Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ani Onine Eshɛ “Anɔkwale Mumɔ lɛ” Nɔ?

Ani Onine Eshɛ “Anɔkwale Mumɔ lɛ” Nɔ?

Ani Onine Eshɛ “Anɔkwale Mumɔ lɛ” Nɔ?

“Tsɛ lɛ . . . baaha nyɛ yelikɛbualɔ kroko, koni ekɛ nyɛ ahi shi kɛya naanɔ, anɔkwale mumɔ lɛ.”—YOHANE 14:16, 17, NW.

1. Mɛɛ adafi ko ni he hiaa Yesu tswa ekaselɔi lɛ yɛ enaagbee ŋmɛlɛtswaa ni ekɛ amɛ ye yɛ ŋwɛitsu lɛ nɔ lɛ mli?

“NUNTSƆ, nɛgbɛ oyaa?” No ji sanebimɔi ni Yesu bɔfoi lɛ bi lɛ yɛ enaagbee ŋmɛlɛtswaa ni ekɛ amɛ ye yɛ ŋwɛitsu lɛ nɔ yɛ Yerusalem lɛ ateŋ ekome. (Yohane 13:36) Beni kpee lɛ yaa nɔ lɛ, Yesu kɛɛ amɛ akɛ, be eshɛ agbɛnɛ ni ebaashi amɛ ni eku esɛɛ kɛya e-Tsɛ lɛ ŋɔɔ. (Yohane 14:28; 16:28) Ekɛ amɛ ehiŋ shi yɛ gbɔmɔtsoŋ koni etsɔɔ amɛ nii, ni eha amɛ sanebimɔi ahetoo dɔŋŋ. Shi ewo amɛ hewalɛ akɛ: “Mabi tsɛ lɛ, ni eeeha nyɛ hefatalɔ [loo yelikɛbualɔ, miishɛjelɔ] kroko, koni ekɛ nyɛ ahi shi kɛya naanɔ.”—Yohane 14:16, NW shishigbɛ niŋmaa.

2. Mɛni Yesu wo shi akɛ ebaatsu kɛba kaselɔi lɛ aŋɔɔ kɛ́ etee sɛɛ?

2 Yesu ha ale nakai yelikɛbualɔ lɛ, ni etsɔɔ bɔ ni ebaaye ebua ekaselɔi lɛ mli. Ekɛɛ amɛ akɛ: “Kɛjɛ shishijee lɛ mikɛɛɛ nyɛ nii nɛɛ, ejaakɛ mikɛ nyɛ yɛ. Shi agbɛnɛ lɛ, miiya mɔ ni tsu mi lɛ ŋɔɔ . . . ehi ha nyɛ akɛ matee; ejaakɛ, kɛji miyaaa lɛ, [yelikɛbualɔ] hefatalɔ lɛ baŋ nyɛŋɔɔ; shi kɛji mitee lɛ, maha eba nyɛŋɔɔ. . . . Shi kɛ lɛ, anɔkwale mumɔ lɛ, ená eba lɛ, eeetsɔɔ nyɛ anɔkwale lɛ fɛɛ mli gbɛ.”—Yohane 16:4, 5, 7, 13, NW.

3. (a) Mɛɛ be mli atsu “anɔkwale mumɔ lɛ” kɛba klɛŋklɛŋ Kristofoi lɛ aŋɔɔ? (b) Mɛni ji gbɛ kome ni he hiaa ni mumɔ lɛ ji ‘yelikɛbualɔ’ [hefatalɔ] kɛha amɛ?

3 Nɛkɛ shiwoo nɛɛ ba mli yɛ Pentekoste afi 33 Ŋ.B., taakɛ bɔfo Petro ye he odase lɛ, akɛ: “Nɛkɛ Yesu nɛɛ Nyɔŋmɔ tee lɛ shi; no he odasefoi ji wɔ fɛɛ. Agbɛnɛ akɛ nɔ ni awó enɔ kɛtee Nyɔŋmɔ ninejurɔ nɔ ni ená Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ he shiwoo lɛ kɛjɛ tsɛ lɛ dɛŋ hewɔ lɛ, efɔse nɔ ni nyɛnaa ni nyɛnuɔ nɛɛ eshwie shi.” (Bɔfoi lɛ Asaji 2:32, 33) Taakɛ wɔbaana yɛ sɛɛ mli lɛ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ni afɔse ashwie shi yɛ Pentekoste lɛ tsu nibii babaoo kɛha klɛŋklɛŋ Kristofoi lɛ. Shi Yesu wo shi akɛ, “anɔkwale mumɔ lɛ” ‘baakai amɛ nibii fɛɛ ni ekɛɛ amɛ lɛ.’ (Yohane 14:26) Ebaaha amɛnyɛ amɛkai Yesu sɔɔmɔ kɛ tsɔɔmɔi lɛ, ewiemɔi diɛŋtsɛ ni ewie lɛ, koni amɛŋmala amɛshwie shi. Enɛ baaye abua bɔfo Yohane ni egbɔ lɛ waa yɛ Ŋ.B. klɛŋklɛŋ afii oha lɛ naagbee mli, beni eje e-Sanekpakpa lɛ ŋmaa shishi lɛ. Nɔ ni fata nakai sane lɛ he ji ŋaawoo ni jara wa waa ni Yesu kɛha beni eto egbele lɛ Kaimɔ lɛ shishi lɛ.—Yohane, yitsei 13-17.

4. “Anɔkwale mumɔ” lɛ ye ebua klɛŋklɛŋ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

4 Yesu wo nakai klɛŋklɛŋ Kristofoi lɛ ashi hu akɛ mumɔ lɛ ‘baatsɔɔ amɛ nibii fɛɛ’ ni ‘ebaatsɔɔ amɛ anɔkwale lɛ fɛɛ mli.’ Mumɔ lɛ baaye abua amɛ koni amɛnu Ŋmalɛi lɛ amli nibii ni mlikwɔlɔ lɛ ashishi, ni ebaabaa amɛsusumɔ yɛ ekomefeemɔ, shishinumɔ, kɛ yiŋtoo mli lɛ yi. (1 Korintobii 2:10; Efesobii 4:3) No hewɔ lɛ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ wo klɛŋklɛŋ Kristofoi lɛ hewalɛ ni amɛtsu nii akɛ “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” kuu, koni amɛkɛ mumɔŋ “ŋmaa yɛ be ni sa nɔ” aha Kristofoi aŋkroaŋkroi ni afɔ amɛ mu lɛ.—Mateo 24:45.

Mumɔ lɛ Yeɔ Odase

5. (a) Mɛɛ shishinumɔ hee Yesu gbele naa etsɔɔ ekaselɔi lɛ yɛ Nisan 14, afi 33 Ŋ.B. gbɛkɛ lɛ? (b) Mɛni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baatsu yɛ Yesu shiwoo lɛ mlibaa mli?

5 Yɛ Nisan 14, afi 33 Ŋ.B. gbɛkɛ lɛ, Yesu tswa ekaselɔi lɛ adafi akɛ ebaahere amɛ kɛba eŋɔɔ yɛ sɛɛ mli, ni amɛkɛ lɛ kɛ e-Tsɛ baahi ŋwɛi. Ekɛɛ amɛ akɛ: “Shihilɛhei pii yɛ mitsɛ we lɛ; jeee nakai kulɛ, mikɛɛ nyɛ momo; ejaakɛ miiya ni miyasaa gbɛhe mato nyɛ. Ni kɛji mitee ni miyasaa gbɛhe mito nyɛ lɛ, mibaba ekoŋŋ ni mibabaŋɔ nyɛ kɛya he ni mi diɛŋtsɛ miyɔɔ lɛ, koni he ni miyɔɔ lɛ nyɛ hu nyɛhi jɛi.” (Yohane 13:36; 14:2, 3) Amɛkɛ lɛ baaye maŋtsɛ yɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ mli. (Luka 22:28-30) Bɔni afee ni amɛná ŋwɛi hiɛnɔkamɔ nɛɛ lɛ, esa akɛ ‘ajɛ mumɔ mli afɔ’ amɛ ákɛ Nyɔŋmɔ mumɔŋ bii, koni afɔ amɛ mu ni amɛkɛ Kristo asɔmɔ akɛ maŋtsɛmɛi kɛ osɔfoi yɛ ŋwɛi.—Yohane 3:5-8; 2 Korintobii 1:21, 22; Tito 3:5-7; 1 Petro 1:3, 4; Kpojiemɔ 20:6.

6. (a) Mɛɛ be ŋwɛi tsɛmɔ lɛ je shishi, ni mɛi enyiɛ nine shɛ tsɛmɔ nɛɛ nɔ? (b) Abaptisi mɛi ni atsɛ amɛ lɛ awo mɛni mli?

6 Nɛkɛ “ŋwɛi tsɛ́mɔ” nɛɛ je shishi yɛ Pentekoste afi 33 Ŋ.B., ni titri lɛ, etamɔ nɔ ni eba naagbee yɛ 1930 afii lɛ teŋgbɛ. (Hebribii 3:1) Mɛi ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ sɔo amɛnaa ni amɛfee mumɔŋ Israel fa ji mɛi 144,000, ni “ahe kɛjɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ.” (Kpojiemɔ 7:4; 14:1-4) Abaptisi mɛnɛɛmɛi awo Kristo gbɔmɔtso lɛ mli, awo esafo lɛ mli, kɛ agbɛnɛ awo egbele lɛ mli. (Romabii 6:3; 1 Korintobii 12:12, 13, 27; Efesobii 1:22, 23) Yɛ amɛ nu mli baptisimɔ kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ ni akɛfɔ amɛ mu lɛ sɛɛ lɛ, amɛbote afɔleshaa shihilɛ gbɛ ko mli, emuuyeli shihilɛ kɛyashi amɛgbele mli.—Romabii 6:4, 5.

7. Mɛni hewɔ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ pɛ yeɔ okadi nibii lɛ eko yɛ Kaimɔ lɛ shishi lɛ?

7 Ákɛ mumɔŋ Israelbii lɛ, nɛkɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu nɛɛ yɛ kpaŋmɔ hee ni Yehowa kɛ “Nyɔŋmɔ Israel” fee lɛ mli. (Galatabii 6:16; Yeremia 31:31-34) Kpaŋmɔ hee lɛ ye emuu kɛtsɔ Kristo lá ni efɔse eshwie shi lɛ nɔ. Yesu tsi enɛ ta beni eto egbele lɛ Kaimɔ lɛ shishi lɛ. Luka ŋma akɛ: “Ekɔ aboloo, ni eda shi, ni ekumɔ mli, ni eŋɔha amɛ ni ekɛɛ: Enɛ ji migbɔmɔtso ni aŋɔha yɛ nyɛhewɔ lɛ; nyɛfea enɛ ni nyɛŋɔkai mi. Nakai nɔŋŋ ewo kpulu lɛ hu yɛ niyenii lɛ asɛɛ, ni ekɛɛ: Nɛkɛ kpulu nɛɛ ji kpaŋmɔ hee lɛ yɛ mila ni aŋɔshwie shi aha nyɛ lɛ mli.” (Luka 22:19, 20) Shwɛɛnii lɛ, aloo 144,000 lɛ mli mɛi ni eshwɛ ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lolo lɛ ji mɛi ni yeɔ okadi aboloo kɛ wein lɛ eko yɛ gbɛ ni ja nɔ yɛ Kristo gbele lɛ Kaimɔ lɛ shishi.

8. Te mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ feɔ tɛŋŋ amɛleɔ akɛ amɛnine eshɛ ŋwɛi tsɛmɔ nɔ?

8 Te mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ feɔ tɛŋŋ amɛleɔ akɛ amɛnine eshɛ ŋwɛi tsɛmɔ lɛ nɔ? Amɛnine shɛɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ odaseyeli ni ŋwanejee ko bɛ he lɛ nɔ. Bɔfo Paulo ŋma yaha mɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ akɛ: “Mɛi abɔ ni Nyɔŋmɔ Mumɔ lɛ kpalaa amɛ lɛ, amɛ amɛji Nyɔŋmɔ bii. . . . Lɛ Mumɔ lɛ diɛŋtsɛ kɛ wɔmumɔ lɛ yeɔ odase akɛ Nyɔŋmɔ bii ji wɔ. Ni kɛ́ bii ji wɔ lɛ, belɛ niyelɔi hu ji wɔ, Nyɔŋmɔ niyelɔi kɛ Kristo nanemɛi niyelɔi, kɛji eyɛ mli, akɛ wɔkɛ lɛ naa amanehulu lɛ, koni awo wɔkɛ lɛ hiɛ nyam hu.” (Romabii 8:14-17) Nɛkɛ mumɔ lɛ odaseyeli nɛɛ mli wa aahu akɛ, mɛi ni amɛyiŋ feɔ amɛ kɔshikɔshi fioo yɛ ŋwɛi tsɛmɔ ni amɛnine eshɛ nɔ lɛ he lɛ baanyɛ amu sane naa yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ amɛnine shɛko nɔ, ni yɛ enɛ hewɔ lɛ, esa akɛ amɛkpa okadi niyenii lɛ eko ni amɛyeɔ yɛ Kaimɔ lɛ shishi lɛ yeli.

Mumɔ lɛ kɛ Tooi Krokomɛi Lɛ

9. Mɛɛ kui srɔtoi enyɔ atsiɔ amɛ ta yɛ Sanekpakpai lɛ kɛ Kpojiemɔ wolo lɛ mli?

9 Akɛni Yesu le Kristofoi fioo ni atsɛ amɛ koni amɛbafee mumɔŋ Israel lɛ ayifalɛ hewɔ lɛ, etsɛ amɛ akɛ “asafoku bibioo.” Aŋɔɔ amɛ awoɔ “kuu” ni feɔ kpaŋmɔ hee lɛ mli, nɔ ni tamɔɔɔ nakai yɛ “tooi krokomɛi” ni aleee amɛyifalɛ lɛ ahe lɛ, Yesu kɛɛ esa akɛ ebua amɛ hu amɛnaa lɛ. (Luka 12:32; Yohane 10:16) Mɛi ni jɛ tooi krokomɛi lɛ ateŋ ni abuaa amɛnaa yɛ naagbee be lɛ mli lɛ baafee “asafo babaoo” ni baaje “amanehulu babaoo” lɛ mli shweshweeshwe, kɛ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shi kɛya naanɔ yɛ paradeiso shikpɔŋ nɔ. Nɔ ni yɔɔ miishɛɛ ji akɛ, ninaa ni Yohane nine shɛ nɔ yɛ Ŋ.B. klɛŋklɛŋ afii oha lɛ naagbee lɛ haa srɔtofeemɔ baa nɛkɛ asafo babaoo nɛɛ kɛ mumɔŋ Israelbii 144,000 lɛ ateŋ. (Kpojiemɔ 7:4, 9, 14) Ani tooi krokomɛi lɛ hu anine shɛɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ, ni kɛji nakai lɛ, te esaa amɛshihilɛi ahe ehaa tɛŋŋ?

10. Te abaptisiɔ tooi krokomɛi lɛ “yɛ Tsɛ lɛ kɛ Bi lɛ kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ gbɛi amli” ahaa tɛŋŋ?

10 Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsuɔ gbɛfaŋnɔ ko ni he hiaa waa he nii yɛ tooi krokomɛi lɛ ashihilɛi amli. Amɛfeɔ amɛhe nɔ ni ámɛjɔɔ amɛha Yehowa lɛ he okadi kɛtsɔɔ baptisimɔ “yɛ Tsɛ lɛ kɛ Bi lɛ kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ gbɛi amli” lɛ nɔ. (Mateo 28:19, NW) Amɛkpɛlɛɔ jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛ ni Yehowa ji lɛ nɔ, amɛbaa amɛhe shi amɛhaa Kristo akɛ amɛ-Maŋtsɛ kɛ Kpɔlɔ lɛ, ni amɛkɛ amɛhe haa Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ, loo enitsumɔ hewalɛ lɛ nifeemɔ yɛ amɛshihilɛi amli. Amɛŋmɛɔ gbɛ daa gbi yɛ amɛshihilɛ mli koni “mumɔ lɛ yibii” ni ji “suɔmɔ, miishɛɛ, hejɔlɛ, tsuishitoo, mlihilɛ, ejurɔfeemɔ, hemɔkɛyeli, mlijɔlɛ, hiɛshikamɔ” ahe shi yɛ amɛmli.—Galatabii 5:22, 23.

11, 12. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ atsɔɔ afeɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ krɔŋkrɔŋ yɛ gbɛ krɛdɛɛ nɔ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ atsɔɔ atsuuɔ tooi krokomɛi lɛ ahe ni afeɔ amɛ krɔŋkrɔŋ?

11 Esa akɛ tooi krokomɛi lɛ hu aŋmɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ gbɛ koni etsuu amɛhe, loo efee amɛ krɔŋkrɔŋ. Átsuu mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe momo yɛ gbɛ krɛdɛɛ diɛŋtsɛ nɔ, abu amɛ jalɔi kɛ mɛi ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ akɛ Kristo ayemforo. (Yohane 17:17; 1 Korintobii 6:11; Efesobii 5:23-27) Gbalɔ Daniel wieɔ amɛhe akɛ “mɔ ni yɔɔ ŋwɛi shɔŋŋ lɛ mɛi krɔŋkrɔŋi lɛ,” ní amɛnine shɛ Maŋtsɛyeli ni yɔɔ “gbɔmɔ bi” ni ji Kristo Yesu dɛŋ lɛ nɔ lɛ. (Daniel 7:13, 14, 18, 27) Shi Yehowa kɛɛ Israel maŋ lɛ yɛ mra mli, kɛtsɔ Mose kɛ Aaron nɔ akɛ: “Ejaakɛ mi ji Yehowa, nyɛ Nyɔŋmɔ lɛ, hewɔ lɛ nyɛfea nyɛhe krɔŋkrɔŋ, koni nyɛhi krɔŋkrɔŋ, ejaakɛ krɔŋkrɔŋ ji mi.”—3 Mose 11:44.

12 Wiemɔ ni ji “krɔŋkrɔŋ” lɛ shishinumɔ diɛŋtsɛ ji “gbɛ ni atsɔɔ nɔ afeɔ krɔŋkrɔŋ, akɛmaa afa, aloo atuɔ amaa afa kɛhaa sɔɔmɔ aloo koni Yehowa Nyɔŋmɔ kɛtsu nii; krɔŋkrɔŋ feemɔ shihilɛ, atsuu he, loo aha efee krɔŋŋ.” Yɛ afi 1938 mli tɔ̃ɔ ni The Watchtower lɛ jaje akɛ, “esa akɛ” Yonadabbii lɛ, loo tooi krokomɛi lɛ “akase akɛ aatao nɔjɔɔmɔ [henɔjɔɔmɔ] kɛ krɔŋkrɔŋ feemɔ kɛmiijɛ mɔ fɛɛ mɔ ni baafee asafo babaoo lɛ fa ni ehi shikpɔŋ nɔ lɛ dɛŋ.” Awie asafo babaoo lɛ ni aŋma amɛhe sane yɛ Kpojiemɔ wolo lɛ mli lɛ he yɛ ninaa mli akɛ, “amɛfɔ amɛtadei lɛ ahe, ni amɛha eyɛ futaa yɛ toobi lɛ lá lɛ mli,” ni amɛkɛ ‘sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ haa Yehowa nyɔɔŋ kɛ shwane yɛ esɔlemɔtsu lɛ mli.’ (Kpojiemɔ 7:9, 14, 15) Yɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yelikɛbuamɔ naa lɛ, tooi krokomɛi lɛ feɔ nɔ ni hi fe fɛɛ ni amɛaanyɛ koni amɛshɛ Yehowa taomɔ nii ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ahe.—2 Korintobii 7:1.

Kristo Nyɛmimɛi lɛ ni Afeɔ Amɛ Ekpakpa

13, 14. (a) Taakɛ Yesu abɛbua ni kɔɔ gwantɛŋi lɛ kɛ abotiai lɛ ahe lɛ tsɔɔ lɛ, gwantɛŋi lɛ ayiwalaheremɔ damɔ mɛni nɔ? (b) Tooi krokomɛi lɛ efee Kristo nyɛmimɛi lɛ ekpakpa yɛ naagbee be nɛɛ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

13 Yesu ma tsakpaa ni bɛŋkɛ kpaakpa ni ka tooi krokomɛi lɛ kɛ asafoku bibioo lɛ teŋ lɛ nɔ mi, yɛ ebɛbua ni kɔɔ gwantɛŋi kɛ abotiai lɛ ahe lɛ ni fata egbalɛ ni kɔɔ ‘nibii agbɛjianɔtoo lɛ naagbee’ lɛ he lɛ mli. Kristo tsɔɔ faŋŋ yɛ nakai abɛbua lɛ mli akɛ, tooi krokomɛi lɛ ayiwalaheremɔ damɔ nɔ ni amɛfeɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ, ní etsɛ amɛ “minyɛmimɛi” lɛ nɔ kpaakpa. Ekɛɛ akɛ: “Kɛkɛ lɛ maŋtsɛ lɛ aaakɛɛ mɛi ni yɔɔ eninejurɔ nɔ lɛ akɛ: Nyɛbaa, nyɛ mɛi ni mitsɛ ejɔɔ nyɛ, nyɛbaŋɔa maŋtsɛyeli lɛ ni asaa ato nyɛ kɛjɛ jeŋ shishijee lɛ! . . . . Lɛɛlɛŋ, miikɛɛ nyɛ akɛ: Gbii abɔ kɛ̃ ní nyɛfee nyɛha minyɛmimɛi nɛɛ ateŋ bibioo kome lɛ, mi nɔŋŋ nyɛfee nyɛha lɛ.”—Mateo 24:3; 25:31-34, 40.

14 Wiemɔ ni ji “gbiiabɔ kɛ̃ ni nyɛfee nyɛha” lɛ kɔɔ nifeemɔi ni ajɛɔ suɔmɔ mli akɛfiɔ Kristo mumɔŋ nyɛmimɛi ni akɛ mumɔ efɔ amɛ mu lɛ, ni Satan je lɛ buɔ amɛ akɛ gbɔi, ni amɛwoɔ amɛteŋ mɛi krokomɛi atsuŋ po lɛ ahe lɛ asɛɛ. Niyenii, atade ni fa bɔ ni sa, kɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ he bahia amɛ be ko. (Mateo 25:35, 36, NW shishigbɛ niŋmaa) Yɛ naagbee be nɛɛ mli, kɛjɛ afi 1914 kɛbaa nɛɛ, mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi pii ena amɛhe yɛ shihilɛi ni tamɔ nɛkɛ mli. Ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ Yehowa Odasefoi ayinɔsane yeɔ odase akɛ, amɛnanemɛi anɔkwafoi lɛ, ni ji tooi krokomɛi lɛ, efi amɛsɛɛ akɛni mumɔ lɛ tsirɛ mɛnɛɛmɛi lɛ hewɔ.

15, 16. (a) Mɛɛ nitsumɔ tooi krokomɛi lɛ titri eye ebua Kristo nyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ yɛ mli? (b) Mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ejie amɛ hiɛsɔɔ kpo amɛtsɔɔ tooi krokomɛi lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

15 Kristo nyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ yɛ naagbee be nɛɛ mli lɛ titri anine eshɛ tooi krokomɛi lɛ asɛɛfimɔ nɔ waa, yɛ nitsumɔ ni Nyɔŋmɔ kɛha akɛ ‘ashiɛ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ yɛ shikpɔŋ ni ayɔɔ nɔ lɛ fɛɛ nɔ ni akɛye jeŋmaji lɛ odase’ lɛ mli. (Mateo 24:14; Yohane 14:12) Yɛ be mli ni mɛi ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ ayifalɛ baa shi beni afii lɛ hoɔ lɛ, tooi krokomɛi lɛ ayifalɛ etee hiɛ kɛyashɛ akpekpei abɔ diɛŋtsɛ mli. Amɛteŋ mɛi akpei abɔ esɔmɔ akɛ be-fɛɛ sanekpakpa jajelɔi—gbɛgbalɔi kɛ maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔi—ni miigbɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ kɛmiishwã “shikpɔŋ lɛ naagbeehei lɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 1:8) Mɛi krokomɛi hu kɛ amɛhe ewo odaseyeli nitsumɔ lɛ mli babaoo bɔ ni amɛaanyɛ, ni amɛkɛ shika fiɔ nitsumɔ ni he hiaa nɛɛ sɛɛ yɛ miishɛɛ mli.

16 Kwɛ bɔ ni Kristo nyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahiɛ sɔɔ nɛkɛ amɛnanemɛi tooi krokomɛi lɛ asɛɛfimɔ yɛ anɔkwayeli mli lɛ ha! Ajie amɛhenumɔi lɛ akpo jogbaŋŋ yɛ Worldwide Security Under the “Prince of Peace” wolo lɛ ni tsulɔ kuu lɛ kɛha yɛ afi 1986 mli lɛ mli. Ekɛɔ akɛ: “Kɛjɛ Jeŋ Ta II sɛɛ kɛbaa nɛɛ, Yesu gbalɛ kɛha ‘nibii agbɛjianɔtoo lɛ naagbee’ lɛ mlibaa lɛ damɔ nii ni ‘asafo babaoo’ lɛ ni ji ‘tooi krokomɛi’ lɛ tsuɔ lɛ nɔ titri. . . . Belɛ shidaa babaoo aha majimaji ateŋ, wiemɔi srɔtoi ‘asafo babaoo’ lɛ yɛ amɛgbɛfaŋnɔ babaoo ni amɛtsu yɛ [Yesu] gbalɛ ni yɔɔ Mateo 24:14 lɛ mlibaa mli lɛ hewɔ!”

‘Ahaaa Amɛye Emuu Amɛshi Wɔ’

17. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ ‘ahaŋ’ blema anɔkwafoi ni abaatee amɛ shi lɛ ‘aye emuu amɛshi’ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ?

17 Beni ewieɔ akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɔ kome, ní agbɛnɛ ewieɔ hii kɛ yei anɔkwafoi ni hi shi dani Kristo ba lɛ ahe lɛ, bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Ni mɛnɛɛmɛi fɛɛ lɛ, aye amɛhe odase kpakpa yɛ hemɔkɛyeli lɛ hewɔ moŋ, shi amɛnine shɛɛɛ shiwoo nii lɛ anɔ, ejaakɛ Nyɔŋmɔ esaa nɔ ko kpakpa eto wɔ [mɛi ni afɔ wɔ mu lɛ], koni amɛkaye emuu amɛshi wɔ.” (Hebribii 11:35, 39, 40) Yɛ Afii Akpe lɛ mli lɛ, Kristo kɛ enyɛmimɛi 144,000 ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ ŋwɛi lɛ baatsu nii akɛ maŋtsɛmɛi kɛ osɔfoi, koni amɛkɛ Kristo kpɔmɔ afɔleshaa lɛ mli sɛɛnamɔi lɛ aha yɛ shikpɔŋ nɔ. Ebaaha tooi krokomɛi lɛ ‘aye emuu’ yɛ gbɔmɔtsoŋ kɛ jwɛŋmɔŋ.—Kpojiemɔ 22:1, 2.

18. (a) Mɛni esa akɛ Biblia mli anɔkwa saji aye abua tooi krokomɛi lɛ ni amɛnu shishi? (b) Mɛɛ hiɛnɔkamɔ mli tooi krokomɛi lɛ mɛɔ “Nyɔmɔ bii lɛ akpojiemɔ lɛ” yɛ?

18 Esa akɛ enɛɛmɛi fɛɛ aka tooi krokomɛi lɛ ajwɛŋmɔ mli yɛ nɔ hewɔ ni Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ gbalaa jwɛŋmɔ kɛyaa Kristo kɛ enyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ nitsumɔ titri ni amɛtsuɔ yɛ Yehowa yiŋtoi ahe nitsumɔ mli lɛ nɔ nakai lɛ. No hewɔ lɛ, tooi krokomɛi lɛ buɔ enɛ akɛ hegbɛ ni amɛna akɛ amɛfi tsulɔ kuu ni afɔ amɛ mu lɛ sɛɛ yɛ gbɛ fɛɛ gbɛ ni amɛaanyɛ nɔ, yɛ be mli ni amɛmɛɔ “Nyɔŋmɔ bii lɛ akpojiemɔ” yɛ Harmagedon kɛ agbɛnɛ yɛ Afii Akpe lɛ mli lɛ. Amɛbaanyɛ amɛkpa gbɛ akɛ amɛbaaye “amɛhe kɛjɛ fitemɔ nyɔŋyeli lɛ mli kɛya Nyɔŋmɔ bii lɛ anunyam heyeli lɛ mli.”—Romabii 8:19-21.

Áfee Ekome yɛ Kaimɔ lɛ Mumɔ Mli

19. Mɛni “anɔkwale mumɔ lɛ” efee kɛha mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ amɛnanemɛi lɛ, ni amɛbaafee ekome yɛ gbɛ krɛdɛɛ ko nɔ yɛ March 28 gbɛkɛnaashi yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

19 Yɛ enaagbee sɔlemɔ yɛ Nisan 14, afi 33 Ŋ.B. lɛ gbɛkɛ mli lɛ, Yesu kɛɛ akɛ: ‘Shi miibi, koni amɛ fɛɛ amɛfee ekome, taakɛ bɔ ni bo, Ataa, oyɔɔ mimli ni mi hu miyɔɔ omli lɛ, koni amɛ hu amɛfee ekome yɛ wɔmli, koni je lɛ ahe aye akɛ bo otsu mi.’ (Yohane 17:20, 21) Nyɔŋmɔ jɛ esuɔmɔ mli etsu e-Bi lɛ koni ekɛ ewala abafɔ shi eha mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ adesai ni feɔ toiboo lɛ aje lɛ. (1 Yohane 2:2) “Anɔkwale mumɔ lɛ” efee Kristo nyɛmimɛi lɛ kɛ amɛnanemɛi lɛ ekome. Kui enyɔ lɛ fɛɛ baakpe kutuu yɛ March 28 gbɛkɛ, beni hulu enyɔ shi lɛ sɛɛ, koni amɛkai Kristo gbele lɛ, ni amɛkai nibii fɛɛ ni Yehowa efee kɛha amɛ kɛtsɔ esuɔmɔ Bi, Kristo Yesu afɔleshaa lɛ nɔ lɛ. Eba akɛ jɛmɛ ni amɛaahi yɛ nakai be ni he hiaa lɛ mli lɛ aaawo amɛ ekomefeemɔ lɛ mli hewalɛ, ni amɛku sɛɛ amɛwaje amɛ fai shi ni amɛtswa akɛ amɛbaaya nɔ amɛfee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii, koni amɛkɛye odase akɛ amɛmli filiɔ amɛ akɛ amɛfata mɛi ni Yehowa sumɔɔ amɛ lɛ ahe.

Kɛtsɔ Emlitii Nɔ Lɛ

• Mɛɛ be mli atsu “anɔkwale mumɔ lɛ” kɛba klɛŋklɛŋ Kristofoi lɛ anɔ, ni efee ‘yelikɛbualɔ’ [hefatalɔ] yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

• Te mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ feɔ tɛŋŋ amɛleɔ akɛ amɛnine eshɛ ŋwɛi tsɛmɔ lɛ nɔ?

• Mɛɛ gbɛi anɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ tsuɔ nii yɛ tooi krokomɛi lɛ anɔ yɛ?

• Tooi krokomɛi lɛ efee Kristo nyɛmimɛi lɛ ekpakpa yɛ mɛɛ gbɛ nɔ, ni mɛni hewɔ ‘ahaŋ amɛye emuu amɛshi’ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 21]

Afɔse “anɔkwale mumɔ lɛ” ashwie kaselɔi lɛ anɔ yɛ Pentekoste afi 33 Ŋ.B.

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 23]

Tooi krokomɛi lɛ efee Kristo nyɛmimɛi lɛ ekpakpa kɛtsɔ amɛsɛɛ ni amɛfi yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ni ajɛ ŋwɛi akɛwo amɛdɛŋ lɛ nɔ lɛ nɔ