Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Osɔfoi Enyɔ ni Hiɛ Sɔ Russell Niŋmaai Lɛ

Osɔfoi Enyɔ ni Hiɛ Sɔ Russell Niŋmaai Lɛ

Osɔfoi Enyɔ ni Hiɛ Sɔ Russell Niŋmaai Lɛ

YƐ AFI 1891 mli lɛ, Charles Taze Russell, ní tsu nitsumɔ ko ni ekaaa yɛ Yehowa anɔkwa Kristofoi ajálɔi ateŋ lɛ tee Europa nɔ ni ji klɛŋklɛŋ kwraa. Taakɛ amaniɛbɔi komɛi tsɔɔ lɛ, beni Russell yawa Pinerolo, Italy fioo lɛ, ekɛ Nilelɔ Daniel Rivoire, ní tsutsu ko lɛ eji jamɔ kuu ko ni atsɛɔ lɛ Waldensbii lɛ mli osɔfo lɛ kpe. * Eyɛ mli akɛ Rivoire tee nɔ ekɛ ehe kpɛtɛ Waldensbii lɛ ahe fioo yɛ be mli ni eshi osɔfoyeli lɛ mli moŋ, shi ená jwɛŋmɔ ni ja ni ekane woji ni C. T. Russell ŋmala lɛ babaoo.

Yɛ afi 1903 mli lɛ, Rivoire tsɔɔ Russell wolo ni ji The Divine Plan of the Ages lɛ shishi kɛtee Italy wiemɔ mli ni ewo ekalamɔ he nyɔmɔ. Enɛ he be saŋŋ dani akpɛlɛ nɔ akɛ atsɔɔ shishi kɛya Italybii awiemɔ mli. Yɛ wolo lɛ hiɛkpamɔ lɛ mli lɛ, Rivoire ŋma akɛ: “Wɔkɛ klɛŋklɛŋ Italy wiemɔ shishitsɔɔmɔ nɛɛ miiwo Nuntsɔ lɛ hebuu shishi. Eba akɛ ebaajɔɔ nɔ bɔni afee ni yɛ emuu ni eyeee lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, enyɛ eye ebua ni ewo egbɛi krɔŋkrɔŋ lɛ hiɛ nyam ni ewo ebii ni wieɔ Italy wiemɔ lɛ hewalɛ amɛtuu amɛhe amɛha lɛ. Eba akɛ ebaajɔɔ mɛi fɛɛ ní kɛtsɔ wolo nɛɛ kanemɔ nɔ lɛ, amɛbaanu Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo kɛ suɔmɔ falɛ, ŋaalee, kɛ nilee mlikwɔlɛ shishi, ni amɛbaada Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ ní kɛtsɔ enɔ lɛ anyɛ aŋma wolo nɛɛ shi.”

Rivoire je shishi hu ni etsɔɔ Zion’s Watchtower and Herald of Christ’s Presence lɛ shishi kɛtee Italy wiemɔ mli. Nɛkɛ wolo tɛtrɛɛ nɛɛ, ni ji klɛŋklɛŋ Buu-Mɔɔ lɛ je kpo daa nyɔji ejwɛ mli yɛ afi lɛ mli yɛ afi 1903 mli. Eyɛ mli akɛ Nilelɔ Rivoire ebatsɔɔɔ Biblia Kaselɔ, taakɛ atsɛɔ Yehowa Odasefoi yɛ nakai beaŋ lɛ moŋ, shi ená he miishɛɛ akɛ eeegbɛ Biblia mli shɛɛ sane, taakɛ atsɔɔ mli yɛ Biblia Kaselɔi lɛ awoji amli lɛ eshwã.

“Etamɔ Nɔ ni Loototoi Ejɛ Mihiŋmɛii Anɔ Eshwie Shi”

Waldensnyo osɔfo kroko ní jie hiɛsɔɔ kpo yɛ Russell woji lɛ ahe waa ji Giuseppe Banchetti. Giuseppe tsɛ, ní eshi Katolik jamɔ lɛ mli lɛ kɛ Waldensbii atsɔɔmɔ tsɔse lɛ. Yɛ afi 1894 mli lɛ, Giuseppe batsɔ osɔfo ni esɔmɔ yɛ Waldensbii amaŋ ni yɔɔ Apulia kɛ Abruzzi lɛ mli, kɛ yɛ Elba kɛ Sicily ŋshɔkpɔi lɛ anɔ.

Akala Russell wolo ni ji Divine Plan of the Ages ni yɔɔ Italy wiemɔ lɛ mli yɛ afi 1905 lɛ mli. Banchetti ŋma sɛɛnamɔ ni yɔɔ wolo lɛ he lɛ. Eje kpo yɛ Protestantbii awolo ni ji La Rivista Cristiana ni baa daa nyɔŋ nɔ lɛ mli. Banchetti ŋma yɛ Russell wolo lɛ he akɛ: “Wɔna kane ni miikpɛ waa kɛ gbɛtsɔɔmɔ ni anyɛɔ akɛhe fɔ̃ɔ nɔ ni Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo baanyɛ atao ni ená he sɛɛ kɛ nyɔmɔwoo kɛjɛ Ŋmalɛ Krɔŋkrɔŋ lɛ kasemɔ mli . . . Beni mikane nɔŋŋ lɛ, efee tamɔ nɔ ni loototoi ejɛ mihiŋmɛii anɔ eshwie shi, ni akɛ, gbɛ ni atsɔɔ nɔ kɛyaa Nyɔŋmɔ ŋɔɔ lɛ bafee trɔmɔɔ ni enɔ nyiɛmɔ waaa. Nibii ni bei pii lɛ efeɔ tamɔ nɔ ni amɛteɔ shi amɛwoɔ amɛhe lɛ po sɛɛ fo. Tsɔɔmɔi ni be ko lɛ ewa akɛ aaanu shishi lɛ ebafee nɔ ni waaa ni anyɛɔ akpɛlɛɔ nɔ jogbaŋŋ. Nibii ni tsutsu ko lɛ anuuu shishi lɛ ebafee faŋŋ. Je lɛ yibaamɔ he gbɛjianɔtoo ni yɔɔ miishɛɛ ni yɔɔ Kristo mli lɛ bafee nɔ ni yɔɔ naakpɛɛ ni shishinumɔ yɔɔ mlɛo yɛ mihiɛ, ni enyɛɔ minɔ koni mijaje tamɔ Bɔfo lɛ akɛ: Oo, bɔ ni Nyɔŋmɔ nifálɛ kɛ ŋaa kɛ nilee mli kwɔ ha nɛ!”—Romabii 11:33.

Taakɛ Remigio Cuminetti na yɛ afi 1925 mli lɛ, Banchetti tsɔɔ akɛ “ekpɛlɛɔ” Biblia kaselɔi lɛ anitsumɔ lɛ babaoo nɔ ni “ená nɔmimaa” yɛ tsɔɔmɔi ni amɛtsɔɔ lɛ he. Banchetti hu bɔ mɔdɛŋ koni eha ale nɛkɛ tsɔɔmɔi nɛɛ yɛ lɛ diɛŋtsɛ egbɛjianɔtoo naa.

Ebafee faŋŋ yɛ Banchetti niŋmaai lɛ amli akɛ, taakɛ Yehowa Odasefoi ji lɛ, ehe eye akɛ shikpɔŋ nɔ gbohiiashitee ko baaba, taakɛ atsɔɔ yɛ Ŋmalɛi lɛ amli lɛ. Ekɛ Biblia Kaselɔi lɛ kpãa gbee beni etsɔɔ mli akɛ ato be ni Yesu gbo lɛ afɔ̃ shi ni Nyɔŋmɔ jie lɛ kpo yɛ Daniel gbalɛ ni kɔɔ otsii 70 lɛ mli. (Daniel 9:24-27) Ekɛ nɔ ni fe be kome te shi eshi esɔlemɔ lɛ tsɔɔmɔi lɛ, ni ehe eye akɛ esa akɛ aye Yesu Kristo gbele lɛ Kaimɔ lɛ shikome daa afi, “yɛ be pɔtɛɛ ni gbi jurɔ lɛ bagbee nɔ lɛ nɔ.” (Luka 22:19, 20) Ekpoo Darwin tsɔɔmɔ ni kɔɔ sutsakemɔ he lɛ, ni ema nɔ mi akɛ esaaa akɛ anɔkwa Kristofoi kɛ amɛhe woɔ ta mli.—Yesaia 2:4.

Be ko lɛ, Banchetti kɛ nuu ko ni atsɛɔ lɛ J. Campbell Wall lɛ miigba nibii ni Russell eŋmala lɛ ahe sane. Beni Banchetti haa Wall wiemɔ kɛ shimɔ lɛ hetoo lɛ, ekɛɛ akɛ: “Miheɔ miyeɔ diɛŋtsɛ akɛ, kɛ́ okane Russell wolokpoi ekpaa lɛ, obaaná hewalɛ kɛ miishɛɛ ni mli wa, ni obaajɛ otsui fɛɛ mli oda mi shi. Mikɛ tsɔɔmɔi wooo mihe nɔ; shi mikɛ afii nyɔŋma kɛ ekome ekane nakai woji lɛ, ni gbi fɛɛ gbi lɛ, midaa Nyɔŋmɔ shi akɛ ekɛ la kɛ miishɛjemɔ ni tamɔ enɛ eha mi kɛtsɔ nitsumɔ ni damɔ Ŋmalɛ Krɔŋkrɔŋ lɛ diɛŋtsɛ lɛ nɔ.”

“Bo Toi, Bo Toi, Bo Toi”

Eji nɔ ni sa kadimɔ waa akɛ nɛkɛ Waldensbii osɔfoi enyɔ nɛɛ—Daniele Rivoire kɛ Giuseppe Banchetti—jie hiɛsɔɔ kpo yɛ gbɛ nɔ ni Russell tsɔ etsɔɔ Biblia lɛ mli lɛ. Banchetti ŋma akɛ: “Miikɛɛ akɛ, wɔ Evangelikalbii, loo wɔ osɔfoi loo Nyɔŋmɔ jamɔ he nilelɔi lɛ ateŋ mɔ ko mɔ ko bɛ ni le nɔ fɛɛ nɔ. Dabida, wɔyɛ nibii babaoo diɛŋtsɛ ni esa akɛ wɔkase. . . . [Esa akɛ] . . . wɔta shi ni wɔbo toi, ni wɔkasusu akɛ wɔle nɔ fɛɛ nɔ, ní wɔkpoo nɔ ni akɛha wɔ akɛ wɔpɛi mli lɛ. Yɛ no najiaŋ lɛ, bo toi, bo toi, bo toi.”

Daa afi lɛ, gbɔmɛi akpei abɔ boɔ Maŋtsɛyeli shɛɛ sane ni Yehowa Odasefoi jajeɔ amɛtsɔɔ amɛ yɛ amɛshiai amli lɛ toi. Gbɔmɛi ni ehiɛɛɛ jwɛŋmɔ fɔŋ ni yɔɔ he fɛɛ he ni Biblia mli anɔkwalei lɛ he kumai yeɔ amɛ lɛ miihere Yesu ninefɔɔ nɛɛ nɔ akɛ: ‘Ba obanyiɛ misɛɛ’ lɛ toi.—Marko 10:17-21; Kpojiemɔ 22:17.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 2 Akɛ Pierre Vaudès, loo Peter Waldo, ni ji guɔyelɔ ko ni hi shi yɛ afii ohai 12 lɛ mli yɛ Lyons, France lɛ gbɛi wo lɛ. Ashwie Waldo kɛjɛ Katolik Sɔlemɔ lɛ mli yɛ etsɔɔmɔi lɛ hewɔ. Kɛha saji krokomɛi babaoo yɛ Waldensbii lɛ ahe lɛ, ofainɛ, kwɛmɔ saneyitso ni ji “Waldensbii—Amɛkpoo Jamɔŋ Tsɔɔmɔ ni Amɛkɛ Amɛhe Yawo Protestant Jamɔ Mli” ni je kpo yɛ Buu-Mɔɔ, March 15, 2002 lɛ mli lɛ.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 28]

Nilelɔ Daniele Rivoire

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 29]

Giuseppe Banchetti

[He ni Sane lɛ Jɛ]

Banchetti: La Luce, April 14, 1926