Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

“Yehowa Jɔɔmɔ—Ji Nɔ ni Feɔ Mɔ Niiatsɛ”

“Yehowa Jɔɔmɔ—Ji Nɔ ni Feɔ Mɔ Niiatsɛ”

“Yehowa Jɔɔmɔ—Ji Nɔ ni Feɔ Mɔ Niiatsɛ”

WƆ FƐƐ wɔmiitao ni ajɔɔ wɔ. American Heritage College Dictionary lɛ kɛɔ akɛ jɔɔmɔi haa anáa “miishɛɛ, shihilɛ kpakpa, loo shweremɔ.” Akɛni Yehowa ji “duromɔ nii kpakpai fɛɛ kɛ nikeenii ni hi kɛwula shi fɛɛ” Ahalɔ hewɔ lɛ, naanɔ jɔɔmɔ fɛɛ jɔɔmɔ ni yɔɔ diɛŋtsɛ lɛ jɛ wɔ Bɔlɔ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ ŋɔɔ. (Yakobo 1:17) Enɛɔ jɔɔmɔi eshwieɔ adesai fɛɛ anɔ, kɛ mɛi ni leee lɛ lɛ po. Yesu wie yɛ e-Tsɛ he akɛ: “Ehaa ehulu teɔ shi yɛ mɛi fɔji kɛ mɛi kpakpai anɔ, ni ehaa nugbɔ nɛɔ yɛ jalɔi kɛ mɛi ni bɛ jalɛ lɛ anɔ.” (Mateo 5:45) Shi kɛlɛ, Yehowa jieɔ mɔ he susumɔ krɛdɛɛ kpo etsɔɔ mɛi ni sumɔɔ lɛ lɛ.—5 Mose 28:1-14; Hiob 1:1; 42:12.

Lalatsɛ lɛ ŋma akɛ: ‘Mɛi ni nyiɛɔ emuuyeli mli lɛ, Yehowa kãmaaa amɛ nɔkpakpa ko nɔkpakpa ko.’ (Lala 84:12) Hɛɛ, mɛi ni sɔmɔɔ Yehowa lɛ yɛ shihilɛi kpakpa ni yiŋtoo yɔɔ mli. Amɛle akɛ “Yehowa jɔɔmɔ—ji nɔ ni feɔ mɔ niiatsɛ, shi deŋmegbomɔ nyɛŋ ekɛ nɔ ko afata he.” Biblia lɛ hu kɛɔ akɛ: “Mɛi ni [Yehowa] ejɔɔ lɛ, shikpɔŋ lɛ aaatsɔ amɛnɔ.” (Abɛi 10:22; Lala 37:22, 29) Mɛɛ jɔɔmɔ po eeeji nɛkɛ!

Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔnine ashɛ Yehowa jɔɔmɔ nɔ? Nɔ kome ji akɛ, ehe miihia ni wɔná sui ni saa ehiɛ. (5 Mose 30:16, 19, 20; Mika 6:8) Wɔnaa enɛ yɛ Yehowa tsuji etɛ ni hi shi yɛ blema beaŋ lɛ anɔkwɛmɔnɔ lɛ mli.

Yehowa Jɔɔ Etsuji

Noa ji Nyɔŋmɔ tsulɔ ko ni ekaaa. Wɔkaneɔ yɛ 1 Mose 6:8 lɛ akɛ: “Noa hiɛ ba nyam yɛ Yehowa hiɛ.” Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Noa fee toiboo. Sane lɛ kɛɔ akɛ: “Noa kɛ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ nyiɛ.” Noa nyiɛ Yehowa jalɛ tɛi lɛ asɛɛ ni efee toiboo eha ekitai lɛ. Yɛ be mli ni je lɛ ebote basabasafeemɔ kɛ jeŋba ni efite mli vii lɛ, atsirɛ Noa ‘ni efee bɔ ni Nyɔŋmɔ fã lɛ lɛ. Nakai pɛpɛɛpɛ efee.’ (1 Mose 6:9, 22) Nɔ ni jɛ mli ba ji akɛ, Yehowa fã lɛ koni ekpɛ “adeka kɛha [lɛ Noa lɛ, kɛ] ewe lɛ yiwalaheremɔ.” (Hebribii 11:7) Kɛtsɔ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, Noa kɛ eweku lɛ—ni kɛtsɔ eweku lɛ nɔ lɛ, adesai aweku lɛ—ná yibaamɔ yɛ nakai yinɔ lɛ hiɛkpatamɔ mli. Ni Noa gbo kɛ hiɛnɔkamɔ akɛ abaatee lɛ shi kɛba gbɛkpamɔ ni ji naanɔ wala yɛ paradeiso shikpɔŋ nɔ. Mɛɛ jɔɔmɔi kpele po enine shɛ nɔ nɛkɛ!

Abraham hu ná sui ni sa Yehowa hiɛ. Nɔ ni fe fɛɛ yɛ enɛɛmɛi ateŋ ji hemɔkɛyeli. (Hebribii 11:8-10) Abraham hi ogbɔjɔ shihilɛ mli yɛ Ur kɛ sɛɛ mli lɛ Haran hu akɛni eyɛ hemɔkɛyeli yɛ Yehowa shiwoo akɛ eseshi baafa babaoo ni ebaafee jɔɔmɔ kɛha jeŋmaji fɛɛ lɛ hewɔ. (1 Mose 12:2, 3) Yɛ kaai ni ekɛkpe afii babaoo lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, awo ehemɔkɛyeli lɛ he nyɔmɔ beni afɔ Isak, ebinuu lɛ. Kɛtsɔ enɔ lɛ Abraham batsɔ maŋ ni Nyɔŋmɔ ehala, Israel, kɛ naagbee lɛ Mesia lɛ blematsɛ. (Romabii 4:19-21) Kɛfata he lɛ, lɛ ji “mɛi fɛɛ ní heɔ yeɔ lɛ atsɛ” ni atsɛ lɛ akɛ “Nyɔŋmɔ shieŋtsɛ.” (Romabii 4:11; Yakobo 2:23; Galatabii 3:7, 29) Mɛɛ shihilɛ ni shishinumɔ yɔɔ mli po mli ehi nɛkɛ, ni kwɛ bɔ ni ajɔɔ lɛ babaoo aha!

Susumɔ nuu anɔkwafo Mose hu he okwɛ. Su ni sa kadimɔ waa yɛ sui ni eyɔɔ lɛ amli ji hiɛsɔɔ ni eyɔɔ yɛ mumɔŋ nibii ahe. Mose kpoo ninamɔi fɛɛ ni yɔɔ Mizraim lɛ, ni “emɔ mɔ ni anaaa lɛ lɛ mli tamɔ nɔ ni eena lɛ.” (Hebribii 11:27) Beni ekɛ afii 40 ehi Midian sɛɛ lɛ, eku esɛɛ kɛtee Mizraim akɛ nuumo ni eyadamɔ hewalɛ ni fe fɛɛ yɛ nakai beaŋ, Farao hiɛ, koni ebi heyeli kɛha enyɛmimɛi lɛ. (2 Mose 7:1-7) Ena haomɔi nyɔŋma lɛ, Ŋshɔ Tsuru lɛ mli ni gba lɛ, kɛ Farao tai lɛ ahiɛkpatamɔ. Yehowa kɛ lɛ tsu nii koni ekɛ Mla lɛ aha Israel ni ejwɛŋ Ekpaŋmɔ ni ekɛ maŋ hee lɛ efee lɛ nɔ. Mose kɛ afii 40 nyiɛ Israelbii lɛ ahiɛ yɛ ŋa lɛ nɔ. Yiŋtoo diɛŋtsɛ yɛ eshihilɛ mli, ni ená jɔɔmɔi kɛ nitsumɔ ni jara wa babaoo mli ŋɔɔmɔ.

Ŋmɛnɛŋmɛnɛ Beaŋ Jɔɔmɔi

Sane nɛɛ tsɔɔ akɛ shishinumɔ yɛ mɛi ni sɔmɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ ashihilɛi amli lɛɛlɛŋ. Be mli ni Yehowa webii náa sui tamɔ toiboo, hemɔkɛyeli, kɛ hiɛsɔɔ ni ayɔɔ kɛha mumɔŋ nibii lɛ, amɛnaa jɔɔmɔi babaoo.

Mɛɛ gbɛ nɔ ajɔɔ wɔ yɛ? Ojogbaŋŋ, yɛ be mli ni mɛi akpekpei abɔ ní yɔɔ Kristendom lɛ piŋɔ yɛ mumɔŋ hɔmɔ ni yeɔ amɛ lɛ hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ ‘wɔnya yɛ Yehowa nii juji lɛ ahe.’ (Yeremia 31:12) Kɛtsɔ Yesu Kristo kɛ “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ lɛ nɔ lɛ,” Yehowa eha wɔ mumɔŋ niyenii babaoo ni yeɔ buaa wɔ koni wɔkã he wɔnyiɛ “gbɛ ni kɛ mɔ yaa wala mli lɛ nɔ.” (Mateo 7:13, 14; 24:45; Yohane 17:3) Wɔ Kristofoi anyɛmifeemɔ lɛ ni wɔkɛ baabɔ lɛ ji jɔɔmɔ babaoo kroko. Nanemɛi jálɔi ni jieɔ suɔmɔ kpo ni bɔɔ mɔdɛŋ koni amɛwo “gbɔmɔ hee” lɛ ni wɔkɛaahi kpeei ashishi kɛ nifeemɔi krokomɛi amli lɛ ji miishɛɛ kpele jɛɛhe. (Kolosebii 3:8-10; Lala 133:1) Shi kɛlɛ, wɔ jɔɔmɔ ni fe fɛɛ lɛ ji hegbɛ ni jara wa ni wɔna akɛ wɔɔná wɔkɛ Yehowa Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa kɛ e-Bi Yesu Kristo nanemaahei lɛ asɛɛ ni wɔɔnyiɛ.—Romabii 5:1, 8; Filipibii 3:8.

Jɔɔmɔi ni tamɔ enɛɛmɛi ahe ni wɔɔsusu lɛ baaha wɔna bɔ ni sɔɔmɔ ní wɔkɛhaa Nyɔŋmɔ lɛ jara wa diɛŋtsɛ ha. Ekolɛ wɔsusuɔ Yesu abɛbua ni kɔɔ guɔyelɔ gbɛfalɔ ni yatao adiagba fɛfɛji lɛ he. Yesu wie yɛ nuu nɛɛ he akɛ: “Ni beni eyana adiagba kome ni jara wa lɛ, etee ni eyahɔ̃ɔ nii fɛɛ ni eyɔɔ lɛ, ni ekɛhé.” (Mateo 13:46) Eka shi faŋŋ akɛ nakai ji bɔ ni wɔnuɔ he yɛ wɔkɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa lɛ mli, hegbɛ kpele ni wɔná akɛ wɔɔsɔmɔ lɛ, wɔ Kristofoi anaanyobɔɔ lɛ, wɔ Kristofoi ahiɛnɔkamɔ lɛ, kɛ jɔɔmɔi krokomɛi fɛɛ ni kɛ wɔhemɔkɛyeli lɛ yɔɔ tsakpaa lɛ. Nɔ ko kwraa bɛ wɔshihilɛi amli ni jara wa waa.

Nyɛŋɔhaa Yehowa Ekoŋŋ

Akɛni wɔyɔseɔ Yehowa akɛ duromɔ nibii kpakpai fɛɛ a-Halɔ hewɔ lɛ, ehaa wɔtsuii tsirɛɔ wɔ koni wɔjie hiɛsɔɔ kpo kɛha jɔɔmɔi ni wɔnine shɛɔ nɔ lɛ. Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔfee nakai? Gbɛ kome ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔfee nakai ji kɛtsɔ mɛi krokomɛi ni wɔɔye wɔbua amɛ koni amɛná jɔɔmɔi nɛɛ nɔŋŋ eko lɛ nɔ. (Mateo 28:19) Yehowa Odasefoi bɛ dekã kwraa yɛ shikpɔji ni fa fe 230 nɔ yɛ amɛkutsoŋbii lɛ asaramɔ mli koni amɛkɛfee nakai pɛpɛɛpɛ. Be mli ni amɛfeɔ nakai lɛ, amɛkɛ nibii fioo ni amɛyɔɔ akɛ aŋkroaŋkroi lɛ tsuɔ nii—amɛ be, hewalɛ, kɛ heloonaa nibii ni amɛyɔɔ—koni amɛkɛye amɛbua mɛi krokomɛi ni “amɛshɛ anɔkwale lɛ lee mli.”—1 Timoteo 2:4.

Susumɔ gbɛgbalɔi ni yɔɔ Glendale, California, U.S.A lɛ ahe okwɛ. Amɛkɛ nɔ ni miihe ashɛ kilomitai 100 fãa gbɛ kɛyaa kɛbaa daa Hɔɔ leebi koni amɛyasara nɔyeli lɛ tsuŋwoohe lɛ. Eyɛ mli akɛ ŋmɛlɛtswai fioo pɛ amɛbaanyɛ amɛkɛtsu nii yɛ gboklɛfoi lɛ asaramɔ mli be fɛɛ be moŋ, shi amɛnijiaŋ ejeee wui. Amɛteŋ mɔ kome wie akɛ: “Eji nɔ ni nyɔmɔwoo babaoo yɔɔ amli akɛ aaasɔmɔ yɛ nɛkɛ shikpɔŋkuku ni ekaaa nɛɛ mli. Wɔkɛ miishɛɛ babaoo miifee enɛ. Wɔyɛ mɛi babaoo ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ aahu akɛ ewa akɛ wɔɔhiɛ mli. Amrɔ nɛɛ, wɔkɛ mɛi enumɔ miikase nii, ni mɛi ejwɛ krokomɛi ebi ni akɛ amɛ akase Biblia lɛ.”

Sɔɔlɔi Kristofoi ni yɔɔ ekãa lɛ yɛ he miishɛɛ akɛ amɛkɛ sɔɔmɔ baaha ni amɛheee nɔ ko koni amɛkɛtsu nɛkɛ yiwalaheremɔ nitsumɔ nɛɛ. Amɛjieɔ su ni Yesu ná lɛ eko, mɔ ni wie akɛ: “Yaka nyɛná, yaka nyɛŋɔhaa!” (Mateo 10:8) Gbɔmɛi akpekpei abɔ ni yɔɔ je lɛŋ lɛ kɛ amɛhe ewo sɔɔmɔ ni pɛsɛmkunya bɛ mli ni tamɔ nakai nɔŋŋ mli, ni nɔ ni ejɛ mli kɛba ji akɛ, asafoi babaoo ni hiɛ tsui ni ja lɛ miikpɛlɛ nɔ ni amɛmiitsɔmɔ kaselɔi. Yɛ afii enumɔ ni eho lɛ pɛ mli lɛ, mɛi ni miihe ashɛ akpekpei 1.7 jɔɔ amɛwala nɔ amɛha Yehowa. Mlilɛɛmɔ ni yaa nɔ nɛɛ he hiamɔ nibii lɛ ahe nitsumɔ biɔ Bibliai kɛ Biblia kasemɔ woji afeemɔ kɛ Maŋtsɛyeli Asai heei amaamɔ kɛ kpeehei krokomɛi. Nɛgbɛ shika ni akɛbaatsu hiamɔ nibii nɛɛ ahe nii lɛ jɛɔ kɛbaa? Fɛɛ kwraa jɛ onia ni ajɛɔ suɔmɔ mli atsuɔ lɛ mli.

Ohia shihilɛi ni ehiii kwraa ni yɔɔ je lɛŋ fãi komɛi amli hewɔ lɛ, mɛi babaoo tswiaa shi ni amɛnaaa shihilɛ mli nibii ni he hiaa kɛha amɛwekui lɛ. Taakɛ New Scientist wolo tɛtrɛɛ lɛ tsɔɔ lɛ, gbɔmɛi akpekpei toi akpe fiteɔ kɛhoo kwraa lɛ shika ni baa shiabii lɛ adɛŋ lɛ mli oha mlijaa 70 yɛ niyenii mli. Wɔnyɛmimɛi Kristofoi hii kɛ yei lɛ ateŋ mɛi babaoo yɛ shihilɛ ni tamɔ nakai mli. Kɛ jeee yelikɛbuamɔ ni jɛ nanemɛi heyelilɔi adɛŋ lɛ kulɛ, amɛnyɛŋ amɛhé nibii tamɔ Kristofoi awoji loo Maŋtsɛyeli Asai ni sa.

Yɛ anɔkwale mli, no etsɔɔɔ akɛ mɛi ni tamɔ nakai lɛ atsui nyɔɔ amɛ mli akɛ amɛaaha mɛi krokomɛi atere amɛjatsu aha amɛ. Shi yelikɛbuamɔ he miihia amɛ. Beni Mose woɔ Israelbii lɛ hewalɛ koni amɛkɛ heloonaa oniatsumɔ aha akɛ gbɛ ni amɛtsɔɔ nɔ amɛdaa Yehowa shi kɛha amɛ jɔɔmɔi lɛ, ekɛɛ akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ aha bɔ ni eeenyɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, ejɔɔo eha lɛ.” (5 Mose 16:17) No hewɔ lɛ, beni Yesu na akɛ yoo okulafo ko kɛ onia ni shɛɔ “leptoi enyɔ (tsaakpoo) bawo mli” yɛ sɔlemɔwe lɛ, ejie eyi eha ekaselɔi lɛ. Yoo lɛ fee bɔ fɛɛ bɔ ni ebaanyɛ. (Luka 21:2, 3) Nakai nɔŋŋ Kristofoi ni yɔɔ ohia shihilɛi amli lɛ feɔ bɔ fɛɛ bɔ ni amɛbaanyɛ. Ni kɛji akɛ efaaa lɛ, onia ni jɛ nanemɛi Kristofoi ni yeee ohia tsɔ yɛ heloo gbɛfaŋ lɛ aŋɔɔ lɛ baato najiaŋ.—2 Korintobii 8:13-15.

Kɛji wɔŋɔ nikee wɔha Nyɔŋmɔ yɛ gbɛ̀i ni tamɔ nakai anɔ lɛ, ehe miihia ni wɔná jwɛŋmɔ ni ja. (2 Korintobii 8:12) Paulo kɛɛ akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ aha bɔ ni ekpɛ mli momo yɛ etsui mli, ni ekajɛ ŋkɔmɔyeli aloo fimɔ mli: ejaakɛ tsuijurɔ naa halɔ Nyɔŋmɔ sumɔɔ.” (2 Korintobii 9:7) Kɛtsɔ wɔtsui mli ni wɔɔjɛ wɔha lɛ nɔ lɛ, wɔ miifi teokrase mlilɛɛmɔ ni yaa nɔ amrɔ nɛɛ ni ehaa wɔ diɛŋtsɛ wɔmiishɛɛ lɛ faa lɛ sɛɛ.—Bɔfoi lɛ Asaji 20:35.

Gbɛfaŋnɔ ni wɔɔná yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli kɛ wɔtsuii amli ni wɔɔjɛ wɔtsu onia lɛ ji gbɛ̀i enyɔ ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔto Yehowa najiaŋ kɛha jɔɔmɔi ni eha wɔ lɛ. Ni kwɛ hewalɛwoo nɔ ni eji akɛ wɔɔle akɛ Yehowa miisumɔ ni ejɔɔ anɔkwafoi babaoo, mɛi ni ekolɛ amrɔ nɛɛ amɛleee lɛ lɛ! (2 Petro 3:9) No hewɔ lɛ, nyɛhaa wɔyaa nɔ wɔkɛ nibii ni wɔyɔɔ lɛ atsua nii yɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ lɛ mli bɔni afee ni wɔnine ashɛ mɛi ni hiɛ tsui ni ja lɛ anɔ koni wɔye wɔbua amɛ ni amɛná sui tamɔ toiboo ni afeɔ, hemɔkɛyeli, kɛ hiɛsɔɔ. Kɛtsɔ nakai gbɛ nɔ lɛ, wɔbaaná miishɛɛ akɛ wɔɔye wɔbua amɛ koni ‘amɛsa amɛnaa amɛkwɛ, ni amɛaana akɛ Yehowa hĩ.’—Lala 34:9.

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 28, 29]

Gbɛ̀i Anɔ ni Mɛi Komɛi Tsɔɔ Amɛkeɔ Nii

TOOYELI KƐHA JEŊ MUU FƐƐ NITSUMƆ LƐ

Mɛi pii kɛ shika ko fɔ̃ɔ shi, loo amɛtoɔ he gbɛjianɔ ni amɛkɛwoɔ tooyeli adekai ni akadi amɛ akɛ “Tooyeli Kɛha Jeŋ Muu Fɛɛ Nitsumɔ Lɛ—Mateo 24:14” lɛ mli.

Daa nyɔŋ nɔ lɛ, asafoi lɛ kɛ shika nɛɛ majeɔ kɛyaa jeŋ muu fɛɛ nitsumɔhe yitso lɛ yɛ Brooklyn, New York, aloo amɛkɛyaa nitsumɔhe nine ni yɔɔ maŋ nɔ he ni amɛyɔɔ lɛ. Agbɛnɛ hu abaanyɛ akɛ shika ni ataoɔ akɛke lɛ amaje tɛ̃ɛ kɛbaha Treasurer’s Office, Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania, 25 Columbia Heights, Brooklyn, New York 11201-2483, aloo abaanyɛ akɛya nitsumɔhe nine ni sɔmɔɔ maŋ ni oyɔɔ mli lɛ. Abaanyɛ akɛ jwetrii kɛ nibii krokomɛi ni jara wa hu ake. Esa akɛ aŋma wolo fioo ko afata nɛkɛ nikeenii nɛɛ ahe ni akɛtsɔɔ mli akɛ amɛji nibii ni akɛmiike kwraa.

NIBII NI AKƐHA SHI AKƐKEKO LƐ AHE GBƐJIANƆTOO

Abaanyɛ akɛ shika ake yɛ gbɛjianɔtoo krɛdɛɛ ko naa akɛ, kɛ ehe miihia mɔ ni kɛha lɛ, abaaku sɛɛ akɛ shika ni ekɛha lɛ aha lɛ. Kɛji ootao saji babaoo lolo lɛ, ofainɛ ŋmaa kɛbabi yɛ Treasurer’s Office kɛtsɔ adrɛs ni atsɔɔ yɛ yiteŋgbɛ lɛ nɔ.

EJURƆFEEMƆ NI AKPƐ YIŊ YƐ HE

Kɛfata shika ni akɛkeɔ kwraa kɛ shika ni akɛhaa shi akɛkeko lɛ ahe lɛ, ayɛ gbɛi krokomɛi hu ni atsɔɔ nɔ akeɔ nii koni ehe aba sɛɛnamɔ kɛha Maŋtsɛyeli nitsumɔ lɛ yɛ jeŋ fɛɛ. Enɛɛmɛi ekome ji:

Inshuɔrans: Abaanyɛ aŋma Buu Mɔɔ Asafo lɛ gbɛi akɛ mɛi ni baaná inshuɔrans gbɛjianɔtoo he sɛɛ yɛ mɔ ni kɛhaa lɛ gbele sɛɛ aloo yɛ nitsumɔ hejɔɔmɔ mli gbɛjianɔtoo he mli.

Shika ni Akɛtoɔ Shikatoohe: Abaanyɛ aha shika ni akɛto, shika nɔ woji, aloo nitsumɔ mli hejɔɔmɔ mli shika ahi shi aloo akɛha Buu Mɔɔ Asafo lɛ yɛ mɔ lɛ gbele sɛɛ, yɛ bɔ ni nyɛmaŋ lɛ shikatoohei ŋmɛɔ gbɛ ni afee lɛ naa.

Nitsumɔi Amli Gbɛfaŋnɔ kɛ Shika ni Akɛfa: Abaanyɛ akɛ nitsumɔi amli gbɛfaŋnɔ ni ayɔɔ kɛ shika ni akɛfa ni abaaku sɛɛ awo ekoŋŋ lɛ aha Buu Mɔɔ Asafo lɛ akɛ nibii ni akɛmiike kwraa.

Shikpɔji kɛ Tsũi: Abaanyɛ akɛ shikpɔji kɛ tsũi ni baahi hɔɔmɔ lɛ aha Buu Mɔɔ Asafo lɛ kɛtsɔ ke kwraa ni akɛaake nɔ, aloo ni abaashi shikpɔŋ loo tsũ lɛ yɛ mɔ ni kɛke lɛ dɛŋ, koni ehi tsũ lɛ mli aloo ekwɛ nɔ aahu kɛyashi be mli ni ebaagbo. Ha nitsumɔhe nine lɛ ale dani okɛ shikpɔŋ loo tsũ ko aha.

Shamaŋsheo kɛ Nii ni Ahaa Mɔ Kroko Gbɛi Kãa Nɔ: Abaanyɛ akɛ nibii ni ayɔɔ loo shika ake Buu Mɔɔ Asafo lɛ kɛtsɔ shamaŋsheo ni aŋma yɛ mla naa nɔ, aloo abaanyɛ aha Asafo lɛ gbɛi akã shika ni akɛto lɛ nɔ akɛ mɔ ni baaná he sɛɛ. Bei komɛi lɛ, jamɔ gbɛjianɔtoo ko gbɛi ni kãa shika ko nɔ lɛ haa enáa too woo mli heyelii komɛi.

Taakɛ gbɛi “charitable planning” (ejurɔfeemɔ ni akpɛ yiŋ yɛ he) tsɔɔ lɛ, nɛkɛ tooyeli henɔi nɛɛ biɔ gbɛjianɔtoo yɛ mɔ ni taoɔ aye too lɛ gbɛfaŋ. Bɔni afee ni aye abua aŋkroaŋkroi ni miisumɔ koni Yehowa Odasefoi ajeŋ muu fɛɛ nitsumɔ lɛ aná nɛkɛ nihamɔ ni akpɛ yiŋ yɛ he nɛɛ henɔ nɛɛ eko he sɛɛ lɛ, afee wolo bibioo ko yɛ Ŋleshi Blɔfo wiemɔ kɛ Spain wiemɔ mli ni yitso ji Charitable Planning to Benefit Kingdom Service Worldwide (Ejurɔfeemɔ ni Akpɛ Yiŋ yɛ He Koni Ehe Aba Sɛɛnamɔ Kɛha Maŋtsɛyeli Nitsumɔ yɛ Jeŋ Fɛɛ). Aŋma wolo bibioo nɛɛ yɛ sanebimɔi babaoo ni nine eshɛ nɔ ni kɔɔ nikeenii, shamaŋsheoi, kɛ nii ni ahaa mɔ kroko gbɛi kãa nɔ lɛ nɔ heremɔ naa. Saji krokomɛi ni kɔɔ tsũi, shika gbɛjianɔtoo, kɛ tooyeli gbɛjianɔtoo he lɛ hu yɛ mli. Ni afee koni eye ebua aŋkroaŋkroi ni yɔɔ United States ni miito gbɛjianɔ ni amɛkɛ nikeenii krɛdɛɛ ko ake amrɔ nɛɛ, loo amɛshi nɔ ko yɛ amɛgbele sɛɛ lɛ koni amɛhala nɔ ni hi fe fɛɛ ni esa kɛha amɛ ni amɛfee nakai yɛ be mli ni amɛsusuɔ amɛweku kɛ amɛshihilɛi ahe. Onine baanyɛ ashɛ wolo lɛ eko nɔ kɛtsɔ eshɛɛ kɛmiijɛ Charitable Planning Office (Nitsumɔhe ni Kwɛɔ Ejurɔfeemɔ ni Akpɛ Yiŋ yɛ He lɛ Nɔ) lɛ dɛŋ tɛ̃ɛ nɔ.

Yɛ be mli ni amɛkane wolo bibioo lɛ, ni amɛkɛ Charitable Planning Office lɛ eshãra sɛɛ lɛ, mɛi babaoo enyɛ amɛye amɛbua Asafo lɛ ni yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ amɛha sɛɛnamɔi ni anáa yɛ too woo mli yɛ enɛ feemɔ mli lɛ etee hiɛ. Esa akɛ atswa Charitable Planning Office lɛ adafi koni nine ashɛ ehe woji ni he hiaa yɛ gbɛjianɔtoi nɛɛ eko fɛɛ eko gbɛfaŋ lɛ nɔ. Kɛji oyɛ nɛkɛ ejurɔfeemɔ ni akpɛ yiŋ yɛ he nɛɛ gbɛjianɔtoi lɛ eko he miishɛɛ lɛ, yaana Charitable Planning Office lɛ, kɛtsɔ woloŋmaa nɔ loo tswaa tɛlifoŋ kɛya adrɛs ni atsɔɔ yɛ shishigbɛ lɛ loo Yehowa Odasefoi lɛ nitsumɔhe nine ni sɔmɔɔ maŋ ni oyɔɔ mli lɛ.

CHARITABLE PLANNING OFFICE

Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania

100 Watchtower Drive,

Patterson, New York 12563-9204

Telephone: (845) 306-0707