Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

“Kɛ́ Nyɔŋmɔ yɛ Wɔsɛɛ lɛ, Namɔ Aaate Shi Awo Wɔ?”

“Kɛ́ Nyɔŋmɔ yɛ Wɔsɛɛ lɛ, Namɔ Aaate Shi Awo Wɔ?”

“Kɛ́ Nyɔŋmɔ yɛ Wɔsɛɛ lɛ, Namɔ Aaate Shi Awo Wɔ?”

“Belɛ te wɔɔkɛɛ tɛŋŋ yɛ nii nɛɛ ahewɔŋ? Kɛ́ Nyɔŋmɔ yɛ wɔsɛɛ lɛ, namɔ aaate shi awo wɔ?”—ROMABII 8:31.

1. Namɛi fata Israelbii lɛ ahe kɛshi Mizraim, ni mɛni ha amɛfee nakai?

BENI Israelbii lɛ shiɔ Mizraim ákɛ gbɔmɛi ni eye amɛhe beni amɛkɛ afii 215 ehi jɛmɛ, kɛ emli fã kpotoo yɛ nyɔŋyeli mli sɛɛ lɛ, “futufutu gbɔmɛi babaoo hu fata amɛhe kɛtee.” (2 Mose 12:38) Gbɔmɛi ni jeee Israelbii nɛɛ na haomɔi nyɔŋma ni yɔɔ gbeyei ni kɛ hiɛkpatamɔ ba Mizraim nɔ ni eha epasa nyɔŋmɔi lɛ bafee nibii ni ayeɔ amɛhe fɛo lɛ. Yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, amɛna—titri lɛ kɛjɛ haomɔ ni ji ejwɛ lɛ nɔ kɛyaa—akɛ Yehowa yɛ nyɛmɔ ni ekɛaabu ewebii ahe. (2 Mose 8:23, 24) Eyɛ mli akɛ amɛbɛ Yehowa yiŋtoi ahe nilee babaoo moŋ, shi amɛyɛ nɔmimaa yɛ nɔ kome nɛɛ he akɛ: Mizraim nyɔŋmɔi lɛ nyɛɛɛ abu Mizraimbii lɛ ahe, yɛ be mli ni Yehowa efee lɛ faŋŋ akɛ edamɔ Israelbii lɛ asɛɛ kpɛŋŋ.

2. Mɛni hewɔ Rahab fĩ Israelbii shikpálɔi lɛ asɛɛ lɛ, ni mɛni hewɔ hekɛnɔfɔɔ ni eyɔɔ yɛ amɛ-Nyɔŋmɔ lɛ mli lɛ efeee efolo lɛ?

2 Afii 40 sɛɛ, beni eshwɛ fioo ni Israelbii lɛ baabote Shiwoo shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, Mose sɛɛyelɔ, Yoshua tsu hii enyɔ koni amɛyakpá shikpɔŋ lɛ shi. Amɛkɛ Rahab, ni ji Yerikonyo lɛ kpe yɛ jɛmɛ. Ele kɛjɛ nibii ni enu yɛ Yehowa hewalɛ nifeemɔi ni ekɛbáa Israelbii lɛ ayi yɛ afii 40 ní eho kɛjɛ beni amɛshi Mizraim lɛ mli akɛ, kɛ́ eesumɔ ni ená Nyɔŋmɔ dɛŋ jɔɔmɔi lɛ, no lɛ esa akɛ efĩ ewebii lɛ asɛɛ. Yɛ eyiŋkpɛɛ ni nilee yɔɔ mli lɛ hewɔ lɛ, abáa lɛ kɛ eshiabii lɛ ayi beni sɛɛ mli lɛ Israelbii lɛ ŋɔ maŋ lɛ. Naakpɛɛ gbɛ ni atsɔ nɔ ahere amɛyiwala lɛ diɛŋtsɛ yeɔ odase yɛ faŋŋ mli akɛ Nyɔŋmɔ yɛ amɛsɛɛ. No hewɔ lɛ, Israelbii a-Nyɔŋmɔ lɛ mli hekɛnɔfɔɔ ní Rahab ná lɛ efeee efolo.—Yoshua 2:1, 9-13; 6:15-17, 25.

3. (a) Mɛɛ naakpɛɛ nii Yesu fee yɛ Yeriko maŋ ni atswa ekoŋŋ lɛ masɛi, ni te Yudafoi osɔfoi lɛ fee amɛnii amɛha tɛŋŋ? (b) Mɛni Yudafoi komɛi, kɛ sɛɛ mli lɛ mɛi babaoo ni amɛjeee Yudafoi lɛ yɔse?

3 Afii ohai nyɔŋma kɛ enumɔ sɛɛ lɛ, Yesu Kristo tsá shwilafo ko ni baa nii yɛ Yeriko maŋ ní aku sɛɛ atswa ekoŋŋ lɛ masɛi. (Marko 10:46-52; Luka 18:35-43) Nuu nɛɛ kpa Yesu fai koni ena lɛ mɔbɔ, ní tsɔɔ akɛ ekpɛlɛɔ nɔ akɛ Yesu yɛ Nyɔŋmɔ sɛɛfimɔ kɛ enɔkpɛlɛmɔ. Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, Yudafoi ajamɔ mli hiɛnyiɛlɔi lɛ kɛ amɛsɛɛnyiɛlɔi lɛ ekpɛlɛɛɛ naakpɛɛ nii ni Yesu feɔ ákɛ odaseyeli ni tsɔɔ akɛ eetsu Nyɔŋmɔ nitsumɔ lɛ nɔ. Shi moŋ, amɛtao ehe tɔmɔi. (Marko 2:15, 16; 3:1-6; Luka 7:31-35) Beni amɛgbe Yesu ni amɛna akɛ átee lɛ shi po lɛ, amɛsumɔɔɔ ni amɛkpɛlɛɔ nɔ akɛ enɛ ji Nyɔŋmɔ nifeemɔ. Shi moŋ, amɛnyiɛ hiɛ ni akɛwa Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ ayi, ni amɛbɔ mɔdɛŋ koni amɛtsĩ amɛnitsumɔ ni ji ‘Nuntsɔ Yesu he sanekpakpa lɛ ní ajajeɔ’ lɛ naa. Shi Yudafoi komɛi, kɛ sɛɛ mli lɛ, mɛi babaoo ni jeee Yudafoi lɛ kadi nifeemɔi nɛɛ ni amɛsusu he yɛ gbɛ ni ja nɔ. Yɛ amɛgbɛfaŋ lɛ, efee faŋŋ akɛ Nyɔŋmɔ ekpoo Yudafoi hiɛnyiɛlɔi ni buɔ amɛhe jalɔi lɛ, ni eefĩ Yesu Kristo sɛɛnyiɛlɔi ni baa amɛhe shi lɛ asɛɛ.—Bɔfoi lɛ Asaji 11:19-21.

Namɛi Anine Shɛɔ Nyɔŋmɔ Sɛɛfimɔ Nɔ Ŋmɛnɛ?

4, 5. (a) Te mɛi komɛi nuɔ jamɔ ní amɛhalaa lɛ he amɛhaa tɛŋŋ? (b) Kɛ́ aatao nɔ ni ji anɔkwa jamɔ lɛ, mɛni ji sanebimɔ ni he hiaa waa?

4 Yɛ nɔ ni kɔɔ anɔkwa jamɔ he lɛ, osɔfo ko wie yɛ saji ni abibii lɛ yɛ TV nɔ nyɛsɛɛ nɛɛ he akɛ: “Makɛɛ akɛ jamɔ ko ji anɔkwa jamɔ kɛji efeɔ mɔ ni hiɔ shi yɛ naa lɛ gbɔmɔ kpakpa.” Wɔbaanyɛ wɔkpɛlɛ nɔ akɛ, anɔkwa jamɔ haa gbɔmɛi feɔ gbɔmɛi kpakpai. Shi ani anɔkwale ni eji akɛ jamɔ haa gbɔmɛi feɔ gbɔmɛi kpakpai lɛ tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ fĩɔ sɛɛ? Ani no pɛ nɔ adamɔɔ atsɔɔ akɛ jamɔ ko ji anɔkwa jamɔ?

5 Mɔ fɛɛ mɔ náa miishɛɛ akɛ eeenyɛ ehala nɔ ko ní esumɔɔ, ní hegbɛ ni eyɔɔ akɛ lɛ diɛŋtsɛ eeehala jamɔ ni esumɔɔ lɛ fata he. Shi hegbɛ ni mɔ ko yɔɔ ni ekɛhalaa nɔ ko lɛ diɛŋtsɛ etsɔɔɔ akɛ ebaahala nɔ ni ja. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nɔ ni mɛi komɛi damɔɔ nɔ amɛhalaa jamɔ ji emli bii lɛ ayifalɛ, nibii ni eyɔɔ, kusum nifeemɔi amli hesaamɔi ni amɛkɛtsɔɔ emli bii lɛ, loo amɛweku tsakpaa. Enɛɛmɛi ateŋ eko kwraa jeee nɔ ni abaanyɛ adamɔ nɔ atsɔɔ akɛ jamɔ ko ji anɔkwale loo ejeee nakai. Sanebimɔ ni he hiaa yɛ enɛ mli ji: Mɛɛ jamɔ woɔ emli bii lɛ hewalɛ koni amɛfee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii, ni kɛ odaseyeli ni mli wa haa akɛ Nyɔŋmɔ fiɔ amɛsɛɛ, ni no hewɔ lɛ, emli bii lɛ baanyɛ akɛɛ kɛ nɔmimaa akɛ “Nyɔŋmɔ yɛ wɔsɛɛ”?

6. Mɛɛ Yesu wiemɔi haa anuɔ sane ni kɔɔ anɔkwa jamɔ kɛ apasa jamɔ he lɛ shishi?

6 Yesu kɛ nɔ ni abaanyɛ adamɔ nɔ ana srɔtofeemɔ ni yɔɔ anɔkwa jamɔ kɛ apasa jamɔ teŋ lɛ ma shi beni ekɛɛ akɛ: “Shi nyɛhiɛ ahia nyɛhe nɔ yɛ osato gbalɔi lɛ ahe, ejaakɛ amɛŋɔɔ too wolo amɛhàa amɛhe kɛbaa nyɛŋɔɔ, shi amɛmligbɛ lɛ klaji fulɔi ji amɛ. Amɛyibii lɛ nyɛkɛaale amɛ.” (Mateo 7:15, 16; Maleaki 3:18, wɔma efã ko nɔ mi.) Nyɛhaa wɔsusua anɔkwa jamɔ ‘yibii’ loo kadimɔ nii lɛ ekomɛi ahe, bɔni afee ni wɔnyɛ wɔtsɔɔ mɛi ni yɔɔ ŋwɛi sɛɛfimɔ ŋmɛnɛ lɛ mli faŋŋ.

Mɛi ni Yɔɔ Nyɔŋmɔ Sɛɛfimɔ lɛ Akadimɔ Nii

7. Ní aaatsɔɔ nibii ni damɔ Biblia lɛ pɛ nɔ lɛ tsɔɔ mɛni?

7 Amɛhaa amɛtsɔɔmɔi lɛ damɔɔ Biblia lɛ nɔ. Yesu kɛɛ akɛ: “Minitsɔɔmɔ lɛ, jeee minɔ̃ŋ, shi moŋ mɔ ni tsu mi lɛ nɔ̃ŋ. Kɛji mɔ ko miisumɔ akɛ efee esuɔmɔnaa nii lɛ, lɛ ebaayoo yɛ tsɔɔmɔ lɛ he akɛ Nyɔŋmɔ dɛŋ jɛ aloo mi diɛŋtsɛ miyi mitoɔ miwieɔ.” Ni agbɛnɛ hu: “Mɔ ni jɛ Nyɔŋmɔ mli lɛ, enuɔ Nyɔŋmɔ wiemɔi.” (Yohane 7:16, 17; 8:47) Yɛ shishinumɔ nɛɛ naa lɛ, kɛ́ mɔ ko miitao ni ená Nyɔŋmɔ sɛɛfimɔ mli ŋɔɔmɔ lɛ, esa akɛ mɔ lɛ atsɔɔ nibii ni Nyɔŋmɔ jieɔ lɛ kpo yɛ e-Wiemɔ lɛ mli lɛ pɛ; ni ekpoo tsɔɔmɔi ni damɔ adesai anilee loo blemasane nɔ lɛ.—Yesaia 29:13; Mateo 15:3-9; Kolosebii 2:8.

8. Mɛni hewɔ ehe hiaa ní akɛ Nyɔŋmɔ gbɛi atsu nii yɛ jamɔ mli lɛ?

8 Amɛkɛ Nyɔŋmɔ gbɛi, Yehowa tsuɔ nii, ni amɛtswaa he adafi. Yesaia gba akɛ: “Nakai gbi lɛ nɔ lɛ nyɛaakɛɛ: Nyɛdaa Yehowa shi, nyɛtsɛa egbɛi lɛ! Nyɛhaa alea enifeemɔ nii lɛ yɛ majimaji lɛ ateŋ, nyɛjajea akɛ awó egbɛi lɛ nɔ! Nyɛláa nyɛhaa Yehowa! shi efee nii wuji; nyɛhaa alea enɛ yɛ shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ!” (Yesaia 12:4, 5) Yesu tsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ ní amɛsɔle akɛ: “Wɔtsɛ ni yɔɔ ŋwɛi, ogbɛi lɛ he atse.” (Mateo 6:9) No hewɔ lɛ, kɛji Yudanyo jio, jeee Yudanyo jio, esa akɛ Kristofoi asɔmɔ akɛ “maŋ ko eha [Nyɔŋmɔ gbɛi] lɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 15:14) Eyɛ faŋŋ akɛ, Nyɔŋmɔ yɛ he miishɛɛ akɛ eeefi mɛi ni sumɔɔ akɛ amɛfee “maŋ ko eha egbɛi lɛ” sɛɛ.

9. (a) Mɛni hewɔ miishɛɛ kadiɔ anɔkwa jamɔ mli bii lɛ? (b) Yesaia kɛ anɔkwa jamɔ to apasa jamɔ he yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

9 Amɛjieɔ Nyɔŋmɔ miishɛɛ su lɛ kpo. Ákɛ mɔ ni kɛ “sanekpakpa” lɛ ha lɛ, Yehowa ji ‘miishɛɛ Nyɔŋmɔ lɛ.’ (1 Timoteo 1:11) No hewɔ lɛ, te aaafee tɛŋŋ ni ejálɔi lɛ aaafee mɛi ni bɛ miishɛɛ loo amɛkpa nɔ fɔŋ gbɛ be fɛɛ be? Yɛ je lɛŋ haomɔi kɛ aŋkroaŋkroi anaagbai lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, anɔkwa Kristofoi hiɛɔ miishɛɛ mli ejaakɛ amɛyeɔ mumɔŋ niyenii babaoo be fɛɛ be. Yesaia kɛ amɛ to mɛi ni yɔɔ apasa jamɔ mli lɛ ahe akɛ: “Bɔ ni Nuntsɔ Yehowa kɛɛ nɛ: Naa, mitsuji lɛ aaaye nii, shi nyɛ lɛ hɔmɔ aaaye nyɛ; naa, mitsuji lɛ aaanu nii, shi nyɛ lɛ, kumai aaaye nyɛ; naa, mitsuji lɛ aaanyá, shi nyɛ lɛ, nyɛhiɛ aaagboi; naa, mitsuji lɛ aaalá kɛ tsuijurɔ, shi nyɛ lɛ nyɛaabolɔ kɛ tsuiŋdɔlɛ, ni nyɛkɛ mumɔ ní ekumɔ aaafó yoo!”—Yesaia 65:13, 14.

10. Mɛɛ gbɛ nɔ mɛi ni hiɛ anɔkwa jamɔ lɛ tsiɔ amɛhe kɛjɛɔ kaa-kɛ-kwɛmɔ ni amɛkɛaakase nii lɛ he?

10 Amɛhaa amɛsui kɛ amɛyiŋkpɛi damɔɔ Biblia mli shishitoo mlai anɔ. Mɔ ni ŋma Abɛi lɛ woɔ wɔ ŋaa akɛ: “Okɛ ohiɛ afɔ̃ Yehowa nɔ kɛ otsui fɛɛ, ni okɛ ohe akakpasa bo diɛŋtsɛ ojwɛŋmɔ; kaimɔ lɛ yɛ ogbɛi fɛɛ mli, ni lɛ eeejaje otempɔŋi lɛ!” (Abɛi 3:5, 6) Nyɔŋmɔ fiɔ mɛi ni taoɔ esɛɛgbɛ kɛha gbɛtsɔɔmɔ fe ni amɛkɛ amɛhe aaafɔ̃ adesai asusumɔ ni kɛ amɛhe kpãaa gbee, ní kpooɔ Nyɔŋmɔ nilee lɛ nɔ lɛ asɛɛ. Babaoo ni mɔ ko sumɔɔ ni eha eshihilɛ kɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ akpã gbee lɛ, ebaatsi ehe kɛjɛ nibii akasemɔ kɛtsɔ kaa-kɛ-kwɛmɔ nɔ lɛ he.—Lala 119:33; 1 Korintobii 1:19-21.

11. (a) Mɛni hewɔ anyɛŋ aja anɔkwa jamɔ mli bii lɛ amli awo osɔfoi akuu kɛ mɛi foji akuu mli lɛ? (b) Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ esa akɛ mɛi ni nyiɛɔ hiɛ yɛ Nyɔŋmɔ webii ateŋ lɛ afee kɛha asafoku lɛ?

11 Ato amɛhe gbɛjianɔ tamɔ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi asafo lɛ. Yesu kɛ shishitoo mla lɛ ha akɛ: “Akatsɛ nyɛ Rabi; ejaakɛ mɔ kome ji nyɛtsɔɔlɔ (lɛ ji Kristo); shi nyɛ fɛɛ lɛ, nyɛmimɛi ji nyɛ. Ni nyɛkatsɛa mɔ ko nyɛtsɛ hu yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ; ejaakɛ mɔ kome ji nyɛtsɛ, mɔ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ. Asaŋ akatsɛ nyɛ nuntsɔmɛi hu; ejaakɛ mɔ kome ji nyɛnuntsɔ, lɛ ji Kristo. Shi mɔ ni ji agbo yɛ nyɛteŋ lɛ, etsɔ nyɛtsulɔ.” (Mateo 23:8-11) Osɔfoi akuu ní wóɔ amɛhe nɔ, ní kɛ sabalai wuji tsɛɔ amɛhe, ní amɛwoɔ amɛhe nɔ yɛ mɛi foji lɛ anɔ lɛ bɛ nyɛmimɛi asafo lɛ mli. (Hiob 32:21, 22) Akɛɛ mɛi ni kwɛɔ Nyɔŋmɔ asafoku lɛ ní amɛfee nakai, “jeee nɔnyɛɛ naa, shi moŋ yɛ suɔmɔ naa; asaŋ jeee sɛɛnamɔ ni yɔɔ hiɛgbele hewɔ, shi moŋ tsuijurɔ naa; asaŋ jeee mɛi ni yeɔ asafoi lɛ anɔ nuntsɔmɛi asane, shi moŋ mɛi ni toɔ okadii amɛhaa asafoku lɛ.” (1 Petro 5:2, 3) Anɔkwa Kristofoi nɔkwɛlɔi bɔɔ mɔdɛŋ koni amɛtsi amɛhe kɛjɛ mɛi krokomɛi ahemɔkɛyeli nɔ nuntsɔmɛi ni amɛaafee lɛ he. Ákɛ nanemɛi nitsulɔi yɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ lɛ mli lɛ, amɛbɔɔ mɔdɛŋ koni amɛfee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa.—2 Korintobii 1:24.

12. Mɛɛ adesai anɔyelii ahe susumɔ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ Nyɔŋmɔ biɔ yɛ mɛi ni sumɔɔ ni amɛná esɛɛfimɔ lɛ ahe?

12 Amɛbaa amɛhe shi amɛhaa adesai anɔyelii ni kɛlɛ, amɛkɛ amɛhe wooo maŋ saji amli. Mɔ ni ‘baaa ehe shi ehaaa hegbɛ ni yeɔ nɔ lɛ’ nyɛŋ aná Nyɔŋmɔ sɛɛfimɔ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ “hegbɛi ni yɔɔ lɛ, Nyɔŋmɔ to. No hewɔ lɛ mɔ fɛɛ mɔ ni kuɔ hegbɛ lɛ naa lɛ, Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo lɛ eteɔ shi ewoɔ.” (Romabii 13:1, 2) Shi kɛlɛ, Yesu yɔse nibii ni baanyɛ ekɛ mligbalamɔ aba lɛ beni ekɛɛ akɛ: “Nyɛŋɔa Kaisare nii nyɛhaa Kaisare, ni nyɛŋɔa Nyɔŋmɔ nii nyɛhaa Nyɔŋmɔ.” (Marko 12:17) Esa akɛ mɛi ni sumɔɔ ni amɛná Nyɔŋmɔ sɛɛfimɔ lɛ “atao Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ kɛ ejalɛ lɛ tsutsu,” yɛ be mli ni amɛfeɔ toiboo amɛhaa shikpɔŋ ní amɛyɔɔ nɔ lɛ nɔ mlai ni kɛ Nyɔŋmɔ he gbɛnaa nii ni nɔ kwɔlɔ lɛ kpãa gbee lɛ. (Mateo 6:33; Bɔfoi lɛ Asaji 5:29) Yesu ma bɔ ni ekaselɔi lɛ kɛ amɛhe woŋ maŋ saji amli lɛ nɔ mi beni ewie yɛ amɛhe akɛ: “Amɛjɛɛɛ je lɛ mli, taakɛ bɔ ni mi hu mijɛɛɛ je lɛ mli lɛ.” Ekɛfata he yɛ sɛɛ mli akɛ: “Mimaŋtsɛyeli lɛ jɛɛɛ je nɛŋ.”—Yohane 17:16; 18:36.

13. Mɛɛ gbɛfaŋnɔ suɔmɔ tsuɔ yɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ ayɔsemɔ mli?

13 Amɛkwɛɛɛ mɛi ahiɛaŋ yɛ be mli ni ‘amɛfeɔ mɛi fɛɛ ejurɔ lɛ.’ (Galatabii 6:10) Kristofoi asuɔmɔ lɛ leee mɛi ahiɛaŋkwɛmɔ, ni ekpɛlɛɔ gbɔmɛi fɛɛ nɔ, ní amɛhewolonɔ su, shika loo woloŋlee ni mɔ lɛ yɔɔ, maŋ nɔ ní amɛjɛ, loo wiemɔ kɔɔɔ he eko. Ejurɔ ni amɛfeɔ mɛi fɛɛ kɛ titri lɛ, mɛi ni amɛkɛyɔɔ hemɔkɛyeli lɛ mli lɛ yeɔ ebuaa ni ayɔseɔ mɛi ni yɔɔ Nyɔŋmɔ sɛɛfimɔ lɛ. Yesu kɛɛ akɛ: “Kɛji nyɛsumɔɔ nyɛhe lɛ, no mɛi fɛɛ kɛaale akɛ mikaselɔi ji nyɛ.”—Yohane 13:35; Bɔfoi lɛ Asaji 10:34, 35.

14. Ani gbɔmɛi fɛɛ kpɛlɛɔ mɛi ni yɔɔ Nyɔŋmɔ nɔkpɛlɛmɔ lɛ nɔ? Tsɔɔmɔ mli.

14 Amɛmiisumɔ ni amɛdamɔ yiwaa naa yɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ hewɔ. Yesu tsɔ hiɛ ebɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ kɔkɔ akɛ: “Kɛ́ amɛwa mi yi lɛ, amɛaawa nyɛ hu yi; kɛ́ amɛye miwiemɔ nɔ lɛ, amɛaaye nyɛ hu nyɛnɔ̃ nɔ.” (Yohane 15:20; Mateo 5:11, 12; 2 Timoteo 3:12) Bei babaoo lɛ abooo mɛi ni yɔɔ Nyɔŋmɔ sɛɛfimɔ lɛ toi, tamɔ Noa, mɔ ni bu je lɛ fɔ kɛtsɔ ehemɔkɛyeli lɛ nɔ lɛ. (Hebribii 11:7) Ŋmɛnɛ, mɛi ni sumɔɔ ni amɛná Nyɔŋmɔ sɛɛfimɔ lɛ nyɛŋ aba Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ shi loo ni amɛŋmɛɛ Nyɔŋmɔ shishitoo mlai ahe ní akɛsaa bɔni afee ni amɛkɛtsĩ yiwaa naa. Shii abɔ ni amɛsɔmɔɔ Nyɔŋmɔ yɛ anɔkwale mli lɛ, amɛle akɛ gbɔmɛi ‘baawie musubɔɔ wiemɔ’ yɛ amɛhe.—1 Petro 2:12; 3:16; 4:4.

Be ni Esa akɛ Akɛpɛi Anɔkwalei lɛ Amli

15, 16. (a) Mɛɛ sanebimɔi baaye abua wɔ koni wɔna jamɔ kui ní náa Nyɔŋmɔ sɛɛfimɔ mli ŋɔɔmɔ lɛ? (b) Mɛɛ sane naamuu gbɔmɛi akpekpei abɔ efee, ni mɛni hewɔ?

15 Bi ohe akɛ, ‘Mɛɛ jamɔ kuu ale waa akɛ amɛkɛ amɛhe kpɛtɛɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ he gbagbalii, kɛji etsɔɔmɔi lɛ yɛ srɔto yɛ mɛi babaoo amɛhemɔkɛyelii ahe po? Namɛi maa nɔ mi akɛ Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ gbɛi lɛ he miihia, ní amɛkɛtsɛɔ amɛhe po lɛ? Namɛi kɛ gbɛkpamɔ kpakpa tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ pɛ ji adesai anaagbai lɛ fɛɛ anaa tsabaa? Namɛi hiɛɔ Biblia mli jeŋba he mlai amli, ni haa abuɔ amɛ akɛ amɛbe eho lɛ? Mɛɛ kuu ale amɛ akɛ amɛbɛ osɔfoi ni awoɔ amɛ nyɔmɔ, ni emli bii lɛ fɛɛ ji shiɛlɔi? Namɛi ajieɔ amɛyi akɛ maŋ bii ni kɛ mla tsuɔ nii, eyɛ mli akɛ amɛtsiɔ amɛhe kɛjɛɔ maŋkwramɔŋ saji ní amɛkɛ amɛhe aaawo mli lɛ he? Namɛi jɛɔ suɔmɔ mli amɛkɛ be kɛ shika tsuɔ nii ni amɛkɛyeɔ amɛbuaa mɛi krokomɛi koni amɛkase Nyɔŋmɔ kɛ eyiŋtoi ahe nii? Ni yɛ nibii kpakpai nɛɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, namɛi ayaa nɔ agbeɔ amɛhe guɔ, ayeɔ amɛhe fɛo, ni awaa amɛyi?’

16 Gbɔmɛi akpekpei abɔ ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ epɛi anɔkwalei lɛ amli ni amɛkpɛlɛ nɔ akɛ Yehowa Odasefoi pɛ hiɛ anɔkwa jamɔ lɛ. Amɛmu saji anaa nɛkɛ yɛ nɔ ni Yehowa Odasefoi tsɔɔ kɛ bɔ ni amɛbaa amɛjeŋ amɛhaa, kɛ agbɛnɛ hu sɛɛnamɔi ni amɛjamɔ lɛ kɛba lɛ hewɔ. (Yesaia 48:17) Gbɔmɛi akpekpei abɔ miikɛɛ taakɛ agba yɛ Zakaria 8:23 lɛ akɛ: “Wɔkɛ nyɛ aaatee; ejaakɛ wɔnu akɛ Nyɔŋmɔ kɛ nyɛ yɛ!”

17. Mɛni hewɔ ejeee henɔwomɔ yɛ Yehowa Odasefoi lɛ agbɛfaŋ akɛ amɛaatsɔɔ akɛ amɛ amɛyɔɔ anɔkwa jamɔ lɛ?

17 Ani eji henɔwomɔ yɛ Yehowa Odasefoi agbɛfaŋ akɛ amɛaakɛɛ akɛ amɛ pɛ amɛyɔɔ Nyɔŋmɔ sɛɛfimɔ? Yɛ anɔkwale mli lɛ, nɔ ni amɛkɛɔ lɛ tamɔ beni Israelbii ní yɔɔ Mizraim lɛ kɛɛ akɛ amɛyɛ Nyɔŋmɔ sɛɛfimɔ yɛ Mizraimbii lɛ ahemɔkɛyeli lɛ fɛɛ sɛɛ, loo beni klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi lɛ kɛɛ akɛ amɛyɛ Nyɔŋmɔ sɛɛfimɔ ni amɛjie Yudafoi ajamɔ mli bii lɛ yɛ mli lɛ nɔŋŋ. Anɔkwalei lɛ jeɔ kpo faŋŋ. Yehowa Odasefoi miitsu nitsumɔ ni Yesu gba akɛ enɔkwa sɛɛnyiɛlɔi lɛ baatsu yɛ naagbee be nɛɛ mli lɛ yɛ shikpɔji 235 nɔ akɛ: “Aaashiɛ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa nɛɛ atsɔɔ je nɛŋ fɛɛ, ní akɛye jeŋmaji lɛ fɛɛ odase; ni no dani naagbee lɛ aaaba.”—Mateo 24:14.

18, 19. (a) Mɛni hewɔ yiŋtoo ko bɛ ni Yehowa Odasefoi aaadamɔ nɔ amɛfɔ̃ɔ amɛshiɛmɔ nitsumɔ lɛ, eyɛ mli akɛ ateɔ shi awoɔ amɛ lɛ? (b) Lala 41:12 maa anɔkwale ni eji akɛ Odasefoi lɛ yɛ Nyɔŋmɔ sɛɛfimɔ lɛ nɔ mi yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

18 Yehowa Odasefoi baaya nɔ amɛtsu nitsumɔ nɛɛ he nii, ni amɛhaŋ yiwaa loo shitee-kɛ-woo atsĩ amɛnitsumɔ lɛ naa kɔkɔɔkɔ. Esa akɛ atsu Yehowa nitsumɔ lɛ, ni abaatsu hu. Mɔdɛŋ fɛɛ ni mɛi krokomɛi ebɔ yɛ afii oha ni eho lɛ mli koni amɛkɛtsĩ Odasefoi anaa ní amɛkatsu Nyɔŋmɔ nitsumɔ lɛ efee efolo yɛ naagbee mli, ejaakɛ Yehowa ewo shi akɛ: “Tawuu nii ní asɔ̃ɔ ashiɔo lɛ eko eko nyɛŋ nɔ ko afee, ni lilɛi fɛɛ lilɛi ní aaate shi ní ekɛo akojo lɛ, ooobu lɛ fɔ́. Enɛ ji Yehowa tsuji lɛ agboshinii, kɛ amɛjalɛ ní jɛ midɛŋ, Yehowa kɛɛ!”—Yesaia 54:17.

19 Anɔkwale ni eji akɛ Yehowa Odasefoi ahe wa babaoo ni amɛyɛ ekãa babaoo bianɛ fe bei fɛɛ ni eho—ni enɛ eba mli yɛ jeŋ fɛɛ shitee-kɛ-woo shishi—lɛ ji odaseyeli ni tsɔɔ akɛ Yehowa náa nɔ ni amɛfeɔ lɛ he miishɛɛ. Maŋtsɛ David kɛɛ akɛ: “Enɛ mikɛaale akɛ oyɛ mihe tsui, akɛ mihenyɛlɔ yeŋ mi yɔɔ.” (Lala 41:12; 56:10, 12) Nyɔŋmɔ henyɛlɔi lɛ nyɛŋ aye Yehowa webii anɔ kunim kɔkɔɔkɔ ejaakɛ amɛ-Hiɛnyiɛlɔ, Yesu Kristo, nyiɛ amɛhiɛ kɛmiiya naagbee kunimyeli mli!

Ani Obaanyɛ Oha Hetoo?

• Mɛɛ blema nɔkwɛmɔnii komɛi yɔɔ ni tsɔɔ gbɔmɛi ni yɔɔ Nyɔŋmɔ sɛɛfimɔ?

• Mɛni ji anɔkwa jamɔ kadimɔ nii lɛ ekomɛi?

• Mɛni hewɔ bo diɛŋtsɛ oyɔɔ nɔmimaa akɛ Yehowa Odasefoi yɛ Nyɔŋmɔ sɛɛfimɔ lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 13]

Esa akɛ mɛi ni sumɔɔ ni amɛná Nyɔŋmɔ sɛɛfimɔ lɛ aha amɛtsɔɔmɔi lɛ adamɔ e-Wiemɔ lɛ pɛ nɔ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 15]

Kristofoi onukpai feɔ nɔkwɛmɔnii amɛhaa asafoku lɛ