Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yehowa Haa Mɔ ni Etɔ Lɛ lɛ Hewalɛ

Yehowa Haa Mɔ ni Etɔ Lɛ lɛ Hewalɛ

Yehowa Haa Mɔ ni Etɔ Lɛ lɛ Hewalɛ

‘Yehowa haa mɔ ni egbɔjɔ lɛ hewalɛ, ni mɔ ni bɛ nyɛmɔ lɛ ehaa ehewalɛ fáa.’—YESAIA 40:29.

1. Tsɔɔmɔ hewalɛ ni yɔɔ nibii ni Nyɔŋmɔ ebɔ lɛ mli lɛ mli.

HEWALƐ ni Yehowa yɔɔ lɛ bɛ naagbee. Ni kwɛ hewalɛ babaoo ni yɔɔ nibii ni ebɔ lɛ mli! Atɔm bibioo—ni ji nibii fɛɛ ashishitoo nii lɛ—edaaa kwraa aahu akɛ atɔm akpekpei akpe toi akpekpei akpei ohai yɔɔ nu kɔi kome ni gbeɔ shi lɛ mli. * Wala bɔɔ nii fɛɛ ni yɔɔ wɔshikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ashihilɛ damɔ atɔm hewalɛ ni jɛɔ hulu lɛ mli lɛ nɔ. Shi hulu hewalɛ enyiɛ he hiaa koni wala anyɛ ahi shikpɔŋ nɔ? Hewalɛ fɛɛ ni jɛɔ hulu lɛ mli lɛ fɛi bibioo pɛ shɛɔ shikpɔŋ lɛ nɔ. Ni kɛlɛ, hulu lɛ hewalɛ bibioo pɛ ni baa shikpɔŋ nɔ fɛɛ lɛ, naa wa kwraa fe hewalɛ ni akɛtsuɔ nii yɛ je lɛŋ tsɔne nitsumɔhei fɛɛ ni abuaa naa.

2. Mɛni Yesaia 40:26 lɛ kɛɔ yɛ Yehowa hewalɛ ni he hiaa diɛŋtsɛ he?

2 Kɛ́ wɔsusu atɔm lɛ he jio wɔgbala wɔjwɛŋmɔ kɛtee jeŋ muu fɛɛ nɔ jio, Yehowa hewalɛ kpeteŋkpele lɛ haa wɔnaa kpɛɔ wɔhe. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ no hewɔ ni ebaanyɛ ekɛɛ akɛ: “Nyɛholea nyɛhiŋmɛii anɔ kɛyaa ŋwɛi, ni nyɛkwɛa: Namɔ bɔ enɛɛmɛi? Lɛ mɔ ni ejieɔ amɛsafo lɛ kpo yɛ yibɔ naa, ni etsɛɔ amɛ fɛɛ kɛ amɛgbɛii; enyɛmɔ ni fa kɛ ehewalɛ kpele lɛ hewɔ lɛ amɛteŋ ekome folo po eshwɛɛɛ”! (Yesaia 40:26) Hɛɛ, Yehowa yɛ ‘nyɛmɔ ni fa,’ ni ji ‘hewalɛ kpele’ ni akɛtsu nii ni akɛha jeŋ muu fɛɛ ba shihilɛ mli lɛ Jɛɛhe.

Hewalɛ ni Fa Kɛteke Nɔ He Miihia Wɔ

3, 4. (a) Mɛni ji nibii komɛi ni baanyɛ aha etɔ wɔ? (b) Mɛɛ sanebimɔ ebiɔ ni wɔsusu he?

3 Yɛ be mli ni Nyɔŋmɔ hewalɛ lɛ bɛ naagbee lɛ, enyɛɔ etɔɔ adesai. He fɛɛ he ni wɔɔya lɛ, wɔnaa gbɔmɛi ni etɔ amɛ. Amɛteɔ shi kɛ tɔlɛ, amɛyaa nitsumɔ loo skul kɛ tɔlɛ, amɛbaa shia kɛ tɔlɛ, ni amɛyawɔɔ gbɛkɛ kɛ tɔlɛ babaoo. Mɛi komɛi ná ni kulɛ amɛbaanyɛ amɛya he ko koni amɛná hejɔɔmɔ fioo ni he hiaa amɛ babaoo lɛ. Ákɛ Yehowa tsuji lɛ, wɔ hu etɔɔ wɔ ejaakɛ wɔ Nyɔŋmɔ jamɔ hetuu-kɛhamɔ shihilɛ lɛ biɔ ni wɔkɛ hewalɛ apele wɔhe. (Marko 6:30, 31; Luka 13:24; 1 Timoteo 4:8) Ni nibii krokomɛi babaoo yɛ ni haa etɔɔ wɔ.

4 Eyɛ mli akɛ Kristofoi ji wɔ moŋ, shi wɔkɛ naagbai ni mɛi fɛɛ kɛkpeɔ lɛ eko kpeɔ. (Hiob 14:1) Hela, shika he naagbai, loo naagbai krokomɛi ni teɔ shi yɛ shihilɛ mli lɛ baanyɛ aha wɔnijiaŋ aje wui, ni ebaaha wɔtsui akumɔ. Nɔ ni fata naagbai nɛɛ ahe ji kaai ni mɛi ni awaa amɛyi yɛ jalɛ hewɔ lɛ kɛkpeɔ lɛ. (2 Timoteo 3:12; 1 Petro 3:14) Akɛni wɔkɛ daa gbi nɔnyɛɛi ní jɛɔ je lɛŋ kɛ wɔ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he shitee-kɛ-woo kpeɔ hewɔ lɛ, ebaanyɛ etɔ wɔteŋ mɛi komɛi aahu akɛ wɔbaanu he akɛ esa akɛ wɔgbɔjɔ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli. Kɛfata he lɛ, Satan Abonsam miibɔ mɔdɛŋ ni efee nɔ fɛɛ nɔ ni eeenyɛ ni ekɛfite emuuyeli ni wɔhiɛ mli kɛha Nyɔŋmɔ lɛ. Belɛ, te wɔɔfee tɛŋŋ wɔná mumɔŋ hewalɛ ni he hiaa wɔ lɛ koni ekatɔ wɔ ni wɔkpa?

5. Mɛni hewɔ hewalɛ ni fe adesai anɔ he hiaa koni akɛtsu Kristofoi asɔɔmɔ lɛ he nii lɛ?

5 Kɛ́ wɔmiitao mumɔŋ hewalɛ lɛ, no lɛ esa akɛ wɔkɛ wɔhe afɔ̃ Yehowa, ni ji Bɔlɔ ni yɔɔ hewalɛ fe fɛɛ lɛ nɔ. Bɔfo Paulo tsɔɔ akɛ hewalɛ ni fa kɛteke nɔ he baahia adesai ni yeee emuu lɛ ní amɛnyɛ amɛtsu Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ. Eŋma akɛ: “Wɔhiɛ nɛkɛ jwetri nɛɛ yɛ sũ nii amli koni hewalɛ ní fá kɛteke nɔ afee Nyɔŋmɔ nɔ̃ ni jeee wɔnɔ̃.” (2 Korintobii 4:7) Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ etsɔ amɛnanemɛi ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ hiɛnɔkamɔ lɛ ayelikɛbuamɔ nɔ amɛmiitsu “kpatamɔ sɔɔmɔ lɛ.” (2 Korintobii 5:18; Yohane 10:16; Kpojiemɔ 7:9) Akɛni wɔji adesai ni wɔyeee emuu ní wɔmiitsu Nyɔŋmɔ nitsumɔ lɛ yɛ yiwaa shishi hewɔ lɛ, wɔnyɛŋ wɔtsu yɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔhewalɛ mli. Yehowa tsɔɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ eyeɔ ebuaa wɔ, ni wɔgbɔjɔmɔi lɛ tsɔɔ nakai gbɛ nɔ ewoɔ ehewalɛ lɛ hiɛ nyam. Ni kwɛ bɔ ni nɔmimaa nɛɛ shɛjeɔ wɔmii, akɛ “jalɔi lɛ, Yehowa hiɛɔ amɛmli”!—Lala 37:17.

‘Yehowa Ji Wɔhewalɛ’

6. Ŋmalɛi lɛ maa nɔ mi ehaa wɔ akɛ Yehowa ji wɔhewalɛ Jɛɛhe yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

6 Wɔŋwɛi Tsɛ lɛ yɛ ‘hewalɛ kpele’ ni ebaanyɛ ewo wɔ hewalɛ yɛ gbɛ ni waaa nɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, akɛɔ wɔ akɛ: ‘Yehowa haa mɔ ni egbɔjɔ lɛ hewalɛ, ni mɔ ni bɛ nyɛmɔ lɛ ehaa ehewalɛ fáa. Oblahii ni eje nɔ lɛ, amɛgbɔjɔɔ ni etɔɔ amɛ, ni mɛi ni eshɛ oblahii tete lɛ, amɛgbeegbeeɔ shi; shi mɛi ni hiɛ kã Yehowa nɔ lɛ náa hewalɛ hee, amɛholeɔ amɛfiji anɔ tamɔ okropɔŋi, amɛjoɔ foi, ni etɔɔɔ amɛ, amɛnyiɛɔ hu, ni amɛgbɔjɔɔɔ.’ (Yesaia 40:29-31) Akɛni nɔnyɛɛi lɛ miiwo wu hewɔ lɛ, ekolɛ wɔbaanu he yɛ bei komɛi amli tamɔ foidalɔ ko ni etɔ lɛ waa ni etamɔ nɔ ni enaji nyɛɛɛ ekɛ lɛ aya hiɛ dɔŋŋ. Shi wala he foidamɔ lɛ naagbeehe lɛ kã wɔhiɛ kpaakpa, ni esaaa akɛ wɔnijiaŋ jeɔ wui. (2 Kronika 29:11) Wɔ Henyɛlɔ, Abonsam lɛ nyiɛ “tamɔ jata ni hũuɔ,” ni eetao ni etsĩ wɔ naa. (1 Petro 5:8) Nyɛhaa wɔkaia akɛ ‘Yehowa ji wɔhewalɛ kɛ wɔtsɛŋ,’ ni eto gbɛjianɔi babaoo koni ‘ekɛha mɔ ni etɔ lɛ lɛ hewalɛ.’—Lala 28:7.

7, 8. Mɛɛ odaseyeli yɔɔ ni tsɔɔ akɛ Yehowa wo David, Habakuk, kɛ Paulo hewalɛ?

7 Yehowa kɛ hewalɛ ni he hiaa David lɛ ha lɛ koni enyɛ edamɔ gbɛtsii nii ni naa wa lɛ anaa. No hewɔ lɛ, David jɛ hemɔkɛyeli kɛ hekɛnɔfɔɔ ni yeɔ emuu mli eŋma akɛ: “Nyɔŋmɔ nɔ wɔɔtsɔ wɔye kunim; ejaakɛ lɛ ji mɔ ni aaanaanaa wɔhenyɛlɔi lɛ anɔ kɛmɔ shi.” (Lala 60:14) Yehowa ha Habakuk hu hewalɛ bɔni afee ni enyɛ egbe enitsumɔ akɛ gbalɔ lɛ naa. Habakuk 3:19 lɛ kɛɔ akɛ: “Nuntsɔ Yehowa ji mihewalɛ, ni eeeha minaji atamɔ ofrotei anii, ni eeeha manyiɛ mihei grɔŋŋi lɛ!” Agbɛnɛ hu, Paulo nɔkwɛmɔnɔ lɛ sa kadimɔ waa, mɔ ni ŋma akɛ: “Minyɛɔ nii fɛɛ mifeɔ yɛ mɔ ni wajeɔ mi ni ji Kristo lɛ mli.”—Filipibii 4:13.

8 Taakɛ David, Habakuk, kɛ Paulo ji lɛ, esa akɛ wɔná hemɔkɛyeli yɛ nyɛmɔ ni Nyɔŋmɔ yɔɔ ní ekɛaawo wɔ hewalɛ kɛ hewalɛ ni eyɔɔ ní ekɛaahere wɔyiwala lɛ mli. Akɛni wɔle akɛ Nuntsɔ Maŋtsɛ Yehowa ji ‘wɔhewalɛ’ Jɛɛhe hewɔ lɛ, nyɛhaa agbɛnɛ wɔsusua gbɛ̀i komɛi ni wɔɔtsɔ nɔ wɔná mumɔŋ hewalɛ kɛjɛ nibii babaoo ni Nyɔŋmɔ eto he gbɛjianɔ kɛha wɔ lɛ amli lɛ he.

Mumɔŋ Gbɛjianɔtoi ni Baawo Wɔ Hewalɛ

9. Mɛɛ gbɛfaŋnɔ Kristofoi awoji tsuɔ yɛ niyenii ni ahaa wɔ lɛ mli?

9 Ŋmalɛi lɛ akasemɔ jogbaŋŋ kɛtsɔ Kristofoi awoji ayelikɛbuamɔ nɔ lɛ baanyɛ awo wɔ hewalɛ ni ewaje wɔ. Lalatsɛ lɛ lá akɛ: “Ajɔɔ gbɔmɔ ni . . . Yehowa mla lɛ he emii shɛɔ yɛ, ni emla lɛ he nɔŋŋ ejwɛŋɔ shwane kɛ nyɔɔŋ! Etamɔ tso ni atɛo yɛ faai atoi, ni woɔ eyibii yɛ ebe lɛ mli, ni eyibaai kpɔŋ, ni nɔ fɛɛ nɔ ni efeɔ lɛ shwereɔ.” (Lala 1:1-3) Taakɛ bɔ ni esa akɛ wɔye nii koni wɔná gbɔmɔtsoŋ hewalɛ daa lɛ, nakai nɔŋŋ ehe hiaa ni wɔye mumɔŋ niyenii ni Nyɔŋmɔ kɛha kɛtsɔ e-Wiemɔ lɛ kɛ Kristofoi awoji anɔ lɛ koni wɔná mumɔŋ hewalɛ daa. No hewɔ lɛ, teemɔŋ nikasemɔ ni shishinumɔ yɔɔ mli kɛ enɔjwɛŋmɔ he miihia.

10. Mɛɛ be wɔbaanyɛ wɔto kɛha nikasemɔ kɛ nii anɔ jwɛŋmɔ?

10 Nyɔmɔwoo diɛŋtsɛ yɛ he akɛ wɔɔjwɛŋ “Nyɔŋmɔ nibii ni mli kwɔlɔ” lɛ nɔ. (1 Korintobii 2:10) Shi mɛɛ be wɔbaaná be kɛha nii anɔ jwɛŋmɔ? “Gbɛkɛnaashi lɛ” Abraham binuu Isak “[je] kpo etee eyiŋ shwiemɔ yɛ ŋa lɛ nɔ.” (1 Mose 24:63-67) Lalatsɛ David ‘jwɛŋ Nyɔŋmɔ he yɛ nyɔŋ buu bei lɛ amli.’ (Lala 63:7) Wɔbaanyɛ wɔkase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ni wɔjwɛŋ nɔ yɛ leebi mli, yɛ gbɛkɛnaashi, yɛ nyɔɔŋ mli—yɛ anɔkwale mli lɛ, be fɛɛ be. Nakai nikasemɔ kɛ nii anɔ jwɛŋmɔ lɛ kɛ mɔ yaa nibii ní Yehowa kɛha ni wajeɔ wɔ yɛ mumɔŋ lɛ ekroko hu nɔ—no ji sɔlemɔ.

11. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔha sɔlemɔ he ahia wɔ waa titri lɛ?

11 Sɔlemɔ ni wɔsɔleɔ wɔhaa Nyɔŋmɔ daa lɛ yeɔ ebuaa kɛwoɔ wɔ hewalɛ. No hewɔ lɛ, eba akɛ ‘wɔɔhiɛ sɔlemɔ mli daa.’ (Romabii 12:12) Bei komɛi lɛ, ehe hiaa ni wɔbi nɔ ko pɔtɛɛ kɛha nilee kɛ hewalɛ ni he hiaa wɔ ní wɔkɛkpee kaa naa lɛ. (Yakobo 1:5-8) Nyɛhaa wɔdaa Nyɔŋmɔ shi ni wɔjie eyi hu kɛji wɔyɔse bɔ ni eyiŋtoi ahe nitsumɔ yaa nɔ, ni wɔna akɛ ewo wɔ hewalɛ ní wɔya nɔ yɛ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ. (Filipibii 4:6, 7) Kɛji wɔtsi wɔbɛŋkɛ Yehowa yɛ sɔlemɔ mli lɛ, ekwaŋ wɔ kɔkɔɔkɔ. David lá akɛ: ‘Naa, Nyɔŋmɔ ji miyelikɛbualɔ.’—Lala 54:6.

12. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔsɔle wɔbi Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ?

12 Wɔŋwɛi Tsɛ lɛ tsɔɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ, loo nifeemɔ hewalɛ lɛ nɔ ewoɔ wɔ hewalɛ ni ewajeɔ wɔ. Paulo ŋma akɛ: “Midɔrɔɔ minakutsei mihaa . . . tsɛ lɛ . . . koni yɛ enunyam falɛ naa lɛ eha nyɛtsɔ emumɔ lɛ nɔ nyɛhe awa kpintiŋŋ yɛ nyɛmli gbɔmɔ lɛ gbɛfaŋ.” (Efesobii 3:14-16) Esa akɛ wɔsɔle wɔbi mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, kɛ hekɛnɔfɔɔ akɛ Yehowa kɛbaaha wɔ. Yesu kɛɛ akɛ: Kɛji gbekɛ ko bi loo lɛ, ani tsɛ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ baaha lɛ onufu? Dabida. No hewɔ lɛ, emu sane naa akɛ: “Kɛji nyɛ ni nyɛji mɛi fɔji lɛ nyɛle bɔ ni nyɛfeɔ ni nyɛkɛ nikeenii kpakpai keɔ nyɛbii lɛ, enyiɛ nɔŋŋ nyɛtsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ eŋɔɔɔ Mumɔ krɔŋkrɔŋ ehaŋ mɛi ni biɔ lɛ lɛ.” (Luka 11:11-13) Nyɛhaa wɔkɛ hekɛnɔfɔɔ ni tamɔ nakai asɔlea ni wɔkai be fɛɛ be akɛ Nyɔŋmɔ baanyɛ atsɔ emumɔ lɛ hewalɛ nɔ eha etsuji anɔkwafoi lɛ ‘ahe awa.’

Asafo lɛ Ji Hewalɛwoo Nɔ̃

13. Te esa akɛ wɔbu Kristofoi akpeei tɛŋŋ?

13 Yehowa woɔ wɔ hewalɛ kɛtsɔ Kristofoi asafo lɛ kpeei anɔ. Yesu kɛɛ akɛ: “He ni mɛi enyɔ loo mɛi etɛ ebua amɛhe naa yɛ, yɛ migbɛi anɔ lɛ miyɛ amɛteŋ yɛ jɛi.” (Mateo 18:20) Beni Yesu kɛ nakai shiwoo lɛ ha lɛ, no mli lɛ eewie saji ni he hiaa ni esa akɛ mɛi ni nyiɛɔ hiɛ yɛ asafo lɛ mli lɛ atsu he nii lɛ he. (Mateo 18:15-19) Ni kɛlɛ, ewiemɔi lɛ kɔɔ wɔ asafoŋ kpeei, kpeei bibii, kɛ kpeei wuji ni ajeɔ shishi kɛ sɔlemɔ ni agbeɔ naa kɛ sɔlemɔ yɛ egbɛi amli lɛ he. (Yohane 14:14) No hewɔ lɛ, eji hegbɛ akɛ wɔɔya Kristofoi ahenaabuamɔi ni tamɔ enɛ shishi, kɛji mɛi fioo loo mɛi akpei abɔ yɔɔ jɛmɛ. No hewɔ lɛ, nyɛhaa wɔjiea hiɛsɔɔ kpo wɔhaa nakai henaabuamɔi ni ato he gbɛjianɔ ní ewaje wɔ yɛ mumɔŋ koni ekanya wɔ kɛha suɔmɔ kɛ nitsumɔi kpakpai lɛ.—Hebribii 10:24, 25.

14. Mɛɛ sɛɛnamɔi wɔnáa kɛjɛɔ Kristofoi onukpai lɛ amɔdɛŋbɔi amli?

14 Kristofoi onukpai kɛ mumɔŋ yelikɛbuamɔ kɛ hewalɛwoo haa. (1 Petro 5:2, 3) Paulo ye ebua asafoi ní esɔmɔ amɛ lɛ, ni ewo amɛ hewalɛ taakɛ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi feɔ ŋmɛnɛ lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, eshwe ni ekɛ nanemɛi heyelilɔi lɛ abɔ bɔni afee ni amɛwowoo amɛhe hewalɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 14:19-22; Romabii 1:11, 12) Eba akɛ wɔɔjie hiɛsɔɔ kpo be fɛɛ be wɔtsɔɔ wɔ asafoŋ onukpai kɛ Kristofoi nɔkwɛlɔi krokomɛi ni tsuɔ nii waa ní amɛkɛwo wɔ hewalɛ yɛ mumɔŋ lɛ.

15. Nanemɛi heyelilɔi ni yɔɔ wɔ asafo lɛ mli lɛ ji ‘hewalɛwoo nɔ̃’ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

15 Nanemɛi heyelilɔi ni feɔ wɔ asafo lɛ baanyɛ afee ‘hewalɛwoo nɔ̃.’ (Kolosebii 4:10, 11) Ákɛ ‘anɔkwa nanemɛi’ lɛ, amɛbaanyɛ amɛye amɛbua wɔ yɛ haomɔ bei amli. (Abɛi 17:17) Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, beni aŋmɛɛ Nyɔŋmɔ tsuji 220 ahe kɛjɛ Sachsenhausen yiwalɛ nsra mli yɛ Nazi gboklɛfoi akwɛmɔ shishi yɛ afi 1945 sɛɛ lɛ, amɛnyiɛ kilomitai 200. Amɛnyiɛ akɛ kuu, ni mɛi ni yɔɔ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ lɛ kɛ mɛi ni egbɔjɔ lɛ ta shwiili bibii anɔ ni amɛgbala. Mɛni jɛ mli kɛba? Yɛ nyiɛmɔ ko ní anyiɛ kɛshi gbele mli ní yiwalɛ nsra lɛ mli bii ni fe 10,000 gboi yɛ mli lɛ, Yehowa Odasefoi ateŋ mɔ kome po gbooo. Nakai saji ni aŋmala yɛ Buu Mɔɔ Asafo lɛ woji amli, ní Yearbook of Jehovah’s Witnesses Jehovah’s Witnesses—Proclaimers of God’s Kingdom lɛ fata he lɛ, tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ woɔ ewebii lɛ hewalɛ bɔni afee ni amɛnijiaŋ akaje wui.—Galatabii 6:9. *

Wɔ Shiɛmɔ Nitsumɔ lɛ Woɔ Wɔ Hewalɛ

16. Wɔhe ni wɔkɛwoɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli daa lɛ woɔ wɔ hewalɛ yɛ mumɔŋ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

16 Wɔhe ni wɔkɛwoɔ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli daa lɛ woɔ wɔ hewalɛ yɛ mumɔŋ. Nakai nitsumɔ lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔgbalaa wɔjwɛŋmɔ wɔmaa Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ ni ehaa wɔkwɛɔ naanɔ wala kɛ jɔɔmɔi babaoo gbɛ. (Yuda 20, 21) Ŋmalɛ mli shiwoi ni wɔwieɔ he yɛ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ haa wɔ hiɛnɔkamɔ, ni ebaanyɛ eha wɔtswa wɔfai shi taakɛ gbɛgbalɔ Mika fee lɛ, mɔ ni kɛɛ akɛ: “Wɔ lɛ wɔɔnyiɛ yɛ Yehowa, wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ, gbɛi amli kɛaatee naanɔi anaanɔ!”—Mika 4:5.

17. Mɛɛ ŋaawoi akɛha yɛ shia Biblia mli nikasemɔi afeemɔ he?

17 Kɛji wɔkɛ Ŋmalɛi lɛ tsu nii ní wɔkɛtsɔɔ mɛi krokomɛi anii babaoo lɛ, ehaa wɔkɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ mli waa. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛji okɛ Nilee Ni Kɛ Mɔ Yaa Naanɔ Wala Mli wolo lɛ miifee shia Biblia mli nikasemɔi lɛ, nilee yɛ mli akɛ nyɛaakane ŋmalɛi ni atsɛ yisɛɛ lɛ babaoo koni nyɛsusu he. Enɛ yeɔ ebuaa nikaselɔ lɛ, ni ehaa wɔ diɛŋtsɛ wɔmumɔŋ niiashishinumɔ mli waa. Kɛji nikaselɔ lɛ nuuu Biblia mli sane ko loo emlitsɔɔmɔ ko shishi lɛ, abaanyɛ akɛ nɔ ni fe shikome akase Nilee wolo lɛ yitso kome. Kwɛ bɔ ni wɔyɔɔ miishɛɛ akɛ wɔɔsaa wɔhe jogbaŋŋ ni wɔbɔ mɔdɛŋ babaoo ni wɔye wɔbua mɛi krokomɛi ni amɛtsi amɛbɛŋkɛ Nyɔŋmɔ!

18. Tsɔɔmɔ bɔ ni akɛ Nilee wolo lɛ tsuɔ nii jogbaŋŋ kɛmɔɔ shi lɛ mli.

18 Daa afi lɛ, akɛ Nilee wolo lɛ tsuɔ nii jogbaŋŋ ni akɛyeɔ abuaa mɛi akpei abɔ ni amɛbatsɔmɔɔ Yehowa tsuji ni ejɔɔ amɛhe nɔ, ni mɛi ni leee Biblia he nɔ ko lɛ fata he. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, beni oblanyo Hindunyo ko ni yɔɔ Sri Lanka lɛ ji gbekɛ lɛ, enu ni Odasefonyo ko miiwie Paradeiso he. Afii komɛi asɛɛ lɛ, etee yoo lɛ ŋɔɔ, ni etsɛɛɛ ni yoo lɛ wu kɛ lɛ je Biblia mli nikasemɔ shishi. Yɛ anɔkwale mli lɛ, oblanyo lɛ kaseɔ nii daa, ni amɛgbe Nilee wolo lɛ mli nikasemɔ naa yɛ be kukuoo mli. Ebɔi kpeei fɛɛ yaa, ekɛ etsutsu jamɔ lɛ fo tako mli, ni ebatsɔ Maŋtsɛyeli shiɛlɔ. Beni abaptisiɔ lɛ lɛ, no mli lɛ ekɛ mɔ ko ni ele lɛ lɛ eje shia Biblia mli nikasemɔ feemɔ shishi momo.

19. Yɛ be mli ni wɔtaoɔ Maŋtsɛyeli lɛ klɛŋklɛŋ lɛ, mɛni he wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa yɛ?

19 Maŋtsɛyeli lɛ ni wɔtaoɔ klɛŋklɛŋ lɛ haa wɔnáa miishɛɛ ní woɔ mɔ hewalɛ. (Mateo 6:33) Eyɛ mli akɛ wɔkɛ kaai srɔtoi kpeɔ moŋ, shi wɔyaa nɔ wɔkɛ miishɛɛ kɛ ekãa jajeɔ sanekpakpa lɛ. (Tito 2:14) Wɔteŋ mɛi babaoo eshɛ be-fɛɛ gbɛgbamɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he, ni mɛi komɛi miisɔmɔ yɛ he ni sanekpakpa jajelɔi ahe ehia babaoo yɛ. Kɛji wɔkɛ miishɛɛ miitsu Maŋtsɛyeli nibii lɛ ahe nii yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ loo yɛ gbɛ̀i krokomɛi anɔ jio lɛ, wɔyɛ hekɛnɔfɔɔ akɛ Yehowa hiɛ kpaŋ wɔnitsumɔ kɛ suɔmɔ ni wɔjieɔ lɛ kpo yɛ egbɛi lɛ he lɛ nɔ.—Hebribii 6:10-12.

Nyɛyaa Nɔ yɛ Yehowa Hewalɛ lɛ Mli

20. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔtsɔɔ akɛ wɔkɛ wɔhe fɔ̃ɔ Yehowa nɔ kɛha hewalɛ?

20 Bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, nyɛhaa wɔtsɔɔa akɛ wɔyɛ hekɛnɔfɔɔ yɛ Yehowa mli, ní wɔkwɛ lɛ gbɛ kɛha hewalɛ. Wɔbaanyɛ wɔfee nakai kɛtsɔ mumɔŋ nibii ni eto he gbɛjianɔ kɛtsɔ ‘tsulɔ anɔkwafo’ lɛ nɔ lɛ ni wɔkɛaatsu nii jogbaŋŋ kɛmɔ shi lɛ nɔ. (Mateo 24:45) Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ní wɔɔtsɔ Kristofoi awoji ayelikɛbuamɔ nɔ wɔkase yɛ teemɔŋ kɛ asafoŋ kpeei, kɛ sɔlemɔ ni jɛ tsuiŋ, mumɔŋ yelikɛbuamɔ ni onukpai lɛ kɛhaa, nanemɛi heyelilɔi anɔkwafoi anɔkwɛmɔnii kpakpai, kɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ni wɔkɛ wɔhe baawo mli daa lɛ fata gbɛjianɔi ni ato ni woɔ wɔkɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ mli hewalɛ ni ewoɔ wɔ hewalɛ koni wɔtsu esɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ lɛ he nii lɛ he.

21. Bɔfo Petro kɛ Paulo wie bɔ ni hewalɛ ni Nyɔŋmɔ kɛhaa lɛ he hiaa lɛ he yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

21 Yɛ wɔ adesai agbɔjɔmɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, kɛji wɔkɛ wɔhe fɔ̃ Yehowa nɔ kɛha yelikɛbuamɔ lɛ, ebaawo wɔ hewalɛ koni wɔfee esuɔmɔnaa nii. Akɛni bɔfo Petro le akɛ yelikɛbuamɔ nɛɛ he miihia hewɔ lɛ, eŋma akɛ: “Kɛ́ sɔɔmɔ mɔ ko sɔmɔɔ lɛ, ejɛ hewalɛ ni Nyɔŋmɔ duroɔ lɛ lɛ mli.” (1 Petro 4:11) Ni Paulo jie ehe ni ekɛfɔ̃ɔ hewalɛ ni Nyɔŋmɔ kɛhaa lɛ nɔ lɛ kpo beni ekɛɛ akɛ: “Yɛ Kristo hewɔ lɛ mimii shɛɔ yɛ gbedeefeemɔi amli, yɛ hiɛnaanɔnii namɔi amli, yɛ haomɔi amli, yɛ yiwalɛi amli, yɛ fimɔi amli; ejaakɛ kɛ mifee gbedee lɛ, no moŋ mináa hewalɛ.” (2 Korintobii 12:10) Eba akɛ wɔɔjie faishitswaa ni tamɔ nɛkɛ kpo, ni wɔkɛ anunyam abaha Nuntsɔ Maŋtsɛ Yehowa, mɔ ni haa mɔ ni etɔ lɛ lɛ hewalɛ lɛ.—Yesaia 12:2.

[Shishigbɛ niŋmai]

^ kk. 1 Yɛ U.S. akɔntaabuu naa lɛ, nakai nɔmba lɛ ji 1 ni ziroi 20 nyiɛ sɛɛ.

^ kk. 15 Mɛi ni fee ji Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc.

Te Obaaha Hetoo Tɛŋŋ?

• Mɛni hewɔ hewalɛ ni fa kɛteke nɔ he hiaa Yehowa webii lɛ?

• Mɛɛ Ŋmalɛ mli odaseyeli yɔɔ ni tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ kɛ hewalɛ haa etsuji?

• Mɛni ji mumɔŋ gbɛjianɔi komɛi ni Yehowa eto koni ekɛwo wɔ hewalɛ?

• Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔjie lɛ kpo akɛ wɔkɛ wɔhe fɔ̃ɔ Nyɔŋmɔ nɔ kɛha hewalɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 12]

Kɛ́ wɔkɛ Biblia lɛ tsu nii ni wɔkɛtsɔɔ mɛi krokomɛi anii lɛ, ehaa wɔkɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ mli waa