Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Ani eja gbɛ akɛ aaabɛŋkɛ Nyɔŋmɔ yɛ sɔlemɔ mli ni akɛɛɛ nɔ ko tamɔ “kɛtsɔ Yesu gbɛi anɔ”?

Biblia lɛ tsɔɔ akɛ esa akɛ Kristofoi ni miisumɔ ni amɛbɛŋkɛ Yehowa yɛ sɔlemɔ mli lɛ afee nakai yɛ Yesu gbɛi amli. Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: “Mɔ ko baaa [Tsɛ, NW] lɛ ŋɔɔ, akɛ ja etsɔ minɔ.” Ekɛfata he akɛ: “Nɔ fɛɛ nɔ ni nyɛaakpa he fai yɛ migbɛi anɔ lɛ, no mafee, koni [Tsɛ, NW] lɛ hiɛ aba nyam yɛ [Bi, NW] lɛ mli. Kɛji nyɛkpa nɔ ko he fai yɛ migbɛi anɔ lɛ, mafee.”—Yohane 14: 6, 13, 14.

Beni Cyclopedia of Biblical, Theological, and Ecclesiastical Literature lɛ wieɔ Yesu hegbɛ ni nɔ kwɔ lɛ he lɛ, ekɛɛ akɛ: “Mɔ ni akɛgbaa sane yɛ sɔlemɔ mli ji Nyɔŋmɔ pɛ, kɛtsɔ Yesu Kristo nɔ ákɛ Teŋdamɔlɔ. No hewɔ lɛ, jeee akɛ sɛɛnamɔ ko bɛ sɔlemɔ ni asɔleɔ ahaa hetselɔi loo bɔfoi lɛ ahe kɛkɛ, shi moŋ eji musu. No hewɔ lɛ, jamɔ fɛɛ jamɔ ni akɛhaa bɔɔ nɔ lɛ, ekɔɔɔ he eko bɔ ni bɔɔ nɔ lɛ nɔ kwɔ ha lɛ, eji amaga jamɔ, ni Nyɔŋmɔ mla krɔŋkrɔŋ lɛ tsiɔ nifeemɔ nɛɛ naa kwraa.”

Shi, kɛji mɔ ko nine shɛ niiashikpamɔ ko ni woɔ mɔ hewalɛ waa nɔ lɛ, ni ekɛɛ akɛ, “Oyiwaladɔŋŋ Yehowa” ni ekɛɛɛ kɛfataaa he akɛ “kɛtsɔ Yesu gbɛi anɔ” lɛ, no hu? Ani enɛ baafee nɔ ni esaaa? Jeee nakai tsɔ̃. Ŋɔɔ lɛ akɛ, Kristofonyo ko kɛ oshara ko ekpe trukaa ni ebo akɛ: “Ye obua mi Yehowa!” Ebaawa akɛ Nyɔŋmɔ baaku ehiɛ eshwie nɔ, ní eyeee ebuaaa etsulɔ lɛ akɛni ekɛɛɛ akɛ “kɛtsɔ Yesu gbɛi anɔ” lɛ hewɔ lɛ.

Shi kɛlɛ, esa akɛ akadi akɛ, gbee nɔ ní aaawo yɛ sɔlemɔ mli kɛha Nyɔŋmɔ po lɛ etsɔɔɔ doo akɛ aasɔle aaha lɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, beni Yehowa kojo Kain yɛ enyɛmi Abel ni egbe lɛ lɛ hewɔ lɛ, Kain kɛɛ akɛ: “Mitɔ̃mɔ lɛ he nyɔmɔwoo lɛ da fe bɔ ni manyɛ matere. Naa, oshwie mi ŋmɛnɛ kɛjɛ shikpɔŋ lɛ hiɛ, ni matee mihe kɛjɛ ohiɛ, ni mitsɔ̃ shikpalɔ kɛ kobɔfo yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, ni aaaba mli akɛ mɔ fɛɛ mɔ ni aaana mi lɛ, eeegbe mi.” (1 Mose 4: 13, 14) Eyɛ mli akɛ Kain kɛ Yehowa wie moŋ nɛ, shi eewie nɔ ni ejɛ esha ni efee lɛ mli kɛba lɛ ní eha emli efu lɛ he.

Biblia lɛ kɛɔ wɔ akɛ: “Nyɔŋmɔ lɛ, ekuɔ hewolɔi anaa, shi heshibalɔi eduroɔ.” Ŋwɛi Flooflonyo lɛ ni akɛ lɛ aaagba sane tamɔ adesa ko kɛkɛ lɛ baatsɔɔ faŋŋ akɛ abɛ heshibaa. (Yakobo 4:6; Lala 47:3; Kpojiemɔ 14:7) Ebaafee nɔ ni bulɛ bɛ mli hu akɛ wɔɔle nɔ ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɔ yɛ gbɛhe ni Yesu hiɛ lɛ he, ni kɛlɛ wɔje gbɛ ni wɔsɔle ni wɔyɔseee Yesu Kristo.—Luka 1:32, 33.

Enɛ etsɔɔɔ akɛ Yehowa miikpa gbɛ akɛ wɔsɔle yɛ gbɛ pɔtɛɛ ko nɔ loo wɔkɛ nifeemɔ gbɛ krɛdɛɛ ko atsu nii yɛ wɔsɔlemɔi amli. Nɔ ni he hiaa diɛŋtsɛ ji bɔ ni mɔ lɛ tsui shihilɛ yɔɔ hã. (1 Samuel 16:7) Yɛ klɛŋklɛŋ afii oha Ŋ.B. lɛ, Roma asraafonyo ko ni atsɛɔ lɛ Kornelio ‘kpaa Nyɔŋmɔ fai daa.’ Kornelio, ni ji Jeŋmajiaŋnyo ni afoko lɛ ketia lɛ ejɔko ehe nɔ ehako Yehowa. Eyɛ mli akɛ ekolɛ ekɛ esɔlemɔi lɛ tsɔɔɔ Yesu gbɛi anɔ moŋ, shi “eshɛ ŋwɛi ni ebafee kaimɔ nɔ̃ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ.” Mɛni hewɔ? Ejaakɛ ‘mɔ ni kaa tsuii ekwɛɔ lɛ’ na akɛ, Kornelio ji ‘Nyɔŋmɔ jálɔ, ni esheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei.’ (Bɔfoi lɛ Asaji 10:2, 4; Abɛi 17:3) Beni Kornelio ená “Yesu ni jɛ Nazaret” lɛ he nilee sɛɛ lɛ, enine shɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ, ni ebatsɔ Yesu kaselɔ ni abaptisi lɛ.—Bɔfoi lɛ Asaji 10:30-48.

Kɛji wɔɔmu naa lɛ, jeee adesai ji mɛi ni esa akɛ amɛtsɔɔ nɔ̃ sɔlemɔi ni Nyɔŋmɔ boɔ toi. Kɛ́ yɛ be ko mli lɛ, Kristofonyo ko kɛ Nyɔŋmɔ wie ni ehiɛ kpa nɔ akɛ ekɛ wiemɔi tamɔ “kɛtsɔ Yesu gbɛi anɔ” baatsu nii lɛ, ehe ehiaaa ni enu he akɛ eyeɔ fɔ. Yehowa le wɔfatɔɔi lɛ jogbaŋŋ ni eesumɔ ni eye ebua wɔ. (Lala 103:12-14) Wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ kɛ wɔná hemɔkɛyeli yɛ “Nyɔŋmɔ bi lɛ gbɛi anɔ . . . [lɛ], kɛji wɔba nɔ ko yɛ esuɔmɔ naa lɛ, eboɔ wɔ toi.” (1 Yohane 5:13, 14) Shi kɛlɛ, kɛ́ anɔkwa Kristofoi miidamɔ mɛi krokomɛi anajiaŋ yɛ maŋ sɔlemɔ mli lɛ, amɛyɔseɔ Ŋmalɛ mli gbɛnaa nii ni atsɔɔ nɔ ni Yesu tsuɔ yɛ Yehowa yiŋtoo mli lɛ. Ni amɛjɛɔ toiboo mli amɛbɔɔ mɔdɛŋ koni amɛkɛ woo aha Yesu kɛtsɔ sɔlemɔ ni amɛsɔleɔ amɛhaa Nyɔŋmɔ lɛ ní amɛkɛaatsɔ Yesu nɔ lɛ nɔ.