Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Jwɛŋmɔ Nyɔŋmɔ Naakpɛɛ Nitsumɔi lɛ Ahe

Jwɛŋmɔ Nyɔŋmɔ Naakpɛɛ Nitsumɔi lɛ Ahe

Jwɛŋmɔ Nyɔŋmɔ Naakpɛɛ Nitsumɔi lɛ Ahe

“Yehowa, mi-Nyɔŋmɔ, onaakpɛɛ nii ni otsuɔ kɛ ojwɛŋmɔi ní ojwɛŋɔ yɛ wɔhe lɛ fá naakpa. Nɔ ko bɛ ni aaanyɛ aŋɔto ohe!”—LALA 40:6.

1, 2. Mɛɛ Nyɔŋmɔ naakpɛɛ nitsumɔi lɛ ahe odaseyeli wɔyɔɔ, ni esa akɛ enɛ akanya wɔ ni wɔfee mɛni?

KƐJI akɛ okane Biblia lɛ, obaanyɛ ona amrɔ nɔŋŋ akɛ Nyɔŋmɔ fee naakpɛɛ nibii kɛha eblema webii ni ji Israel. (Yoshua 3:5; Lala 106:7, 21, 22) Kɛji akɛ Yehowa kɛ ehe wooo adesai asaji amli bianɛ yɛ nakai gbɛ no po lɛ, wɔnaa enaakpɛɛ nitsumɔi lɛ ahe odaseyeli babaoo ni ebɔle wɔhe kɛkpe. No hewɔ lɛ, wɔyɛ yiŋtoo ni wɔɔdamɔ nɔ wɔfata lalatsɛ lɛ he ni wɔkɛɛ akɛ: “Yehowa, kwɛ bɔ ni onitsumɔi lɛ fá ha! Nilee okɛfee fɛɛ; shikpɔŋ lɛ nɔ eyi tɔ kɛ onibɔɔ nii lɛ!”—Lala 104:24; 148:1-5.

2 Mɛi pii kuɔ amɛhiɛ amɛshwieɔ Bɔlɔ lɛ nitsumɔi ahe odaseyeli ni mli kã shi faŋŋ lɛ anɔ loo amɛkpoɔ. (Romabii 1:20) Shi, wɔbaafee jogbaŋŋ akɛ wɔɔjwɛŋ he koni wɔmu saji anaa yɛ wɔshidaamɔ kɛ nitsumɔ ni kã wɔnɔ yɛ wɔ-Bɔlɔ lɛ hiɛ lɛ he. Hiob yitsei 38 kɛyashi 41 ji yelikɛbuamɔ nɔ̃ ni nɔ bɛ yɛ enɛ mli, ejaakɛ Yehowa tsɛ Hiob jwɛŋmɔ yisɛɛ kɛtee E-naakpɛɛ nitsumɔi lɛ fãi komɛi anɔ. Susumɔ saji otii komɛi ni Nyɔŋmɔ tee amɛ shi lɛ ahe okwɛ.

Nitsumɔi Wuji ni Yɔɔ Naakpɛɛ

3. Taakɛ aŋma afɔ̃ shi yɛ Hiob 38:22, 23, 25-29 lɛ, mɛni nibii Nyɔŋmɔ bi he sane?

3 Be shɛ ni Nyɔŋmɔ bi Hiob akɛ: “Ani obote snoo fiasei lɛ amli, loo ona nyɔŋmɔŋtɛi afiasei lɛ pɛŋ, nii ní mitsi naa mito toigbalamɔ be, kɛ nɔmɔ kɛ tawuu gbi lɛ?” Snoo kɛ nyɔŋmɔŋtɛi efee shihilɛ lɛ fã yɛ wɔ shikpɔŋ nɛɛ nɔ hei srɔtoi babaoo. Nyɔŋmɔ tee nɔ akɛ: “Namɔ gbála nujɔɔi ha nugbɔnɛmɔ, loo gbɛ eha nugbɔmɔshiimɔi asarawai lɛ, ní eha nugbɔ anɛ yɛ shikpɔŋ ní mɔ ko mɔ ko bɛ nɔ, kɛ ŋã nɔ he ni adesa ko bɛ lɛ, ní eha olɛŋlɛ kɛ shikpɔŋ folo atɔ, ní esaa eha jwɛifɔ hee hu akwɛ̃? Ani nugbɔnɛmɔ yɛ tsɛ? aloo namɔ fɔ́ bɔ́ kulibii lɛ hu? Namɔ musu mli nutɛ jɛ? ni namɔ fɔ́ ŋwɛi bɔ́ ní efi hu?”—Hiob 38:22, 23, 25-29.

4-6. Mɛɛ shishinumɔ naa snoo he nilee ni gbɔmɔ yɔɔ lɛ yeee emuu yɛ?

4 Ekolɛ mɛi ni hiɔ shi yɛ shihilɛi ni akɛ oyaiyeli tsuɔ nii yɛ mli lɛ ateŋ ni esa akɛ amɛfã gbɛ lɛ baabu snoo akɛ eji gbɛtsii nii ko kɛkɛ. Ni kɛlɛ, mɛi krokomɛi babaoo buɔ snoo akɛ nɔ ko ni yɔɔ fɛo, ekɛ fɛi be mli naakpɛɛ nii ni gbeleɔ gbɛ kɛhaa nifeemɔi krɛdɛɛi baa. Akɛni Nyɔŋmɔ sanebimɔ lɛ yɔɔ ojwɛŋmɔ mli hewɔ lɛ, ani oyɛ snoo he nilee diɛŋtsɛ, yɛ bɔ ni etamɔ ha po he? Oo, wɔle bɔ ni emli ekomɛi pii tamɔ, ekolɛ kɛjɛ snoo ni abua naa ashwie shi babaoo lɛ ahe mfonirii amli loo snoo babaoo ni wɔna eko diɛŋtsɛ ni jeee yɛ mfonirii amli lɛ hewɔ. Shi snoo fufuji komekomei lɛ hu? Ani ole bɔ ni amɛtamɔ ha, ekolɛ beni opɛi bɔ ni amɛji diɛŋtsɛ lɛ mli okwɛ kɛjɛ shishijee lɛ?

5 Mɛi komɛi efite afii nyɔŋmai abɔ ni amɛkɛmiikase snoo fufuji ahe nii ni amɛkɛmiifee ehe mfoniri. Aaafee ais ni mli tse keŋkeŋ tamɔ ashwishwɛ ni ashɔ̃ amɛ ni ato amɛhe gbɛjianɔ bibiibibii fɛfɛo yɔɔ snoo fufuji lɛ ateŋ ekome mli. Wolo ni atsɛɔ lɛ Atmosphere lɛ kɛɔ akɛ: “Snoo fufuji srɔtoi ni bɛ naagbee lɛ ji nii ni ale jogbaŋŋ, ni eyɛ mli akɛ jeŋ nilelɔi maa nɔ mi doo akɛ adebɔɔ mla ko bɛ ni guɔ eko ni aaatamɔ ekroko pɛpɛɛpɛ moŋ, shi anako fufuji nɛɛ eko ni tamɔ ekroko ko dã. Emli ewuji lɛ ahe niiamlitaomɔ ji nɔ ni . . . Wilson A. Bentley kɛ nɔ ni fe afii 40 tsu he nii ni ekɛmiipɛi mli ni ekɛmiifee snoo fufuji mfoniri kɛtsɔ shwɛde nɔ, ni enaaa eko ni yɔɔ srɔto ni je amɛhe pɛpɛɛpɛ.” Ni kɛji akɛ yɛ nɔ ni efɔɔɔ kaa lɛ gbɛfaŋ lɛ, ana enyɔ ko ni ji hãaji po lɛ, ani enɛ baatsake bɔ ni snoo fufuji babaoo nɛɛ yɔɔ naakpɛɛ waa ha lɛ?

6 Kaimɔ sane ni Nyɔŋmɔ bi lɛ, akɛ: “Ani obote snoo fiasei lɛ amli?” Mɛi pii susuɔ atatui ahe akɛ nomɛi ji snoo fiasei lɛ. Ani obaanyɛ osusu ni ooya fiasei nɛɛ amli koni oyakane snoo fufuji bibiibibii ni mli tse keŋkeŋ lɛ srɔtoi babaoo ni anaaa naa lɛ ni oyakase bɔ ni fee ni amɛba lɛ ahe nii? Jeŋ nilee he ensaiklopedia ko kɛɔ akɛ: “Bɔ ni ais lɛ teŋgbɛ, ni he hiaa koni eha atatui amli nu kulibii afi tamɔ nyɔŋmɔŋtɛi yɛ kɔɔyɔɔ mli wuruduu-feemɔ ni shɛɔ aaafee susumɔ -40°F (-40°C) susumɔ naa lɛ yɔɔ ha kɛ eshishijee lɛ bɛ faŋŋ lolo.”—Lala 147:16, 17; Yesaia 55:9, 10.

7. Te nilee ni adesa yɔɔ yɛ nugbɔnɛmɔ he lɛ mli lɛɛ ha tɛŋŋ?

7 Aloo nugbɔnɛmɔ hu? Nyɔŋmɔ bi Hiob akɛ: “Ani nugbɔmɔnɛmɔ yɛ tsɛ? aloo namɔ fɔ bɔ́ kulibii lɛ hu?” Nakai jeŋ nilee he ensaiklopedia lɛ nɔŋŋ kɛɔ akɛ: “Akɛni kɔɔyɔŋ nifeemɔi yɔɔ hwanyaŋŋ kɛ tsakemɔi babaoo ni yaa nɔ yɛ lamɔ kɛ kɔɔyɔɔ mli nibii bibiibibii lɛ amli hewɔ lɛ, etamɔ nɔ ni anyɛɛɛ atsɔɔ bɔ ni feɔ kɛ gbɛ ni atatui kɛ nugbɔnɛmɔ jeɔ shishi lɛ mli fitsofitso.” Kɛ́ aaatsɔɔ mli kuku lɛ, jeŋ nilelɔi eka amɛyiŋ amɛtsɔɔ nibii pii, shi amɛnyɛɛɛ amɛtsɔɔ nugbɔnɛmɔ mli kɛmɔ shi. Ni kɛlɛ ole akɛ nui ni he hiaa lɛ nɛɔ, ni eshwieɔ wɔ shikpɔŋ lɛ nɔ nu, ehaa kwɛ̃ɛnii ayi náa wala, ni ehaa wala hiɔ shi ni wala feɔ nɔ ni ŋɔɔ.

8. Mɛni hewɔ Paulo wiemɔi ni aŋma afɔ̃ shi yɛ Bɔfoi lɛ Asaji 14:17 lɛ sa jogbaŋŋ nakai lɛ?

8 Ani okpɛlɛŋ bɔ ni bɔfo Paulo mu sane naa eha lɛ nɔ? Ewo mɛi krokomɛi ahewalɛ ni amɛna odaseyeli ni tsɔɔ Mɔ ni tsuɔ nɛkɛ naakpɛɛ nitsumɔi nɛɛ. Paulo wie Yehowa Nyɔŋmɔ he akɛ: “Efɔ̃ɔɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe odaseyeli, shi moŋ efeɔ ejurɔ ni ehaa nugbɔ jɛɔ ŋwɛi nɛɔ haa nyɛ, kɛ afii ni baa nii pii hu, ekɛ ŋmãa kɛ miishɛɛ woɔ nyɛtsuiiaŋ obɔ.”—Bɔfoi lɛ Asaji 14:17; Lala 147:8.

9. Nyɔŋmɔ naakpɛɛ nitsumɔi lɛ jieɔ ehewalɛ kpele lɛ kpo yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

9 Sanebimɔ ko bɛ he akɛ naakpɛɛ nitsumɔi ni sɛɛnamɔ yɔɔ he nɛɛ Afeelɔ yɛ nilee kɛ hewalɛ babaoo. Yɛ ehewalɛ gbɛfaŋ lɛ, susumɔ enɛ he okwɛ: Akɛɔ akɛ nugbɔshiimɔi kɛ egbálamɔi aaafee 45,000 yaa nɔ daa gbi, nɔ ni fe akpekpei 16 daa afi. Enɛ tsɔɔ akɛ aaafee 2,000 miiya nɔ bianɛ. Nugbɔshiimɔ kɛ egbálamɔ kome mli atatui ni yɔɔ hwanyaŋŋ lɛ kɛ hewalɛ ni tamɔ nuklea okplɛmii ni aŋmɛɛ he ashwie shi yɛ Jeŋ Ta II mli lɛ nyɔŋma loo nɔ ni fa fe nakai bɔleɔ ehe waa. Onaa nakai hewalɛ lɛ eko tamɔ sarawagbamɔ. Yɛ gbeyei ni eyɔɔ lɛ sɛɛ lɛ, sarawagbamɔ yeɔ ebuaa jogbaŋŋ ni efeɔ kɔɔyɔɔ ni ji naitrojen lɛ sui komɛi ni boteɔ shikpɔŋ sũ mli ni kwɛ̃ɛnii gbalaa enɛɛmɛi akɛ adebɔɔ nibii ni haa niyenii baa babaoo. No hewɔ lɛ, sarawagbamɔ ji hewalɛ ni ajie lɛ kpo, shi ekɛ sɛɛnamɔi diɛŋtsɛ hu baa.—Lala 104:14, 15.

Te Esaa Ohe Ehaa Tɛŋŋ?

10. Te obaaha sanebimɔi ni anaa yɛ Hiob 38:33-38 lɛ ahetoo oha tɛŋŋ?

10 Susumɔ ohe akɛ oyɛ shihilɛ ni Hiob yɔɔ mli lɛ mli, ni Nyɔŋmɔ Ofe lɛ miibi bo sane. Obaakpɛlɛ nɔ lɛɛlɛŋ akɛ mɛi pii susuuu Nyɔŋmɔ naakpɛɛ nitsumɔi lɛ ahe babaoo tsɔ ko. Yehowa miibibii wɔ saji ni wɔkane yɛ Hiob 38:33-38 lɛ. “Ani ole ŋwɛi akpɔi lɛ? aloo bo oto bɔ ni eye shikpɔŋ lɛ nɔ eha? Ani bo owóɔ ogbee nɔ kɛyaa atatuiaŋ, ni nu afua bahaa ohe lɛ? Ani bo otsuɔ sarawai ni amɛyaa, ani amɛkɛɔo akɛ: Naa wɔ! lɛ? Namɔ kɛ nilee wo sabai amli? loo namɔ kɛ jwɛŋmɔ wo yitsoŋ? Namɔ nyɛɔ kaneɔ atatui kɛ nilee? Ni ŋwɛi tɔi lɛ, namɔ kpoɔ amɛnaa shi, ni akpɔtɔɔ sũ afeɔ ŋmɔtɔ, ni sũ kukulii kpɛtɛɔ amɛhe lɛ?”

11, 12. Mɛni ji nibii komɛi ni yeɔ odase akɛ Nyɔŋmɔ ji naakpɛɛ nitsumɔi Afeelɔ lɛ?

11 Saji otii ni Elihu bi Hiob lɛ ateŋ fioo komɛi pɛ he wɔwie lɛ, ni wɔkadi sanebimɔi ni Yehowa bi Hiob ni eha hetoo “tamɔ nuu” lɛ ekomɛi. (Hiob 38:3) Wɔkɛɛ “ekomɛi” ejaakɛ Nyɔŋmɔ gbala jwɛŋmɔ lolo kɛba adebɔɔ mli nibii krokomɛi ni sa kadimɔ hu nɔ yɛ Hiob yitsei 38 kɛ 39. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, etsĩ ŋwɛi ŋulamii atã. Namɔ le amɛmlai kɛ akpɔi lɛ fɛɛ? (Hiob 38:31-33) Yehowa gbala Hiob jwɛŋmɔ kɛtee kooloi komɛi anɔ—jata kɛ kwaakwaalabite, tɛsaaiaŋ too kɛ ŋaŋ teji, wuo kɛ duguma, agbɛnɛ okpɔŋɔ kɛ okropɔŋ. Ni tsɔɔ akɛ, Nyɔŋmɔ bi Hiob kɛji akɛ lɛ ji mɔ ni ha nɛkɛ kooloi srɔtoi nɛɛ ná amɛhe kadimɔ sui ni haa ayɔseɔ amɛ lɛ, ní no haa amɛhiɔ shi ni amɛshwereɔ lɛ. Ekolɛ obaanya nɛkɛ yitsei nɛɛ akasemɔ he, titri lɛ kɛji akɛ osumɔɔ okpɔŋɔi loo kooloi krokomɛi asane.—Lala 50:10, 11.

12 Obaanyɛ opɛi Hiob yitsei 40 kɛ 41 lɛ hu mli, he ni Yehowa kɛɛ Hiob ekoŋŋ yɛ akɛ eha sanebimɔi ni kɔɔ bɔɔ nii pɔtɛɛ enyɔ ko he lɛ ahetoo yɛ lɛ. Wɔnuɔ shishi akɛ amɛji nuŋshuɔ ni da ni yɔɔ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ waa lɛ kɛ Nilo baa (Leviatan) lɛ ni asheɔ lɛ gbeyei waa lɛ. Eko fɛɛ eko ji adebɔɔ mli naakpɛɛ nii yɛ lɛ diɛŋtsɛ egbɛ nɔ ní esa akɛ wɔgbala wɔjwɛŋmɔ kɛya nɔ. Agbɛnɛ nyɛhaa wɔkwɛa bɔ ni esa akɛ wɔmu saji anaa wɔha.

13. Saji ni Nyɔŋmɔ bi Hiob lɛ ná enɔ hewalɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ, ni te esa akɛ nɛkɛ saji nɛɛ aná wɔnɔ hewalɛ aha tɛŋŋ?

13 Hiob yitso 42 lɛ tsɔɔ wɔ bɔ ni saji ni Nyɔŋmɔ bi lɛ ná Hiob nɔ hewalɛ eha. Yɛ shishijee mli lɛ Hiob gbala jwɛŋmɔ kɛba lɛ diɛŋtsɛ kɛ mɛi krokomɛi anɔ tsɔ. Shi akɛni Hiob kpɛlɛ jajemɔ ni yɔɔ faŋŋ ni jɛ Nyɔŋmɔ sanebimɔi lɛ amli lɛ nɔ hewɔ lɛ, etsake esusumɔ. Ejaje ehe eshai etsɔɔ akɛ: “Mile akɛ [Yehowa] ooonyɛ nɔ fɛɛ nɔ ofee, ni yiŋtoo ko bɛ ni onyɛŋ naa ogbe. ‘Namɔ ji mɔnɛ ni ŋɔɔ ŋaawoo teeɔ ni nilee bɛ emli nɛɛ?’ No hewɔ lɛ mijaje nɔ ni minaaa naa lɛ, nii ni feɔ mi naakpɛɛ tsɔ ni mileee lɛ.” (Hiob 42:2, 3) Hɛɛ, beni Hiob ejwɛŋ Nyɔŋmɔ naakpɛɛ nitsumɔi lɛ ahe lɛ sɛɛ lɛ, ekɛɛ akɛ nɛkɛ nibii nɛɛ yɛ naakpɛɛ tsɔ kɛha lɛ. Wɔ hu beni wɔsusu adebɔɔ nibii ni yɔɔ naakpɛɛ nɛɛ ahe lɛ, esa akɛ Nyɔŋmɔ nilee kɛ hewalɛ kpeteŋkpele lɛ aka wɔjwɛŋmɔ mli. Koni mɛni ajɛ mli aba? Koni Yehowa hewalɛ kɛ nyɛmɔ babaoo lɛ aha wɔnaa akpɛ wɔhe kɛkɛ? Aloo esa akɛ etsirɛ wɔ kɛteke no?

14. Mɛni David wie yɛ Nyɔŋmɔ naakpɛɛ nitsumɔi lɛ ahe?

14 Ojogbaŋŋ, wɔnaa wiemɔi komɛi yɛ Lala 86 ni tamɔ nakai ni David wie, mɔ ni tsɔ hiɛ ewie yɛ lala ko mli akɛ: “Ŋwɛi gbaa Mawu anunyam lɛ, ni atatu tsɔɔ eninenaa nitsumɔ lɛ. Shwane jajeɔ egbee etsɔɔ shwane, ni nyɔɔŋ hu wieɔ nilee tsɔɔ nyɔɔŋ.” (Lala 19:2, 3) Shi David tee nɔ lolo. Wɔkaneɔ yɛ Lala 86:10, 11 akɛ: “Oda, ni ofeɔ naakpɛɛ nii, bo okome too ji Nyɔŋmɔ! Yehowa, tsɔɔmɔ mi ogbɛ lɛ, manyiɛ onɔkwale lɛ mli; feemɔ mitsui ekome, ni mashe ogbɛi lɛ gbeyei!” Woo ni gbeyeishemɔ falɛ ko fata he, fata gbeyei ni David sheɔ Bɔlɔ lɛ yɛ E-naakpɛɛ nitsumɔi lɛ fɛɛ hewɔ lɛ he. Obaanyɛ oyoo nɔ hewɔ lɛ. David sumɔɔɔ ni efeɔ nii ni esaaa Mɔ ni nyɛɔ etsuɔ naakpɛɛ nitsumɔi nɛɛ lɛ hiɛ. Ni esaaa akɛ wɔ hu wɔfeɔ nakai.

15. Mɛni hewɔ woo ni gbeyeishemɔ yɔɔ mli ni David yɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ sa lɛ?

15 Ekolɛ David yɔse sane lɛ akɛ, akɛni Nyɔŋmɔ yɛ hewalɛ babaoo ni ekudɔɔ enɛ hewɔ lɛ, ebaanyɛ ekudɔ enɛ ni ekɛte shi eshi mɔ fɛɛ mɔ ni eduromɔ esaaa lɛ lɛ. Eji oshara kɛha amɛ. Nyɔŋmɔ bi Hiob akɛ: “Ani obote snoo fiasei lɛ amli, loo ona nugbɔŋtɛi afiasei lɛ pɛŋ, nii ni mitsĩ naa mito toigbalamɔ be, kɛ nɔmɔ kɛ tawuu gbi lɛ?” Snoo, nugbɔŋtɛi, nugbɔnɛmɔ, ahum, kɛ sarawa fɛɛ yɛ Nyɔŋmɔ tawuu nii atoohe lɛ. Ni mɛɛ hewalɛ kpele ni haa mɔ didãa nɛkɛ adebɔɔ naa hewalɛi nɛɛ ji nɛkɛ!—Hiob 38:22, 23.

16, 17. Mɛni feɔ hewalɛ babaoo ni yɔɔ gbeyei ni Nyɔŋmɔ yɔɔ lɛ he nɔkwɛmɔnɔ, ni ekɛ hewalɛ ni tamɔ nɛkɛ etsu nii yɛ be ni eho lɛ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

16 Ekolɛ okaiɔ oshara ko ni nibii nɛɛ ateŋ ekome kɛba yɛ maŋ ni oyɔɔ mli lɛ mli—kɛ eji lasuogbele (ahum ni bɔleɔ ehe), loo nu ni jeɔ ŋa. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ afi 1999 naagbee mli lɛ, ahumii tswa waa yɛ Europa wuoyi-anaigbɛ. Eha mɛi ni yɔɔ kɔɔyɔŋ tsakemɔ he nilee lɛ po anaa kpɛ amɛhe. Ahum lɛ naawalɛ shɛ kilomitai 200 ŋmɛlɛtswaa kome, ni ekpá tsũi akpei abɔ yiteŋ, ekumɔ sarawa hewalɛ dadei ni mamɔ shi, ni ebutu jatsu teremɔ tsɔnei. Bɔɔ mɔdɛŋ ni ofee enɛ he mfoniri yɛ ojwɛŋmɔ mli: Ahumii lɛ famɔ loo ekumɔ tsei aaafee akpekpei 270 mli enyɔ, 10,000 yɛ Versailles abɔɔ lɛ pɛ mli, yɛ Paris maŋ lɛ sɛɛ. Shiai akpekpei abɔ bafee nɔ ni sarawa hewalɛ kane bɛ mli. Aaafee mɛi 100 nyɔ̃. Enɛɛmɛi fɛɛ ba yɛ be fioo pɛ mli. Mɛɛ hewalɛ kpele po nɛ!

17 Mɔ ko baanyɛ atsɛ ahumii lɛ akɛ hewalɛ ko ni fiteɔ nii ni ekaaa, anyɛɛɛ akudɔ, ni baa ni anyɛɛɛ aye nɔ. Shi, mɛni baanyɛ aba, kɛji akɛ Mɔ ni yɔɔ hewalɛ fɛɛ lɛ tsu naakpɛɛ nitsumɔi kɛtsɔ hewalɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ nɔyeli kɛ ekudɔmɔ yɛ gbɛ pɔtɛɛ nɔ hu? Efee nɔ ko ni tamɔ nakai yɛ Abraham, ni kase akɛ shikpɔŋ lɛ fɛɛ nɔ Kojolɔ lɛ eŋmɛ maji enyɔ, Sodoma kɛ Gomora nɔ fɔŋ feemɔ lɛ ekwɛ lɛ gbii lɛ amli. Amɛ́fite aahu akɛ bolɔmɔi ni akɛshiɔ amɛ lɛ kwɔ kɛyashɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ, mɔ ni ye ebua jalɔi fɛɛ koni amɛjo foi kɛjɛ maŋtiasei ni abu amɛ fɔ lɛ mli lɛ. Yinɔsane bɔɔ amaniɛ akɛ: “Kɛkɛ ni Yehowa ha swɔɔ kɛ la nɛ kɛjɛ Yehowa ŋɔɔ yɛ ŋwɛi” eshwie nakai maŋtiasei lɛ anɔ. Eji naakpɛɛ nitsumɔ, jalɔi ayibaamɔ kɛ efɔŋfeelɔi ni hiɛnɔkamɔ ko bɛ kɛha amɛ lɛ ahiɛkpatamɔ.—1 Mose 19:24.

18. Mɛɛ naakpɛɛ nibii Yesaia yitso 25 lɛ kɛ enine tsɔɔ?

18 Yɛ sɛɛ mli be ko lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ kojomɔ yiŋkpɛɛ tsu nii eshi blema Babilon maŋtiase lɛ, ni ekolɛ ebaanyɛ efee maŋ ni awie he yɛ Yesaia yitso 25 lɛ. Nyɔŋmɔ gba efɔ̃ shi akɛ maŋtiase ko baatsɔ amaŋfɔ, akɛ: “Oha maŋ lɛ efee koikoi, maŋ ni atswa gbogbo awo he lɛ etsɔ amaŋfɔ, maŋsɛɛbii amɔ̃ɔ lɛ jeee maŋ dɔŋŋ, ni amaŋ dɔŋŋ gbi ko gbi ko.” (Yesaia 25:2) Ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ saralɔi ni yasharaa shi yɛ he ni Babilon yɔɔ lɛ baanyɛ ama nɔ mi akɛ nakai eba lɛ. Ani Babilon hiɛkpatamɔ lɛ ji heniianaa nɔ ko ni ba trukaa kɛkɛ ni aleee? Dabi. Shi moŋ wɔbaanyɛ wɔkpɛlɛ bɔ ni Yesaia ŋmɛ sane lɛ eha lɛ nɔ, akɛ: “Yehowa, mi-Nyɔŋmɔ jio. Miikafoo, miijie ogbɛi lɛ yi, ejaakɛ otsu naakpɛɛ nii. Oyiŋtoo ni jɛ blema beebe lɛ ema shi shiŋŋ, ni anɔkwale ni.”—Yesaia 25:1.

Naakpɛɛ Nitsumɔi yɛ Wɔsɛɛ Be Mli

19, 20. Mɛɛ Yesaia 25:6-8 mlibaa wɔbaanyɛ wɔkpa gbɛ?

19 Nyɔŋmɔ ha gbalɛ ni yɔɔ yiteŋgbɛ lɛ ba mli yɛ be ni eho lɛ mli, ni ebaafee nii yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ yɛ wɔsɛɛ be mli. Yɛ ŋmalɛ ni Yesaia tsĩɔ Nyɔŋmɔ “naakpɛɛ nii” lɛ atã yɛ mli lɛ, wɔnaa gbalɛ ni anyɛɔ akɛ he fɔ̃ɔ nɔ ni ebaaba mli, tamɔ bɔ pɛ ni Babilon kojomɔ lɛ ba mli lɛ. Mɛɛ ‘naakpɛɛ nɔ’ ko awo shi yɛ he lɛ? Yesaia 25:6 kɛɔ akɛ: “Yehowa Zebaot aaaŋmɛ okpɔlɔ yɛ gɔŋ nɛɛ nɔ aha majimaji fɛɛ: fɔ nii kɛ wein kpakpa, fɔ nii kɛ wuiaŋfɔ, wein kpakpa ni atsere nɔ.”

20 Nakai gbalɛ lɛ baaba mli anɔkwale yɛ jeŋ hee ni Nyɔŋmɔ ewo shi yɛ he ni kã wɔhiɛ kpaakpa lɛ mli. No mli lɛ, adesai baaye amɛhe kɛjɛ naagbai ni kã gbɔmɛi babaoo nɔ bianɛ lɛ ahe. Yɛ anɔkwale mli lɛ, gbalɛ ni yɔɔ Yesaia 25:7, 8maa nɔ aduatsɔ akɛ Nyɔŋmɔ kɛ enibɔɔ hewalɛ lɛ baatsu nii ni ekɛtsu nitsumɔi ni yɔɔ naakpɛɛ fe fɛɛ lɛ ateŋ ekome, akɛ: “Eeemi gbele kɛaatee naanɔ; ni Nuntsɔ Yehowa aaatsumɔ hiɛaŋ fɛɛ yaafonui, ni eeejie emaŋ lɛ hiɛgbele lɛ yɛ shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ; ejaakɛ Yehowa ekɛɛ.” Yɛ sɛɛ mli lɛ, bɔfo Paulo tsɛ wiemɔ kɛjɛ nakai kuku lɛ mli ni ekɛto gbohii ni Nyɔŋmɔ kɛ amɛ aaaba wala mli ekoŋŋ, ni ji gbohii lɛ ni aaatee amɛ shi lɛ he. Mɛɛ naakpɛɛ nitsumɔ po enɛ baaji nɛkɛ!—1 Korintobii 15:51-54.

21. Mɛɛ naakpɛɛ nitsumɔi Nyɔŋmɔ baafee aha gbohii lɛ?

21 Yiŋtoo kroko ni baaha awerɛho yaafonui sɛɛ afo lɛ ji akɛ, abaajie adesai agbɔmɔtseiaŋ helai fɛɛ kɛya. Beni Yesu yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ, etsa mɛi pii ahelai—eha shwilafoi na nii, eha toimulɔi nu nii, eha obubuafoi nyiɛ. Yohane 5:5-9 gba akɛ etsa nuu akpaketsɛ ko ni ekã shi afii 38. Mɛi ni na lɛ susu akɛ eji naakpɛɛ nii, naakpɛɛ nitsumɔ. Ni nakai eji! Shi Yesu kɛɛ amɛ akɛ nɔ ni baafee naakpɛɛ babaoo fe nakai ji gbohii lɛ ashitee lɛ, akɛ: “Enɛ akafee nyɛ naakpɛɛ, ejaakɛ ŋmɛlɛtswaa lɛ miiba, nɔ mli ni mɛi fɛɛ ni yɔɔ kaimɔ gbohiiabui amli lɛ aaanu egbee, ni amɛaaje kpo, mɛi ni fee nibii kpakpai lɛ aaate shi kɛaatee wala mli.”—Yohane 5:28, 29, NW.

22. Mɛni hewɔ ohiafoi kɛ nɔnalɔi baanyɛ akwɛ wɔsɛɛ gbɛ kɛ hiɛnɔkamɔ lɛ?

22 Enɛ baaba mli anɔkwale kɛ̃, ejaakɛ mɔ ni woɔ shi lɛ ji Yehowa. Obaanyɛ oná nɔmimaa akɛ, kɛ́ ekudɔ ehewalɛ kpeteŋkpele lɛ ni ekɛtsaa mɛi lɛ jogbaŋŋ lɛ ni ekɛtsu nii lɛ, nɔ ni baajɛ mli aba lɛ baafee naakpɛɛ. Lala 72 tsɔɔ nɔ ni ebaatsɔ e-Bi kɛ Maŋtsɛ lɛ nɔ efee. No mli lɛ jalɔ aaafrɔke. Toiŋjɔlɛ baafa babaoo. Nyɔŋmɔ baahere ohiafoi kɛ nɔnalɔi lɛ ayiwala. Ewoɔ shi akɛ: “Shikpɔŋ lɛ nɔ aaaba abele babaoo kɛyashwie gɔji lɛ ayiteaŋ; eyibii lɛ aaahoso tamɔ [blema] Lebanon, ni amɛaafrɔke yɛ maŋ lɛŋ tamɔ shikpɔŋ nɔ baai.”—Lala 72:16.

23. Esa akɛ Nyɔŋmɔ naakpɛɛ nitsumɔi lɛ atsirɛ wɔ ni wɔfee mɛni?

23 Eyɛ faŋŋ akɛ wɔyɛ yiŋtoo ni wɔɔdamɔ nɔ wɔgbala wɔjwɛŋmɔ kɛya Yehowa naakpɛɛ nitsumɔi lɛ fɛɛ anɔ—nɔ ni efee yɛ tsutsu be lɛ mli, nɔ ni efeɔ ŋmɛnɛ, kɛ nɔ ni ebaafee yɛ wɔsɛɛ be ni ebɛŋkɛ lɛ mli lɛ. “Yijiemɔ aha Yehowa, Nyɔŋmɔ ni ji Israel Nyɔŋmɔ lɛ, mɔ ni lɛ ekome too efeɔ naakpɛɛ nii lɛ, ni aaajie enunyam gbɛi lɛ yi kɛaatee naanɔ, ni shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ aaayi tɔ kɛ enunyam lɛ! Amen, Amen.” (Lala 72:18, 19) Esa akɛ enɛ afee miishɛɛ sane ni wɔkɛ wɔ wekumɛi kɛ mɛi krokomɛi gbaa daa. Hɛɛ, nyɛhaa ‘wɔjajea enunyam lɛ wɔtsɔɔa yɛ jeŋmaji lɛ ateŋ, kɛ enaakpɛɛ nii lɛ yɛ maji fɛɛ ateŋ!’—Lala 78:3, 4; 96:3, 4.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ saji ni abibii Hiob lɛ maa bɔ ni adesa nilee yashɛɔ he ko pɛ lɛ nɔ mi?

• Mɛɛ Nyɔŋmɔ naakpɛɛ nitsumɔi lɛ ahe nɔkwɛmɔnii ni ajie amɛ kpo yɛ Hiob yitsei 37-41 haa onaa kpɛɔ ohe?

• Mɛni esa akɛ wɔfee yɛ be mli ni wɔsusu Nyɔŋmɔ naakpɛɛ nitsumɔi lɛ ekomɛi ahe lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 10]

Te omuɔ snoo fufuji bibiibii srɔtoi ni yɔɔ naakpɛɛ waa lɛ kɛ sarawa gbamɔ hewalɛ kpele lɛ naa ohaa tɛŋŋ?

[He ni Sane lɛ Jɛ]

snowcrystals.net

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 13]

Ha Nyɔŋmɔ naakpɛɛ nitsumɔi lɛ afee odaa gbi sanegbaa lɛ fã