔ naanɔ wala.—Luka 16:9; Yohane 17:3.

Mɛɛ gbɛ nɔ oootsɔ oná amɛnaanyobɔɔ ni suɔmɔ yɔɔ mli lɛ mli gbɛfaŋnɔ? Atsɔɔ nibii ni ataoɔ yɛ mɔ ko dɛŋ koni enyɛ etsɔ Yehowa nanemɛi ni yɔɔ ebui lɛ amli lɛ ateŋ mɔ kome lɛ mli yɛ Lala 51 lɛ mli. Gbelemɔ Biblia lɛ ni okane kukuji enumɔ ni yɔɔ nakai lala lɛ mli lɛ. Kɛfata he lɛ, Yesu Kristo kɛɛ akɛ: “Kɛji nyɛfee nii ni miwoɔ nyɛ he kita lɛ, no lɛ mishieŋtsɛmɛi ji nyɛ.”—Yohane 15:14.

Hɛɛ, kɛ okɛ hiɛdɔɔ kase Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni ji Biblia lɛ ni okɛ gbɛtsɔɔmɔi ni yɔɔ mli lɛ tsu nii lɛ, otsɔɔ akɛ oosumɔ ni otsɔ Yehowa kɛ Yesu naanyo. Agbɛnɛ hu, esa akɛ wɔya Kristofoi akpee daa, he ni wɔyanáa Yehowa Nyɔŋmɔ he nilee yɛ lɛ. Bó Yehowa toi yɛ anɔkwale mli, ni obaabɛŋkɛ lɛ kɛ e-Bi lɛ kpaakpa.

Obaanyɛ okɛ mɛi krokomɛi hu abɔ yɛ kpeei ashishi, mɛi ni sumɔɔ Yehowa ni jieɔ mumɔ lɛ yibii lɛ—suɔmɔ, miishɛɛ, hejɔlɛ, tsuishitoo, mlihilɛ, ejurɔfeemɔ, hemɔkɛyeli, mlijɔlɛ, kɛ henɔyeli—lɛ kpo yɛ amɛshihilɛ mli lɛ. (Galatabii 5:22, 23) Kɛ́ ohiɛ edɔ ni oosumɔ ni okɛ mɛi abɔ naanyo, ni ojie shoofeemɔ kɛya kwraa lɛ, no lɛ, yaa Kristofoi akpeei daa otsi. Nakai feemɔ baaha ofee onii jogbaŋŋ yɛ gbɛ ni ja nɔ koni okɛ Nyɔŋmɔ webii ni ajɔɔ amɛ lɛ abɔ naanyo kɛya naanɔ.

NANEMƐI KƐMIIYA NAANƆ

Naanyo kpakpa ji nikeenii ni yɔɔ naakpɛɛ ni jɛ Yehowa Nyɔŋmɔ ŋɔɔ. Ebaa kɛjɛɔ lɛ diɛŋtsɛ esu kɛ bɔ ni eyɔɔ lɛ mli. Yɛ suɔmɔ kɛ nihamɔ mumɔ ni eyɔɔ lɛ hewɔ lɛ, eha shikpɔŋ lɛ nɔ eyi obɔ kɛ bɔɔ nii ni le nii ni wɔbaanyɛ wɔkɛ amɛ abɔ naanyo. Okɛ Kristofoi nanemɛi abɔ. Wo amɛ hewalɛ. Okɛ amɛ atsu nii yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. Okɛ amɛ asɔle daa, ni osɔle oha amɛ hu. No feemɔ baatsɔɔ akɛ ookase Yehowa kɛ e-Bi, Yesu Kristo.

Naanyobɔɔ ji nikeenii ni mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ ekɛha aloo enine baanyɛ ashɛ nɔ. Yɛ wɔsɛɛ be ni ebɛŋkɛ kpaakpa lɛ mli lɛ, obaaná hegbɛ ni oha omli alɛɛ yɛ naanyobɔɔ mli. Obaanyɛ okɛ mɛi akpekpei abɔ ni yɔɔ amrɔ nɛɛ lɛ abɔ naanyo, kɛ mɛi hu ni bei ni eho lɛ amɛmiiwɔ yɛ gbele mli ni miimɛ koni atee amɛ shi lɛ hu abɔ yɛ be mli ni “gbele bɛ dɔŋŋ.” (Kpojiemɔ 21:4; Yohane 5:28, 29) Bɔɔ mɔdɛŋ amrɔ nɛɛ ni otse ohiɛ oha mɛi, bianɛ ni okɛ mɛi ni sumɔɔ Yehowa lɛ abɔ naanyo. Tiumɔ okɛ Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ Yesu Kristo teŋ naanyobɔɔ sɛɛ, kɛtsɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni jɛ mumɔŋ lɛ toiboo nɔ. Kɛkɛ lɛ, no baaha ohi shi ni ohe efeŋ shoo dɔŋŋ kɛbaaya naanɔi anaanɔ.

[Akrabatsa/Mfonirii ni yɔɔ baafa 22, 23]

GBƐI EKPAA NI ATSƆƆ NƆ ABƆƆ NAANYO NI SƐƐ TSƐƆ

1. FEEMƆ OHE MƆ NI ANYƐƆ AKƐBƆƆ. Atsɛ Abraham akɛ ‘Yehowa shieŋtsɛ’ yɛ ehemɔkɛyeli ni hosooo lɛ hewɔ. (Yakobo 2:23) Shi nɔ kroko hu fata he. Biblia lɛ kɛɔ akɛ, Abraham jie suɔmɔ ni eyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ kpo etsɔɔ. (2 Kronika 20:7) Lɛ etsɔ hiɛ ni eha Yehowa le ejwɛŋmɔi. (1 Mose 18:20-33) Hɛɛ, ebiɔ ni otsɔ hiɛ otsɔɔ akɛ oosumɔ ni okɛ mɔ ko abɔ naanyo. Yesu kɛɛ akɛ: “Nyɛhaa, ni aaaha nyɛ.” (Luka 6:38) Ekãawoo wiemɔ aloo yelikɛbuamɔ ni akɛaaha lɛ baanyɛ afee he ni naanyobɔɔ baatsɔ nɔ eda ni emli awa. Amerika niŋmalɔ Ralph Waldo Emerson kɛɛ be ko akɛ: “Gbɛ kome pɛ ni atsɔɔ nɔ abɔɔ naanyo ji ni mɔ lɛ diɛŋtsɛ afee ehe naanyo.”

2. TOO BE KƐHA NAANYOBƆƆ. Mɛi pii sumɔɔ sɛɛnamɔi ni jɛɔ naanyobɔɔ mli baa lɛ. Shi, amɛbɛ dekã ni amɛkɛaafite be ni he hiaa lɛ koni wɔsɛɛ lɛ amɛná he sɛɛ. Romabii 12:15, 16 lɛ woɔ wɔ hewalɛ koni wɔkɛ mɛi krokomɛi aná miishɛɛ ni wɔkɛ amɛ aná omanye ni amɛyeɔ lɛ mli ŋɔɔmɔ, wɔkɛ amɛ aye awerɛhoo, ni wɔkɛ amɛ ahi shi yɛ be mli ni amɛ nijiaŋ eje wui. Ekɛɔ akɛ: “Nyɛkɛ mɛi ni nyaa lɛ anyaa, ni nyɛkɛ mɛi ni foɔ lɛ afoa. Nyɛjwɛŋa nyɛhewɔ jwɛŋmɔ kome.” Eyɛ mli akɛ Yesu Kristo ji nuu ni bɛ dekã moŋ, shi enáa be ehaa enanemɛi lɛ be fɛɛ be. (Marko 6:31-34) Kaimɔ akɛ naanyobɔɔ tamɔ fɔfɔi tso, ni ehe miihia ni ashwie nɔ nu, ni akwra lɛ, bɔni afee ni efee fɛo—ni enɛ heɔ be.

3. BO TOI BENI MƐI KROKOMƐI MIIWIE. Bei pii lɛ, mɛi ni boɔ sane toi jogbaŋŋ lɛ náa nanemɛi oya. Kaselɔ Yakobo kɛɛ akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ he afee oya kɛ ninumɔ, ehumi shi kɛ wiemɔ.” (Yakobo 1:19) Kɛ okɛ mɛi krokomɛi miigba sane lɛ, jiemɔ mɔ hesusumɔ henumɔ kpo otsɔɔ. Wo amɛ hewalɛ koni amɛtsɔɔ bɔ ni amɛyɔɔ. Bo tsɔ hiɛ ojie bulɛ kpo otsɔɔ amɛ. (Romabii 12:10) Kɛkɛ lɛ, amɛbaasumɔ ni amɛkɛ bo abɔ. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, kɛ osumɔɔ ni okome too owie be fɛɛ be aloo osumɔɔ ni ana bo lɛ, no lɛ, ebaatɔ bo dani obaaná mɔ ko abo bo toi, aloo mɔ ko ni kɛ enifeemɔ baatsɔɔ akɛ esusuɔ ohenumɔi kɛ ohiamɔ nii ahe.

4. OKƐ SANE AKE. Be ko lɛ, Yesu kɛɛ Petro akɛ, efee klalo akɛ ekɛ sane baake “shii kpawo toi nyɔŋmai kpawo.” (Mateo 18:21, 22) Naanyo kpakpa kuɔ ehiɛ efɔ̃ɔ tɔmɔi bibii anɔ oya. Kɛ́ wɔɔfee he nɔkwɛmɔnɔ lɛ: Mɛi komɛi yɛ ni sumɔɔɔ gowa yɛ emli wui bibiibibii lɛ hewɔ. Shi, mɛi ni sumɔɔ nɛkɛ aduawa nɛɛ kwɛɛɛ wui lɛ. Nanemɛi kpakpai sumɔɔ amɛhe yɛ amɛsui kpakpai lɛ ahewɔ; amɛkuɔ amɛhiɛ amɛfɔɔ fatɔi bibii anɔ. Paulo wo wɔ ŋaa akɛ: “Nyɛnanaa nyɛhaa nyɛhe ni nyɛkɛfafaa nyɛhe.” (Kolosebii 3:13) Mɛi ni kɛ sane keɔ lɛ hiɛɔ amɛnaanyobɔɔ lɛ mli daa.

5. JIEMƆ BULƐ KPO OHA MƐI KROKOMƐI ATEEMƆŊ SAJI. Mɔ fɛɛ mɔ yɛ eteemɔŋ sane, ni nakai ji onanemɛi lɛ hu. Abɛi 25:17 wie yɛ nilee mli akɛ: “Onane akafɔ̃ onaanyo we shwɛmɔ, ni osane je etsine, ni ehe miitsɛ̃o.” Enɛ hewɔ lɛ, okɛ nilee atsu nii yɛ shii abɔ ni oyasraa onaanyo kɛ be abɔ ni oyayeɔ yɛ jɛmɛ lɛ mli. Kaaŋɔ nɔ fɛɛ nɔ oha ohe, ni no kɛ awuŋayeli ba. Okɛ nilee atsu nii yɛ be mli ni otsɔɔ nɔ ni osumɔɔ kɛ ojwɛŋmɔ yɛ sane ko he lɛ. Enɛ haa nanemɛi náa miishɛɛ ni amɛhiɛ mɛɔ.

6. ONINE AKPƆ. Atsɔɔ nihamɔ nɔ afeɔ naanyo. Bɔfo Paulo wo ŋaa akɛ, “amɛsumɔ nihamɔ.” (1 Timoteo 6:18) Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, okɛ mɛi krokomɛi agba saji ni woɔ mɔ hewalɛ. (Abɛi 11:25) Jiemɔ mɛi ayi daa yɛ anɔkwale mli, ni okɛ wiemɔi ni woɔ mɔ hewalɛ atswa amɛ oma shi. Kɛ́ ojieɔ mɛi krokomɛi ahesusumɔ kpo otsɔɔ yɛ anɔkwale mli lɛ, no haa amɛtsiɔ amɛbɛŋkɛɔ bo. Susumɔ nɔ ni obaanyɛ ofee oha amɛ, shi jeee nɔ ni amɛbaanyɛ amɛfee amɛha bo.