Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yehowa Webii ni Akɛ Amɛ Eba Ekoŋŋ lɛ Jieɔ Eyi yɛ Jeŋ Fɛɛ

Yehowa Webii ni Akɛ Amɛ Eba Ekoŋŋ lɛ Jieɔ Eyi yɛ Jeŋ Fɛɛ

Yehowa Webii ni Akɛ Amɛ Eba Ekoŋŋ lɛ Jieɔ Eyi yɛ Jeŋ Fɛɛ

“Maŋɔ naabu krɔŋŋ maha majimaji, koni amɛ fɛɛ kwa amɛtsɛ́ Yehowa gbɛi lɛ.”—ZEFANIA 3:9.

1. Mɛni hewɔ hiɛkpatamɔ wiemɔi ba Yuda kɛ maji krokomɛi anɔ lɛ?

MƐƐ kojomɔ he shɛɛ saji ni naa wa Yehowa kɛ mumɔ kanya Zefania koni ekɛha nɛkɛ! Nakai hiɛkpatamɔ wiemɔi lɛ ba mli yɛ Yuda kɛ emaŋtiase Yerusalem nɔ, ejaakɛ hiɛnyiɛlɔi lɛ kɛ gbɔmɛi lɛ fɛɛ efeee Yehowa suɔmɔnaa nii. Nyɔŋmɔ mlifu baaba maji ni bɛŋkɛ amɛ tamɔ Filistea, Moab, kɛ Amon hu nɔ. Mɛni hewɔ? Yɛ amɛ yiwaa ni naa wa waa, ni amɛkɛte shi amɛwo Yehowa webii afii ohai babaoo lɛ hewɔ. Ni nakai yiŋtoo lɛ nɔŋŋ hewɔ abaakpata jeŋ hewalɛ ni ji Ashur hiɛ, ni atswaŋ lɛ amaŋ shi dɔŋŋ lɛ.

2. Eyɛ faŋŋ akɛ namɛi awie wiemɔi ni yɔɔ Zefania 3:8 lɛ atsɔɔ?

2 Shi kɛlɛ, aŋkroaŋkroi komɛi yɛ ni hiɛ jwɛŋmɔ kpakpa yɛ blema Yuda. Mɛnɛɛmɛi kwɛ gbɛ kɛha ŋwɛi kojomɔ ni akɛbaate shi ashi mɛi fɔji lɛ, ni yɛ faŋŋ mli lɛ, amɛji mɛi ni akɛ amɛ wie wiemɔi nɛɛ, akɛ: “Nyɛkwɛa mi gbɛ, Yehowa kɛɛ, kɛyashi gbi nɔ ní mate shi akɛ odasefonyo! ejaakɛ miyiŋtoo ji akɛ mabua jeŋmaji lɛ anaa, ni makpee maŋtsɛyelii lɛ kɛaakpe, koni mafɔse mimlila kɛ mimlifu ni naa wa lɛ fɛɛ mashwie amɛnɔ; ejaakɛ miwuŋayeli la lɛ aaashã shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ.”—Zefania 3:8.

“Naabu Krɔŋŋ” Kɛha Namɛi?

3. Mɛɛ hiɛnɔkamɔ he shɛɛ sane akɛ mumɔ tsirɛ Zefania koni ejaje?

3 Hɛɛ, Zefania kɛ Yehowa hiɛkpatamɔ he shɛɛ saji lɛ ha. Shi akɛ mumɔ kanya gbalɔ lɛ hu koni ekɛ hiɛnɔkamɔ he shɛɛ sane ni yɔɔ naakpɛɛ afata he—nɔ ni baashɛje mɛi ni tee nɔ amɛye Yehowa anɔkwa lɛ amii waa. Taakɛ aŋma yɛ Zefania 3:9 lɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ jaje akɛ: “No mli lɛ maŋɔ naabu krɔŋŋ maha majimaji, koni amɛ fɛɛ kwa amɛtsɛ́ Yehowa gbɛi lɛ, koni amɛkɛ gbee kome asɔmɔ lɛ.”

4, 5. (a) Mɛni baaba mɛi ni yeee anɔkwa lɛ anɔ? (b) Namɛi baaná enɛ he sɛɛ, ni mɛni hewɔ?

4 Gbɔmɛi yɛ ni baahi shi ni akɛ naabu krɔŋŋ lɛ haŋ amɛ. Gbalɛ lɛ kadi amɛ, akɛ: “Majie mɛi ni mli filiɔ amɛ kɛ hewoo lɛ kɛaajɛ oteŋ.” (Zefania 3:11) No hewɔ lɛ abaajie henɔwolɔi ni gbe Nyɔŋmɔ mlai lɛ ahe guɔ, ni feɔ nibii ni ejaaa lɛ kɛya. Ni namɛi baaná enɛ he sɛɛ? Zefania 3:12, 13 jaje akɛ: “[Mi Yehowa] mashwɛ maŋ ni ji nɔnalɔi kɛ ohiafoi yɛ oteŋ, ni amɛkɛ amɛhiɛ aaafɔ̃ Yehowa gbɛi lɛ nɔ. Israel shwɛɛnɔ lɛ efeŋ nishaianii, ni amɛmaleŋ dɔŋŋ, ni asaŋ anaŋ shishiumɔ lilɛi yɛ amɛdaaŋ; ejaakɛ amɛaaye nii ni amɛaabumɔ shi, ni mɔ ko mɔ ko woŋ amɛhe gbeyei.”

5 Ehe baaba sɛɛnamɔ kɛha shwɛɛnii anɔkwafoi komɛi yɛ blema Yuda. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ amɛfee nii yɛ wiemɔi nɛɛ kɛ gbeekpamɔ naa akɛ: “Nyɛtaoa Yehowa sɛɛgbɛ, nyɛ shikpɔŋ lɛ nɔ heshibalɔi fɛɛ ni nyɛyeɔ emla lɛ nɔ lɛ! Nyɛtaoa jalɛ sɛɛgbɛ, nyɛtaoa heshibaa sɛɛgbɛ: ekolɛ aaaŋɔ nyɛ átee yɛ Yehowa mlifu gbi lɛ nɔ!”—Zefania 2:3.

6. Mɛni ba yɛ Zefania gbalɛ lɛ klɛŋklɛŋ mlibaa lɛ mli?

6 Yɛ Zefania gbalɛ lɛ klɛŋklɛŋ mlibaa mli lɛ, Nyɔŋmɔ gbala Yuda ni yeee anɔkwa lɛ toi kɛtsɔ Babilonia Jeŋ Hewalɛ lɛ ni eha ebaye enɔ kunim ni eŋɔ lɛ nom yɛ afi 607 D.Ŋ.B. lɛ nɔ. Ahere amɛteŋ mɛi komɛi ni Yeremia fata he lɛ ayiwala, ni mɛi krokomɛi hu tee nɔ amɛhi shi akɛ anɔkwafoi amɛha Yehowa yɛ nomŋɔɔ be lɛ mli. Yɛ afi 539 D.Ŋ.B. lɛ, Mediabii kɛ Persiabii ni yɔɔ Maŋtsɛ Koresh shishi lɛ butu Babilon. Aaafee afii enyɔ sɛɛ lɛ, Koresh wo akpɔ ko ni ha Israel shwɛɛnɔ ko ku amɛsɛɛ kɛtee amɛjakumaŋ. Yɛ be ni sa mli lɛ, ama Yerusalem sɔlemɔwe lɛ ekoŋŋ, ni ato osɔfoyeli lɛ ama shi ekoŋŋ koni atsɔɔ gbɔmɛi lɛ Mla lɛ. (Maleaki 2:7) No hewɔ lɛ Yehowa ha shwɛɛnɔ ni akɛ amɛ eba ekoŋŋ lɛ shwere—shii abɔ ni amɛkãa he amɛyeɔ anɔkwa lɛ.

7, 8. Zefania 3:14-17 gbalɛ wiemɔi lɛ kɔɔ namɛi ahe, ni mɛni hewɔ ohaa hetoo nakai?

7 Zefania gba efɔ̃ shi yɛ mɛi ni baaná nakai tswaa kɛ shimaa ekoŋŋ lɛ mli ŋɔɔmɔ lɛ ahe akɛ: “Lá nyamɔ lala, Zion biyoo! Bɔɔ oshe, Israel! Nya ni omli afilio kɛ otsui fɛɛ, Yerusalem biyoo! Yehowa ejie okojomɔi lɛ kɛtee, eshwie ohenyɛlɔ lɛ kɛjɛ ohe; Israel maŋtsɛ Yehowa lɛ yɛ oteŋ: osheŋ nɔ fɔŋ ko gbeyei dɔŋŋ! Nakai gbi lɛ nɔ lɛ aaakɛɛ Yerusalem akɛ: Kaashe gbeyei! Zion, kaaha onijiaŋ miigbɔjɔ! Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, yɛ oteŋ, nuu ekãalɔ ni aaanyɛ oyiwala ahere ni; eeenya ohe kɛ miishɛɛ, eeefee dioo yɛ esuɔmɔ lɛ mli, emli aaafili lɛ yɛ ohe kɛ nyamɔ lala.”—Zefania 3:14-17.

8 Nakai gbalɛ wiemɔi lɛ kɔɔ shwɛɛnii ni abua amɛnaa kɛjɛ Babilonia nomŋɔɔ lɛ mli ni akɛ amɛ ku sɛɛ kɛba amɛblematsɛmɛi ashikpɔŋ nɔ lɛ ahe. Áfee enɛ faŋŋ yɛ Zefania 3:18-20, he ni wɔkaneɔ yɛ akɛ: “Mɛi ni werɛ eho amɛhe yɛ kpee lɛ hewɔ, akɛni amɛkɛ kpee lɛ teŋ ejɛkɛ lɛ: mabua amɛnaa kɛaakpe, mɛi ni ahorabɔɔ kã amɛnɔ lɛ, onii ji amɛ. Naa, mikɛ ohaolɔi lɛ fɛɛ aaaye yɛ nakai be lɛ mli, ni mahere mɛi ni tsɔ̀ɔ lɛ ayiwala, ni mabua mɛi ni ashwie amɛ lɛ anaa, ni maŋɔ amɛ mafee yijiemɔ kɛ gbɛi yɛ shikpɔji fɛɛ ni agbe amɛhe guɔ yɛ nɔ lɛ anɔ. Nakai be lɛ mli lɛ maŋɔ nyɛ kɛaaba ekoŋŋ, ni nakai be lɛ mli lɛ mabua nyɛnaa; ejaakɛ maŋɔ nyɛ mafee gbɛi kɛ yijiemɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ majimaji fɛɛ mli, beni makpale nyɛ nomŋɔɔ lɛ kɛaaba ekoŋŋ yɛ nyɛ hiŋmɛiiaŋ lɛ, Yehowa kɛɛ.”

9. Te fɛɛ tɛŋŋ ni Yehowa fee gbɛi kɛha ehe yɛ Yuda hewɔ?

9 Bo lɛ susumɔ bɔ ni jeŋmaji ni ji Nyɔŋmɔ webii lɛ ahenyɛlɔi ni ebɔle amɛ lɛ ahe baajɔ̃ amɛhe aha! Babilon ni he wa lɛ eŋɔ Yudabii lɛ nom, ni hiɛnɔkamɔ ko kwraa bɛ akɛ abaaŋmɛɛ amɛhe. Agbɛnɛ amɛmaŋ lɛ kã shi amaŋfɔ. Shi kɛtsɔ Nyɔŋmɔ hewalɛ nɔ lɛ, akɛ amɛ ba amɛjakumaŋ ekoŋŋ yɛ afii 70 sɛɛ, yɛ be mli ni maji lɛ yaa amɛhiɛ kɛyabote hiɛkpatamɔ mli lɛ. Mɛɛ gbɛi po Yehowa fee kɛha ehe nɛkɛ kɛtsɔ shwɛɛnii anɔkwafoi lɛ ni ekɛ amɛ ba ekoŋŋ lɛ nɔ! Eha amɛfee ‘gbɛi kɛ yijiemɔ yɛ gbɔmɛi lɛ fɛɛ ateŋ.’ Kwɛ bɔ ni amɛsɛɛkuu lɛ kɛ yijiemɔ baha Yehowa kɛ mɛi ni egbɛi kã amɛnɔ lɛ!

Awó Yehowa Jamɔ Nɔ Gojoo

10, 11. Mɛɛ be Zefania gbalɛ lɛ mlibaa wulu lɛ baaba mli, ni te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ enɛ?

10 Tswaa kɛ shimaa kroko hu ba yɛ Ŋmɛnɛŋmɛnɛ Beaŋ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli beni Yesu Kristo bua Israel shwɛɛnɔ ko naa kɛba anɔkwa jamɔ he lɛ. Enɛ ji nɔ ni baaba lɛ he mfoniri, ejaakɛ tswaa kɛ shimaa wulu lɛ yɛ wɔsɛɛ be mli lolo. Mika gbalɛ lɛ gba fɔ̃ shi akɛ: “Aaaba mli akɛ naagbee gbii lɛ amli lɛ Yehowa we gɔŋ lɛ aaama shi yɛ gɔji lɛ ayiteaŋ, ni aaawo enɔ fe gɔŋkpɔi lɛ; ni majimaji aaaho kɛaaba he.”—Mika 4:1.

11 Mɛɛ be enɛ baaba mli? Taakɛ gbalɛ lɛ kɛɛ lɛ, yɛ “naagbee gbii lɛ amli”—hɛɛ, yɛ “naagbee gbii” nɛɛ amli. (2 Timoteo 3:1) Enɛ baaba mli dani yiwalɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ baaba naagbee, yɛ be mli ni maji lɛ jáa apasa nyɔŋmɔi lolo lɛ. Mika 4:5 kɛɛ: “Majimaji lɛ fɛɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ nyiɛɔ yɛ enyɔŋmɔ gbɛi amli.” Ni anɔkwa jálɔi lɛ hu? Mika gbalɛ lɛ haa hetoo: “Shi wɔ lɛ wɔɔnyiɛ yɛ Yehowa, wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ, gbɛi amli kɛaatee naanɔi anaanɔ!”

12. Áwo anɔkwa jamɔ nɔ yɛ naagbee gbii nɛɛ amli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

12 No hewɔ lɛ, yɛ naagbee gbii nɛɛ amli lɛ, “Yehowa we gɔŋ lɛ [ebama] shi [shiŋŋ] yɛ gɔji lɛ ayiteaŋ.” Akɛ Yehowa anɔkwa jamɔ ni kwɔ gojoo lɛ ebama shi ekoŋŋ, akɛma shi shiŋŋ, ni áwo nɔ fe jamɔi krokomɛi fɛɛ. Taakɛ Mika gbalɛ lɛ hu gba fɔ̃ shi lɛ, “majimaji aaaho kɛaaba he.” Ni mɛi ni tsuɔ anɔkwa jamɔ he nii lɛ ‘baanyiɛ yɛ Yehowa, amɛ-Nyɔŋmɔ lɛ, gbɛi amli kɛaatee naanɔi anaanɔ.’

13, 14. Mɛɛ be je lɛ bote ‘egbii lɛ anaagbee fã lɛ’ mli, ni kɛjɛ no sɛɛ kɛbaa nɛɛ mɛni etee nɔ yɛ anɔkwa jamɔ gbɛfaŋ?

13 Nibii ni baa ni haa Biblia gbalɛ baa mli lɛ tsɔɔ akɛ je nɛɛ bote ‘gbii lɛ anaagbee fã lɛ mli’—enaagbee gbii lɛ—yɛ afi 1914. (Marko 13:4-10) Yinɔsane tsɔɔ akɛ Yehowa bɔi mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ shwɛɛnɔ ni yeɔ anɔkwa ni yɔɔ ŋwɛi hiɛnɔkamɔ lɛ anaabuamɔ ekoŋŋ kɛba anɔkwa jamɔ mli. Nɔ ni enyiɛ enɛ sɛɛ ji “asafo babaoo . . . ni jɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ akutsei kɛ maji kɛ majianɔ wiemɔi” amli—ní yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shikpɔŋ nɔ kɛya naanɔ lɛ anaabuamɔ.—Kpojiemɔ 7:9.

14 Kɛjɛ Jeŋ Ta I be lɛ mli kɛbaa aahu kɛbashi wɔgbii nɛɛ amli lɛ, jamɔ ni mɛi ni Yehowa gbɛi kã amɛnɔ lɛ kɛhaa lɛ lɛ etee hiɛ waa yɛ egbɛtsɔɔmɔ shishi. Kɛjɛ mɛi ni shɛɔ akpei fioo yɛ Jeŋ Ta I be lɛ mli lɛ, Yehowa jalɔi ayifalɛ shɛɔ aaafee akpekpei ekpaa bianɛ, ni abua amɛnaa awo asafoi aaafee 91,000 mli yɛ shikpɔji 235 nɔ. Daa afi lɛ, Maŋtsɛyeli shiɛlɔi nɛɛ kɛ nɔ ni fe ŋmɛlɛtswai akpekpei toi akpe tsuɔ nii kɛjieɔ Nyɔŋmɔ yi yɛ faŋŋ mli. Eyɛ faŋŋ akɛ, nɛkɛ Yehowa Odasefoi nɛɛ miiha Yesu gbalɛ wiemɔi nɛɛ miiba mli, akɛ: “Aaashiɛ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa nɛɛ atsɔɔ je nɛŋ fɛɛ, ní akɛye jeŋmaji lɛ fɛɛ odase; ni no dani naagbee lɛ aaaba.”—Mateo 24:14.

15. Zefania 2:3 miiba mli bianɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

15 Zefania 3:17 kɛɔ akɛ: “Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, yɛ oteŋ, nuu ekãalɔ ni aaanyɛ oyiwala ahere ni.” Mumɔŋ shweremɔ ni Yehowa tsuji náa mli ŋɔɔmɔ yɛ nɛkɛ naagbee gbii nɛɛ amli lɛ jɛ amɛ-Nyɔŋmɔ lɛ ni ‘yɔɔ amɛteŋ’ akɛ amɛ Nyɔŋmɔ ni yɔɔ hewalɛ fe fɛɛ lɛ hewɔ. Enɛ ji anɔkwale ŋmɛnɛ taakɛ eji beni asaa atswa blema Yuda ama shi ekoŋŋ yɛ afi 537 D.Ŋ.B. lɛ. No hewɔ lɛ wɔbaanyɛ wɔna bɔ ni Zefania 2:3 náa emlibaa ni da yɛ wɔbe nɛɛ mli beni ekɛɔ akɛ: ‘Nyɛtaoa Yehowa sɛɛgbɛ, nyɛ shikpɔŋ lɛ nɔ heshibalɔi fɛɛ’ lɛ. Yudafoi lɛ ateŋ shwɛɛnii ni ku amɛsɛɛ kɛjɛ Babilon nomŋɔɔ mli yɛ afi 537 D.Ŋ.B. lɛ fata mɛi ni wiemɔ ni ji “fɛɛ” lɛ kɔɔ amɛhe lɛ he. Amrɔ nɛɛ amɛdamɔ shi kɛha shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ majimaji fɛɛ mli heshibalɔi, mɛi ni kɛ miishɛɛ hereɔ jeŋ muu fɛɛ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ lɛ nɔ, ní hoɔ yuu kɛbaa “Yehowa we gɔŋ lɛ” nɔ lɛ.

Anɔkwa Jamɔ Shwereɔ

16. Mɛni eeenyɛ efee akɛ wɔhenyɛlɔi lɛ feɔ yɛ Yehowa webii ashweremɔ yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ lɛ hewɔ?

16 Yɛ afi 537 D.Ŋ.B. sɛɛ lɛ, mɛi ni yɔɔ maji ni bɛŋkɛ lɛ amli lɛ ateŋ mɛi pii anaa kpɛ amɛhe yɛ Nyɔŋmɔ tsuji ni akɛ amɛ eba anɔkwa jamɔ he yɛ amɛjakumaŋ ekoŋŋ lɛ hewɔ. Ni kɛlɛ, kɛ́ akɛto he lɛ, nakai tswaa kɛ shimaa ekoŋŋ lɛ ba yɛ gbɛ bibioo nɔ. Ani obaanyɛ osusu nɔ ni mɛi komɛi—Nyɔŋmɔ webii ahenyɛlɔi lɛ po—wieɔ, yɛ amrɔ nɛɛ ni amɛnaa Yehowa tsuji ni yɔɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ lɛ ayifalɛ, shweremɔ, kɛ hiɛyaa hewɔ lɛ he? Ŋwanejee ko bɛ he akɛ nɛkɛ henyɛlɔi nɛɛ ateŋ mɛi komɛi nu he tamɔ Farisifoi lɛ beni amɛna bɔ ni gbɔmɛi ke yuu kɛtee Yesu ŋɔɔ lɛ. Amɛbolɔ akɛ: “Naa, je lɛ efã kɛnyiɛ esɛɛ lɛ.”—Yohane 12:19.

17. Mɛni niŋmalɔ ko wie yɛ Yehowa Odasefoi ahe, ni mɛɛ shweremɔ amɛná?

17 Nilelɔ Kpanaa Charles S. Braden kɛɛ yɛ ewolo ni ji These Also Believe lɛ mli akɛ: ‘Yehowa Odasefoi kɛ amɛ odaseyeli lɛ ekpa shikpɔŋ nɔ he fɛɛ he. Abaanyɛ akɛɛ yɛ anɔkwale mli akɛ, jamɔ kuu ko kwraa bɛ je lɛŋ ni kɛ ekãafeemɔ kɛ shifimɔ babaoo tsuɔ nii yɛ mɔdɛŋ ni amɛbɔɔ koni amɛgbɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ amɛshwã lɛ mli fe Yehowa Odasefoi. Ebaanyɛ eba akɛ nɛkɛ kuu nɛɛ ahe baaya nɔ awa kɛya hiɛ be fɛɛ be.’ Kwɛ bɔ ni esane lɛ ja ha! Beni eŋma nakai wiemɔi lɛ aaafee afii 50 ni eho nɛ lɛ, no mli lɛ Odasefoi aaashɛ 300,000 pɛ yɔɔ ni shiɛɔ yɛ jeŋ fɛɛ. Mɛni ebaakɛɛ ŋmɛnɛ, beni nakai yibɔ lɛ toi 20 shiɛɔ sanekpakpa lɛ bianɛ—aaafee akpekpei ekpaa lɛ?

18. Mɛni ji naabu krɔŋŋ lɛ, ni namɛi Nyɔŋmɔ kɛha?

18 Nyɔŋmɔ tsɔ egbalɔ lɛ nɔ ekɛ shiwoo ha akɛ: “No mli lɛ maŋɔ naabu krɔŋŋ maha majimaji, koni amɛ fɛɛ kwa amɛtsɛ́ Yehowa gbɛi lɛ, koni amɛkɛ gbee kome asɔmɔ lɛ.” (Zefania 3:9) Yehowa Odasefoi ji mɛi ni tsɛɔ Yehowa gbɛi, ní amɛkɛ ekomefeemɔ sɔmɔɔ lɛ yɛ suɔmɔ kpãa ni tseee mli yɛ naagbee gbii nɛɛ amli—hɛɛ, ‘kɛ gbee kome.’ Amɛji mɛi ni Yehowa kɛ naabu krɔŋŋ eha amɛ lɛ. Nɔ ni fata naabu krɔŋŋ nɛɛ he ji anɔkwale ni kɔɔ Nyɔŋmɔ kɛ eyiŋtoi ahe lɛ he shishinumɔ ni ja. Yehowa pɛ kɛ shishinumɔ nɛɛ haa kɛtsɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ. (1 Korintobii 2:10) Namɛi ekɛ emumɔ lɛ eha? “Mɛi ni boɔ lɛ toi akɛ nɔyelɔ lɛ” pɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 5:32, NW) Yehowa Odasefoi pɛ sumɔɔ ni amɛbo Nyɔŋmɔ toi akɛ Nɔyelɔ yɛ nɔ fɛɛ nɔ mli. No hewɔ ni amɛnine shɛɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ nɔ ni amɛwieɔ wiemɔ krɔŋŋ, ni ji anɔkwale ni kɔɔ Yehowa kɛ enaakpɛɛ yiŋtoi lɛ ahe lɛ. Amɛkɛ naabu krɔŋŋ lɛ tsuɔ nii ni amɛkɛjieɔ Yehowa yi yɛ jeŋ fɛɛ yɛ gbɛ ni da waa ni yaa hiɛ nɔ.

19. Naabu krɔŋŋ lɛ wiemɔ kɔɔ mɛni he?

19 Naabu krɔŋŋ lɛ wiemɔ lɛ kɔɔɔ anɔkwale lɛ ni wɔɔhe wɔye ni wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi enɛ kɛkɛ lɛ he, shi esa akɛ mɔ aha ejeŋba kɛ Nyɔŋmɔ mlai kɛ eshishitoo anɔkwalei lɛ hu akpã gbee. Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ nyiɛ Yehowa ni ataoɔ lɛ kɛ naabu krɔŋŋ ni akɛwieɔ lɛ hiɛ. Susumɔ nɔ ni amɛtsu lɛ he okwɛ! Eyɛ mli akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ayibɔ eba shi ni amɛshɛɛɛ 8,700 moŋ, shi mɛi krokomɛi ní naa shɛɔ aaafee akpekpei ekpaa miikase amɛ hemɔkɛyeli lɛ kɛtsɔ Yehowa sɛɛgbɛ ni amɛtaoɔ kɛ naabu krɔŋŋ lɛ wiemɔ nɔ. Mɛnɛɛmɛi ji asafo babaoo ni jɛ majimaji fɛɛ mli ni naa Yesu kpɔmɔ afɔleshaa lɛ mli hemɔkɛyeli, ni amɛkɛ sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ haa lɛ yɛ Nyɔŋmɔ mumɔŋ sɔlemɔtsu lɛ shikpɔŋ nɔ kpo lɛ nɔ lɛ, ni amɛbaaje “amanehulu kpeteŋkpele lɛ” ni etsɛŋ ebaaba jeŋ ni ejaaa nɛɛ nɔ lɛ mli shweshweeshwe.—Kpojiemɔ 7:9, 14, 15.

20. Mɛni kã anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ mɛi ni feɔ asafo babaoo lɛ ahiɛ?

20 Abaaha asafo babaoo lɛ abote Nyɔŋmɔ jalɛ jeŋ hee lɛ mli. (2 Petro 3:13) Yesu Kristo kɛ mɛi 144,000 ni afɔ amɛ mu lɛ ni átee amɛ shi kɛtee ŋwɛi shihilɛ mli koni amɛkɛ lɛ ayasɔmɔ akɛ maŋtsɛmɛi kɛ osɔfoi lɛ baafee shikpɔŋ nɔ nɔyeli kuu hee lɛ. (Romabii 8:16, 17; Kpojiemɔ 7:4; 20:6) Mɛi ni baaje amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli shweshweeshwe lɛ baatsu nii ni amɛfee shikpɔŋ lɛ paradeiso, ni amɛbaaya nɔ amɛkɛ naabu krɔŋŋ ni Nyɔŋmɔ kɛha amɛ lɛ awie. Yɛ shishitoo mla naa lɛ, wiemɔi nɛɛ kɔɔ amɛhe: “Obii lɛ fɛɛ aaafee Yehowa kaselɔi, ni maha obii lɛ hejɔlɛ babaoo. Aaaŋɔo ama shi yɛ jalɛ mli.”—Yesaia 54:13, 14.

Nitsɔɔmɔ Nitsumɔ ni Da Fe Fɛɛ yɛ Yinɔsane Mli

21, 22. (a) Taakɛ atsɔɔ yɛ Bɔfoi lɛ Asaji 24:15 lɛ, namɛi ehe baahia ni atsɔɔ amɛ naabu krɔŋŋ lɛ? (b) Mɛɛ nitsɔɔmɔ nitsumɔ ni eko kɛ lɛ yeee egbɔ baaya nɔ yɛ shikpɔŋ nɔ yɛ Maŋtsɛyeli nɔyeli shishi?

21 Kuu ko ni da waa ni abaaha amɛná hegbɛ ni amɛkase naabu krɔŋŋ lɛ yɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ ji mɛi ni awie amɛhe yɛ Bɔfoi lɛ Asaji 24:15 lɛ, ni kɛɔ akɛ: “Gbohiiashitee baaba, ni jalɔi kɛ mɛi ni ejaaa fɛɛ baate shi” lɛ. Yɛ blema beaŋ lɛ, gbɔmɛi akpekpei toi akpei abɔ hi shi ni amɛgboi ni amɛbɛ Yehowa he anɔkwa nilee. Ekɛ amɛ baaba wala mli ekoŋŋ yɛ gbɛjianɔtoo kpakpa naa. Ni ehe baahia ni atsɔɔ mɛi ni átee amɛ shi nɛɛ naabu krɔŋŋ lɛ.

22 Mɛɛ hegbɛ ebaaji nɛkɛ akɛ aaaná nakai nitsɔɔmɔ nitsumɔ kpeteŋkpele lɛ mli gbɛfaŋnɔ! Ebaafee nitsɔɔmɔ nitsumɔ kpeteŋkpele ni fe fɛɛ eko yɛ adesai ayinɔsane mli. Abaatsu fɛɛ he nii yɛ Kristo Yesu ni yɔɔ Maŋtsɛyeli hewalɛ mli lɛ ejurɔfeemɔ nɔyeli lɛ shishi. Yɛ enɛ hewɔ lɛ, yɛ naagbee lɛ adesai baaná Yesaia 11:9 mlibaa, ni kɛɔ akɛ: “Shikpɔŋ lɛ nɔ aaayi obɔ kɛ Yehowa he nilee lɛ, tamɔ bɔ ni nu hà ŋshɔ shishi lɛ.”

23. Mɛni hewɔ obaakɛɛ akɛ wɔná hegbɛ kpeteŋkpele akɛ Yehowa webii lɛ?

23 Kwɛ hegbɛ ni wɔná yɛ naagbee gbii nɛɛ amli, akɛ wɔɔsaa wɔhe wɔha nakai naakpɛɛ be ni kã wɔhiɛ lɛ, beni Yehowa he nilee aaayi shikpɔŋ nɔ obɔ lɛɛlɛŋ lɛ! Ni kwɛ hegbɛ ni wɔná amrɔ nɛɛ akɛ wɔɔfee Nyɔŋmɔ webii, mɛi ni miiná gbalɛ wiemɔi ni aŋma yɛ Zefania 3:20 lɛ mlibaa kpeteŋkpele lɛ mli gbɛfaŋnɔ! Jɛmɛ wɔnaa nɔmimaa ni Yehowa kɛha lɛ yɛ, akɛ: “Maŋɔ nyɛ mafee gbɛi kɛ yijiemɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ majimaji fɛɛ mli.”

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Zefania gbalɛ ni kɔɔ tswaa kɛ shimaa ekoŋŋ lɛ he lɛ ená mɛɛ mlibaai?

• Anɔkwa jamɔ miishwere yɛ naagbee gbii nɛɛ amli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

• Mɛɛ nitsɔɔmɔ nitsumɔ kpeteŋkpele ko baaya nɔ yɛ jeŋ hee lɛ mli?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 25]

Yehowa webii ku amɛsɛɛ kɛba amɛshikpɔŋ nɔ koni amɛbato jamɔ krɔŋŋ amɛma shi ekoŋŋ. Ani ole nɔ ni enɛ tsɔɔ ŋmɛnɛ?

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 26]

Yehowa Odasefoi kɛ Biblia mli shɛɛ sane ni shɛjeɔ mɔ mii lɛ haa gbɔmɛi kɛtsɔɔ “naabu krɔŋŋ” lɛ wiemɔ nɔ