Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

‘Nyɛtaoa Hejɔlɛ ni Nyɛnyiɛa Sɛɛ’

‘Nyɛtaoa Hejɔlɛ ni Nyɛnyiɛa Sɛɛ’

‘Nyɛtaoa Hejɔlɛ ni Nyɛnyiɛa Sɛɛ’

“Kɛ aaaho lɛ nyɛgbɛfaŋ lɛ, nyɛkɛ gbɔmɛi fɛɛ ahia shi yɛ hejɔlɛ mli.”—ROMABII 12:18.

1, 2. Mɛni ji yiŋtoi komɛi ahewɔ ni toiŋjɔlɛ ni adesai kɛbaa lɛ ehiŋ shi daa lɛ?

FEEMƆ shia ko ni hiɛ faneshi ni waaa, tsei akulashiŋi ni ekpɔtɔ, kɛ tsũ yiteŋ ni miidu he mfoniri yɛ ojwɛŋmɔ mli okwɛ. Ani obaasumɔ ni ofã kɛyahi shia ni tamɔ nɛkɛ mli? Ekolɛ dabi. Pɛnte hee ni okɛaasha he lɛ po nyɛŋ atsake anɔkwale ni eji akɛ shia lɛ bɛ hewalɛ lɛ. Yɛ be fioo ko sɛɛ loo yɛ sɛɛ mli lɛ, ebaakumɔ eshwie shi.

2 Toiŋjɔlɛ fɛɛ toiŋjɔlɛ ni jɛɔ je nɛɛ mli lɛ tamɔ nakai shia lɛ. Atswa ama faneshi ni waaa nɔ—adesa “ní yelikɛbuamɔ ko bɛ edɛŋ lɛ” shiwoi kɛ gbɛjianɔtoi anɔ. (Lala 146:3) Jeŋmaji, wekui, kɛ akutsei ateŋ béi ji nɔ ni eyi wɔ yinɔsane mli obɔ. Eji anɔkwale akɛ toiŋjɔlɛ be fioo ko ehi shi, shi mɛɛ toiŋjɔlɛ ji no? Kɛ́ maji enyɔ kɛ amɛhe miiwuu ta ní amɛfɔ̃ɔ ejaakɛ aye maŋ kome nɔ kunim loo ejaakɛ maji enyɔ lɛ fɛɛ enaaa nɔ hewɔ ni esa akɛ amɛwuu ta lɛ, mɛɛ toiŋjɔlɛ ji no? Hetsɛ̃, hiɛ-kɛ-mɔkamɔ, kɛ awuŋayelii ni tée ta lɛ shi lɛ kã he eyɛ jɛmɛ lolo. Toiŋjɔlɛ ni ji hiɛaŋhiɛaŋ nɔ, ní ‘akɛmiihà’ hetsɛ̃ ‘nɔ’ lɛ jeee toiŋjɔlɛ ni sɛɛ tsɛɔ.—Ezekiel 13:10.

3. Mɛni hewɔ toiŋjɔlɛ ni Nyɔŋmɔ webii yɔɔ lɛ yɔɔ srɔto yɛ toiŋjɔlɛ ni adesai kɛbaa lɛ he lɛ?

3 Yɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, toiŋjɔlɛ diɛŋtsɛ yɛ, yɛ jeŋ ni ta egbála mli nɛɛ mli. Nɛgbɛ eyɔɔ? Eyɛ mɛi ni nyiɛɔ Yesu Kristo nanemaahei lɛ asɛɛ, anɔkwa Kristofoi ní boɔ Yesu wiemɔi lɛ atoi ni amɛbɔɔ mɔdɛŋ koni amɛkase amɛshihilɛ gbɛ lɛ ateŋ. (1 Korintobii 11:1; 1 Petro 2:21) Toiŋjɔlɛ ni yɔɔ anɔkwa Kristofoi ni jɛ wekui srɔtoi, shihilɛi, kɛ maji anɔ lɛ teŋ lɛ ji ekpakpa ejaakɛ ejɛ toiŋjɔlɛ wekukpaa ni amɛkɛ Nyɔŋmɔ yɔɔ mli lɛ mli, nɔ ni damɔ hemɔkɛyeli ni amɛyɔɔ yɛ Yesu Kristo kpɔmɔ afɔleshaa lɛ mli lɛ nɔ lɛ. Toiŋjɔlɛ ni amɛyɔɔ lɛ ji nikeenii ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ, jeee hiɛaŋhiɛaŋ nɔ ko ni adesai kɛba. (Romabii 15:33; Efesobii 6:23, 24) Enɛ jɛ amɛhe shi ni amɛbaa amɛhaa “Hejɔlɛ lumɔ,” Yesu Kristo, kɛ jamɔ ní amɛkɛhaa Yehowa, ni ji “suɔmɔ kɛ hejɔlɛ Nyɔŋmɔ lɛ.”—Yesaia 9:6; 2 Korintobii 13:11.

4. Mɛɛ gbɛ nɔ Kristofonyo ‘tiuɔ’ toiŋjɔlɛ sɛɛ yɛ?

4 Aŋkroaŋkroi ni yeee emuu lɛ naaa toiŋjɔlɛ kɛkɛ. No hewɔ lɛ, Petro kɛɛ akɛ esa akɛ Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo ‘atao hejɔlɛ ni enyiɛ no sɛɛ.’ (1 Petro 3:11) Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔfee enɛ? Blema gbalɛ ko kɛ hetoo lɛ haa. Beni Yehowa wieɔ kɛtsɔɔ Yesaia nɔ lɛ, ekɛɛ akɛ: “Obii lɛ fɛɛ aaafee Yehowa kaselɔi, ni maha obii lɛ hejɔlɛ babaoo.” (Yesaia 54:13; Filipibii 4:9) Hɛɛ, mɛi ni boɔ Yehowa tsɔɔmɔi lɛ toi lɛ náa anɔkwa toiŋjɔlɛ. Kɛfata he lɛ, toiŋjɔlɛ ní “suɔmɔ, miishɛɛ, . . . tsuishitoo, mlihilɛ, ejurɔfeemɔ, hemɔkɛyeli, mlijɔlɛ, hiɛshikamɔ” fata he lɛ ji Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yibii. (Galatabii 5:22, 23) Mɔ ko ni bɛ suɔmɔ, miishɛɛ, tsuishitoo, mlihilɛ, ni yi wa, ni yeee anɔkwa, ni yeɔ awui, loo ebɛ henɔyeli lɛ nyɛŋ aná mli ŋɔɔmɔ.

“Nyɛkɛ Gbɔmɛi Fɛɛ Ahia Shi yɛ Hejɔlɛ Mli”

5, 6. (a) Mɛɛ srɔtofeemɔ yɔɔ mɔ ko ni he jɔ kɛ mɔ ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ teŋ? (b) Namɛi Kristofoi bɔɔ mɔdɛŋ koni amɛha toiŋjɔlɛ ahi amɛkɛ amɛ teŋ?

5 Atsɔɔ toiŋjɔlɛ shishi akɛ “hejɔlɛ loo kpoo shihilɛ.” Nakai shishitsɔɔmɔ lɛ baanyɛ atsu shihilɛi babaoo ni béi bɛ mli lɛ he nii. Gbɔmɔ ni egbo po yɛ toiŋjɔlɛ mli! Shi kɛlɛ, kɛ́ mɔ ko nine baashɛ anɔkwa toiŋjɔlɛ nɔ lɛ, babaoo he miihia fe shihilɛ ni toiŋjɔlɛ yɔɔ mli he hewalɛ ni eeewo kɛkɛ. Yesu kɛɛ yɛ e-Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ mli akɛ: “Miishɛɛ ji mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ, shi aaatsɛ amɛ ‘Nyɔŋmɔ bii.’” (Mateo 5:9, NW) No mli lɛ, Yesu kɛ aŋkroaŋkroi ni baaná hegbɛ sɛɛ mli akɛ amɛaatsɔmɔ Nyɔŋmɔ mumɔŋ bii ni amɛnine ashɛ shihilɛ ni gbele bɛ mli nɔ yɛ ŋwɛi lɛ miiwie. (Yohane 1:12; Romabii 8:14-17) Ni naagbee lɛ, adesai anɔkwafoi fɛɛ ni bɛ ŋwɛi hiɛnɔkamɔ lɛ baaná “Nyɔŋmɔ bii lɛ anunyam heyeli lɛ mli” ŋɔɔmɔ. (Romabii 8:21) Mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ lɛ pɛ baanyɛ aná nakai hiɛnɔkamɔ lɛ. Bei pii lɛ, srɔtofeemɔ yɛ mɔ ko ni he jɔ—ni yɔɔ hejɔlɛ—kɛ mɔ ko ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ teŋ. Mɔ ko ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ ní damɔ Ŋmalɛ nɔ lɛ tsɔɔ akɛ ebaawo toiŋjɔlɛ he hewalɛ, nifeemɔ ní kɛ toiŋjɔlɛ baa yɛ he ni be ko lɛ toiŋjɔlɛ bɛ lɛ.

6 Beni enɛ yɔɔ ojwɛŋmɔ mli lɛ, susumɔ nɔ ni bɔfo Paulo kɛɛ Romabii lɛ ahe okwɛ: “Kɛ aaaho lɛ nyɛgbɛfaŋ lɛ, nyɛkɛ gbɔmɛi fɛɛ ahia shi yɛ hejɔlɛ mli.” (Romabii 12:18) Paulo ekɛɛɛ Romabii lɛ ni amɛfee kpoo kɛkɛ, eyɛ mli akɛ no baanyɛ aye abua moŋ. Eewo amɛ hewalɛ koni amɛha toiŋjɔlɛ ahi amɛteŋ. Amɛkɛ namɛi ateŋ? Amɛkɛ “gbɔmɛi fɛɛ”—weku mli bii, nanemɛi Kristofoi, kɛ mɛi po ni esoro amɛhemɔkɛyelii lɛ. Ewo Romabii lɛ hewalɛ akɛ, ‘kɛ aaaho yɛ amɛgbɛfaŋ lɛ’ amɛha toiŋjɔlɛ ahi amɛkɛ mɛi krokomɛi ateŋ. Dabi, esumɔɔɔ ni amɛŋmɛɔ amɛhemɔkɛyelii lɛ ahe amɛkɛsaa yɛ toiŋjɔlɛ hewɔ. Yɛ nɔ najiaŋ ni amɛaawie amɛshi mɛi krokomɛi yɛ gbɛ ni he ehiaaa nɔ lɛ, esa akɛ amɛkɛ toiŋjɔlɛ aya amɛŋɔɔ. Esa akɛ Kristofoi afee enɛ kɛji amɛkɛ mɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli loo esɛɛ lɛ miiye. (Galatabii 6:10) Yɛ enɛ kɛ gbeekpãmɔ naa lɛ, Paulo ŋma akɛ: “Daa nɛɛ nyɛnyiɛa ekpakpafeemɔ sɛɛ nyɛhaa nyɛhe kɛ mɛi fɛɛ.”—1 Tesalonikabii 5:15.

7, 8. Kristofoi kɛ mɛi ni esoro amɛhemɔkɛyelii lɛ hiɔ shi yɛ toiŋjɔlɛ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ, ni mɛni hewɔ?

7 Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkɛ mɛi ni soro amɛhemɔkɛyelii lɛ ní ekolɛ amɛteɔ shi amɛwoɔ wɔ po lɛ aye yɛ toiŋjɔlɛ mli? Gbɛ kome ji akɛ, esa akɛ wɔkwa henɔwomɔ su. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ wɔkɛ heguɔgbee gbɛi tsɛ aŋkroaŋkroi pɔtɛɛ komɛi lɛ, enyɛŋ ekɛ toiŋjɔlɛ aba. Yehowa ejie efɔbuu kojomɔi ni ekɛbaaba gbɛjianɔtoi kɛ adesai akui komɛi anɔ lɛ kpo, shi wɔbɛ hegbɛ akɛ wɔkɛ mɔ ko aaawie tamɔ nɔ ni abu lɛ fɔ momo. Eji anɔkwale akɛ, wɔkojooo mɛi krokomɛi, kɛ amɛji wɔshitee-kɛ-wolɔi po. Beni Paulo ekɛɛ Tito koni ewo Kristofoi ni yɔɔ Kreta lɛ ŋaa yɛ bɔ ni amɛkɛ adesai ni yɔɔ hegbɛi lɛ baaye aha lɛ sɛɛ lɛ, ekɛɛ ekai amɛ ni “amɛkawie mɔ ko he efɔŋ, amɛkabé; shi moŋ amɛfee kpoo, ni amɛkɛ amɛhe atsɔɔ mɔ fɛɛ mɔ akɛ amɛhe jɔ.”—Tito 3:1, 2.

8 Mɛi ni esoro amɛhemɔkɛyelii ni wɔkɛ amɛ baahi shi yɛ toiŋjɔlɛ mli lɛ baaye abua babaoo ni wɔjie anɔkwale lɛ yi wɔtsɔɔ amɛ. Eji anɔkwale akɛ, wɔbɔɔɔ nanemɛi ní “fiteɔ jeŋba kpakpa.” (1 Korintobii 15:33) Shi yɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, esa akɛ wɔjie bulɛ kpo, ni esa akɛ wɔkɛ gbɔmɛi fɛɛ aye yɛ woo kɛ mlihilɛ mli. Petro ŋma akɛ: “Ni nyɛba nyɛjeŋ jogbaŋŋ yɛ jeŋmajiaŋbii lɛ ateŋ, koni nɔ̃ mli ni amɛwieɔ nyɛhe yɛ akɛ efɔŋfeelɔi lɛ, nyɛnitsumɔi kpakpai lɛ ni amɛnaa lɛ amɛkɛwo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam, yɛ saramɔ gbi lɛ nɔ.”—1 Petro 2:12.

Toiŋjɔlɛ yɛ Shiɛmɔ Nitsumɔ lɛ Mli

9, 10. Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa bɔfo Paulo fee yɛ mɛi ni heee yeee ni akɛ amɛ aaaye yɛ toiŋjɔlɛ mli lɛ mli?

9 Ale klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi lɛ jogbaŋŋ yɛ ekãa ni amɛyɔɔ lɛ hewɔ. Amɛbaaa amɛshɛɛ sane lɛ shi, ni kɛ amɛkɛ shitee-kɛ-woo kpe lɛ, amɛtswaa amɛfai shi akɛ amɛbaabo Nyɔŋmɔ toi akɛ nɔyelɔ moŋ fe gbɔmɛi. (Bɔfoi lɛ Asaji 4:29; 5:29) Ni kɛlɛ, amɛkɛ ekãafeemɔ lɛ futuuu basabasafeemɔ. Susumɔ nɔ ni Paulo fee beni efãa ehemɔkɛyeli lɛ he yɛ Maŋtsɛ Herode Agripa II lɛ hiɛ lɛ he okwɛ. Herode Agripa kɛ lɛ diɛŋtsɛ enyɛmi yoo, Bernice ebote gbalashihilɛ mli. Shi kɛlɛ, jeee jeŋba kpakpa he sane Paulo baakɛɛ Agripa lɛ. Shi moŋ, ema saji ni amɛkpãa gbee yɛ mli lɛ nɔ mi, ni ejie Agripa yi yɛ le ní ele Yudafoi akusumii fɛɛ kɛ he ni eheɔ gbalɔi lɛ eyeɔ lɛ he.—Bɔfoi lɛ Asaji 26:2, 3, 27.

10 Ani Paulo miiwo nuu ni baanyɛ aha eye ehe lɛ yiteŋ mulu yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ? Dabi. Paulo nyiɛ lɛ diɛŋtsɛ eŋaawoo lɛ sɛɛ ni ewie anɔkwale. Nɔ fɛɛ nɔ ni ekɛɛ Herode Agripa lɛ ji anɔkwale. (Efesobii 4:15) Shi Paulo sumɔɔ toiŋjɔlɛ ni ele bɔ ni eeefee ‘etsɔ̃ ehe nɔ fɛɛ nɔ eha mɛi fɛɛ.’ (1 Korintobii 9:22) Oti ni ma ehiɛ ji ni efa hegbɛ ni eyɔɔ akɛ eyeɔ Yesu he odase lɛ lɛ he. Ákɛ tsɔɔlɔ ni he esa lɛ, eje shishi ni etsĩ nɔ ko ni lɛ kɛ Agripa baanyɛ akpɛlɛ nɔ lɛ tã. No hewɔ lɛ, Paulo ye ebua maŋtsɛ ni jeŋba efite lɛ koni ená jwɛŋmɔ kpakpa yɛ Kristojamɔ he.—Bɔfoi lɛ Asaji 26:28-31.

11. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔfee mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ yɛ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli?

11 Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔfee mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ yɛ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli? Taakɛ Paulo ji lɛ, esa akɛ wɔkwa ŋwanejeei. Wɔkpɛlɛɔ nɔ akɛ, bei komɛi lɛ esa akɛ ‘wɔwie Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ ni gbeyeishemɔ bɛ mli,’ ni wɔkɛ ekãa afã wɔhemɔkɛyeli lɛ he. (Filipibii 1:14) Shi yɛ shihilɛi babaoo mli lɛ, oti ni ma wɔhiɛ ji ni wɔshiɛ sanekpakpa lɛ. (Mateo 24:14) Kɛ́ mɔ ko na anɔkwale ni kɔɔ Nyɔŋmɔ yiŋtoi lɛ ahe lɛ, ebaanyɛ eje shishi ni ejie apasa jamɔ susumɔi lɛ eshwie, ni etsuu ehe kɛjɛ nifeemɔi ni he tseee he. No hewɔ lɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni wɔhewalɛ aaaŋmɛ wɔ gbɛ lɛ, ehi akɛ wɔma nibii ni wɔtoibolɔi lɛ baaná he miishɛɛ lɛ nɔ mi, ni wɔkɛ nibii ni wɔkɛ amɛ baakpãa gbee yɛ mli lɛ aje shishi. Ebaafee nɔ ni sɛɛnamɔ bɛ he akɛ wɔbaawo mɔ ko ni kɛ́ wɔkɛ ŋaa bɛŋkɛ lɛ lɛ ebaanyɛ ebo wɔshɛɛ sane lɛ toi lɛ mlifu.—2 Korintobii 6:3.

Mɛi ni Sumɔɔ Toiŋjɔlɛ yɛ Weku lɛ Mli

12. Mɛɛ gbɛi anɔ wɔɔnyɛ wɔfee mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ yɛ, yɛ weku lɛ mli?

12 Paulo kɛɛ akɛ, mɛi ni boteɔ gbalashihilɛ mli lɛ, “heloo gbɛfaŋ amanehulu mɛnɛɛmɛi baana.” (1 Korintobii 7:28) Amɛkɛ jaramɔ shihilɛi srɔtoi baakpe. Nɔ ni fata he ji akɛ, kɛ́ eshɛ bei komɛi lɛ, gbalashihilɛ mli hefatalɔi kɛ amɛhe kpãŋ gbee. Te aaafee tɛŋŋ atsu enɛɛmɛi ahe nii? Yɛ toiŋjɔlɛ gbɛ nɔ. Mɔ ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ lɛ baasumɔ ni etsĩ béi naa dani emli awo wu. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Klɛŋklɛŋ lɛ, kɛtsɔ lilɛi lɛ ní ebaakwɛ lɛ jogbaŋŋ lɛ nɔ. Kɛ́ akɛ gbɔmɔtso lɛ he nii bibioo nɛɛ tsu nii ni akɛwie wiemɔi ni ehiii kɛ jɛmɔ wiemɔi lɛ, no lɛ ebaanyɛ efee “nɔ fɔŋ ni eflegeje ni eyi obɔ kɛ ebɔɔ ni gbeɔ mɔ.” (Yakobo 3:8) Mɔ ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ lɛ kɛ elilɛi lɛ tsuɔ nii ni ekɛtswaa mɔ emaa shi moŋ fe ni ekɛaafite nii.—Abɛi 12:18.

13, 14. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔbaa toiŋjɔlɛ yi beni wɔtɔ yɛ wiemɔ mli loo be mli ni mlifu ete shi waa lɛ?

13 Akɛni wɔyeee emuu hewɔ lɛ, bei komɛi lɛ wɔ fɛɛ wɔkɛɔ nɔ ko ni sɛɛ mli lɛ wɔshwaa wɔhe. Kɛ́ eba lɛ nɛkɛ lɛ, feemɔ oya ni osaa nibii jogbaŋŋ—ni otao toiŋjɔlɛ. (Abɛi 19:11; Kolosebii 3:13) Kaaha “naataamɔi” kɛ “yakayaka bolɔmɔi” miitsĩ onaa. (1 Timoteo 6:4, 5) Shi moŋ, kwɛmɔ nii kɛya shɔŋŋ, ni obɔ mɔdɛŋ akɛ obaanu ohefatalɔ lɛ henumɔi ashishi. Kɛ́ akɛ wiemɔi ni naa wa kpee bo lɛ, okɛ no akajie naa. Kaimɔ akɛ “naajɔlɛ hetoo kuɔ mlila naa.”—Abɛi 15:1.

14 Bei komɛi lɛ, ehe baahia ni osusu ŋaawoo ni yɔɔ Abɛi 17:14 lɛ he: “Ni naataamɔ lɛ mli wako nɛɛ, ŋmɛɛmɔ he!” Ŋmɛɛmɔ sane lɛ he. Sɛɛ mli kɛ́ henumɔi ahe jɔ lɛ, ekolɛ obaanyɛ otsu naagba lɛ he nii yɛ toiŋjɔlɛ mli. Yɛ shihilɛi komɛi amli lɛ, ekolɛ ebaafee nɔ ni hi akɛ aaatsɛ Kristofonyo nɔkwɛlɔ ni eda yɛ mumɔŋ lɛ koni eye ebua. Nakai hii ni he esa ni nuɔ nii ahe lɛ baanyɛ afee yelikɛbuamɔ ni kɛ tsui ni nyɔɔ mɔ mli haa yɛ be mli ni gbalashihilɛ mli toiŋjɔlɛ he eba sane lɛ.—Yesaia 32:1, 2.

Mɛi ni Sumɔɔ Toiŋjɔlɛ yɛ Asafo lɛ Mli

15. Taakɛ Yakobo tsɔɔ lɛ, mɛɛ su fɔŋ te shi yɛ Kristofoi komɛi amli, ni mɛni hewɔ nakai mumɔ lɛ ji “shikpɔŋ,” ‘kooloo,’ kɛ “daimonioi” anii?

15 Dɔlɛ sane ji akɛ, klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi komɛi tsɔɔ akɛ amɛyɛ awuŋayeli kɛ béi mumɔ—nɔ ni ji toiŋjɔlɛ ni atsɔ lɛ sɛɛsɛɛ. Yakobo kɛɛ akɛ: “Nɛkɛ nilee nɛɛ, jeee ŋwɛi ejɛ, shi moŋ shikpɔŋ nɔ nɔ̃ ni, heloonaa nɔ̃ ni, daimonioi anɔ ni. Ejaakɛ he ni awuŋayeli kɛ béi yɔɔ lɛ, jɛi sakasakafeemɔ kɛ nishaianii fɛɛ yɔɔ.” (Yakobo 3:14-16) Mɛi komɛi heɔ amɛyeɔ akɛ Hela wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “awuŋayeli” lɛ kɛ hegbɛ he ni apeleɔ lɛ yɛ tsakpaa ko. Belɛ, yiŋtoo kpakpa hewɔ ni Yakobo tsɛ lɛ akɛ “shikpɔŋ nɔ nɔ̃ ni, heloonaa nɔ ni, daimonioi anɔ ni” lɛ. Yɛ yinɔsane mli fɛɛ lɛ, je lɛŋ nɔyelɔi kɛ awuŋayeli etsu nii, tamɔ koolooi awuiyelɔi ni miiwuu amɛmiishi amɛhe. Awuŋayeli ji “shikpɔŋ” kɛ ‘kooloo’ nii lɛɛlɛŋ. Eji “daimonioi” anii hu. Bɔfo ni taoɔ hewalɛ ni te shi ewo Yehowa Nyɔŋmɔ ni bafee Satan, ni ji daimonioi anɔyelɔ lɛ ji mɔ klɛŋklɛŋ ni jie su gbonyo nɛɛ kpo.

16. Klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi lɛ jie mumɔ ni tamɔ Satan nɔ lɛ kpo yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

16 Yakobo wo Kristofoi lɛ hewalɛ ni amɛwuu amɛshi awuŋayeli mumɔ ejaakɛ ekɛ toiŋjɔlɛ baaa. Eŋma akɛ: “Nɛgbɛ tawui kɛ nɔmɔi ni yɔɔ nyɛteŋ lɛ jɛ? Jeee nyɛkɔnɔi ni wuɔ ta yɛ nyɛhenii lɛ amli lɛ mli ejɛ lo?” (Yakobo 4:1) Biɛ nɛɛ, “akɔnɔ” baanyɛ atsɔɔ heloonaa nibii ni akɛ hiɛjoomɔ baatao loo gbɛi ni mɔ ko baahe loo ni ebaana mɛi krokomɛi anɔ hewalɛ. Taakɛ Satan ji lɛ, eka shi faŋŋ akɛ mɛi komɛi ni yɔɔ asafoi lɛ amli lɛ miisumɔ ni amɛwo amɛhe nɔ moŋ fe ní amɛaafee ‘mɛi bibii’ taakɛ Yesu kɛɛ akɛ esɛɛnyiɛlɔi anɔkwafoi lɛ baafee lɛ. (Luka 9:48) Nakai mumɔ lɛ baanyɛ afite asafo lɛ toiŋjɔlɛ.

17. Te Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ aaafee tɛŋŋ amɛfee mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ yɛ asafo lɛ mli?

17 Ŋmɛnɛ, wɔ hu esa akɛ wɔwuu wɔshi sui ni baaha wɔtiu heloonaa nii, awuŋayeli, loo anunyam gbonyo sɛɛ. Kɛ́ wɔji mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ lɛɛlɛŋ lɛ, wɔsheŋ gbeyei kɛji mɛi komɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ he esa fe wɔ yɛ nitsumɔi komɛi amli, ni wɔwieŋ amɛhe efɔŋ wɔtsɔŋ mɛi krokomɛi kɛtsɔ jwɛŋmɔi ni amɛhiɛ ni wɔɔwie wɔshi lɛ nɔ. Kɛ́ wɔyɛ su ko ni hi lɛ, wɔkɛtsuŋ nii ni ana wɔ akɛ wɔhi fe mɛi krokomɛi, tamɔ nɔ ni wɔmiisumɔ ni wɔtsɔɔ akɛ wɔmɔdɛŋbɔɔ kɛ wɔ nilee pɛ nɔ asafo lɛ baatsɔ ni ehi. Nakai mumɔ lɛ kɛ mligbalamɔ baaba; ekɛ toiŋjɔlɛ baŋ. Mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ lɛ kɛ amɛnilee lɛ wooo amɛhe nɔ, shi moŋ amɛjɛɔ heshibaa mli amɛkɛ sɔmɔɔ amɛnyɛmimɛi lɛ ni ekɛ woo bahaa Yehowa. Amɛnaa akɛ, yɛ naagbee mli aahu lɛ, suɔmɔ—shi jeee nilee—ji nɔ ni kadiɔ anɔkwa Kristofonyo.—Yohane 13:35; 1 Korintobii 13:1-3.

‘Hejɔlɛ Baafee Onɔyelɔi’

18. Mɛɛ gbɛ nɔ onukpai haa toiŋjɔlɛ hiɔ amɛteŋ yɛ?

18 Asafoŋ onukpai lɛ nyiɛɔ hiɛ akɛ mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ. Yehowa kɛɛ yɛ ewebii lɛ ahe akɛ: “Maŋɔ hejɔlɛ mafee onɔyelɔi, ni maŋɔ jalɛ mafee o-nukpai.” (Yesaia 60:17) Yɛ gbalɛ wiemɔi nɛɛ kɛ gbeekpãmɔ naa lɛ, mɛi ni sɔmɔɔ akɛ Kristofoi nɔkwɛlɔi lɛ tsuɔ nii waa ni amɛwoɔ amɛ diɛŋtsɛ kɛ tooi lɛ ateŋ toiŋjɔlɛ he hewalɛ. Onukpai baanyɛ abaa toiŋjɔlɛ ni yɔɔ amɛteŋ lɛ yi kɛtsɔ toiŋjɔlɛ kɛ hiɛshikamɔ “nilee ni jɛ ŋwɛi” lɛ nɔ. (Yakobo 3:17) Akɛni esoro hei srɔtoi ni onukpai lɛ jɛ kɛ shihilɛ mli niiashikpamɔi ni amɛyɔɔ lɛ hewɔ lɛ, bei komɛi lɛ amɛbaahiɛ susumɔi srɔtoi. Ani enɛ tsɔɔ akɛ toiŋjɔlɛ bɛ amɛteŋ? Kɛ́ atsu shihilɛ ni tamɔ nakai he nii jogbaŋŋ lɛ, ebaŋ lɛ nakai. Mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ lɛ kɛ heshibaa jieɔ amɛsusumɔi akpo, ni amɛjɛɔ heshibaa mli amɛboɔ mɛi krokomɛi atoi. Yɛ nɔ najiaŋ ni mɔ ko ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ lɛ baakwɛ gbɛ akɛ mɔ fɛɛ mɔ baakpɛlɛ esusumɔi anɔ lɛ, ejɛɔ sɔlemɔ mli esusuɔ enyɛmimɛi lɛ asusumɔi ahe. Kɛ́ akuuu Biblia mli shishitoo mla ko mli lɛ, bei pii lɛ hegbɛ yɛ akɛ mɔ fɛɛ mɔ atsɔɔ ejwɛŋmɔ. Kɛ́ mɛi krokomɛi kɛ mɔ ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ lɛ kpãaa gbee lɛ, eŋmɛɔ he ni efiɔ yiŋkpɛɛ ni mɛi babaoo lɛ efee lɛ sɛɛ. Belɛ, etsɔɔ nakai ni efeɔ nɔ etsɔɔ akɛ eyɛ hiɛshikamɔ. (1 Timoteo 3:2, 3) Nɔkwɛlɔi ni he esa lɛ le akɛ toiŋjɔlɛ ní aaaha ehi shi lɛ he miihia babaoo fe ni mɔ ko aaaha akpɛlɛ nɔ ni ekɛɔ lɛ nɔ.

19. Onukpai tsuɔ nii akɛ mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ yɛ asafo lɛ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

19 Onukpai lɛ haa toiŋjɔlɛ hiɔ amɛkɛ asafoŋbii lɛ ateŋ kɛtsɔ emli bii lɛ asɛɛ ni amɛfiɔ ni amɛwieee amɛshiii amɛmɔdɛŋbɔi lɛ anɔ lɛ nɔ. Wɔkpɛlɛɔ nɔ akɛ, yɛ bei komɛi amli lɛ ehe baahia ni ajaje mɛi komɛi. (Galatabii 6:1) Shi jeee Kristofonyo nɔkwɛlɔ lɛ nitsumɔ titri ji ní ekɛ tsɔsemɔ aha. Bei pii lɛ, ekɛ yijiemɔ haa. Onukpai ni yɔɔ suɔmɔ lɛ bɔɔ mɔdɛŋ koni amɛna nibii kpakpai ni mɛi krokomɛi feɔ lɛ. Nɔkwɛlɔi lɛ sumɔɔ nitsumɔ dɛŋdɛŋ ni nanemɛi Kristofoi lɛ tsuɔ lɛ, ni amɛyɛ nɔmimaa akɛ amɛnanemɛi heyelilɔi lɛ hu miifee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛaanyɛ.—2 Korintobii 2:3, 4.

20. Kɛ́ wɔfee mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ asafo lɛ naa he sɛɛ yɛ?

20 No hewɔ lɛ, yɛ weku lɛ mli, yɛ asafo lɛ mli, kɛ be mli ni wɔkɛ mɛi ni esoro amɛhemɔkɛyelii lɛ yeɔ lɛ, wɔbɔɔ mɔdɛŋ koni wɔjie toiŋjɔlɛ kpo, ni wɔfee nii ni kɛ toiŋjɔlɛ baaba. Kɛ́ wɔbɔ mɔdɛŋ wɔtao toiŋjɔlɛ lɛ, wɔbaaye wɔbua ni miishɛɛ ahi asafo lɛ mli. Yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, ebaabu wɔhe ni ebaawo wɔ hewalɛ yɛ gbɛ̀i babaoo nɔ, taakɛ wɔbaana yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ.

Ani Okaiɔ?

• Mɛni tsɔɔ akɛ mɔ ko sumɔɔ toiŋjɔlɛ?

• Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔfee mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ kɛji wɔkɛ mɛi ni jeee Odasefoi lɛ miiye lɛ?

• Mɛɛ gbɛ̀i komɛi anɔ wɔɔtsɔ wɔwo toiŋjɔlɛ yɛ weku lɛ mli?

• Te onukpai lɛ aaafee tɛŋŋ amɛwo toiŋjɔlɛ he hewalɛ yɛ asafo lɛ mli?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 9]

Mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ lɛ tsiɔ amɛhe kɛjɛɔ henɔwomɔ su he

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 10]

Kristofoi ji mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, shia, kɛ asafo lɛ mli