Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nyɛsaraa Awusãi kɛ Okulafoi yɛ Amɛmanehulu Mli

Nyɛsaraa Awusãi kɛ Okulafoi yɛ Amɛmanehulu Mli

Nyɛsaraa Awusãi kɛ Okulafoi yɛ Amɛmanehulu Mli

Ewaaa akɛ aaayɔse akɛ wɔyɛ jeŋ ko ni suɔmɔ bɛ mli lɛ mli. Beni bɔfo Paulo wieɔ gbɔmɛi ni yɔɔ shihilɛ mli yɛ “naagbee gbii lɛ” amli lɛ ahe lɛ, eŋma akɛ: “Jaramɔ bei baaba. Ejaakɛ gbɔmɛi aaatsɔmɔ hesuɔlɔi, . . . mɛi ni edɔɔɔ mɔ he.” (2 Timoteo 3:1-3) Kwɛ bɔ ni nakai wiemɔi lɛ ji anɔkwale ha!

WƆBE nɛɛ mli jeŋba ni ajeɔ lɛ kpo lɛ ji nɔ ni eha mɔbɔnalɛ bɛ mɛi babaoo atsuii amli lɛ ateŋ ekome. Miishɛɛ fioo ko pɛ gbɔmɛi yɔɔ yɛ mɛi krokomɛi ahilɛ-kɛhamɔ he, ni yɛ shihilɛi komɛi po amli lɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛweku mli bii tete fata he.

Enɛ saa mɛi babaoo ní yɛ shihilɛi srɔtoi babaoo ahewɔ lɛ, amɛbatsɔmɔ mɛi ni yeɔ ohia lɛ ahe yɛ gbɛ fɔŋ nɔ. Okulafoi kɛ awusãi ayibɔ lɛ miiya hiɛ yɛ tai, adebɔɔ mli osharai, kɛ gbɔmɛi ni eshi amɛshihilɛhe ni miitao abobaahe lɛ hewɔ. (Jajelɔ 3:19) Amaniɛbɔɔ ko ni jɛ United Nations Children’s Fund lɛ wie akɛ: “[Gbekɛbii] ni fa fe akpeiakpe 1 etsɔmɔ awusãi loo atse amɛ kɛjɛ amɛwekui ahe yɛ tai ahewɔ.” Ole nyɛmɛi komekomei, mɛi ni akpoo, aloo atse amɛ gbala lɛ ayibɔ ní fá babaoo, ní kɛ bɔ ni aaafee ahi shihilɛ mli lɛ he nitsumɔ ní wa lɛ kpeɔ ní amɛ ji mɛi diɛŋtsɛ ni lɛɔ amɛbii lɛ. Shihilɛ lɛ mli ewo wu kɛtsɔ anɔkwale ni eji akɛ maji komɛi kɛ shika helɛtemɔ mli naagbai ni mli wawai miikpe, ni ehaa maŋbii lɛ ateŋ mɛi babaoo hiɔ shi yɛ ohia futaa mli lɛ nɔ.

Enɛ hewɔ lɛ, ani hiɛnɔkamɔ ko yɛ kɛha mɛi ni kɛ amanehulu kpeɔ lɛ? Te abaafee tɛŋŋ aha okulafoi kɛ awusãi apiŋmɔ lɛ naa aba shi? Ani be ko baashɛ ni abaajie naagba nɛɛ kɛya?

Kwɛmɔ ni Suɔmɔ Yɔɔ Mli yɛ Biblia Beaŋ

Ní aaatsu okulafoi kɛ awusãi aheloonaa kɛ mumɔŋ hiamɔ nii ahe nii lɛ efee Nyɔŋmɔ jamɔ lɛ fã ko ni he hiaa waa yɛ bei fɛɛ mli yɛ Biblia beaŋ. Kɛji Israelbii lɛ miikpa amɛ abele loo aduawai lɛ, esaaa akɛ amɛbuaa nɔ ni eshwɛ yɛ ŋmɔ lɛ mli lɛ anaa, ni amɛ diɛŋtsɛ amɛyaye kpɛkpɛo sɛɛ mli. Esa akɛ aha kpɛkpɛoyeli lɛ “ahi shi aha gbɔ kɛ awusã kɛ okulafo.” (5 Mose 24:19-21) Mose Mla lɛ tsɔɔ akɛ: “Nyɛkawaa yoo okulafo ko loo awusã ko yi.” (2 Mose 22:22, 23) Okulafoi kɛ awusãi ni awieɔ amɛhe yɛ Biblia lɛ mli lɛ damɔ shi kɛha gbɔmɛi ni yeɔ ohia lɛ yɛ gbɛ ni ja nɔ, akɛni yɛ amɛwumɛi kɛ tsɛmɛi aloo fɔlɔi enyɔ lɛ fɛɛ agbele hewɔ lɛ, ekolɛ ashi weku ni yɔɔ wala mli lɛ kome too ni amɛmiiye ohia lɛ. Blematsɛ Hiob wie akɛ: “Ohiafo ní bolɔɔ tsɛɔ bualɔ lɛ, mijieɔ lɛ, kɛ awusã kɛ mɔ ni bɛ mɔ ko ní yeɔ buaa lɛ lɛ.”—Hiob 29:12.

Yɛ Kristofoi asafo lɛ klɛŋklɛŋ gbii lɛ amli lɛ, ni aaakwɛ ohiafoi kɛ mɛi ni ehia amɛ yɛ anɔkwale mli yɛ amɛfɔlɔi ni eje mli aloo wu ko ni egbo lɛ hewɔ lɛ ji srɔtofeemɔ krɛdɛɛ ko yɛ anɔkwa jamɔ mli. Miishɛɛ kpele ni kaselɔ Yakobo yɔɔ yɛ mɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ ahilɛ-kɛhamɔ mli hewɔ lɛ, eŋma akɛ: “Nyɔŋmɔ jamɔ ni he tse ni ehe bɛ muji ko yɛ Nyɔŋmɔ kɛ tsɛ lɛ hiɛ ji enɛ, akɛ mɔ asara awusãi kɛ okulafoi yɛ amɛmanehulu lɛ mli, ni eto ehe kɛjɛ je nɛŋ koni ekawo ehe muji.”—Yakobo 1:27.

Yɛ awusãi kɛ okulafoi atã ni etsĩ lɛ sɛɛ lɛ, Yakobo jie mɔ hesusumɔ ni mli kwɔ kpo etsɔɔ mɛi krokomɛi ni ji ohiafoi kɛ mɛi ni yeɔ ohia futaa lɛ hu. (Yakobo 2:5, 6, 15, 16) Bɔfo Paulo hu jie mɔ hesusumɔ ni tamɔ nakai nɔŋŋ kpo. Nɔ ni fata gbɛtsɔɔmɔi ni amɛnine shɛ nɔ beni aha ekɛ Barnaba amɛshiɛmɔ nitsumɔ lɛ he ji ‘ni amɛaaha ohiafoi lɛ ahi amɛjwɛŋmɔŋ.’ Paulo nyɛ ekɛɛ kɛ henilee ni mli tse akɛ: “No nɔŋŋ he mɔdɛŋ mibɔɔ akɛ mafee.” (Galatabii 2:9, 10) Nɔ ni aŋma afɔ̃ shi ni tsɔɔ Kristofoi asafo lɛ nitsumɔi yɛ eshishitoo lɛ sɛɛ etsɛɛɛ tsɔ lɛ wie akɛ: “Mɔ ko mɔ ko bɛ amɛteŋ ni efiɔ lɛ . . . Ni ajaa ahaa mɔ fɛɛ mɔ bɔ ni he hiaa lɛ lɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 4:34, 35) Hɛɛ, akpã gbɛjianɔ ni ato shishi yɛ blema Israel koni akɛkwɛ awusãi, okulafoi, kɛ mɛi ni ehia amɛ lɛ mli kɛtee Kristofoi asafo lɛ mli.

Yɛ anɔkwale mli lɛ, yelikɛbuamɔ ni akɛhaa lɛ fa bɔ ni sa, ni ekɛ nɔ ni asafoi aŋkroaŋkroi lɛ yɔɔ lɛ kpãa gbee. Afiteee shika, ni mɛi ni aye abua lɛ ji mɛi ni ehia amɛ diɛŋtsɛ. Esaaa akɛ Kristofonyo ko náa gbɛjianɔtoo nɛɛ he sɛɛ yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ, ni esaaa akɛ akɛ jatsu ko ni he ehiaaa fɔ̃ɔ asafo lɛ nɔ. Enɛ je kpo faŋŋ yɛ Paulo gbɛtsɔɔmɔi ni aŋma afɔ shi yɛ 1 Timoteo 5:3-16 lɛ mli. Wɔnaa yɛ jɛmɛ akɛ kɛji mɛi ni ehia amɛ lɛ awekumɛi baanyɛ amɛye amɛbua amɛ lɛ, no lɛ esa akɛ amɛtsu nakai gbɛnaa nii lɛ he nii. Esa akɛ okulafoi ni ehia amɛ lɛ ashɛ taomɔ nibii komɛi ahe bɔni afee ni amɛfee mɛi ni sa kɛha yelikɛbuamɔ. Enɛɛmɛi fɛɛ tsɔɔ gbɛjianɔtoo ni nilee yɔɔ mli ni Yehowa kɛtsuɔ nii koni ekɛkwɛ mɛi ni ehia amɛ lɛ. Ni kɛlɛ, etsɔɔ hu akɛ esa akɛ aŋmɛ pɛpɛɛpɛ bɔni afee ni mɔ ko akaŋɔ mlihilɛ ni ajieɔ lɛ kpo lɛ yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ.—2 Tesalonikabii 3:10-12.

Okulafoi kɛ Awusãi Akwɛmɔ Ŋmɛnɛ

Akɛ shishitoo mlai ni Nyɔŋmɔ tsuji ni hi shi yɛ blema lɛ nyiɛ sɛɛ lɛ miitsu nii lolo yɛ Yehowa Odasefoi asafo lɛ mli kɛji eba mɔ he susumɔ kɛ yelikɛbuamɔ ni akɛaaha mɛi ni naa amanehulu lɛ. Nyɛmimɛi asuɔmɔ ji nifeemɔ ko ni kadiɔ lɛ, taakɛ Yesu wie lɛ: “Kɛji nyɛsumɔɔ nyɛhe lɛ, no mɛi fɛɛ kɛaale akɛ mikaselɔi ji nyɛ.” (Yohane 13:35) Kɛji mɛi komɛi miipiŋ yɛ hiamɔ shihilɛ mli loo amɛbatsɔmɔ mɛi ni oshara eba amɛnɔ yɛ ta aloo maŋ ta hewɔ lɛ, majimaji ateŋ nyɛmifeemɔ ni eshwɛ lɛ sumɔɔ ni amɛna gbɛ̀i ni amɛaatsɔ nɔ amɛkɛ yelikɛbuamɔ aha yɛ mumɔŋ kɛ heloo gbɛfaŋ. Nyɛhaa wɔkadia ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ niiashikpamɔi komɛi ni tsɔɔ nɔ ni afeɔ yɛ enɛ gbɛfaŋ.

Pedro kaiii nibii babaoo yɛ enyɛ ní gbo beni eye afi kɛ fã pɛ lɛ he. Pedro tsɛ hu gbo beni eye afii enumɔ. No hewɔ lɛ ashi Pedro kome kɛ enyɛmimɛi lɛ. Yehowa Odasefoi baa amɛtsɛ ŋɔɔ momo, no hewɔ lɛ, akɛ Pedro kɛ enyɛmimɛi hii onukpai lɛ fɛɛ bɔi shia Biblia mli nikasemɔ feemɔ.

Pedro tsɔɔ mli akɛ: “Wɔbɔi kpeeiyaa yɛ otsi ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli. Beni wɔkɛ nyɛmimɛi lɛ bɔi bɔɔ lɛ, wɔnu suɔmɔ ni amɛjie lɛ kpo amɛtsɔɔ wɔ lɛ he. Asafo lɛ ji abobaahe kɛha mi ejaakɛ nyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ jie suɔmɔ kɛ hedɔɔ kpo amɛtsɔɔ mi, tamɔ nɔ ni amɛji mifɔlɔi.” Pedro kaiɔ akɛ Kristofoi onukpai lɛ ateŋ mɔ kome fɔ lɛ nine kɛtee eshia. Pedro kɛ weku lɛ ná sanegbaa kɛ hejɔɔmɔ mli gbɛfaŋnɔ yɛ jɛmɛ. Pedro ni bɔi ehemɔkɛyeli lɛ shiɛmɔ beni eye afii 11, ni abaptisi lɛ beni eye afii 15 lɛ kɛɛ akɛ: “Enɛɛmɛi ji niiashikpamɔi ni misumɔɔ waa.” Kɛtsɔ mɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ yelikɛbuamɔ nɔ lɛ, enyɛmimɛi hii onukpai lɛ hu tee amɛhiɛ babaoo yɛ mumɔŋ gbɛfaŋ.

David sane lɛ hu yɛ. Akpoo lɛ kɛ enyɛmi yoo ni afɔ́ ekɛ lɛ haaji lɛ beni amɛfɔlɔi gbála amɛteŋ lɛ. Amɛnii kɛ amɛnaa kɛ amɛnyɛkwɛ ji mɛi ni tsɔse amɛ. “Beni wɔdara fioo ni wɔyɔse shihilɛ ni wɔyɔɔ mli lɛ, henumɔ ko ni tsɔɔ shweshweeshwe shihilɛ mli ni abɛ lɛ kɛ awerɛhoyeli baye wɔnɔ. Nɔ ko ni wɔkɛ wɔhe baafɔ nɔ kɛha sɛɛfimɔ he miihia wɔ. Minyɛkwɛ lɛ batsɔ Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ kome, kɛtsɔ enɛ nɔ lɛ, atsɔɔ wɔ Biblia mli anɔkwale lɛ. Nyɛmimɛi lɛ kpã amɛsuɔmɔ kɛ naanyobɔɔ lɛ mli kɛha wɔ. Amɛsumɔɔ wɔsane waa ni amɛwoɔ wɔ hewalɛ koni wɔshɛ otii ahe ni wɔya nɔ wɔtsu nii kɛha Yehowa. Beni miye aaafee afii nyɔŋma lɛ, asafoŋ sɔɔlɔ ko batsɛɔ mi koni mikɛ lɛ aná gbɛfaŋnɔ yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. Nyɛmi nuu kroko hu woɔ shika ni mafite kɛji mitee kpeei wuji ashishi. Mɔ kome po ye ebua mi koni maye too yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ.”

Abaptisi David beni eye afii 17, ni sɛɛ mli lɛ ebɔi sɔɔmɔ yɛ Yehowa Odasefoi anitsumɔhe nine ni yɔɔ Mexico lɛ. Amrɔ nɛɛ po ejieɔ hiɛsɔɔ kpo akɛ: “Onukpai srɔtoi babaoo yɛ ni tsu gbɛfaŋnɔ ni sa he nii yɛ miskulyaa mli ni amɛkɛ ŋaawoo ní yeɔ buaa ha mi. Yɛ gbɛ ni tamɔ nɛkɛ nɔ lɛ miiye henumɔ ni ji shweshweeshwe shihilɛ ni abɛ kɛ shoofeemɔ lɛ nɔ.”

Abel, ni ji onukpa yɛ asafo ko mli yɛ Mexico, he ni okulafoi babaoo ni yelikɛbuamɔ he hiaa amɛ yɔɔ lɛ gba akɛ: “Miheɔ miyeɔ akɛ hiamɔ ni mli wa fe fɛɛ ni okulafoi lɛ yɔɔ ji henumɔŋ sɛɛfimɔ. Bei komɛi lɛ amɛtsɔɔ nɔnyɛɛ shihilɛ mli; amɛnuɔ shoofeemɔ he. No hewɔ lɛ ehe miihia waa ni aye abua amɛ, ni abo amɛ toi. Wɔ [ni ji asafo lɛ mli onukpai lɛ] saraa amɛ kpitiokpitio. Ehe miihia ní ohe be koni okɛbo amɛnaagbai lɛ atoi. Enɛ yeɔ buaa ni amɛnuɔ he akɛ ashɛje amɛmii yɛ mumɔŋ.” Shi kɛlɛ, bei komɛi lɛ shika gbɛfaŋ yelikɛbuamɔ hu he hiaa. Etsɛko tsɔ ni Abel gba akɛ: “Amrɔ nɛɛ wɔmiima shia kɛha nyɛmi yoo ko ni ji okulafo. Wɔkɛ Hɔɔ komɛi kɛ shwane bei komɛi tsuɔ nii yɛ otsi lɛ mli yɛ eshia lɛ he.”

Yɛ nɔ ni kɔɔ lɛ diɛŋtsɛ eniiashikpamɔ beni ekɛ yelikɛbuamɔ haa awusãi kɛ okulafoi ahe lɛ, asafoŋ onukpa kroko wie akɛ: “Miheɔ miyeɔ akɛ Kristofoi asuɔmɔ he miihia awusãi babaoo kwraa fe okulafoi. Miyɔse akɛ amɛbaanyɛ amɛnu he akɛ akpoo amɛ fe gbekɛbii kɛ mɛi ni miidara kɛmiitsɔmɔ onukpai ni yɔɔ amɛfɔlɔi enyɔ lɛ fɛɛ akwɛmɔ shishi lɛ. Nyɛmimɛi asuɔmɔ babaoo kpojiemɔ he miihia amɛ. Ehi jogbaŋŋ akɛ abaatao amɛ yɛ kpeei lɛ sɛɛ koni ale bɔ ni amɛyɔɔ amɛhaa. Nyɛmi nuu ko yɛ ni ebote gbalashihilɛ mli, ni ji awusã beni eji gbekɛ nuu fioo lɛ. Mikɛ miishɛɛ ŋaa lɛ daa yɛ kpee shishi, ni efuaa mi kɛji ena mi. Enɛ wajeɔ anɔkwa nyɛmimɛi asuɔmɔ kpãa lɛ.”

Yehowa “Baajie Ohiafo Lɛ”

Yehowa mli hekɛnɔfɔɔ ji shishijee nii ni he hiaa kɛha okulafoi kɛ awusãi ashihilɛ lɛ he nitsumɔ yɛ omanyeyeli mli. Awie yɛ ehe akɛ: “Yehowa báa gbɔi ayi, efiɔ awusã kɛ okulafo sɛɛ.” (Lala 146:9) Tsabaa ni mɔɔ shi kɛha naagbai ni tamɔ nɛkɛ lɛ baaba kɛtsɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ pɛ nɔ yɛ Yesu Kristo nɔyeli lɛ shishi. Beni etsɔɔ Mesia nɔyeli lɛ mli yɛ gbalɛ naa lɛ, lalatsɛ lɛ ŋma akɛ: “Eeejie ohiafoi ni bolɔɔ lɛ, kɛ nɔnalɔ ni bɛ bualɔ lɛ. Eeena ohiafo kɛ mɔ ni efĩ lɛ lɛ mɔbɔ, ni ehere mɛi ni efĩ amɛ lɛ asusumai ayiwala.”—Lala 72:12, 13.

Be mli ni nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee lɛ bɛŋkɛɔ lɛ, eka shi faŋŋ akɛ nɔnyɛɛ ni Kristofoi fɛɛ kɛkpeɔ lɛ baafa. (Mateo 24:9-13) Ehe miihia ni Kristofoi ajie mɔ hesusumɔ kpo atsɔɔ amɛhe daa ni ‘amɛha suɔmɔ ni amɛkɛsumɔsumɔɔ amɛhe lɛ mli awa.’ (1 Petro 4:7-10) Ehe miihia ni Kristofoi hii, titri lɛ onukpai lɛ, ajie mɔ hesusumɔ kɛ mɔbɔnalɛ kpo amɛtsɔɔ mɛi ní ashi amɛ awusãi lɛ. Ni yei ni edara yɛ mumɔŋ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ baanyɛ amɛkɛ yelikɛbuamɔ babaoo aha okulafoi lɛ ni amɛfee miishɛjemɔ jɛɛhe. (Tito 2:3-5) Yɛ anɔkwale mli lɛ, mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ aye abua kɛtsɔ ekãa ni ekɛaajie mɔ hesusumɔ kpo etsɔɔ mɛi krokomɛi ní naa amanehulu lɛ nɔ.

Anɔkwa Kristofoi ‘amli ejooo’ kɛ ‘amɛna akɛ ehia amɛnyɛmi.’ Amɛle jogbaŋŋ akɛ esa akɛ amɛbo bɔfo Yohane ŋaawoo lɛ toi akɛ: “Bii bibii, nyɛkahaa wɔsumɔa mɛi yɛ wiemɔ mli loo lilɛi nɔ kɛkɛ, shi moŋ yɛ nitsumɔ kɛ anɔkwale mli.” (1 Yohane 3:17, 18) No hewɔ lɛ nyɛhaa ‘wɔsaraa awusãi kɛ okulafoi yɛ amɛmanehulu lɛ mli.’—Yakobo 1:27.

[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 11]

“Nyɛkahaa wɔsumɔa mɛi yɛ wiemɔ mli loo lilɛi nɔ kɛkɛ, shi moŋ yɛ nitsumɔ kɛ anɔkwale mli.”—1 Yohane 3:18

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 10]

Anɔkwa Kristofoi kwɛɔ awusãi kɛ okulafoi anɔ yɛ helooŋ gbɛfaŋ, mumɔŋ gbɛfaŋ, kɛ henumɔŋ gbɛfaŋ