Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yaa Nɔ Ofi Shi Shiŋŋ Tamɔ Nɔ ni Oona Mɔ ni Anaaa Lɛ Lɛ!

Yaa Nɔ Ofi Shi Shiŋŋ Tamɔ Nɔ ni Oona Mɔ ni Anaaa Lɛ Lɛ!

Yaa Nɔ Ofi Shi Shiŋŋ Tamɔ Nɔ ni Oona Mɔ ni Anaaa Lɛ Lɛ!

“[Mose] tee nɔ efi shi shiŋŋ tamɔ nɔ ni eena Mɔ ni anaaa lɛ lɛ.”—HEBRIBII 11:27, NW.

1. Mɛɛ wiemɔ ko ni sa kadimɔ waa ni kɔɔ Nyɔŋmɔ he Yesu wie yɛ e-Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ mli?

YEHOWA ji Nyɔŋmɔ ni anaaa lɛ lɛ. Beni Mose bi akɛ eha ena E-nunyam lɛ, Yehowa ha hetoo akɛ: “Onyɛŋ mihiɛ ona; shi mɔ ko mɔ ko enaŋ mi, ní eyi aaaná wala.” (2 Mose 33:20) Ni bɔfo Yohane ŋma akɛ: “Nyɔŋmɔ lɛ, mɔ ko enako lɛ pɛŋ.” (Yohane 1:18) Yesu Kristo po nyɛɛɛ ana Nyɔŋmɔ beni eji gbɔmɔ yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ. Shi, Yesu kɛɛ yɛ e-Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ mli akɛ: “Ajɔɔ mɛi ni tsuii amli tse lɛ; shi amɛaana Nyɔŋmɔ.” (Mateo 5:8) Te Yesu tsɔɔ tɛŋŋ?

2. Mɛni hewɔ wɔnyɛɛɛ ni wɔkɛ wɔ heloo hiŋmɛii ana Nyɔŋmɔ lɛ?

2 Ŋmalɛi lɛ yɔseɔ Yehowa akɛ Mumɔ ni anaaa lɛ. (Yohane 4:24; Kolosebii 1:15; 1 Timoteo 1:17) No hewɔ lɛ, Yesu ekɛɛɛ akɛ wɔ akɛ adesai lɛ wɔbaanyɛ wɔna Yehowa diɛŋtsɛ kɛ wɔ heloo hiŋmɛii nɛɛ. Eji anɔkwale akɛ, Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ baana Yehowa Nyɔŋmɔ yɛ ŋwɛi beni átee amɛ shi akɛ mumɔŋ bɔɔ nii lɛ sɛɛ. Shi adesai ni “tsuii amli tse” ni amɛhiɛ kã nɔ akɛ amɛbaahi shi kɛya naanɔ yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ hu nyɛɔ ‘amɛnaa’ Nyɔŋmɔ. Te feɔ tɛŋŋ ni enɛ nyɛɔ ebaa lɛ nakai lɛ?

3. Te adesai aaafee tɛŋŋ ayoo Nyɔŋmɔ sui kpakpai lɛ ekomɛi?

3 Wɔkaseɔ nɔ ko yɛ Yehowa he kɛtsɔɔ nibii ni ebɔ lɛ ni wɔkwɛɔ amɛ jogbaŋŋ lɛ nɔ. No hewɔ lɛ, ehewalɛ baanyɛ aha wɔnaa akpɛ wɔhe ni ebaatsirɛ wɔ ni wɔkpɛlɛ enɔ akɛ Nyɔŋmɔ ni ji Bɔlɔ lɛ. (Hebribii 11:3; Kpojiemɔ 4:11) Bɔfo Paulo ŋma yɛ enɛ he akɛ: “[Nyɔŋmɔ] ehe nii ni anaaa ni ji enaanɔ hewalɛ kɛ nyɔŋmɔyeli lɛ fɛɛ lɛ, kɛjɛ jeŋbɔɔ mli beebe lɛ atsɔɔ enii ni efee lɛ anɔ ayɔseɔ ni anaa faŋŋ, no hewɔ lɛ amɛbɛ naajiemɔ ko.” (Romabii 1:20) No hewɔ lɛ, nɔ ni fata Yesu wiemɔi ni kɔɔ Nyɔŋmɔ ni aaana lɛ lɛ he lɛ ji nyɛmɔ ni akɛnaa Yehowa sui kpakpai lɛ ekomɛi. Nii ni anaa nɛɛ damɔ anɔkwale nilee nɔ, ni anaa yɛ mumɔŋ kɛ ‘tsui hiŋmɛii.’ (Efesobii 1:18) Yesu wiemɔi kɛ enifeemɔi lɛ hu jieɔ nibii babaoo kpo yɛ Nyɔŋmɔ he. No hewɔ lɛ Yesu kɛɛ akɛ: “Mɔ ni ena mi lɛ, ena tsɛ lɛ.” (Yohane 14:9) Yesu jie Yehowa su kɛ ebaŋ kpo yɛ gbɛ ni yeɔ emuu nɔ. No hewɔ lɛ, Yesu shihilɛ kɛ etsɔɔmɔi ahe nilee baanyɛ aye abua wɔ ni wɔna, loo wɔyoo, Nyɔŋmɔ sui kpakpai lɛ ekomɛi.

Mumɔŋ Shihilɛ He Hiaa

4. Mɛi babaoo jieɔ mumɔŋ shihilɛ ni amɛbɛ lɛ kpo ŋmɛnɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

4 Ŋmɛnɛ, hemɔkɛyeli kɛ anɔkwa mumɔŋ shihilɛ efee nii ni afɔɔɔ námɔ kwraa. Paulo kɛɛ akɛ: “Jeee mɛi fɛɛ yɔɔ hemɔkɛyeli.” (2 Tesalonikabii 3:2) Mɛi babaoo kɛ amɛhe ewo nibii ni amɛ diɛŋtsɛ amɛdiɔ sɛɛ lɛ amli, ni amɛbɛ hemɔkɛyeli ko kwraa yɛ Nyɔŋmɔ mli. Amɛ eshafeemɔ jeŋba lɛ kɛ mumɔŋ shihilɛ ni amɛbɛ lɛ haaa amɛnyɛ amɛkɛ shishinumɔ hiŋmɛi ana lɛ, ejaakɛ bɔfo Yohane ŋma akɛ: “Mɔ ni feɔ efɔŋ lɛ, enako Nyɔŋmɔ.” (3 Yohane 11) Akɛni aŋkroaŋkroi nɛɛ kɛ amɛhiŋmɛii diɛŋtsɛ nɛɛ enaaa Nyɔŋmɔ hewɔ lɛ, amɛfeɔ amɛnii tamɔ nɔ ni enaaa nɔ ni amɛfeɔ lɛ. (Ezekiel 9:9) Amɛbuuu mumɔŋ nibii, no hewɔ lɛ amɛnyɛŋ amɛná “Nyɔŋmɔ he nilee.” (Abɛi 2:5) No hewɔ lɛ Paulo ŋma yɛ gbɛ ni sa nɔ akɛ: “Gbɔmɔ su ni akɛfɔ lɛ lɛ heee Nyɔŋmɔ Mumɔ lɛ nii lɛ; ejaakɛ efeɔ lɛ akɛ kwashiai asane ni, ni enyɛɛɛ naa ena, ejaakɛ mumɔ akɛtaoɔ naa.”—1 Korintobii 2:14.

5. Mɛɛ anɔkwa sane ko gbɔmɛi ni amɛjwɛŋmɔ yɔɔ mumɔŋ nibii anɔ lɛ le?

5 Shi, kɛji akɛ wɔjwɛŋmɔ yɛ mumɔŋ nibii anɔ lɛ, wɔhiɛ baahi wɔhe nɔ be fɛɛ be akɛ, eyɛ mli akɛ Yehowa jeee Nyɔŋmɔ ni taoɔ tɔmɔ moŋ, shi ele beni wɔtsuɔ susumɔi kɛ akɔnɔi ni ehiii lɛ ahe nii. Yɛ anɔkwale mli lɛ, “gbɔmɔ gbɛ̀i jwere Yehowa hiɛ, ni esusuɔ enajifaamɔi fɛɛ he pɛpɛɛpɛ.” (Abɛi 5:21, NW) Kɛji akɛ wɔfee esha lɛ, akanyaa wɔ koni wɔtsake wɔtsui ni wɔtao Yehowa dɛŋ eshaifaa ejaakɛ wɔsumɔɔ lɛ ni wɔsumɔɔɔ ni wɔfee nɔ ko ni baadɔ lɛ.—Lala 78:41; 130:3.

Mɛni Haa Wɔfiɔ Shi Shiŋŋ?

6. Ákɛ aaafee shiŋŋ lɛ tsɔɔ mɛni?

6 Eyɛ mli akɛ wɔhiŋmɛii enaaa Yehowa moŋ, shi nyɛhaa wɔkaia be fɛɛ be akɛ enaa wɔ. Wɔhiɛ ni hiɔ wɔhe nɔ akɛ eyɛ shihilɛ mli kɛ hé ni wɔheɔ wɔyeɔ akɛ ebɛŋkɛɔ mɛi fɛɛ ni tsɛɔ lɛ lɛ baaye abua wɔ ni eha wɔfee shiŋŋ—mɛi ni fiɔ shi shiŋŋ ni anyɛɛɛ ahoso amɛ yɛ anɔkwa ni wɔyeɔ lɛ lɛ mli. (Lala 145:18) Wɔbaanyɛ wɔtamɔ Mose ni Paulo ŋma ehe sane nɛkɛ lɛ: “Hemɔkɛyeli ekɛje Mizraim ni esheee maŋtsɛ lɛ mlifu lɛ gbeyei; ejaakɛ emɔ mɔ ni anaaa lɛ lɛ mli [shiŋŋ, NW] tamɔ nɔ ni eena lɛ.”—Hebribii 11:27.

7, 8. Mɛni hã Mose ná ekãa yɛ Farao hiɛ lɛ?

7 Beni Mose tsuɔ nitsumɔ ni Nyɔŋmɔ kɛwo edɛŋ akɛ enyiɛ Israelbii lɛ ahiɛ kɛjɛ Mizraim nyɔŋyeli shishi lɛ he nii lɛ, eyapue yɛ Farao yiwalɔ lɛ hiɛ shii abɔ yɛ emaŋtsɛwe ni jamɔŋ kɛ asraafoi onukpai eyi jɛmɛ obɔ lɛ. Ebaanyɛ efee akɛ átɛ̃ŋ amagai ahe mfonirii yɛ maŋtsɛwe lɛ gbogboi lɛ fɛɛ he. Shi, Yehowa ni anaaa lɛ lɛ ji mɔ ni yɔɔ diɛŋtsɛ kɛha Mose, etamɔɔɔ amagai lɛ fɛɛ ni damɔ shi kɛha Mizraim nyɔŋmɔi lɛ ni wala ko bɛ amɛmli lɛ. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ no hewɔ ni Mose sheee Farao gbeyei lɛ!

8 Mɛni hã Mose ná ekãa koni eyapue yɛ Farao hiɛ shii abɔ lɛ? Ŋmalɛi lɛ kɛɔ wɔ akɛ, “nɛkɛ nuu Mose nɛɛ, ehe jɔ fe gbɔmɛi fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ nɛɛ nɔ.” (4 Mose 12:3) Eyɛ faŋŋ akɛ, Mose mumɔŋ shidaamɔ ni ma shi shiŋŋ kɛ ehekɛnɔfɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ kɛ lɛ yɛ lɛ ha ená ekãa ni he hiaa ni baaha edamɔ ‘Mɔ ni anaaa lɛ’ lɛ najiaŋ yɛ Mizraim maŋtsɛ yiwalɔ lɛ hiɛ. Mɛni ji gbɛi ni mɛi ni ‘naa’ Nyɔŋmɔ ni anaaa lɛ lɛ tsɔɔ nɔ amɛjieɔ amɛhemɔkɛyeli kpo yɛ emli ŋmɛnɛ lɛ ekomɛi?

9. Mɛni ji gbɛ kome ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔya nɔ wɔfi shi shiŋŋ?

9 Gbɛ kome ni atsɔɔ nɔ ajieɔ hemɔkɛyeli kpo ni aya nɔ afee shiŋŋ tamɔ aana Mɔ ni anaaa lɛ lɛ ji kɛtsɔ shiɛmɔ yɛ ekãa naa yɛ yiwaa fɛɛ sɛɛ lɛ nɔ. Yesu bɔ ekaselɔi lɛ kɔkɔ akɛ: “Nyɛbaafee mɛi ni gbɔmɛi fɛɛ nyɛɔ amɛ yɛ migbɛi hewɔ.” (Luka 21:17, NW) Ekɛɛ amɛ hu akɛ: “Nyɔŋ efeee enuntsɔ. Kɛ́ amɛwa mi yi lɛ, amɛaawa nyɛ hu yi.” (Yohane 15:20) Yesu wiemɔi lɛ ba mli anɔkwale, egbele sɛɛ etsɛɛɛ ni esɛɛnyiɛlɔi lɛ na yiwaa mli amanehulu kɛtsɔ hegbeyeiwoo, amɛmɔɔmɔ, kɛ yii nɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 4:1-3, 18-21; 5:17, 18, 40) Eyɛ mli akɛ yiwaa babaoo te shi moŋ, shi Yesu bɔfoi lɛ kɛ kaselɔi krokomɛi lɛ tee nɔ amɛkɛ ekãa shiɛ sanekpakpa lɛ.—Bɔfoi lɛ Asaji 4:29-31.

10. Hekɛnɔfɔɔ ni wɔyɔɔ yɛ Yehowa hebuu kɛ kwɛmɔ mli lɛ yeɔ ebuaa wɔ yɛ sɔɔmɔ lɛ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

10 Taakɛ Mose ji lɛ, Yesu mra be mli sɛɛnyiɛlɔi lɛ sheee amɛ henyɛlɔi babaoo ni anaa amɛ lɛ gbeyei. Yesu kaselɔi lɛ yɛ Nyɔŋmɔ mli hemɔkɛyeli, ni yɛ enɛ hewɔ lɛ, amɛnyɛ amɛŋmɛ amɛtsui shi yɛ yiwaa ni naa wa ni ba amɛnɔ lɛ mli. Hɛɛ, amɛtee nɔ amɛfi shi shiŋŋ tamɔ nɔ ni amɛmiina Mɔ ni anaaa lɛ lɛ. Ŋmɛnɛ, bɔ ni wɔle akɛ Yehowa buɔ wɔhe be fɛɛ be lɛ woɔ wɔ hewalɛ, ehaa wɔnáa ekãa ni gbeyeishemɔ bɛ mli yɛ wɔ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɔ akɛ “gbɔmɔ shemɔ tsɔɔ tsɔne; shi mɔ ni ŋɔɔ ehiɛ efɔɔ Yehowa nɔ lɛ, aaabu ehe.” (Abɛi 29:25) No hewɔ lɛ, wɔkpaleee kɛyaaa sɛɛ yɛ yiwaa he gbeyeishemɔ hewɔ; ni asaŋ wɔhiɛ gbooo wɔsɔɔmɔ lɛ he. Wɔhemɔkɛyeli kanyaa wɔ koni wɔkɛ ekãa aye wɔ akutsoŋbii, nanemɛi nitsulɔi, nanemɛi skulbii, kɛ mɛi krokomɛi odase.—Romabii 1:14-16.

Mɔ ni Anaaa Lɛ lɛ Kudɔɔ Ewebii Lɛ

11. Taakɛ Petro kɛ Yuda tsɔɔ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ mɛi komɛi ni kɛ amɛhe ebɔ Kristofoi asafo lɛ he lɛ jie mumɔŋ shidaamɔ ni amɛbɛ lɛ kpo amɛtsɔɔ?

11 Hemɔkɛyeli yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnaa Yehowa akɛ mɔ ni kudɔɔ eshikpɔŋ nɔ gbɛjianɔtoo lɛ. No hewɔ lɛ wɔwieee wɔshiii mɛi ni asafo lɛ mli gbɛnaa nii jwere amɛnɔ lɛ. Bɔfo Petro kɛ Yesu nyɛ bi Yuda fɛɛ bɔ kɔkɔ yɛ mɛi komɛi ni amɛfee shwɛm yɛ mumɔŋ aahu akɛ amɛwie hii ni nyiɛɔ hiɛ yɛ Kristofoi lɛ ateŋ lɛ ahe efɔŋ lɛ ahe. (2 Petro 2:9-12; Yuda 8) Ani mɛi ni taoɔ tɔmɔ nɛɛ baanyɛ awie yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ yɛ Yehowa hiɛ kɛji akɛ amɛmiina lɛ diɛŋtsɛ? Dabi kwraa! Shi akɛni anaaa Nyɔŋmɔ hewɔ lɛ, nakai hii ni diɔ heloo sɛɛ lɛ susuuu amɛhe akɔntaa ni amɛbaabu amɛha lɛ lɛ he.

12. Mɛɛ subaŋ esa akɛ wɔjie lɛ kpo yɛ mɛi ni nyiɛɔ hiɛ yɛ asafo lɛ mli lɛ ahe?

12 Eji anɔkwale akɛ, gbɔmɛi ni yeee emuu yɔɔ Kristofoi asafo lɛ mli. Mɛi ni sɔmɔɔ akɛ onukpai lɛ tɔ̃ɔ tɔmɔi ni baanyɛ asa wɔhe yɛ bei komɛi amli. Fɛɛ sɛɛ lɛ, Yehowa kɛ nɛkɛ hii nɛɛ miitsu nii akɛ mɛi ni lɛɔ esafoku lɛ. (1 Petro 5:1, 2) Hii kɛ yei ni amɛjwɛŋmɔ yɔɔ mumɔŋ nibii anɔ lɛ yɔseɔ akɛ, enɛ ji gbɛ kome ni Yehowa tsɔɔ nɔ ekudɔɔ ewebii lɛ. No hewɔ lɛ, ákɛ Kristofoi lɛ, wɔtsiɔ wɔhe kɛjɛɔ mumɔ ni haa awieɔ ashiɔ mɔ kɛ huhuuhu wiemɔ he, ni wɔjieɔ bulɛ kpo wɔhaa Nyɔŋmɔ teokrase gbɛjianɔtoi lɛ. Kɛ́ wɔba wɔhe shi wɔha mɛi ni nyiɛɔ hiɛ yɛ wɔteŋ lɛ, wɔtsɔɔ akɛ wɔnaa Mɔ ni anaaa lɛ lɛ.—Hebribii 13:17.

Nyɔŋmɔ ní Wɔnaa Lɛ ákɛ Wɔ Tsɔɔlɔ Kpele

13, 14. Mɛni Yehowa ni onaa lɛ akɛ o-Tsɔɔlɔ Kpele lɛ tsɔɔ kɛha bo?

13 He kroko hu yɛ ni biɔ mumɔŋ sɛɛyoomɔ. Yesaia gba akɛ: ‘Ohiŋmɛii aaatsɔmɔ hiŋmɛii ni naa o-Tsɔɔlɔ Kpele lɛ.’ (Yesaia 30:20) Ebiɔ hemɔkɛyeli dani ayoo akɛ Yehowa ji mɔ ni tsɔɔ eshikpɔŋ nɔ gbɛjianɔtoo lɛ nɔ etsɔɔ wɔ nii. (Mateo 24:45-47) Ní wɔɔna Nyɔŋmɔ ákɛ wɔ-Tsɔɔlɔ Kpele lɛ tsɔɔ babaoo fe Biblia kasemɔ sui kpakpai ni wɔhiɛ kɛ Kristofoi akpeei ni wɔyaa daa. Etsɔɔ akɛ ní wɔkɛ gbɛjianɔ ni Nyɔŋmɔ eto yɛ mumɔŋ lɛ fɛɛ aaatsu nii kɛmɔ shi. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ehe miihia ni wɔbo gbɛtsɔɔmɔ ni Yehowa tsɔɔ Yesu nɔ ekɛhaa lɛ toi jogbaŋŋ fe bɔ ni wɔfeɔ lɛ koni wɔkakpalaŋ yɛ mumɔŋ kɛmiiya.—Hebribii 2:1.

14 Yɛ bei komɛi amli lɛ, ebiɔ mɔdɛŋbɔɔ krɛdɛɛ ko dani wɔná mumɔŋ niyenii lɛ ahe sɛɛ kɛmɔ shi. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ wɔbaakane Biblia mli saji komɛi ni wɔnaa akɛ amɛshishinumɔ wa lɛ hiɛaŋhiɛaŋ kɛkɛ. Kɛji akɛ wɔmiikane Buu-Mɔɔ lɛ kɛ Awake! woji tɛtrɛbii lɛ, ekolɛ wɔkaneee saji lɛ ekomɛi po ejaakɛ sane ni awieɔ he lɛ jeee nɔ ni wɔnyaa he tsɔ̃. Aloo ekolɛ wɔbaaha wɔjwɛŋmɔ akpa shi yɛ Kristofoi akpeei ashishi. Shi kɛlɛ, wɔbaanyɛ wɔha wɔhiɛ ahi wɔhe nɔ kɛji akɛ wɔjwɛŋ saji otii ni asusuɔ he lɛ he jogbaŋŋ. Hiɛsɔɔ ni mli kwɔ ni wɔyɔɔ kɛha mumɔŋ nitsɔɔmɔ ni wɔnine shɛɔ nɔ lɛ tsɔɔ akɛ wɔyɔseɔ Yehowa akɛ wɔ-Tsɔɔlɔ Kpele.

Esa Akɛ Wɔbu Wɔhe Akɔntaa

15. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ mɛi komɛi efee amɛnii tamɔ nɔ ni Yehowa enaaa amɛ?

15 Titri lɛ, akɛni efɔŋfeemɔ efa babaoo yɛ “naagbee be” nɛɛ mli hewɔ lɛ, hemɔkɛyeli yɛ Mɔ ni anaaa lɛ lɛ mli he miihia. (Daniel 12:4) Anɔkwa ni ayeee kɛ bɔlɛnamɔ jeŋba shara egbɛ eshwã babaoo. Shi, nilee yɛ mli akɛ wɔɔkai akɛ Yehowa naa wɔnifeemɔi beni adesai nyɛɛɛ ana wɔ po. Mɛi komɛi ahiɛ eje anɔkwa sane nɛɛ nɔ. Kɛji akɛ mɛi krokomɛi enaaa amɛ lɛ, ekolɛ amɛkɛ amɛhe baawo jeŋba ni ŋmalɛi lɛ ekpɛlɛɛɛ nɔ lɛ mli. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, mɛi komɛi eteee shi amɛwooo kaa ni haa amɛkwɛɔ hiɛtserɛjiemɔ kɛ bɔlɛnamɔ he mfonirii ni yɔɔ internet, tɛlivishiŋ, kɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ tsɔnei krokomɛi ni akɛtsuɔ enɛɛmɛi ahe nii lɛ anɔ lɛ. Akɛni nibii nɛɛ amli ni akɛ he woɔ lɛ baanyɛ aya nɔ yɛ teemɔŋ hewɔ lɛ, mɛi komɛi efee amɛnii tamɔ nɔ ni Yehowa enaaa amɛjeŋba.

16. Mɛni esa akɛ eye ebua wɔ ni wɔhi shi yɛ Yehowa taomɔ nii ni nɔ kwɔlɔ lɛ anaa?

16 Ehi akɛ aaaha bɔfo Paulo wiemɔi nɛɛ ahi jwɛŋmɔŋ: “Wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baabu lɛ diɛŋtsɛ ehe akɔntaa eha Nyɔŋmɔ.” (Romabii 14:12) Ehe miihia ni wɔha wɔhiɛ ahi wɔhe nɔ akɛ, be fɛɛ be ni wɔɔfee esha lɛ, belɛ wɔmiifee esha wɔmiishi Yehowa. Esa akɛ enɛ ni wɔle lɛ aye abua wɔ ni wɔhi shi yɛ etaomɔ nii ni nɔ kwɔlɔ lɛ anaa, ni wɔkwa jeŋba ni he tseee. Biblia lɛ kaiɔ wɔ akɛ: “Ateee bɔɔ nɔ ko yɛ ehiɛ, shi nibii fɛɛ yɛ faŋŋ ni agbele nɔ yɛ lɛ mɔ ni wɔkɛyɔɔ sane lɛ hiŋmɛiiaŋ.” (Hebribii 4:13) Eji anɔkwale akɛ, esa akɛ wɔbu akɔntaa wɔha Nyɔŋmɔ, shi kɛlɛ eji anɔkwale akɛ, suɔmɔ ni mli kwɔ ni wɔyɔɔ kɛha Yehowa lɛ ji yiŋtoo titri hewɔ ni wɔfeɔ esuɔmɔnaa nii, ni wɔyeɔ ejalɛ tɛi ni efolɔ eshwie shi lɛ anɔ lɛ. Belɛ nyɛhaa wɔkɛ sɛɛyoomɔ atsua nii yɛ saji ni tamɔ hiɛtserɛjiemɔ ni wɔhalaa kɛ wɔjeŋba ni kɔɔ nuu kɛ yoo teŋ sharamɔ he nɛkɛ lɛ mli.

17. Mɛɛ miishɛɛ nɛkɛ Yehowa kɛkwɛɔ wɔ lɛ?

17 Yehowa yɛ wɔhe miishɛɛ waa diɛŋtsɛ, shi no etsɔɔɔ akɛ eemɛ ni wɔtɔ̃ tɔ̃mɔi komɛi koni egbala wɔtoi. Yɛ no najiaŋ lɛ, ekɛ suɔmɔ kɛ mɔ he susumɔ ni tamɔ tsɛ ko ni miisumɔ ni ewo ebii ni feɔ toiboo lɛ nyɔmɔ kwɛɔ wɔ. Kwɛ miishɛɛ ni eji akɛ wɔɔle akɛ wɔhemɔkɛyeli saa wɔŋwɛi Tsɛ lɛ hiɛ, ni eji “mɛi ni taoɔ esɛɛgbɛ lɛ anyɔmɔwolɔ hu”! (Hebribii 11:6) Eba akɛ wɔɔjie hemɔkɛyeli ni hosooo kpo yɛ Yehowa mli, ní ‘wɔsɔmɔ lɛ kɛ wɔtsui muu lɛ fɛɛ.’—1 Kronika 28:9.

18. Akɛni Yehowa kwɛɔ wɔ, ni ekadiɔ wɔ anɔkwayeli lɛ hewɔ lɛ, mɛɛ nɔmimaa wɔnine shɛɔ nɔ kɛjɛɔ Ŋmalɛi lɛ amli?

18 Abɛi 15:3 kɛɔ akɛ: “Yehowa hiŋmɛii yɛ he fɛɛ he, ni ekwɛɔ mɛi fɔji kɛ mɛi kpakpai fɛɛ.” Hɛɛ, Nyɔŋmɔ hiŋmɛi yɛ mɛi fɔji lɛ anɔ, ni ekɛ amɛ yeɔ yɛ bɔ ni amɛjeŋba ji lɛ naa. Shi kɛji akɛ wɔfata “mɛi kpakpai” lɛ ahe lɛ, wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ Yehowa kadiɔ wɔ anɔkwayeli nitsumɔi lɛ. Kwɛ bɔ ni ewoɔ mɔ hemɔkɛyeli hewalɛ ehaa akɛ wɔɔle akɛ ‘wɔ deŋmegbomɔ lɛ efeŋ yaka yɛ Nuntsɔ lɛ mli,’ ni ákɛ mɔ ni anaaa lɛ lɛ ‘hiɛ kpaŋ wɔ nitsumɔ kɛ suɔmɔ ni wɔjie kpo yɛ egbɛi lɛ he lɛ nɔ’!—1 Korintobii 15:58; Hebribii 6:10.

Yehowa ni Wɔfɔɔ Lɛ Nine Koni Eka Wɔ Ekwɛ

19. Mɛni ji sɛɛnamɔi ni jɛɔ Yehowa mli hemɔkɛyeli ni wa ni wɔyɔɔ lɛ mli baa lɛ ekomɛi?

19 Ákɛ Yehowa tsuji anɔkwafoi lɛ, wɔjara wa kɛha lɛ. (Mateo 10:29-31) Eyɛ mli akɛ anaaa lɛ moŋ, shi ebaanyɛ efee mɔ ni yɔɔ diɛŋtsɛ kɛha wɔ, ni wɔbaanyɛ wɔsumɔ wekukpaa ni jara wa ni kã wɔkɛ lɛ teŋ lɛ waa. Su ni tamɔ nɛkɛ ni wɔyɔɔ yɛ wɔŋwɛi Tsɛ lɛ he lɛ kɛ sɛɛnamɔi babaoo bahaa wɔ. Wɔhemɔkɛyeli ni mli wa lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnáa tsui ni mli tse kɛ henilee kpakpa yɛ Yehowa hiɛ. Hemɔkɛyeli ni efeee osato hu tsĩɔ wɔ gbɛ koni wɔkahiɛ jeŋbai enyɔ. (1 Timoteo 1:5, 18, 19) Nyɔŋmɔ mli hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ ni hosooo lɛ toɔ okadi kpakpa, ni ebaanyɛ ená hewalɛ kpakpa yɛ mɛi ni ebɔle wɔ lɛ anɔ. (1 Timoteo 4:12) Agbɛnɛ hu, hemɔkɛyeli ni tamɔ nɛkɛ lɛ haa jeŋba ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ yɔɔ mli shwereɔ, ni ehaa Yehowa tsui nyaa.—Abɛi 27:11.

20, 21. (a) Mɛni hewɔ esa akɛ wɔsumɔ akɛ Yehowa hiŋmɛi ni naa nii lɛ aaahi wɔnɔ lɛ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ ni wɔkɛ Lala 139:23, 24 atsu nii?

20 Kɛji akɛ wɔle nii lɛɛlɛŋ lɛ, wɔnáa miishɛɛ akɛ wɔɔná Yehowa akɛ mɔ ni kwɛɔ wɔnɔ. Jeee akɛ wɔmiisumɔ ni ena wɔ kɛkɛ, shi wɔmiishwe hu ni eka wɔsusumɔi kɛ nifeemɔi jogbaŋŋ ekwɛ. Wɔɔfee jogbaŋŋ akɛ wɔɔfɔ Yehowa nine yɛ sɔlemɔ mli koni etao wɔmli koni eyoo akɛ ani wɔyɛ jwɛŋmɔi fɔji komɛi lo. Eka shi faŋŋ akɛ ebaanyɛ eye ebua wɔ ni wɔdamɔ wɔnaagbai anaa koni wɔfee tsakemɔi ni he hiaa. Lalatsɛ David lá yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ: “Mawu, taomɔ mimli, ni ole mitsuiŋ; kaa mi okwɛ, ni oyoo mijwɛŋmɔi! Ni okwɛ akɛ minyiɛ gbɛ fɔŋ ko nɔ lo, ni okpala mi kɛya naanɔ gbɛ lɛ nɔ!”—Lala 139:23, 24.

21 David kpa fai akɛ Yehowa atao emli ni ekwɛ akɛ ‘enyiɛ gbɛ fɔŋ ko nɔ’ lo. Taakɛ lalatsɛ lɛ ji lɛ, ani wɔshweee akɛ Nyɔŋmɔ aaatao wɔtsuiiaŋ ni ekwɛ akɛ wɔyɛ susumɔi gbohii komɛi lo? Belɛ, nyɛhaa wɔbia Yehowa yɛ hemɔkɛyeli mli ni epɛi wɔmli ekwɛ. Shi, kɛji akɛ wɔtsui miiye yɛ tɔmɔ ko hewɔ, aloo nɔ ko ni yeɔ awui yɛ wɔmli hu? Belɛ nyɛhaa ni wɔyaa nɔ wɔkɛ hiɛdɔɔ asɔlea waa wɔhaa Yehowa, wɔ suɔmɔ Nyɔŋmɔ lɛ, ni wɔba wɔhe shi wɔha gbɛtsɔɔmɔ ni emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kɛhaa lɛ, kɛ e-Wiemɔ lɛ mli ŋaawoo lɛ. Wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ ebaafi wɔ sɛɛ ni ebaaye ebua wɔ koni wɔdi gbɛ ni kɛ mɔ yaa naanɔ wala mli lɛ sɛɛ.—Lala 40:11-13.

22. Mɛni esa akɛ efee wɔfaishitswaa yɛ Mɔ ni anaaa lɛ lɛ he?

22 Hɛɛ, Yehowa kɛ naanɔ wala baajɔɔ wɔ kɛji akɛ wɔtsu etaomɔ nii ahe nii. Shi kɛlɛ, esa akɛ wɔkpɛlɛ ehewalɛ kɛ enɔyeli hegbɛ lɛ nɔ, tamɔ bɔfo Paulo fee beni eŋma akɛ: “Naanɔi amaŋtsɛ lɛ, mɔ ni gbooo, mɔ ni anaaa, mɔ ni ji Nyɔŋmɔ kome lɛ, aŋɔ woo kɛ anunyam aha lɛ kɛyashi naanɔi anaanɔ lɛ! Amen.” (1 Timoteo 1:17) Eba akɛ wɔɔjie woo ni jɛ tsuiŋ ni tamɔ nɛkɛ kpo wɔha Yehowa be fɛɛ be. Ni yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni aaaba lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, nyɛkahaa wɔhosoa gbi ko gbi ko yɛ wɔfai shi ni wɔtswa akɛ wɔbaaya nɔ wɔdamɔ shi shiŋŋ tamɔ nɔ ni wɔmiina Mɔ ni anaaa lɛ lɛ.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Te ebaa lɛ tɛŋŋ ni adesai nyɛɔ amɛnaa Nyɔŋmɔ lɛ?

• Kɛji akɛ Yehowa ji mɔ ni yɔɔ diɛŋtsɛ kɛha wɔ lɛ, no lɛ te wɔbaafee wɔnii wɔha tɛŋŋ kɛ awa wɔ yi?

• Ákɛ wɔɔna Yehowa akɛ wɔ-Tsɔɔlɔ Kpele lɛ tsɔɔ mɛni?

• Mɛni hewɔ esa akɛ wɔshwe akɛ Yehowa aaapɛi wɔmli ekwɛ lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 18]

Mose, ní sheee Farao gbeyei lɛ, fee enii tamɔ nɔ ni enyɛɔ enaa Yehowa, Nyɔŋmɔ ni anaaa lɛ lɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 21]

Nyɛkahaa wɔfea wɔnii kɔkɔɔkɔ tamɔ nɔ ni Yehowa nyɛŋ ana nɔ ni wɔfeɔ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]

Wɔkɛ hiɛdɔɔ taoɔ Nyɔŋmɔ he nilee ejaakɛ wɔnaa lɛ akɛ wɔ-Tsɔɔlɔ Kpele