Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ha Nyɔŋmɔ Shishitoo Mlai Akudɔ Onajiafamɔi

Ha Nyɔŋmɔ Shishitoo Mlai Akudɔ Onajiafamɔi

Ha Nyɔŋmɔ Shishitoo Mlai Akudɔ Onajiafamɔi

‘Yehowa tsɔɔ bo nii ni ehi ehao.’—YESAIA 48:17.

1. Mɛɛ gbɛ Bɔlɔ lɛ tsɔɔ nɔ enyiɛɔ adesai ahiɛ yɛ?

BENI jeŋ nilelɔi gboɔ deŋme koni amɛjie jeŋ muu fɛɛ teemɔŋ saji lɛ akpo lɛ, amɛnaa kpɛɔ amɛhe yɛ adebɔɔ mli hewalɛ babaoo ni abua naa awo jeŋ muu fɛɛ ni ebɔle wɔ lɛ mli lɛ. Wɔ hulu—ni edalɛ ka teŋ lɛ—jieɔ hewalɛ tamɔ “haidrogen okplɛmii akpekpei toi akpei 100 ni miifɛlɛ kpo hiŋmɛitswaa fɛɛ hiŋmɛitswaa.” Bɔlɔ lɛ baanyɛ akudɔ ŋwɛi bɔɔ nii wuji nɛɛ kɛtsɔ ehewalɛ ni bɛ naagbee lɛ nɔ. (Hiob 38:32; Yesaia 40:26) Ni wɔ adesai, ní akɛ heyeli yɛ suɔmɔnaa nifeemɔ, jeŋba mli nyɛmɔ, jwɛŋmɔ ni akɛsusuɔ saji ahe, kɛ mumɔŋ saji ashishinumɔ eke wɔ lɛ hu? Mɛɛ gbɛ nɔ wɔ-Feelɔ lɛ ehala akɛ eeenyiɛ wɔhiɛ yɛ? Ejɛɔ suɔmɔ mli etsɔɔ wɔ gbɛ kɛtsɔɔ emlai ni yeɔ emuu lɛ kɛ eshishitoo taomɔ nii ni nɔkwɔlɔ lɛ anɔ, kɛfata wɔhenilee ni átsɔse lɛ jogbaŋŋ lɛ he.—2 Samuel 22:31; Romabii 2:14, 15.

2, 3. Mɛɛ toiboo nɛkɛ Nyɔŋmɔ nyaa he waa lɛ?

2 Nyɔŋmɔ nyaa bɔɔ nii ni yɔɔ nilee ni halaa akɛ amɛaabo lɛ toi lɛ ahe. (Abɛi 27:11) Yɛ nɔ najiaŋ ni Yehowa aaabɔ wɔ ni wɔba wɔhe shi kɛkɛ ni wɔsusuuu nii ahe tamɔ tsɔnei ji lɛ, ekɛ suɔmɔ mli ni ajɛɔ afeɔ nii ha wɔ bɔni afee ni wɔkpɛ wɔyiŋ yɛ nilee mli akɛ wɔbaafee nɔ ni ja.—Hebribii 5:14.

3 Yesu, ni jie ehe kpo akɛ etamɔ e-Tsɛ lɛ pɛpɛɛpɛ lɛ kɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: “Kɛji nyɛfee nii ni miwoɔ nyɛ he kita lɛ, no lɛ mishieŋtsɛmɛi ji nyɛ. Mitsɛɛɛ nyɛ nyɔji dɔŋŋ.” (Yohane 15:14, 15) Yɛ blema bei lɛ amli lɛ, nyɔŋ bɛ nɔ ko kɛɛmɔ tsɔ akɛ ja enuntsɔ lɛ famɔi atoi kɛkɛ eboɔ. Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, atsɔɔ sui ni saa tsui lɛ hiɛ lɛ nɔ atswaa naanyobɔɔ amaa shi. Wɔbaanyɛ wɔtsɔmɔ Yehowa nanemɛi. (Yakobo 2:23) Atsɔɔ suɔmɔ ni mɛi enyɔ lɛ jieɔ lɛ kpo lɛ nɔ awajeɔ naanyobɔɔ nɛɛ. Yesu kɛ toiboo ni afeɔ ahaa Nyɔŋmɔ lɛ tsá suɔmɔ nɔ beni ekɛɛ akɛ: “Kɛji mɔ ko miisumɔ mi lɛ, eeeye miwiemɔ lɛ nɔ, ni mitsɛ aaasumɔ lɛ.” (Yohane 14:23) Yɛ enɛ hewɔ lɛ—bɔni afee ni Yehowa akudɔ wɔ shweshweeshwe lɛ—efɔɔ wɔ nine koni wɔhi shi yɛ eshishitoo taomɔ nii anaa.

Shishitoo Mlai ni Nyɔŋmɔ Gbeyeishemɔ Yɔɔ Mli

4. Te obaatsɔɔ shishitoo mlai amli oha tɛŋŋ?

4 Mɛni ji shishitoo mlai? Atsɔɔ shishitoo mla mli akɛ “shishijee anɔkwale: shishijee mla ni mli lɛɛ tsɔɔmɔ, loo susumɔ ni ekrokomɛi damɔ nɔ, loo nɔ ni anáa ekrokomɛi kɛjɛɔ mli.” (Webster’s Third New International Dictionary) Biblia lɛ kasemɔ jogbaŋŋ jieɔ lɛ kpo akɛ, wɔ-ŋwɛi Tsɛ lɛ kɛ shishijee gbɛtsɔɔmɔi ni kɔɔ wala shihilɛi amli nibii srɔtoi ahe haa. Efeɔ enɛ yɛ wɔ naanɔ hilɛ-kɛhamɔ hewɔ. Enɛ kɛ nɔ ni Maŋtsɛ Salomo nilelɔ lɛ wie lɛ kpaa gbee, akɛ: “Mibi, bo toi, ni omɔ miwiemɔi lɛ amli, ni owala afii lɛ aaafá babaoo. Matsɔɔo nilee gbɛ lɛ, mawao kɛtsɔ jalɛ tempɔŋi lɛ anɔ.” (Abɛi 4:10, 11) Shishitoo mlai titrii ni Yehowa kɛha lɛ saa wekukpaa ni kã wɔkɛ lɛ kɛ wɔnanemɛi gbɔmɛi, wɔjamɔ, kɛ wɔ daa gbi shihilɛ mli nifeemɔi ateŋ lɛ ahe. (Lala 1:1) Nyɛhaa wɔsusua nakai shishijee taomɔ nii lɛ ekomɛi ahe.

5. Okɛ shishijee shishitoo mlai komɛi ahe nɔkwɛmɔnɔ aha.

5 Yesu wie yɛ wekukpaa ni ka wɔkɛ Yehowa teŋ lɛ he akɛ: “Suɔmɔ Nuntsɔ, o-Nyɔŋmɔ lɛ, kɛ otsui muu lɛ fɛɛ kɛ osusuma muu lɛ fɛɛ kɛ ojwɛŋmɔ muu lɛ fɛɛ.” (Mateo 22:37) Kɛfata he lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ shishitoo mlai ni kɔɔ bɔ ni wɔkɛ wɔ nanemɛi adesai yeɔ haa, tamɔ Mla Kpakpa lɛ he lɛ haa, akɛ: “No hewɔ lɛ, nɔ fɛɛ nɔ ni nyɛtaoɔ akɛ mɛi aŋɔfee nyɛ lɛ, nyɛ hu nyɛfea amɛ nakai nɔŋŋ.” (Mateo 7:12; Galatabii 6:10; Tito 3:2) Awoɔ wɔ ŋaa yɛ jamɔ he akɛ: “Nyɛhaa wɔyɔseyɔsea wɔhe, koni wɔhiɛ adɔ suɔmɔ kɛ nitsumɔi kpakpai ahe, ni wɔkakwa wɔhe naabuamɔ.” (Hebribii 10:24, 25) Yɛ wɔ daa gbi shihilɛ gbɛfaŋ lɛ, bɔfo Paulo kɛɔ akɛ: “No hewɔ lɛ, kɛ́ nii nyɛyeɔ jio, nii nyɛnuɔ jio, aloo nɔ kroko ni nyɛfeɔ jio, nyɛfea fɛɛ nyɛkɛwoa Nyɔŋmɔ hiɛ nyam.” (1 Korintobii 10:31) Shishitoo mlai krokomɛi babaoo yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli.

6. Esoro shishitoo mlai yɛ mlai diɛŋtsɛ ahe yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

6 Shishitoo mlai ji anɔkwalei ni anyɛɔ akɛtsuɔ nii ni he hiaa, ni Kristofoi ni le nii lɛ kaseɔ bɔ ni amɛaafee ni amɛsumɔ enɛɛmɛi. Yehowa kɛ emumɔ tsirɛ Salomo ni eŋma akɛ: “Mibi, bo miwiemɔi lɛ atoi, ka otoi oha nɔ ni mikɛɛo lɛ! Kaaha amɛmiije ohiɛ, ŋɔɔ amɛ oto otsui teŋ! Ejaakɛ amɛji wala ha mɛi ni naa amɛ lɛ, kɛ nɔ ni tsáa amɛhewojiaŋ fɛɛ.” (Abɛi 4:20-22) Esoro shishitoo mlai yɛ mlai diɛŋtsɛ he yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Shishitoo mlai kɛ nɔdaamɔnɔ kɛha mlai haa. Akpɔi ni maa nɔ ko pɔtɛɛ nɔ mi lɛ baanyɛ akɔ be loo shihilɛ ko he, shi shishitoo mlai hiɔ shi kɛyaa naanɔ. (Lala 119:111) Shishitoo mlai ni Nyɔŋmɔ kɛha lɛ abe hooo loo amɛsɛɛ efooo. Gbalɔ Yesaia wiemɔi ni jɛ mumɔŋ lɛ feɔ anɔkwale, akɛ: “Jwɛi gbiɔ, ni fɔfɔi hu ŋãlãa: shi wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ wiemɔ lɛ aaadamɔ shi kɛaatee naanɔ!”—Yesaia 40:8.

Daamɔ Shishitoo Mlai Anɔ Ojwɛŋ ni Ofee Nii

7. Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ tsɔɔ ewoɔ wɔ hewalɛ koni wɔdamɔ shishitoo mlai anɔ wɔjwɛŋ ni wɔfee nii?

7 “Wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ wiemɔ lɛ” woɔ wɔ hewalɛ ni wɔdamɔ shishitoo mlai anɔ wɔjwɛŋ ni wɔfee nii be fɛɛ be. Beni abi Yesu ni etsɔɔ oti ni yɔɔ Mla lɛ mli lɛ, egba mli kpoo ewie wiemɔi enyɔ—ekome maa suɔmɔ kɛha Yehowa nɔ mi, ni ekroko lɛ maa suɔmɔ kɛha naanyo nɔ mi. (Mateo 22:37-40) Yɛ nakai feemɔ mli lɛ, Yesu tsɛ́ wiemɔi lɛ fai komɛi kɛjɛ Mose Mla lɛ mli otii komɛi ni awie he yɛ 5 Mose 6:4, 5 lɛ mli, akɛ: “Yehowa, wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ, Yehowa kome ni. Ni suɔmɔ Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, kɛ otsui fɛɛ kɛ osusuma fɛɛ kɛ ohewalɛ fɛɛ!” Eyɛ faŋŋ akɛ Yesu hu yɛ Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔ ni anaa yɛ 3 Mose 19:18 lɛ yɛ ejwɛŋmɔ mli. Maŋtsɛ Salomo wiemɔi lɛ mua ŋwɛi mlai babaoo naa yɛ Jajelɔ wolo lɛ naagbee kɛ wiemɔi ni mli ka shi faŋŋ ni yaa yɔɔ akɛ: “Nyɛhaa wɔboa saji lɛ fɛɛ naagbee toi: She Nyɔŋmɔ gbeyei ni oye ekitai lɛ anɔ! shi enɛ ji gbɔmɛi fɛɛ agbɛnaa. Ejaakɛ Nyɔŋmɔ baakojo nitsumɔ fɛɛ nitsumɔ kɛ teemɔ sane fɛɛ teemɔ sane hu, ekpakpa jio, efɔŋ jio.”—Jajelɔ 12:13, 14; Mika 6:8.

8. Mɛni hewɔ Biblia shishitoo mlai ahe shishinumɔ ni yɔɔ shiŋŋ lɛ ji hebuunɔ lɛ?

8 Shishijee shishitoo mlai nɛɛ ashishi ni wɔɔnu jogbaŋŋ lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔnu gbɛtsɔɔmɔi pɔtɛɛi babaoo shishi ni wɔkɛtsu nii. Kɛfata he lɛ, kɛji akɛ wɔnuuu shishijee shishitoo mlai nɛɛ ashishi jogbaŋŋ ni wɔkpɛlɛ nɔ lɛ, wɔnyɛŋ wɔfee yiŋkpɛi kpakpai, ni abaanyɛ ahoso wɔ hemɔkɛyeli yɛ gbɛ ni waaa nɔ. (Efesobii 4:14) Kɛji akɛ wɔha shishitoo mlai nɛɛ ka wɔjwɛŋmɔ kɛ wɔtsui mli lɛ, wɔbaafee klalo akɛ wɔkɛbaatsu nii beni wɔkpɛɔ wɔyiŋ. Kɛji akɛ wɔkɛ shishinumɔ tsu he nii lɛ, amɛkɛ omanyeyeli baa.—Yoshua 1:8; Abɛi 4:1-9.

9. Mɛni hewɔ ebɛ mlɛo be fɛɛ be akɛ aaayoo Biblia shishitoo mlai ni akɛtsu nii lɛ?

9 Biblia shishitoo mlai lɛ ayɔsemɔ kɛ nitsumɔ bɛ mlɛo tamɔ nɔ ni anyiɛ mlai komɛi ni ato amamɔ shi lɛ asɛɛ. Ákɛ adesai ni yeee emuu lɛ, ekolɛ wɔbaatsi wɔhe kɛjɛ mɔdɛŋbɔɔ ni he hiaa ni wɔkɛaajwɛŋ shishitoo mlai ahe lɛ he. Wɔbaasumɔ ni ato mlai aha wɔ beni wɔkɛ yiŋkpɛɛ ko loo sane ko ni wɔnaaa naa ekpe lɛ. Yɛ bei komɛi amli lɛ, wɔbaatao gbɛtsɔɔmɔ kɛjɛ Kristofonyo ni eda yɛ mumɔŋ lɛ ŋɔɔ—ekolɛ asafoŋ onukpa—ní wɔmiikpa gbɛ akɛ wɔnine baashɛ mla pɔtɛɛ ko ni kɔɔ shihilɛ mli ni wɔyɔɔ lɛ he. Kɛlɛ, ekolɛ Biblia lɛ loo Biblia kasemɔ woji lɛ kɛ mla pɔtɛɛ ko haŋ, ni kɛji akɛ, akɛ eko ha wɔ po lɛ, efeŋ gbɛtsɔɔmɔ yɛ nɔ fɛɛ nɔ he yɛ bei fɛɛ mli, kɛ shihilɛi fɛɛ mli. Ekolɛ obaanyɛ okai akɛ, nuu ko kɛɛ Yesu akɛ: “Tsɔɔlɔ, kɛɛmɔ minyɛmi lɛ ní ekɛ mi aja gboshinii lɛ amli.” Yɛ nɔ najiaŋ ni Yesu aaajɛ kpalakpalafeemɔ mli ekɛ mla ko aaaha ni akɛsaa nyɛmimɛi ateŋ bei nɛɛ, ekɛ shishitoo mla ni mli lɛɛ ha lɛ, akɛ: “Nyɛhiɛ ahia nyɛhe nɔ jogbaŋŋ yɛ hiɛjoomɔ hewɔ.” Nɛkɛ ji bɔ ni Yesu kɛ gbɛtsɔɔmɔ ni he ba sɛɛnamɔ yɛ no beaŋ ni eka he eji bianɛ hu lɛ ha.—Luka 12:13-15.

10. Bɔ ni wɔbaa wɔjeŋ yɛ shishitoo mlai anaa lɛ jieɔ wɔtsuiŋ kanyamɔi akpo yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

10 Ekolɛ ona gbɔmɛi ni sumɔɔ ni amɛkɛ mligbigbilimɔ abo mlai atoi, yɛ toigbalamɔ ni yɔɔ he lɛ he gbeyeishemɔ hewɔ. Bulɛ kɛha shishitoo mlai haaa aná subaŋ ni tamɔ nɛkɛ. Bɔ ni shishitoo mlai diɛŋtsɛ yɔɔ lɛ tsirɛɔ mɛi ni eyeɔ amɛnɔ lɛ koni amɛjɛ amɛtsui mli amɛtsu he nii. Yɛ anɔkwale mli lɛ, amrɔ toigbalamɔ kɛha mɛi ni kɛtsuuu nii lɛ bɛ shishitoo mlai babaoo mli. Enɛ haa wɔnáa hegbɛ koni wɔjie nɔ hewɔ ni wɔboɔ Yehowa toi lɛ kpo, wɔjie nɔ ni kanyaa wɔtsui lɛ kpo. Wɔnaa enɛ he nɔkwɛmɔnɔ yɛ bɔ ni Yosef kpoo Potifar ŋa lɛ tsɛmɔ kɛha jeŋba shara nifeemɔ lɛ mli. Eyɛ mli akɛ no mli lɛ Yehowa kɛ mla ni áŋma ashi gbalafitemɔ hako, ni atsɔɔko ŋwɛi toigbalamɔ ni baa mɔ ni kɛ mɔ kroko ŋa náa bɔlɛ lɛ nɔ moŋ, shi Yosef hiɛ yɛ shishitoo mlai ni kɔɔ anɔkwa ni esa akɛ aye yɛ gbalashihilɛ mli ni Nyɔŋmɔ kɛha lɛ nɔ. (1 Mose 2:24; 12:18-20) Wɔnyɛɔ wɔnaa kɛjɛɔ ehetoo lɛ mli akɛ nɛkɛ shishitoo mlai nɛɛ ná enɔ hewalɛ waa: “Te aaafee tɛŋŋ ni mafee efɔŋ kpeteŋkpele ni tamɔ nɛkɛ nɛɛ, ni mafee esha mashi Nyɔŋmɔŋ?”—1 Mose 39:9.

11. Mɛni mli nɛkɛ Kristofoi baasumɔ ni Yehowa shishitoo mlai akudɔ amɛ yɛ?

11 Ŋmɛnɛ, Kristofoi sumɔɔ ni Yehowa shishitoo mlai akudɔ amɛ kɛji akɛ ekɔɔ mɔ lɛ diɛŋtsɛ teemɔŋ saji ahe, tamɔ nanemɛi ahalamɔ, hiɛtserɛjiemɔ, lalai, kɛ woji ni akaneɔ. (1 Korintobii 15:33; Filipibii 4:8) Yɛ be mli ni wɔdaraa yɛ nilee, sane shishinumɔ, kɛ hiɛsɔɔ kɛha Yehowa kɛ etaomɔ nii amli lɛ, wɔ henilee, shishinumɔ yɛ jeŋba mli baaye abua wɔ koni wɔkɛ ŋwɛi shishitoo mlai atsu nii yɛ shihilɛ fɛɛ shihilɛ ni wɔkɛkpeɔ lɛ shishi, yɛ teemɔŋ saji amli po. Akɛni Biblia shishitoo mlai kudɔɔ wɔ hewɔ lɛ, wɔtaoŋ gbɛ̀i ni waaa ni yɔɔ Nyɔŋmɔ mlai lɛ amli koni wɔtsɔ nɔ; ni asaŋ wɔkaseŋ mɛi ni bɔɔ mɔdɛŋ ni amɛka amɛkwɛ akɛ nɛgbɛ amɛbaanyɛ amɛya kɛyashi ni amɛkuŋ mla ko mli diɛŋtsɛ lɛ hu. Wɔyɔseɔ akɛ sɛɛnamɔ ko bɛ jwɛŋmɔ ni tamɔ nɛkɛ he ni eyeɔ mɔ awui.—Yakobo 1:22-25.

12. Mɛni ji nɔ titri ni haa shishitoo mlai ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ yɔɔ mli kudɔɔ mɔ ko?

12 Kristofoi ni amɛdara yɛ mumɔŋ lɛ yɔseɔ akɛ nɔ titri ni haa adiɔ shishitoo mlai ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ yɔɔ mli lɛ asɛɛ ji bɔ ni amɛsumɔɔ ni amɛle bɔ ni Yehowa nuɔ sane ko he ehaa. Lalatsɛ lɛ wo ŋaa akɛ: “Nyɛ mɛi ni nyɛsumɔɔ Yehowa lɛ, nyɛnyɛa efɔŋ!” (Lala 97:10) Beni etoɔ nibii ni Nyɔŋmɔ baabu amɛ akɛ efɔŋ lɛ anaa lɛ, Abɛi 6:16-19 kɛɔ akɛ: “Nibii ekpaa Yehowa nyɛɔ, ni nɔ ni ji kpawo lɛ ji enihii nii: Hewoo hiŋmɛii, apasa lilɛi, kɛ niji ni shwieɔ lá ni eye bem shi, tsui ni shwieɔ eyiŋ jwɛŋmɔi fɔji, naji ni he yɔɔ oyá kɛ foijee kɛ efɔŋ mli yaa, amale odaseyelɔ ni foɔ sane tãa, kɛ mɔ ni woɔ nyɛmimɛi ateŋ béi.” Kɛji akɛ wɔshweɔ ni wɔsusu bɔ ni Yehowa nuɔ shishijee nibii ni kudɔɔ wɔshihilɛi ahe lɛ he ehaa lɛ, ehaa shihilɛ yɛ shishitoo mlai kɛ gbeekpamɔ naa lɛ feɔ nii ni wɔfeɔ be fɛɛ be.—Yeremia 22:16.

Jwɛŋmɔ Kpakpa He Miihia

13. Mɛɛ jwɛŋmɔ srɔto nɛkɛ Yesu ma nɔ mi yɛ e-Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ mli?

13 Shishitoo mlai ni ale kɛ amɛkɛ nitsumɔ hu buɔ wɔhe kɛjɛɔ hiɛaŋ hiɛaŋ jamɔ folo lɛ he. Srɔtofeemɔ yɛ shishitoo mlai asɛɛdii kɛ mlai ni ato lɛ atoi ni aboɔ lɛ mli. Yesu tsɔɔ enɛ faŋŋ yɛ Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ mli. (Mateo 5:17-48) Kaimɔ akɛ Yesu toibolɔi lɛ ji Yudafoi, no hewɔ lɛ Mose Mla lɛ kudɔ amɛjeŋba. Shi yɛ anɔkwale mli lɛ, jwɛŋmɔ ni amɛhiɛ yɛ Mla lɛ he lɛ ejaaa. Amɛmaa bɔ ni aŋma Mla lɛ ni esa akɛ aye nɔ pɛpɛɛpɛ lɛ nɔ mi fe jwɛŋmɔ ni yɔɔ sɛɛ lɛ. Ni amɛma amɛ blemasaji anɔ mi, ni amɛkɛ enɛɛmɛi yeɔ Nyɔŋmɔ tsɔɔmɔ lɛ hiɛ. (Mateo 12:9-12; 15:1-9) Nɔ ni jɛ mli ba ji akɛ, atsɔɔɔ gbɔmɛi lɛ ni amɛjwɛŋ shishitoo mlai kɛ nitsumɔ he.

14. Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu tsɔ eye ebua etoibolɔi lɛ koni amɛdamɔ shishitoo mlai anɔ amɛjwɛŋ?

14 Nɔ ni tamɔɔɔ enɛ lɛ, Yesu kɛ shishitoo mlai ni kɔɔ hei enumɔ yɛ jeŋba gbɛfaŋ fata Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ he: mlifu, gbalashihilɛ kɛ gbalamlitsemɔ, shiwoi, oweletɔɔ, kɛ suɔmɔ kɛ hetsɛ̃. Yesu tsɔɔ sɛɛnamɔ ni yɔɔ shishitoo mla ni akɛtsuɔ nii lɛ mli yɛ sane lɛ eko fɛɛ eko mli. No hewɔ lɛ, Yesu hole jeŋba he tɛi ni afolɔ ashwie shi aha esɛɛnyiɛlɔi lɛ anɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ gbalafitemɔ he lɛ, ekɛ shishitoo mla ni jeee akɛ wɔnifeemɔi ahe ebuɔ kɛkɛ ha wɔ, shi wɔsusumɔi kɛ akɔnɔi hu, akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni kwɛɔ yoo ni ehe feɔ lɛ akɔnɔ lɛ, ekɛ lɛ efite gbala momo yɛ etsui mli.”—Mateo 5:28.

15. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkwa mla sɛɛdii su ko ni wɔɔná?

15 Nɛkɛ nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ maa nɔ mi akɛ esaaa akɛ wɔhiɛ jeɔ yiŋtoo kɛ mumɔ ni yɔɔ Yehowa shishitoo mlai amli lɛ anɔ kɔkɔɔkɔ. Eji anɔkwale akɛ esaaa akɛ wɔbɔɔ mɔdɛŋ akɛ wɔɔná Nyɔŋmɔ hiɛ duromɔ kɛtsɔ wɔhe ni wɔkɛaakpɛtɛ jamɔ nifeemɔ ni anaa yɛ kponɔgbɛ lɛ nɔ lɛ he. Yesu kpa amale ni subaŋ ni tamɔ nɛkɛ ji lɛ he mama kɛtsɔ Nyɔŋmɔ mɔbɔnalɛ kɛ suɔmɔ ni egbala jwɛŋmɔ kɛtee nɔ lɛ nɔ. (Mateo 12:7; Luka 6:1-11) Kɛji akɛ wɔnyiɛ Biblia shishitoo mlai asɛɛ lɛ, wɔbaakwa mɔdɛŋ ni wɔɔbɔ akɛ wɔɔhi shi (loo wɔbi ni mɛi krokomɛi ahi shi) yɛ afee enɛ loo akafee enɛ ni yɔɔ keketee ni ato naa kakadaŋŋ, ni tekeɔ Biblia tsɔɔmɔ lɛ naa. Wɔbaaha shishitoo mlai ni kɔɔ suɔmɔ kɛ toiboo kɛha Nyɔŋmɔ he lɛ he ahia wɔ babaoo fe wɔ kponɔgbɛ jamɔ.—Luka 11:42.

Miishɛɛ ni Jɛɔ Mli Baa

16. Okɛ shishitoo mlai ni yɔɔ Biblia mli mlai komɛi asɛɛ lɛ ahe nɔkwɛmɔnɔ aha.

16 Yɛ be mli ni wɔbɔɔ mɔdɛŋ ni wɔbo Yehowa toi lɛ, ehe miihia ni wɔyoo akɛ emlai lɛ damɔ shishijee shishitoo mlai anɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, esa akɛ Kristofoi akpoo wɔŋjamɔ, bɔlɛnamɔ jeŋba shara, kɛ lá ni akɛtsuɔ nii yɛ gbɛ fɔŋ nɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 15:28, 29) Mɛni yɔɔ Kristofonyo lɛ shidaamɔ yɛ nakai saji lɛ asɛɛ? Nyɔŋmɔ sa wɔhe ni wɔtuɔ wɔhaa ekome too; esa akɛ wɔye wɔ gbalashihilɛ mli hefatalɔ lɛ anɔkwa; ni Yehowa ji Wala-Halɔ lɛ. (1 Mose 2:24; 2 Mose 20:5; Lala 36:10) Shishitoo mlai ni yɔɔ sɛɛ nɛɛ ni wɔɔnu shishi lɛ haa efeɔ mlɛo kɛhaa wɔ akɛ wɔɔkpɛlɛ ni wɔnyiɛ mlai ni kɔɔ he lɛ asɛɛ.

17. Mɛɛ nibii kpakpai baanyɛ ajɛ Biblia shishitoo mlai ayɔsemɔ kɛ amɛkɛ nitsumɔ mli aba?

17 Yɛ be mli ni wɔyɔseɔ shishitoo mlai ni yɔɔ sɛɛ lɛ ni wɔkɛtsuɔ nii lɛ, wɔyɔseɔ akɛ amɛyɛ kɛha wɔhilɛ-kɛhamɔ. Bei pii lɛ nɔ ni fataa mumɔŋ jɔɔmɔi ni Nyɔŋmɔ webii náa mli ŋɔɔmɔ lɛ ahe ji sɛɛnamɔi diɛŋtsɛ ni wɔnáa. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, mɛi ni tsiɔ amɛhe kɛjɛɔ zigaret shɛremɔ he, ni baa amɛjeŋ jogbaŋŋ, ni kɛ bulɛ haa krɔŋkrɔŋ ni lá ji lɛ joɔ helai komɛi ni amɛaaná lɛ anaa foi. Nakai nɔŋŋ hu ŋwɛi anɔkwale lɛ ni wɔhiɔ shi yɛ ekɛ gbeekpamɔ naa lɛ he baanyɛ aba sɛɛnamɔ kɛha wɔ yɛ shika gbɛfaŋ, yɛ wɔkɛ gbɔmɛi ateŋ sharamɔ mli, loo yɛ weku shihilɛ mli gbɛi srɔtoi anɔ. Sɛɛnamɔi ni anaa faŋŋ nɛɛ eko fɛɛ eko yeɔ sɛɛnamɔ ni yɔɔ taomɔ nii ni Yehowa kɛmamɔ shi lɛ he lɛ he odase, ni ákɛ anyɛɔ akɛtsuɔ nii diɛŋtsɛ. Shi sɛɛnamɔi ni anyɛɔ atsuɔ he nii nɛɛ diɛŋtsɛ jeee yiŋtoo titri hewɔ ni akɛ Nyɔŋmɔ shishitoo mlai tsuɔ nii lɛ. Eji anɔkwale akɛ Kristofoi boɔ Yehowa toi ejaakɛ amɛsumɔɔ lɛ, ejaakɛ esa amɛjamɔ, ni ejaakɛ no ji nii ni hi ni esa akɛ afee.—Kpojiemɔ 4:11.

18. Kɛji akɛ wɔmiisumɔ ni wɔtsɔmɔ Kristofoi ni yeɔ omanye lɛ, mɛni esa akɛ ekudɔ wɔshihilɛ?

18 Ni wɔɔha Biblia shishitoo mlai akudɔ wɔshihilɛ lɛ kɛ wɔ yaa shihilɛ gbɛ ni nɔ kwɔ mli, ni enɛ diɛŋtsɛ po baanyɛ agbala mɛi krokomɛi kɛba Nyɔŋmɔ gbɛ lɛ nɔ. Nɔ ni he hiaa fe fɛɛ lɛ, wɔshihilɛ gbɛ lɛ woɔ Yehowa hiɛ nyam. Wɔyɔseɔ akɛ Yehowa ji Nyɔŋmɔ ni yɔɔ suɔmɔ diɛŋtsɛ ni sumɔɔ ni wɔná nɔ ni hi fe fɛɛ. Kɛji akɛ wɔkpɛ wɔyiŋ yɛ Biblia shishitoo mlai kɛ gbeekpamɔ naa, ni wɔna bɔ ni Yehowa jɔɔ wɔ lɛ, ehaa wɔnuɔ he po akɛ wɔbɛŋkɛ lɛ kpaakpa. Hɛɛ, agbɛnɛ hu wekukpaa ni suɔmɔ yɔɔ mli baa wɔkɛ wɔŋwɛi Tsɛ lɛ teŋ.

Ani Okaiɔ?

• Mɛni ji shishitoo mla?

• Mɛɛ gbɛ nɔ atsɔɔ anaa sɔrɔtofeemɔ ni ka shishitoo mlai kɛ mlai diɛŋtsɛ ateŋ?

• Mɛni hewɔ sɛɛnamɔ yɔɔ he akɛ wɔdamɔ shishitoo mlai anɔ wɔjwɛŋ ni wɔfee nii lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 20]

Akɛɛ Wilson, ni ji Kristofonyo ko ni jɛ Ghana lɛ akɛ eshwɛ gbii fioo ko ni abaashwie lɛ kɛjɛ enitsumɔ mli. Yɛ enaagbee gbi lɛ nɔ lɛ, akɛ nitsumɔ wo edɛŋ akɛ efɔ nitsumɔ lɛ nɔkwɛlɔ lɛ tsɔne ni etaa mli lɛ he. Beni Wilson na shika ko yɛ tsɔne lɛ mli lɛ, mɔ ni ji onukpa kɛha lɛ yɛ nitsumɔ lɛ mli lɛ kɛɛ lɛ akɛ Nyɔŋmɔ etsu ni akɛ shika lɛ abaha Wilson ejaakɛ aashwie lɛ nakai gbi lɛ. Shi akɛni Wilson kɛ Biblia shishitoo mla ni kɔɔ anɔkwayeli he lɛ tsu nii hewɔ lɛ, ekɛ shika lɛ yaha nitsumɔ nɔkwɛlɔ lɛ. Nitsumɔ nɔkwɛlɔ lɛ naa kpɛ ehe ni ehiɛ fee lɛ yaa, ni jeee akɛ eha Wilson hi nitsumɔ lɛ mli akɛ mɔ ni áhe lɛ kwraa kɛkɛ, shi ewó enɔ hu koni efee nitsumɔ lɛ mli onukpai lɛ ateŋ mɔ kome.—Efesobii 4:28.

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 21]

Rukia ji Albania yoo ni eye kɛjɛ afii 60 kɛyaa. Yɛ weku mli bei ko ni ba hewɔ lɛ, ekɛ enyɛmi nuu ewieee aahu afii 17. Ekɛ Yehowa Odasefoi je Biblia lɛ kasemɔ shishi, ni ekase akɛ esa akɛ toiŋjɔlɛ ahi anɔkwa Kristofoi kɛ mɛi krokomɛi ateŋ, ni amɛkabɛ mɔ ko amɛwo amɛmli. Esɔle jenamɔ muu fɛɛ, ni ekɛ tsui ni miitswa nyiɛ kɛtee enyɛmi nuu lɛ shia. Enyɛmi nuu lɛ biyoo gbele shinaa lɛ. Enaa ekpɛ ehe, kɛkɛ ni ebi Rukia akɛ: “Namɔ egbo? Mɛni otaoɔ yɛ biɛ?” Rukia bi ni ena enyɛmi nuu lɛ. Ekɛ tsuishitoo tsɔɔ mli akɛ, Biblia shishitoo mlai kɛ Yehowa he nii ni ekase lɛ ekanya lɛ koni ekɛ enyɛmi nuu lɛ abatao toiŋjɔlɛ. Beni amɛkɛ yaafonui eloo amɛhe atuu sɛɛ lɛ, amɛye nɛkɛ ekomefeemɔ krɛdɛɛ nɛɛ he gbi jurɔ!—Romabii 12:17, 18.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]

Mateo 5:27, 28

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]

Mateo 5:3

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]

Mateo 5:24

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]

“Shi beni ena mɛi pii lɛ, ekwɔ etee gɔŋ lɛ nɔ, ni beni eho eta shi lɛ, ekaselɔi lɛ ba eŋɔɔ. Ni egbele enaa etsɔɔ amɛ nii.”—MATEO 5:1, 2