Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Bɔ ni Aaafee ni Kpajeei Baaba Naagbee

Bɔ ni Aaafee ni Kpajeei Baaba Naagbee

Bɔ ni Aaafee ni Kpajeei Baaba Naagbee

BO LƐ feemɔ he mfoniri yɛ ojwɛŋmɔ mli okwɛ ní shwilafoi miina nii, toimulɔi atoii miinu nibii srɔtoi agbɛɛmɔ, mumuii alilɛi miilá kɛ nyamɔ, ní obubuafoi anaji amli ewa ni amɛnyɛ amɛmiinyiɛ kɛmiiya kɛmiiba! Jeee hiɛyaai ni etee nɔ yɛ tsofafeemɔ he jeŋ nilee mli lɛ he wɔwieɔ lɛ, shi moŋ nɔ ni ejɛ adesai asaji ni Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ kɛ ehe ewo mli lɛ mli kɛba lɛ he wɔwieɔ lɛ. Biblia lɛ gbaa akɛ: “No mli lɛ aaagbele shwilafoi ahiŋmɛii, ni aaagbele toimulɔi atoii. No mli lɛ obubuafoi aaatumɔ akɛ ofrote, ni mumui lilɛi hu aaalá kɛ nyamɔ.” (Yesaia 35:5, 6) Shi te wɔɔfee tɛŋŋ wɔná nɔmimaa akɛ nɛkɛ gbalɛ ni yɔɔ naakpɛɛ lɛɛlɛŋ nɛɛ baaba mli anɔkwale lɛ?

Klɛŋklɛŋ lɛ, beni Yesu Kristo yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ, eje gbɛ etsá mɛi ahelai kɛ kpajeei srɔtoi fɛɛ. Kɛfata he lɛ, mɛi babaoo na naakpɛɛ nibii ni efee lɛ ateŋ babaoo, ni amɛye he odase—ehenyɛlɔi lɛ tete po na. Yɛ anɔkwale mli lɛ, kɛ́ hoo lɛ yɛ be ko mli lɛ, shitee-kɛ-wolɔi ni yiŋ feɔ amɛ kɔshikɔshi tao tsamɔ ni atsa mɔ ko lɛ mli fitsofitso bɔni afee ni amɛgbe Yesu he guɔ. Shi kɛlɛ, nɔ ni ha amɛnijiaŋ je wui kwraa ji akɛ, nɔ fɛɛ nɔ ni amɛfee lɛ ma enaakpɛɛ nii lɛ nɔ mi. (Yohane 9:1, 5-34) Beni Yesu fee naakpɛɛ nii kroko hu ni anyɛɛɛ aje he ŋwane lɛ sɛɛ lɛ, amɛkɛ nijiaŋwujee kɛɛ akɛ: “Te wɔfeɔ tɛŋŋ? shi nuu nɛɛ miifee okadii srɔtoi pii.” (Yohane 11:47) Shi kɛlɛ, mɛi foji lɛ efeee shikpilikpii tamɔ amɛ, ejaakɛ mɛi babaoo je shishi amɛná Yesu mli hemɔkɛyeli.—Yohane 2:23; 10:41, 42; 12:9-11.

Yesu Naakpɛɛ Nifeemɔi Lɛ—Eji Tsamɔ ni Baaba yɛ Jeŋ Fɛɛ lɛ He Mfoniri

Naakpɛɛ nii ni Yesu fee lɛ tsu babaoo fe ákɛ Yesu ji Mesia lɛ, kɛ Nyɔŋmɔ Bi lɛ kɛkɛ. Enɛɛmɛi kɛ nɔ ni abaadamɔ nɔ aná Biblia shiwoi ni tsɔɔ akɛ abaatsa adesai toibolɔi yɛ wɔsɛɛ be mli lɛ amli hemɔkɛyeli haa. Nɔ ni fata shiwoi nɛɛ ahe ji gbalɛ ni yɔɔ Yesaia yitso 35 ni atsĩ tã yɛ shishijee kuku lɛ mli lɛ. Yesaia 33:24 kɛɔ yɛ adesai ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ awɔsɛɛ be mli gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ he akɛ: “Maŋbii lɛ ateŋ mɔ ko ekɛɛŋ akɛ: Migbɔjɔ!” Nakai nɔŋŋ Kpojiemɔ 21:4 woɔ shi akɛ: “Nyɔŋmɔ aaatsumɔ amɛhiɛaŋ yaafonui fɛɛ, ni gbele bɛ dɔŋŋ, ni ŋkɔmɔyeli ko kɛ bolɔmɔ ko kɛ nɔnaa ko hu bɛ dɔŋŋ; ejaakɛ tsutsu nii [ŋmɛnɛŋmɛnɛ kaai kɛ amanehulu] lɛ eho etee.”

Gbɔmɛi sɔleɔ daa koni nɛkɛ gbalɛi nɛɛ aba mli beni amɛtĩɔ Yesu sɔlemɔ nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli amɛkɛɔ, nɔ ni efã ko kɛɔ akɛ: “Omaŋtsɛyeli lɛ aba; afee nɔ ni osumɔɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, taakɛ afeɔ yɛ ŋwɛi lɛ.” (Mateo 6:10) Hɛɛ, nɔ ni fata Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ he ji shikpɔŋ lɛ kɛ adesai. Eyɛ mli akɛ aŋmɛ hela kɛ kpajeei gbɛ yɛ yiŋtoo ko hewɔ moŋ, shi etsɛŋ ni abaafo sɛɛ kwraa; amɛfiteŋ Nyɔŋmɔ ‘naneshi maaŋoo’ lɛ kɛyaŋ naanɔ.—Yesaia 66:1. *

Tsamɔ ni Anuuu Piŋmɔ He loo Awooo He Nyɔmɔ

Yɛ piŋmɔ ni ba mɛi anɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Yesu tsa amɛ, ní amɛnuuu piŋmɔ he, ni eshashaooo shi, ni awooo he nyɔmɔ ko. Enɛ he wiemɔ gbɛ eshwã tamɔ la ni fiteɔ nii ni anyɛɛɛ naa amɔ, ni etsɛɛɛ ni “asafoi pii ba eŋɔɔ amɛhiɛ obubuafoi kɛ shwilafoi kɛ mumuii kɛ kpajelɔi kɛ mɛi krokomɛi pii; ni amɛkɛ amɛ bashwie Yesu naji anaa; ni etsá amɛ.” Te gbɔmɛi lɛ here nɔ amɛha tɛŋŋ? Sane ni Mateo kɛ ehiŋmɛi ye he odase lɛ tee nɔ akɛ: “Asafoi lɛ anaa kpɛ amɛhe, beni amɛna akɛ mumuii miiwie ni kpajelɔi eye emuu ni obubuafoi miinyiɛ ni shwilafoi miina nii lɛ; ni amɛwo Israel Nyɔŋmɔ lɛ hiɛ nyam.”—Mateo 15:30, 31.

Kadimɔ akɛ, ajeee gbɛ ahalaaa mɛi ni Yesu tsá amɛ lɛ kɛjɛɛɛ asafo lɛ teŋ—lakamɔ gbɛ ko ni shishiulɔi kɛtsuɔ nii lɛ. Shi moŋ, mɛi ni he yeɔ lɛ awekumɛi kɛ nanemɛi babaoo ‘kɛ amɛ bashwie Yesu naji anaa; ni etsá amɛ.’ Amrɔ nɛɛ, nyɛhaa wɔtĩa nyɛmɔ ni Yesu yɔɔ akɛ eeetsa mɛi lɛ he nɔkwɛmɔnii pɔtɛɛ komɛi amli wɔkwɛa.

Shwilamɔ: Beni Yesu yɔɔ Yerusalem lɛ, eha nuu ko ni “eshwila kɛjɛ efɔmɔ mli” lɛ na nii. Ale nuu nɛɛ jogbaŋŋ yɛ maŋtiase lɛ mli akɛ eji nibalɔ shwilafo. No hewɔ lɛ, obaanyɛ ofee miishɛɛ kɛ hoofeemɔ ni ba beni mɛi na lɛ akɛ eenyiɛ ní eena nii lɛ he mfoniri yɛ ojwɛŋmɔ mli okwɛ! Ni kɛlɛ, jeee mɛi lɛ fɛɛ ná miishɛɛ. Akɛni Yudafoi akuu ko ni ehe gbɛi ni amɛnáa mɔ nɔ hewalɛ ni atsɛɔ amɛ Farisifoi lɛ mli bii lɛ ateŋ mɛi komɛi hao waa yɛ amɛ nɔ fɔŋ feemɔ ni Yesu kpa he mama lɛ kɛtsɔ hiɛ lɛ hewɔ lɛ, amɛfee yeyeeye kɛmiitao odaseyeli koni amɛkɛtsɔɔ akɛ Yesu miilaka mɛi. (Yohane 8:13, 42-44; 9:1, 6-31) No hewɔ lɛ, amɛbibii nuu ni atsa lɛ lɛ saji, no sɛɛ lɛ efɔlɔi, kɛkɛ ni no sɛɛ ekoŋŋ lɛ amɛbi nuu lɛ saji. Shi saji ni Farisifoi lɛ bibii lɛ lɛ ma Yesu naakpɛɛ nii lɛ nɔ mi moŋ, ni no wo amɛmli la. Akɛni nɛkɛ jamɔŋ osatofoi nɛɛ asu gbonyo lɛ hao nuu ni atsa lɛ lɛ hewɔ lɛ, lɛ diɛŋtsɛ ekɛɛ akɛ: “Kɛjɛ be ni abɔ ade nɛɛ anuko akɛ mɔ ko égbele mɔ ni afɔ lɛ shwilafo hiŋmɛii dã. Kɛji mɔ nɛ jɛɛɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ kulɛ, enyɛŋ nɔ ko efee.” (Yohane 9:32, 33) Yɛ nakai wiemɔ ni tsɔɔ hemɔkɛyeli ni nilee kɛ anɔkwayeli yɔɔ mli lɛ hewɔ lɛ, Farisifoi lɛ ‘shwie lɛ,’ ni no miitsɔɔ akɛ amɛshwie nuu ni kulɛ eji shwilafo lɛ kɛjɛ kpeehe lɛ.—Yohane 9:22, 34.

Toimuu: Beni Yesu yɔɔ Dekapoli ni ji kpokpaa ko ni yɔɔ Yordan Faa lɛ bokagbɛ lɛ, ‘gbɔmɛi lɛ kɛ mɔ ko ni emuɔ toi ni eji mumui hu lɛ ba eŋɔɔ.’ (Marko 7:31, 32) Jeee akɛ Yesu tsá nɛkɛ mɔ nɛɛ kɛkɛ, shi esusu shihilɛ mli ni eyɔɔ lɛ he kɛtee shɔŋŋ, bɔni afee ni ele bɔ ni toimulɔi ni ekolɛ amɛbaahao yɛ asafo lɛ teŋ lɛ henumɔi yɔɔ ha hu. Biblia lɛ kɛɔ wɔ akɛ Yesu kɛ toimulɔ lɛ “je asafo lɛ teŋ kɛtee afã” ni etsá lɛ. Shikome ekoŋŋ lɛ, mɛi ni kɛ amɛhiŋmɛi na enɛ lɛ ‘ahe jɔ̃ amɛhe waa diɛŋtsɛ,’ ni amɛkɛɛ: “Éfee nii fɛɛ jogbaŋŋ! Ehaa toimulɔi nuɔ nii, ni mumuii hu wieɔ.”—Marko 7:33-37.

Kuumɔ hela: Yɛ be mli ni Yesu yɔɔ Kapernaum lɛ, gbɔmɛi lɛ kɛ nuu ko ni yeɔ kuumɔ hela ni kã saa nɔ ba eŋɔɔ. (Mateo 9:2) Kuku 6 kɛyashi 8 lɛ tsɔɔ nɔ ni ba. “[Yesu kɛɛ] helatsɛ lɛ akɛ: Tee shi, wó osaa lɛ, ni oya owe! Ni ete shi etee ewe. Shi beni mɛi lɛ na lɛ, amɛnaa kpɛ amɛhe, ni amɛwo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam akɛ éŋɔ nɛkɛ hegbɛ éha gbɔmɛi.” Afee nɛkɛ naakpɛɛ nii nɛɛ hu yɛ Yesu kaselɔi lɛ kɛ ehenyɛlɔi lɛ hu hiɛ. Ná ole akɛ akɛni hetsɛ̃ kɛ jwɛŋmɔ ni ejaaa nako kaselɔi lɛ anɔ hewalɛ hewɔ lɛ, “amɛwo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam” yɛ nɔ ni amɛna lɛ hewɔ.

Hela: “Ni kpitiyelɔ ko ba [Yesu] eŋɔɔ batutɔ lɛ ni ekula ehiɛ ekɛɛ: Kɛji oosumɔ lɛ, ooonyɛ oha mihe atse. Ni Yesu musuŋ tsɔ lɛ yɛ ehewɔ, ni ekpã enine mli eta ehe, ni ekɛɛ lɛ akɛ: Miisumɔ, ohe atse! Ni beni ekɛɛ nakai lɛ, amrɔ lɛ kpiti lɛ tã yɛ ehe.” (Marko 1:40-42) Kadimɔ akɛ Yesu tsaaa nɛkɛ mɔ nɛɛ kɛ mligbigblimɔ shi moŋ kɛ anɔkwa mlihilɛ. Feemɔ he mfoniri yɛ ojwɛŋmɔ mli akɛ kpitiyelɔ ji bo. Te ooonu he oha tɛŋŋ kɛ́ oyɛ hela ko ni naa wa ni yɔɔ gbeyei ni efite ogbɔmɔtso fiofio ni eha ashwie bo yɛ mɛi ateŋ ní atsá amrɔ nɔŋŋ ni onuuu piŋmɔ ko he yɛ mli lɛ? Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, obaanyɛ onu nɔ hewɔ ni kpitiyelɔ kroko hu ni atsá lɛ yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ lɛ ‘kɛ ehiɛ babu shi yɛ enajiashi, ni eda lɛ shi’ lɛ.—Luka 17:12-16.

Pilamɔ: Naagbee naakpɛɛ nii ni Yesu fee dani awo lɛ tsuŋ ni asɛŋ lɛ lɛ ji tsamɔ nifeemɔ. Beni bɔfo Petro feɔ nii kpalakpala koni ekɛte shi ewo mɛi ni baamɔ Yesu kɛya lɛ, ‘ehiɛ klante, ni egbala ni eŋɔbã osɔfonukpa lɛ nyɔŋ lɛ ni efo eninejurɔ toi.’ (Yohane 18:3-5, 10) Sane ni tamɔ nakai ni yɔɔ Luka lɛ kɛɔ wɔ akɛ Yesu ‘ta etoi lɛ he ni etsa lɛ.’ (Luka 22:50, 51) Shikome ekoŋŋ lɛ, afee nɛkɛ mlihilɛ nii nɛɛ beni Yesu nanemɛi kɛ ehenyɛlɔi lɛ hu miina—ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, mɛi ni ba koni amɛbamɔ lɛ lɛ.

Hɛɛ, kɛ́ wɔpɛi Yesu naakpɛɛ nifeemɔi lɛ amli jogbaŋŋ lɛ, wɔyɔseɔ sui kpakpai ni haa esoroɔ lɛ lɛ yɛ gbɛ ni ja nɔ. (2 Timoteo 3:16) Ni taakɛ atsĩ tã momo lɛ, esa akɛ nikasemɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ awaje hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ shiwoo ni ekɛaatsa adesai ni feɔ toiboo lɛ mli. Biblia lɛ tsɔɔ Kristofoi ahemɔkɛyeli shishi akɛ “nii ni mɛi ahiɛ kã nɔ lɛ agbɛkpamɔ kɛ nɔmimaa, nɔ ni ji nibii ni yɔɔ diɛŋtsɛ ni ajieɔ lɛ kpo faŋŋ, tsɛbelɛ anaaa.” (Hebribii 11:1, NW) Eyɛ faŋŋ akɛ, Nyɔŋmɔ woɔ hemɔkɛyeli ni ma shi shiŋŋ ni damɔ odaseyeli nɔ lɛ he hewalɛ, shi ewooo hemɔkɛyeli ni damɔɔɔ odaseyeli nɔ loo yaka yiŋsusumɔ he hewalɛ. (1 Yohane 4:1) Yɛ be mli ni wɔnáa hemɔkɛyeli ni tamɔ nɛkɛ lɛ, wɔnaa akɛ wɔhe bawaa, wɔnáa hewalɛ ni wɔnáa miishɛɛ waa yɛ mumɔŋ.—Mateo 5:3; Romabii 10:17.

Esa akɛ Mumɔŋ Tsamɔ Aye Klɛŋklɛŋ Gbɛhe!

Mɛi babaoo ni yɔɔ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ lɛ bɛ miishɛɛ. Mɛi komɛi po kaa akɛ amɛaagbe amɛhe ejaakɛ amɛbɛ wɔsɛɛ be he hiɛnɔkamɔ loo akɛni amɛkɛ naagbai babaoo miikpe kwraa tsɔ hewɔ. Yɛ no gbɛfaŋ lɛ, amɛje kpa yɛ mumɔŋ—shihilɛ ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ waa yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ fe gbɔmɔtsoŋ kpajee. (Yohane 9:41) Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, mɛi babaoo ni eje kpa yɛ gbɔmɔtsoŋ taakɛ eji yɛ Christian kɛ Junior ni atsĩ amɛ tã yɛ sane ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ yɛ miishɛɛ shihilɛ ni yeɔ omanye mli. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ amɛyɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ yɛ mumɔŋ, ni Biblia mli hiɛnɔkamɔ ni ma shi shiŋŋ ji nɔ ni woɔ amɛ hewalɛ.

Beni Yesu wieɔ hiamɔ nii ni yɔɔ srɔto kwraa he yɛ nɔ ni kɔɔ wɔ ni ji adesai lɛ ahe lɛ, ekɛɛ akɛ: “Jeee aboloo kɛkɛ haa gbɔmɔ yi naa wala; shi moŋ wiemɔ fɛɛ wiemɔ ni jɛɔ Nyɔŋmɔ daaŋ lɛ.” (Mateo 4:4) Hɛɛ, akɛni adesai tamɔɔɔ kooloi ni abɔ amɛ lɛ hewɔ lɛ, nibii babaoo he miihia amɛ fe heloonaa nibii kɛkɛ. Akɛni abɔ wɔ yɛ Nyɔŋmɔ “subaŋ” nɔ hewɔ lɛ, ehe miihia ni wɔná mumɔŋ niyenii—Nyɔŋmɔ he nilee kɛ bɔ ni wɔbajeɔ eyiŋtoo mli kɛ agbɛnɛ esuɔmɔnaa nifeemɔ mli. (1 Mose 1:27; Yohane 4:34) Nyɔŋmɔ he nilee haa shishinumɔ kɛ mumɔŋ ekãawoo yiɔ wɔshihilɛi amli obɔ. Ekɛ shishitoo nɔ̃ hu haa kɛha naanɔ wala yɛ paradeiso shikpɔŋ nɔ. Yesu kɛɛ akɛ: “Shi enɛ ji naanɔ wala lɛ, ákɛ amɛle bo, anɔkwa Nyɔŋmɔ kome lɛ, kɛ Yesu Kristo, mɔ ni otsu lɛ.”—Yohane 17:3.

Nɔ ni sa kadimɔ ji akɛ mɛi ni hi shi yɛ Yesu beaŋ lɛ tsɛɛɛ lɛ akɛ “Helatsalɔ” shi moŋ ákɛ “Tsɔɔlɔ.” (Luka 3:12; 7:40) Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Yesu tsɔɔ gbɔmɛi lɛ nɔ ni ji adesai anaagbai anaa tsabaa ni hiɔ shi daa lɛ he nii—Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ. (Luka 4:43; Yohane 6:26, 27) Nɛkɛ ŋwɛi nɔyeli ni akɛwo Yesu Kristo dɛŋ nɛɛ baaye shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ, ni ebaaha Biblia mli shiwoi ni tsɔɔ gbɛjianɔ ni abaato jogbaŋŋ ekoŋŋ kɛmɔ shi aha adesai ni ji jalɔi lɛ kɛ amɛshikpɔŋ nɔ shia ni baahi shi kɛya naanɔ lɛ aba mli. (Kpojiemɔ 11:15) No hewɔ ni Yesu wie Maŋtsɛyeli ni baa lɛ he kɛkɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii ni afeɔ yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ he yɛ esɔlemɔ nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli lɛ.—Mateo 6:10.

Yɛ mɛi aŋkroaŋkroi babaoo ni eje kpa lɛ agbɛfaŋ lɛ, hiɛnɔkamɔ ni kanyaa mɔ nɛɛ he nikasemɔ eha amɛwerɛhoyeli yaafonui lɛ etsɔ miishɛɛ yaafonui. (Luka 6:21) Yɛ anɔkwale mli lɛ, Nyɔŋmɔ baafee nibii babaoo po fe hela kɛ kpajee kɛkɛ ni eeejie kɛya lɛ; ebaajie nɔ̃ diɛŋtsɛ ni kɛ adesai apiŋmɔ baa lɛ kɛya—esha diɛŋtsɛ lɛ. Lɛɛlɛŋ, Yesaia 33:24 kɛ Mateo 9:2-7 ni atsɛ emli wiemɔi asɛɛ kɛtsɔ hiɛ lɛ kɛ hela toɔ wɔ eshafeemɔ shihilɛ lɛ he. (Romabii 5:12) No hewɔ lɛ, kɛ́ aye esha nɔ kunim lɛ, yɛ naagbee kwraa lɛ, adesai baaná “Nyɔŋmɔ bii lɛ anunyam heyeli lɛ mli” ŋɔɔmɔ, heyeli ni nɔ ni fata he ji emuuyeli yɛ jwɛŋmɔŋ kɛ gbɔmɔtsoŋ.—Romabii 8:21.

Mɛi ni yɔɔ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ ko lɛ baanyɛ aku amɛhiɛ amɛshwie amɛshihilɛ lɛ nɔ yɛ gbɛ ni waaa kwraa nɔ. Shi jeee nakai eji yɛ mɛi ni náa kpajeei mli amanehului lɛ agbɛfaŋ. Amɛle bɔ ni gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ kɛ wala jara wa ha kɛ bɔ ni nibii baanyɛ atsake trukaa ni akpaaa gbɛ. (Jajelɔ 9:11) No hewɔ lɛ, wɔhiɛnɔkamɔ ji akɛ wɔnikanelɔi lɛ ateŋ mɛi ni eje kpa lɛ baasusu Nyɔŋmɔ naakpɛɛ shiwoi ni aŋma yɛ Biblia lɛ mli lɛ he jogbaŋŋ diɛŋtsɛ. Yesu kɛ ewala ha bɔni afee ni eha amɛba mli. Mɛɛ shiwoo kwraa wɔɔnyɛ wɔná ni hi fe shiwoo ni ama nɔ mi aha wɔ nɛɛ?—Mateo 8:16, 17; Yohane 3:16.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 6 Bɔni afee ni ona nɔ hewɔ ni Nyɔŋmɔ eŋmɛ piŋmɔ gbɛ lɛ he sanegbaa fitsofitso lɛ, kwɛmɔ wolo bibioo ni ji Ani Nyɔŋmɔ Susuɔ Wɔhe Lɛlɛŋ? ni Yehowa Odasefoi fee lɛ mli.