Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Namɔ Baagbála Wɔ kɛ Nyɔŋmɔ Suɔmɔ lɛ Mli?

Namɔ Baagbála Wɔ kɛ Nyɔŋmɔ Suɔmɔ lɛ Mli?

Namɔ Baagbála Wɔ kɛ Nyɔŋmɔ Suɔmɔ lɛ Mli?

“Wɔsumɔɔ lɛ, ejaakɛ lɛ tsutsu esumɔ wɔ.”—1 YOHANE 4:19.

1, 2. (a) Mɛni hewɔ le ni wɔleɔ akɛ asumɔɔ wɔ lɛ he hiaa wɔ lɛ? (b) Namɔ suɔmɔ he hiaa wɔ fe fɛɛ?

TE LE ni ooole akɛ asumɔɔ bo lɛ he hiaa bo tɛŋŋ? Adesai shwereɔ yɛ suɔmɔ mli kɛjɛɔ abifabiiaŋ aahu kɛyashiɔ be mli ni amɛtsɔmɔɔ onukpai. Ani ona bɔ ni ahiɛɔ abifao yɛ suɔmɔ mli yɛ enyɛ kpɔkɔiaŋ lɛ pɛŋ? Bei pii lɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni nibii ni ebɔle ehe lɛ yaa nɔ ehaa fɛɛ sɛɛ lɛ, beni fufɔoo lɛ kwɛɔ enyɛ ni hiɛ yɔɔ ŋmɔlɔŋmɔlɔ lɛ hiɛ lɛ, ehe jɔɔ lɛ, ni enuɔ toiŋjɔlɛ he yɛ nyɛ ni sumɔɔ lɛ lɛ dɛŋ. Aloo ani okaiɔ bɔ ni oji yɛ nakai afii ni odaa kɛtsɔɔ onukpa ni emli yɔɔ basabasa lɛ mli lɛ? (1 Tesalonikabii 2:7) Yɛ bei komɛi amli lɛ, ekolɛ obaleŋ nɔ ni otaoɔ, aloo po ni ooonu bɔ ni onuɔ he ohaa lɛ he, ni kɛlɛ, kwɛ bɔ ni ehe hiaa akɛ ooole akɛ otsɛ kɛ onyɛ sumɔɔ bo! Ani ejeee nɔ ni yeɔ ebuaa akɛ ooole akɛ obaanyɛ okɛ naagba fɛɛ naagba loo sanebimɔ fɛɛ sanebimɔ aya amɛŋɔɔ? Yɛ anɔkwale mli lɛ, yɛ wala shihilɛ be fɛɛ mli lɛ, wɔ hiamɔ nii ni da fe fɛɛ lɛ ateŋ ekome ji ni asumɔ wɔ. Suɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ maa nɔ aduatsɔ kɛhaa wɔ akɛ wɔjara wa.

2 Mɔ ko fɔlɔi asuɔmɔ ni sɛɛ tsɛɔ lɛ tsuɔ nɔ ko pɔtɛɛ yɛ dalɛ kpakpa kɛ pɛpɛɛpɛ ni aaaŋmɛ lɛ mli. Ni kɛlɛ, hekɛnɔfɔɔ ni wɔyɔɔ ákɛ wɔŋwɛi Tsɛ, Yehowa, sumɔɔ wɔ lɛ he hiaa waa kɛha wɔhilɛ-kɛhamɔ yɛ mumɔŋ kɛ henumɔŋ. Ekolɛ, mɛi ni kaneɔ wolo tɛtrɛɛ nɛɛ ateŋ mɛi komɛi náaa fɔlɔi ni kwɛ amɛnɔ jogbaŋŋ. Kɛji akɛ nakai ji bɔ ni ebalɛ yɛ ogbɛfaŋ lɛ, no lɛ ná tsui. Kɛ́ ebalɛ akɛ onáaa fɔlɔi asuɔmɔ aloo onine shɛɛɛ eko nɔ po lɛ, Nyɔŋmɔ anɔkwa suɔmɔ lɛ bayeɔ najiaŋ.

3. Yehowa ema suɔmɔ ni eyɔɔ kɛha ewebii lɛ anɔ mi yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

3 Yehowa tsɔ egbalɔ Yesaia nɔ ekɛɛ akɛ yoofɔyoo ‘hiɛ’ baanyɛ ‘akpa’ ebi fufɔoo nɔ, shi lɛ lɛ ehiɛ kpaŋ ewebii anɔ. (Yesaia 49:15) Nakai nɔŋŋ David kɛ hekɛnɔfɔɔ kɛɛ akɛ: “Shi mitsɛ kɛ minyɛ eshi mi moŋ, shi Yehowa hereɔ mi atuu.” (Lala 27:10) Kwɛ hewalɛwoo he nɔmimaa ni ekɛhaa! Bɔ fɛɛ bɔ ni shihilɛi amli ni oyɔɔ lɛ ji ha lɛ, kɛji akɛ wekukpaa eba okɛ Yehowa Nyɔŋmɔ teŋ kɛtsɔ henɔjɔɔmɔ nɔ lɛ, belɛ esa akɛ okai be fɛɛ be akɛ, suɔmɔ ni eyɔɔ kɛha bo lɛ fa kwraa fe adesa fɛɛ adesa nɔ̃!

Hii Shi yɛ Nyɔŋmɔ Suɔmɔ lɛ Mli

4. Mɛɛ gbɛ nɔ atsɔ ama Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ nɔ mi aha klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi lɛ yɛ?

4 Mɛɛ be obale Yehowa suɔmɔ lɛ klɛŋklɛŋ kwraa? Ekolɛ, oniiashikpamɔ lɛ tamɔ Kristofoi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ anɔ̃ lɛ. Wolo ni Paulo ŋma eyaha Romabii lɛ yitso 5 lɛ tsɔɔ bɔ ni eshafeelɔi ni be ko lɛ amɛ́tsi amɛhe kɛjɛ Nyɔŋmɔ he lɛ bale Yehowa suɔmɔ lɛ. Wɔkaneɔ yɛ kuku 5 lɛ akɛ: “Atsɔ Mumɔ krɔŋkrɔŋ ni aŋɔha wɔ lɛ nɔ afɔse Nyɔŋmɔ suɔmɔ awo wɔtsuii amli.” Paulo kɛfata he yɛ kuku 8 akɛ: “Nyɔŋmɔ jieɔ lɛ diɛŋtsɛ esuɔmɔ ni ekɛsumɔ wɔ lɛ shi etsɔɔ, akɛ be mli ni wɔji eshafeelɔi lɛ beebe ni Kristo bagbo yɛ wɔnajiaŋ.”

5. Te fee tɛŋŋ ni ohiɛ basɔ ni obanu bɔ ni Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ da ha lɛ shishi?

5 Yɛ gbɛ ni tamɔ nakai nɔŋŋ nɔ lɛ, beni akɛ anɔkwale ni jɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ baha bo, ni obɔi hemɔkɛyeli námɔ lɛ, kɛkɛ ni Yehowa mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ bɔi nitsumɔ yɛ otsui mli. Nɛkɛ gbɛ nɔ obanu shishi ni ohiɛ sɔ bɔ ni nɔ ni Yehowa fee lɛ da waa ha, ákɛ etsu esuɔmɔ Bi lɛ kɛba koni ebagbo kɛha bo. Yehowa kɛ enɛ ye ebua bo koni ole bɔ ni esumɔɔ adesai jogbaŋŋ ha lɛ. Beni oyɔse akɛ, eyɛ mli akɛ afɔ bo ákɛ eshafeelɔ ni otsi ohe kɛjɛ ehe moŋ, shi Yehowa egbele gbɛ kɛha adesai koni abu amɛ jalɔi, kɛ naanɔ wala he gbɛkpamɔi lɛ, ani enɛ esaaa otsui he? Ani onuuu suɔmɔ kɛha Yehowa he?—Romabii 5:10.

6. Mɛni hewɔ wɔbaanu he yɛ bei komɛi amli akɛ wɔkɛ Yehowa teŋ ejɛkɛ lɛ?

6 Akɛni oŋwɛi Tsɛ lɛ suɔmɔ egbala bo, ni otsake oshihilɛ koni ekpɛlɛ onɔ hewɔ lɛ, ojɔɔ owala nɔ oha Nyɔŋmɔ. Agbɛnɛ onáa okɛ Nyɔŋmɔ teŋ toiŋjɔlɛ mli ŋɔɔmɔ. Kɛlɛ, ani yɛ bei komɛi amli lɛ onuɔ he akɛ okɛ Yehowa teŋ jɛkɛ? Enɛ baanyɛ aba wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ nɔ. Shi kaimɔ be fɛɛ be akɛ Nyɔŋmɔ tsakeee. Esuɔmɔ lɛ yɛ daa loo be fɛɛ be tamɔ hulu ni kpaaa ela, ni kɛ dɔlɛ baa ni kpɛ́ɔ eshwieɔ shikpɔŋ lɛ nɔ be fɛɛ be lɛ. (Maleaki 3:6; Yakobo 1:17) Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔtsake—kɛji akɛ yɛ be kuku po mli. Beni shikpɔŋ lɛ bɔleɔ ehe lɛ, duŋ bahàa shibɔlemɔ ŋulami lɛ fã hiɛ. Nakai nɔŋŋ hu kɛ wɔtsi wɔhe kɛjɛ Nyɔŋmɔ he, kɛtee afã fioo ko po lɛ, wɔbaanu he akɛ wekukpaa ni kã wɔkɛ lɛ teŋ lɛ he ejɔ. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee koni wɔkɛsaa nakai shihilɛ lɛ?

7. Mɛɛ gbɛ nɔ hekaa-kɛ-kwɛmɔ baaye abua wɔ ni wɔhi Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ mli?

7 Kɛji akɛ wɔnu he akɛ mligbalamɔ ko eba wɔ kɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ teŋ lɛ, esa akɛ wɔbi wɔhe akɛ: ‘Ani miŋɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ akɛ nɔ ko ni yɔɔ fɛlɛfɛlɛ? Ani mitsi mihe fiofio yɛ gbɛ ko nɔ kɛ́jɛ Nyɔŋmɔ hiɛkalɔ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ he, ni miitsɔɔ hemɔkɛyeli ni gbɔjɔɔ yɛ gbɛ̀i srɔtoi anɔ? Ani mikɛ mijwɛŋmɔ ema “heloo nii” anɔ moŋ fe ‘mumɔŋ nibii’ anɔ? (Romabii 8:5-8; Hebribii 3:12) Kɛji akɛ wɔtsi wɔhe kɛjɛ Yehowa he lɛ, wɔbaanyɛ wɔto gbɛjianɔ koni wɔkɛsaa nibii, koni wɔku wɔ sɛɛ kɛya wɔkɛ lɛ teŋ wekukpaa ni bɛŋkɛ ni miishɛɛ yɔɔ mli lɛ mli ekoŋŋ. Yakobo woɔ wɔ hewalɛ akɛ: “Nyɛtsia nyɛbɛŋkɛa Nyɔŋmɔ, ni eeetsi eeebɛŋkɛ nyɛ.” (Yakobo 4:8) Bó Yuda wiemɔi lɛ toi: “Suɔmɔmɛi, . . . nyɛhaa nyɛnane amɔa shi yɛ nyɛ hemɔkɛyeli ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ fe fɛɛ lɛ nɔ, ni nyɛsɔlea yɛ Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ mli, ni nyɛtoa nyɛhe yɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ mli.”—Yuda 20, 21.

Shihilɛi ni Etsake Esaaa Nyɔŋmɔ Suɔmɔ lɛ He

8. Mɛɛ tsakemɔi baanyɛ aba wɔshihilɛi amli trukaa?

8 Wɔshihilɛ yɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ mli lɛ tsakeɔ babaoo. Maŋtsɛ Salomo kɛɛ akɛ “be kɛ nibii ni aleee ni baa trukaa ninaa [wɔ] fɛɛ.” (Jajelɔ 9:11, NW) Wɔshihilɛ baanyɛ atsake kwraa trukaa. Gbi kome nɔ lɛ wɔyɛ hewalɛ, enɔ jetsɛremɔ lɛ ekolɛ wɔbaafee mɛi ni he miiye waa. Gbi kome nɔ lɛ, wɔ heloo gbɛfaŋ nitsumɔ baafee tamɔ nɔ ni eyɛ shweshweeshwe, enɔ jetsɛremɔ lɛ naa wɔ ni wɔbɛ nitsumɔ. Suɔlɔ ko baanyɛ agbo trukaa ni wɔkpaaa gbɛ. Kristofoi ni yɔɔ shikpɔŋ ko nɔ lɛ baanyɛ aná toiŋjɔlɛ shihilɛi amli ŋɔɔmɔ yɛ be ko mli, kɛkɛ lɛ, trukaa lɛ, yiwaa ni naa wa efɛ. Ekolɛ akɛ amale efolɔ wɔnaa, ni yɛ enɛ hewɔ lɛ, wɔnaa amanehulu yɛ jalɛ sane ni ayeee hewɔ. Hɛɛ, shihilɛ bɛ shiŋŋ loo ejeee nɔ ni yɔɔ shweshweeshwe kwraa hu.—Yakobo 4:13-15.

9. Mɛni hewɔ ebaafee nɔ ni hi akɛ wɔɔsusu Romabii yitso 8 lɛ fã ko he lɛ?

9 Kɛji akɛ saji ni yɔɔ awerɛho nina wɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔje shishi wɔnu he akɛ akpoo wɔ, ni wɔbaasusu po akɛ suɔmɔ ni Nyɔŋmɔ yɔɔ kɛha wɔ lɛ eba shi. Akɛni nɛkɛ nibii ninaa wɔ fɛɛ hewɔ lɛ, wɔɔfee jogbaŋŋ akɛ wɔɔsusu bɔfo Paulo wiemɔi ni shɛjeɔ mɔ mii ni aŋma afɔ̃ shi yɛ Romabii yitso 8 lɛ he jogbaŋŋ. Aŋma nakai wiemɔi lɛ aha Kristofoi ni akɛ mumɔ efɔ amɛ mu lɛ. Ni kɛlɛ, yɛ shishitoo mla naa lɛ, amɛkɔɔ tooi krokomɛi lɛ, ni abu amɛ jalɔi akɛ Nyɔŋmɔ shieŋtsɛmɛi, taakɛ Abraham ji dani Kristofoi abe lɛ shɛ lɛ hu he.—Romabii 4:20-22; Yakobo 2:21-23.

10, 11. (a) Mɛɛ naafolɔmɔi henyɛlɔi lɛ kɛshiɔ Nyɔŋmɔ webii lɛ yɛ bei komɛi amli? (b) Mɛni hewɔ nɛkɛ naafolɔmɔi nɛɛ jeee sane ko diɛŋtsɛ kɛha Kristofoi lɛ?

10 Kanemɔ Romabii 8:31-34. Paulo bi akɛ: “Kɛ́ Nyɔŋmɔ yɛ wɔ sɛɛ lɛ, namɔ aaate shi awo wɔ?” Eji anɔkwale akɛ Satan kɛ eyiwalɛ je lɛ ete shi ewo wɔ. Henyɛlɔi kɛ amale baafolɔ wɔnaa yɛ maŋ lɛ kojomɔhei po. Afolɔ fɔlɔi Kristofoi komɛi anaa akɛ amɛnyɛɔ amɛbii akɛni amɛŋmɛɛɛ gbɛ ni amɛkpɛlɛ tsofafeemɔ mli nifeemɔi ni kuɔ Nyɔŋmɔ mla mli, aloo ni amɛkpɛlɛɛɛ nɔ akɛ amɛkɛ amɛhe aaawo wɔŋjalɔi agbii juji nifeemɔi amli lɛ hewɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 15:28, 29; 2 Korintobii 6:14-16) Akɛ amale efolɔ Kristofoi anɔkwafoi krokomɛi anaa akɛ maŋjwalɔi ejaakɛ amɛgbeŋ nanemɛi adesai yɛ tawuu mli aloo ni amɛkɛ amɛhe aaawo maŋkwramɔ mli. (Yohane 17:16) Shitee-kɛ-wolɔi komɛi egbɛ heguɔgbee ni bɛ mli amɛ́shwã kɛtsɔ adafitswaa woji anɔ ni amɛkɛ amale miifolɔ Yehowa Odasefoi anaa akɛ amɛji teemɔŋ jamɔ kuu fã ni he yɔɔ gbeyei.

11 Shi ohiɛ akakpa nɔ akɛ, yɛ bɔfoi lɛ agbii lɛ amli lɛ awie akɛ: “Nɛkɛ kuu fã nɛɛ wɔle akɛ awieɔ he efɔŋ yɛ he fɛɛ he.” (Bɔfoi lɛ Asaji 28:22) Ani apasa naafolɔmɔi lɛ diɛŋtsɛ ji sane ko po? Nyɔŋmɔ ji mɔ ni buɔ anɔkwa Kristofoi lɛ jalɔi, yɛ hemɔkɛyeli ni amɛyɔɔ yɛ Kristo afɔleshaa lɛ mli lɛ hewɔ. Mɛni hewɔ suɔmɔ ni Yehowa yɔɔ kɛha ejálɔi lɛ sɛɛ baafo yɛ be mli ni ekɛ nikee nii ni jara wa fe fɛɛ ni eeenyɛ ekɛha eha amɛ—ni ji, lɛ diɛŋtsɛ esuɔmɔ Bi lɛ? (1 Yohane 4:10) Amrɔ nɛɛ ni átee Kristo shi kɛjɛ gbohii ateŋ, ni akɛ lɛ eta Nyɔŋmɔ ninejurɔ nɔ nɛɛ, ekɛ ekãa fãa Kristofoi ahe. Namɔ baanyɛ aje Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛ ahe ni efãa lɛ he ŋwane yɛ gbɛ ni ja nɔ, aloo aje duromɔ ni Nyɔŋmɔ yɔɔ kɛha enɔkwafoi lɛ he ŋwane yɛ omanyeyeli mli? Mɔ ko mɔ ko bɛ!—Yesaia 50:8, 9; Hebribii 4:15, 16.

12, 13. (a) Mɛɛ shihilɛi nyɛŋ agbála wɔ kɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ teŋ lɛ? (b) Mɛni ji Abonsam yiŋtoo yɛ shihilɛi ni mli wawai ni ekɛbaa wɔnɔ lɛ hewɔ? (d) Mɛni hewɔ Kristofoi jeɔ mli shweshweeshwe yɛ kunimyeli mli lɛ?

12 Kanemɔ Romabii 8:35-37. Yɛ wɔ sɛɛ lɛ, ani mɔ ko yɛ, aloo nɔ ko yɛ ni baanyɛ agbála wɔkɛ Yehowa kɛ e-Bi, Kristo Yesu suɔmɔ lɛ mli? Ekolɛ Satan baanyɛ ni ekɛ eshikpɔŋ nɔ najiaŋdamɔlɔi lɛ atsu nii ni amɛkɛ haomɔi babaoo aba Kristofoi anɔ. Wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei Kristofoi lɛ ateŋ mɛi babaoo batsɔmɔ mɛi ni akɛ yiwaa ni naa wa waa ba amɛnɔ yɛ shikpɔji pii anɔ, yɛ afii oha ni ho lɛ mli. Wɔnyɛmimɛi lɛ kɛ shika helɛtemɔ mli haomɔi kpeɔ daa gbi yɛ hei komɛi ŋmɛnɛ. Mɛi komɛi tsɔɔ niiashikpamɔ ni ji hɔmɔ he piŋmɔ loo atade kɛ mama ni amɛbɛ lɛ mli. Mɛni ji Abonsam yiŋtoo yɛ shihilɛi ni mli wawai ni ekɛbaa nɛɛ hewɔ? Kɛ́ hoo lɛ, eyiŋtoo lɛ ekome ji ni eje mɛi anijiaŋ wui yɛ Yehowa anɔkwa jamɔ he. Satan miisumɔ ni eha wɔhé wɔye akɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ he ejɔ. Shi, ani nɛkɛ ji sane lɛ lo?

13 Taakɛ Paulo ni tsɛ wiemɔ sɛɛ kɛjɛ Lala 44:22 lɛ ji lɛ, wɔkase Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni aŋma lɛ. Wɔnuɔ shishi akɛ, Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ hewɔ nɛkɛ nibii nɛɛ baa wɔ, ni ji ‘etooi’ lɛ anɔ. Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ he tsemɔ kɛ jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛ ni eji lɛ bembuu kɔɔ nɛkɛ sane nɛɛ he. Saji titrii nɛɛ ahewɔ ni Nyɔŋmɔ eŋmɛ kaai agbɛ lɛ, shi jeee akɛ esumɔɔɔ wɔ dɔŋŋ. Bɔ fɛɛ bɔ ni shihilɛ ni haoɔ mɔ lɛ baaji aha lɛ, ama nɔ aduatsɔ aha wɔ akɛ suɔmɔ ni Nyɔŋmɔ yɔɔ kɛha ewebii, ni wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ fata he lɛ, tsakeko. Nɔ fɛɛ nɔ ni baatamɔ wɔ nɔ kunim ni aye lɛ baatsɔ wɔ kunimyeli kɛji akɛ wɔmɔ wɔ emuuyeli mli. Nɔmimaa ni Nyɔŋmɔ suɔmɔ ni sɛɛ efooo lɛ kɛha wɔ lɛ woɔ wɔ hewalɛ ni ewajeɔ wɔ.

14. Mɛni hewɔ Paulo ná nɔmimaa yɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ he yɛ shihilɛi ni mli wawai ni Kristofoi kɛbaakpe lɛ fɛɛ sɛɛ?

14 Kanemɔ Romabii 8:38, 39. Mɛni tsɔ Paulo yiŋ akɛ nɔ ko nɔ ko bɛ ni baanyɛ agbála Kristofoi kɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ teŋ lɛ? Ŋwanejee ko bɛ he akɛ Paulo diɛŋtsɛ niiashikpamɔi beni eyɔɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ wajeɔ eyiŋtsɔmɔ ákɛ shihilɛi ni mli wawai nyɛŋ afite suɔmɔ ni Nyɔŋmɔ yɔɔ kɛha wɔ lɛ. (2 Korintobii 11:23-27; Filipibii 4:13) Agbɛnɛ hu, Paulo yɛ Yehowa naanɔ yiŋtoo lɛ kɛ nɔ ni efee kɛha E-webii yɛ be ni eho lɛ mli lɛ ahe nilee. Ani gbele diɛŋtsɛ baanyɛ aye suɔmɔ ni Nyɔŋmɔ yɔɔ kɛha mɛi ni sɔmɔ lɛ yɛ anɔkwayeli mli lɛ nɔ kunim? Dabi kwraa! Anɔkwafoi ni gboiɔ lɛ baaya nɔ ahi shi yɛ Nyɔŋmɔ kaimɔ ni yeɔ emuu lɛ mli, ni ebaatee amɛ shi yɛ be ni sa mli.—Luka 20:37, 38; 1 Korintobii 15:22-26.

15, 16. Tsĩi nibii komɛi ni nyɛŋ aha Nyɔŋmɔ akpa etsuji anɔkwafoi lɛ asuɔmɔ lɛ ekomɛi atã.

15 Yɛ sane fɔŋ loo amanehulu ni ekolɛ shihilɛ ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ kɛbaaba wɔnɔ lɛ fɛɛ sɛɛ—kɛji akɛ eji oshara ni kumɔɔ mɔ, hela ni kɛ mɔ baaya gbele mli, aloo ohia mli amanehulu hu lɛ—nɔ ko nɔ ko bɛ ni baanyɛ afite Nyɔŋmɔ suɔmɔ kɛha ewebii lɛ. Ŋwɛibɔfoi ni he wa, tamɔ ŋwɛibɔfo atuatselɔ lɛ ni batsɔ Satan lɛ, nyɛŋ aná Yehowa nɔ hewalɛ koni ekpa suɔmɔ ni esumɔɔ etsuji ni amɛtu amɛhe amɛha lɛ lɛ. (Hiob 2:3) Nɔyelii baanyɛ agu Nyɔŋmɔ tsuji, awo amɛ tsuŋ, afee amɛ niseniianii, ni awo amɛ gbɛi po akɛ “gbɔmɛi ni ataooo amɛ.” (1 Korintobii 4:13) Ekolɛ nɛkɛ hetsɛ̃ ni ejaaa ni jeŋmaji lɛ kɛbaa lɛ baanyɛ anyɛ adesai anɔ ni amɛte shi amɛwo wɔ, shi etsɔɔɔ jeŋ muu fɛɛ Nɔyelɔ lɛ yiŋ koni ekwa wɔ.

16 Ákɛ Kristofoi lɛ, ehe ehiaaa ni wɔshe gbeyei akɛ nɔ ni Paulo tsɛ lɛ akɛ “nii ni yɔɔ nɛɛ”—ni ji, saji ni yaa nɔ, shihilɛi mli naagbai, kɛ nɔ ni baa yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ mli—aloo “nibii ni baaba” yɛ wɔsɛɛ be mli lɛ eko baanyɛ afite bɔ ni Nyɔŋmɔ kɛ ehe ekpɛtɛ ewebii ahe lɛ. Kɛji akɛ shikpɔŋ nɔ kɛ ŋwɛi hewalɛi lɛ wuu amɛshi wɔ po lɛ, Nyɔŋmɔ anɔkwa suɔmɔ lɛ yɛ, ni ebaawaje wɔ. Taakɛ Paulo ma nɔ mi lɛ, “ŋwɛi jio shishi jio,” amɛnyɛŋ amɛtsĩ Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ gbɛ. Hɛɛ, nɔ ko nɔ ko bɛ ni baaka akɛ eeeje wɔnijiaŋ wui, aloo nɔ fɛɛ nɔ ni baaka akɛ eeená wɔnɔ hewalɛ babaoo lɛ nyɛŋ agbala wɔ kɛjɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ he; ni asaŋ bɔɔ nɔ ko bɛ ni baanyɛ afite wekukpaa ni kã Bɔlɔ lɛ kɛ etsuji anɔkwafoi lɛ ateŋ lɛ. Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ sɛɛ efooo kɔkɔɔkɔ; ehiɔ shi daa.—1 Korintobii 13:8.

Ha Nyɔŋmɔ Duromɔ lɛ Jara Awa Kɛha Bo Kɛya Naanɔ

17. (a) Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔ ni aaaná lɛ “hi fe wala” lɛ? (b) Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔtsɔɔ akɛ wɔbuɔ Nyɔŋmɔ mlihilɛ loo duromɔ lɛ akɛ ejara wa?

17 Te Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ he hiaa bo ha tɛŋŋ? Ani onuɔ he tamɔ David, ni ŋma akɛ: “Shi omlihilɛ [loo oduromɔ lɛ] hi fe wala; minaabui aaakafoo. Ni mihiɛ kã nɛɛ, nakai majie oyi, mahole miniji anɔ yɛ ogbɛi lɛ mli” lɛ? (Lala 63:4, 5) Yɛ anɔkwale mli lɛ, ani nɔ ko yɛ ni shihilɛ ni yɔɔ je nɛɛ mli lɛ baanyɛ ekɛha, ni hi fe Nyɔŋmɔ suɔmɔ kɛ anɔkwa naanyobɔɔ mli ŋɔɔmɔ ni aaaná? Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ani heloo gbɛfaŋ nitsumɔ ni emli nyɔmɔwoo fa babaoo ni adiɔ sɛɛ lɛ hi fe ni oooná jwɛŋmɔŋ toiŋjɔlɛ kɛ miishɛɛ ni baa kɛjɛɔ okɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa ni bɛŋkɛ kpaakpa mli ŋɔɔmɔ lɛ? (Luka 12:15) Akɛ nihalamɔ ko fɔ̃ Kristofoi komɛi ahiɛ kɛji akɛ amɛbaasumɔ ni amɛkpoo Yehowa loo amɛbaasumɔ ni amɛgboi. Enɛ ba Yehowa Odasefoi pii anɔ yɛ Nazi gboklɛfoi nsarai amli yɛ Jeŋ Ta II be lɛ mli. Wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ hala akɛ amɛaahi Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ mli, amɛmiisumɔ ni amɛgboi po kɛji akɛ ehe baahia nakai, ja amɛteŋ mɛi fioo ko pɛ. Mɛi ni hiɔ shi akɛ anɔkwafoi yɛ esuɔmɔ lɛ mli lɛ baanyɛ aná hekɛnɔfɔɔ akɛ amɛnine baashɛ naanɔ wɔsɛɛ be nɔ kɛjɛ Nyɔŋmɔ dɛŋ, nɔ ko ni je lɛ nyɛŋ ekɛha wɔ. (Marko 8:34-36) Shi ekɔɔ babaoo he fe naanɔ wala.

18. Mɛni hewɔ naanɔ wala ji nɔ ko ni ashweɔ waa nakai lɛ?

18 Eyɛ mli akɛ wɔnyɛŋ wɔhi shi kɛya naanɔ ni Yehowa yelikɛbuamɔ bɛ mli moŋ, shi bɔɔ mɔdɛŋ ni osusu bɔ ni wala sɛɛkɛlɛ kakadaŋŋ lɛ baatamɔ aha kɛ́ wɔ Bɔlɔ lɛ yelikɛbuamɔ bɛ mli lɛ he okwɛ. Ebaafee efolo, ni anɔkwa yiŋtoo bɛ mli. Yehowa kɛ nitsumɔ ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli eha ewebii lɛ yɛ naagbee gbii nɛɛ amli. No hewɔ lɛ wɔbaanyɛ wɔhe wɔye akɛ, kɛ́ Yehowa, Yiŋtolɔ Kpeteŋkpele lɛ, kɛ naanɔ wala ha lɛ, nɔ ni baayi mli obɔ ji nibii ni sa, ni mɔɔ mɔ tsui, ni wɔbaakase ni wɔbaafee. (Jajelɔ 3:11) Bɔ fɛɛ bɔ ni wɔbaapɛi ni wɔtao nibii amli wɔha yɛ afii akpei abɔ ni jwere wɔhiɛ lɛ amli lɛ, wɔnyɛŋ wɔna “bɔ ni Nyɔŋmɔ nifalɛ kɛ ŋaa kɛ nilee mli kwɔ ha” lɛ shishi aloo ni wɔɔja esɛɛ mo.—Romabii 11:33.

Tsɛ lɛ Yɛ Suɔmɔ Kɛha Bo

19. Mɛɛ nɔmimaa ni akɛyeɔ shɛɛ Yesu Kristo kɛha ekaselɔi lɛ?

19 Yesu wie wiemɔi pii, yɛ Nisan 14, afi 33 Ŋ.B., yɛ enaagbee gbɛkɛ ní ekɛ ebɔfoi anɔkwafoi 11 lɛ hi shi lɛ mli, koni ekɛwo amɛ hewalɛ kɛha nɔ ni kã amɛhiɛ lɛ. Amɛ fɛɛ amɛkɛ Yesu ehi shi yɛ ekaai lɛ amli, ni amɛ diɛŋtsɛ amɛnu suɔmɔ ni eyɔɔ kɛha amɛ lɛ he. (Luka 22:28, 30; Yohane 1:16; 13:1) Kɛkɛ ni Yesu ma nɔ aduatsɔ ekoŋŋ kɛha amɛ akɛ: “Tsɛ lɛ diɛŋtsɛ miisumɔ nyɛ.” (Yohane 16:27) Kwɛ bɔ ni benɛ nakai wiemɔi lɛ ye bua kaselɔi lɛ hã, koni amɛyoo mlijɔlɛ henumɔi ni amɛŋwɛi Tsɛ lɛ yɔɔ kɛha amɛ lɛ!

20. Mɛni otswa ofai shi akɛ obaafee, ni mɛni mli obaanyɛ oná hekɛnɔfɔɔ yɛ?

20 Mɛi ni yɔɔ wala mli bianɛ lɛ ateŋ mɛi pii esɔmɔ Yehowa yɛ anɔkwayeli mli afii nyɔŋmai abɔ. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ dani yiwalɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ aaaba naagbee lɛ, wɔkɛ kaai babaoo baakpe lolo. Kaaha nɛkɛ kaai loo haomɔi nɛɛ miiha oyiŋ miifee bo kɔshikɔshi yɛ anɔkwa suɔmɔ ni Nyɔŋmɔ yɔɔ kɛha bo lɛ he. Enyɛŋ eba akɛ awo anɔkwa sane nɛɛ he tsɔ, akɛ: Yehowa yɛ mlitsɔlɛ kɛha bo. (Yakobo 5:11) Nyɛhaa wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ ayaa nɔ afea wɔ gbɛfaŋnɔ, ni wɔkɛ anɔkwayeli aye Nyɔŋmɔ kitai lɛ anɔ. (Yohane 15:8-10) Eba akɛ wɔkɛ hegbɛ fɛɛ hegbɛ ni wɔɔná lɛ baatsu nii ni wɔkɛjie egbɛi lɛ yi. Esa akɛ wɔwaje wɔ faishitswaa akɛ wɔbaaya nɔ wɔbɛŋkɛ Yehowa yɛ sɔlemɔ mli, ni wɔya nɔ wɔkase e-Wiemɔ lɛ. Bɔ fɛɛ bɔ ni shihilɛ baatsɔ eha lɛ, kɛji akɛ wɔmiifee nɔ ni hi fe fɛɛ ni wɔkɛsa Yehowa hiɛ lɛ, wɔbaahi shi yɛ toiŋjɔlɛ mli, kɛ hekɛnɔfɔɔ kwraa yɛ esuɔmɔ ni efeee efolo lɛ mli.—2 Petro 3:14.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

•Bɔni afee ni wɔŋmɛ pɛpɛɛpɛ yɛ mumɔŋ kɛ henumɔŋ lɛ, namɔ suɔmɔ he hiaa wɔ titri?

•Mɛni nibii nyɛŋ aha Yehowa akpa suɔmɔ ni esumɔɔ etsuji lɛ?

•Mɛni hewɔ Yehowa suɔmɔ ni wɔɔná lɛ “hi fe wala” lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 13]

Kɛji akɛ wɔnuɔ he akɛ wɔtsi wɔhe kɛjɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ he lɛ, wɔbaanyɛ wɔtsu he nii ni wɔkɛjaje saji

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 15]

Paulo nu nɔ hewɔ ni awa lɛ yi lɛ shishi