Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Wɔ Jeŋ Muu Fɛɛ Nyɛmifeemɔ lɛ Wo Mi Hewalɛ

Wɔ Jeŋ Muu Fɛɛ Nyɛmifeemɔ lɛ Wo Mi Hewalɛ

Wala Shihilɛ He Sane

Wɔ Jeŋ Muu Fɛɛ Nyɛmifeemɔ lɛ Wo Mi Hewalɛ

TAAKƐ THOMSON KANGALE GBA

Yɛ April 24, 1993 mli lɛ, afɔ̃ mi nine kɛtee nitsumɔhe nine shia hee ko, ni emli tsũi feɔ 13 lɛ nɔjɔɔmɔ he gbɛjianɔtoo ko shishi yɛ Lusaka, Zambia. Akɛni nyiɛmɔ wa kɛha mi hewɔ lɛ, Kristofonyo yoo ni kɛ wɔ sharaa shi yɛ tsũi lɛ amli lɛ kɛ mlihilɛ bi mi akɛ, “Ani obaasumɔ ni mawo sɛi maha bo koni ota nɔ yɛ be kɛ bei amli?” Mɔdiŋ ji mi, ni blɔfonyo ji lɛ, shi enɛ jeee ehe sane ko. Enɛ tsirɛ mi waa, ni mida lɛ shi, ejaakɛ emlihilɛ lɛ ha minyɛ mikpa nitsumɔhe tsũi lɛ fɛɛ mli.

NIIASHIKPAMƆI ni tamɔ enɛ eha mitsui enya waa yɛ afii ni eho lɛ amli, ni ewaje hekɛnɔfɔɔ ní miyɔɔ akɛ yɛ Yehowa Odasefoi a-Kristofoi anaanyobɔɔ lɛ mli lɛ, suɔmɔ ni Kristo kɛɛ akɛ no baakadi enɔkwa sɛɛnyiɛlɔi lɛ yɛ amɛteŋ. (Yohane 13:35; 1 Petro 2:17) Nyɛhaa magbaa nyɛ bɔ ni fee ni mibale nɛkɛ Kristofoi nɛɛ yɛ afi 1931 ni eho lɛ mli, afi nɔ ni amɛjaje yɛ faŋŋ mli akɛ amɛmiisumɔ ni ale amɛ kɛ Biblia mli gbɛi ni ji Yehowa Odasefoi lɛ.—Yesaia 43:12.

Mra Be Mli Sɔɔmɔ Nitsumɔ yɛ Afrika

Yɛ November 1931 mli lɛ, no mli lɛ miye afii 22, ni miyɛ Kitwe, ni yɔɔ Copperbelt yɛ Northern Rhodesia (ni amrɔ nɛɛ atsɛɔ lɛ Zambia) lɛ. Naanyo ko ni mikɛtswa bɔɔl lɛ kɛ mi tsɔɔ Odasefoi lɛ. Mitee amɛkpeei lɛ ekomɛi ni miŋma wolo kɛtee nitsumɔhe nine ni yɔɔ Cape Town, South Africa lɛ, ni mibi ni amaje mi Biblia kasemɔ wolo ni ji The Harp of God. * Wolo lɛ yɛ Blɔfo wiemɔ mli, ni ewa kɛha mi akɛ manu shishi, ejaakɛ minuuu nakai wiemɔ lɛ shishi jogbaŋŋ.

Mɛi babaoo ba Copperbelt kpokpaa lɛ nɔ, ni ji he ni mida yɛ lɛ, ní kɛ Lake Bangweulu ni yɔɔ wuoyi-anaigbɛ jɛkɛmɔ aaafee kilomitai 240 lɛ, koni amɛbatsu nii yɛ he ni atsaa akɔɔble lɛ yɛ lɛ. Odasefoi akui srɔtoi kpeɔ yɛ jɛmɛ daa kɛha Biblia mli nikasemɔ. Be fioo ko sɛɛ lɛ, mishi Kitwe kɛtee Ndola ni ji akrowa ko ni bɛŋkɛ lɛ, ni mije shishi mikɛ Odasefoi lɛ bɔi bɔɔ yɛ jɛmɛ. Nakai be lɛ mli lɛ, miji bɔɔltswaa kuu ko ni atsɛɔ amɛ Prince of Wales lɛ hiɛnyiɛlɔ. Mitsu nii hu akɛ wenuu miha blɔfonyo ko ni ji nitsumɔ nɔkwɛlɔ yɛ African Lakes Corporation, ni ji nitsumɔ ko ni yɔɔ shwapoi babaoo yɛ Afrika teŋgbɛ lɛ.

Miyaaa skul kɛshɛɛɛ shɔŋŋ, ni mikase Blɔfo wiemɔ fioo ni mile lɛ kɛjɛ Europabii ni mikɛtsu nii lɛ aŋɔɔ. Shi, miisumɔ ni maya mihiɛ lolo yɛ miwolokasemɔ lɛ mli, ni mibi koni maya skul yɛ Plumtree, Southern Rhodesia (ni amrɔ nɛɛ atsɛɔ lɛ Zimbabwe) lɛ. Shi kɛlɛ, dani nakai be lɛ aaashɛ lɛ, miŋma wolo ni ji enyɔ kɛtee Cape Town nitsumɔhe nine lɛ. Miha amɛ le akɛ minine eshɛ The Harp of God lɛ nɔ ni miisumɔ ni masɔmɔ Yehowa be-fɛɛ.

Minaa kpɛ mihe akɛ minine shɛ amɛhetoo lɛ nɔ, nɔ ni kɛɛ akɛ: “Wɔmiijie oyi yɛ suɔmɔ ni oyɔɔ akɛ obaasɔmɔ Yehowa lɛ hewɔ. Wɔbaasumɔ ni wɔwo bo hewalɛ koni okɛwo sɔlemɔ mli, ni Yehowa baaye abua bo koni oná anɔkwale lɛ he shishinumɔ ni fa, ni ebaatao he ko eha bo koni osɔmɔ lɛ.” Beni mikane wolo lɛ shiiabɔ lɛ, mibi Odasefoi babaoo nɔ ni esa akɛ mifee. Amɛkɛɛ akɛ: “Kɛ́ eji oshwelɛ akɛ osɔmɔ Yehowa lɛɛlɛŋ lɛ, no lɛ, yaa nɔ ni ofee nakai amrɔ nɔŋŋ.”

Misɔle yɛ sane lɛ he otsi muu fɛɛ, ni naagbee mli lɛ mikpɛ miyiŋ akɛ makpa miwolokasemɔ lɛ ni matsa nɔ matiu Biblia mli nikasemɔ ni mikɛ Odasefoi lɛ feɔ lɛ sɛɛ. Yɛ afi ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli, yɛ January 1932 lɛ, mikɛ nu mli baptisimɔ fee mihenɔjɔɔmɔ kɛha Yehowa Nyɔŋmɔ lɛ he okadi. Beni mishi Ndola kɛtee Luanshya maŋ ni bɛŋkɛ lɛ mli sɛɛ lɛ, mikɛ Jeanette, ni ji naanyo heyelilɔ lɛ kpe, ni wɔbote gbalashihilɛ mli yɛ September 1934. Beni wɔbote gbalashihilɛ mli lɛ, no mli lɛ Jeanette yɛ binuu kɛ biyoo momo.

Fiofio lɛ, mitee hiɛ yɛ mumɔŋ, ni yɛ afi 1937 mli lɛ, mikɛ mihe wo be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. No sɛɛ lɛ, etsɛɛɛ ni ahala mi koni miyasɔmɔ akɛ sɔɔlɔ gbɛfalɔ, nɔ ni amrɔ nɛɛ atsɛɔ lɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ. Gbɛfalɔi nɔkwɛlɔi yasaraa Yehowa Odasefoi asafoi lɛ ni amɛwoɔ amɛ hewalɛ yɛ mumɔŋ.

Shiɛmɔ yɛ Mra Be Mli Afii lɛ Amli

Yɛ January 1938 mli lɛ, aha miyasara Afrika maŋtsɛ ko ni atsɛɔ lɛ Sokontwe, ní ebi koni Yehowa Odasefoi lɛ aba eŋɔɔ lɛ. Mita baisikel nɔ gbii etɛ kɛtee akrowa lɛ. Beni mikɛɛ lɛ akɛ atsu mi yɛ wolo ni eŋma kɛtee wɔ nitsumɔhe nine ni yɔɔ Cape Town lɛ hewɔ lɛ, ená miishɛɛ waa diɛŋtsɛ.

Mijɛ asese kome mli kɛtee asese kroko mli yɛ ewebii lɛ ateŋ ni mifɔ amɛ nine koni amɛba insaka (maŋ jaanɔ). Beni amɛbua amɛhe naa lɛ, miwie mitsɔɔ asafo lɛ. Nɔ ni jɛ mli ba ji akɛ, aje Biblia mli nikasemɔi babaoo shishi. Akrowa lɛ mli maŋtsɛ lɛ kɛ ewoloŋmalɔ lɛ ji mɛi klɛŋklɛŋ ni batsɔmɔ asafo lɛ mli nɔkwɛlɔi. Ŋmɛnɛ, ayɛ asafoi ni fa fe 50 yɛ nakai kpokpaa lɛ ní amrɔ nɛɛ atsɛɔ lɛ Samfya kpokpaa lɛ nɔ.

Kɛjɛ afi 1942 kɛyashi afi 1947 mli lɛ, misɔmɔ yɛ kpokpai ni bɔle Lake Bangweulu lɛ he. Miye gbii nyɔŋma yɛ asafo fɛɛ asafo mli. Akɛni nitsulɔi ni kɛ amɛhe woɔ mumɔŋ nikpamɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ ayi faaa yɛ nakai beaŋ hewɔ lɛ, wɔnu he taakɛ bɔ ni wɔ Nuŋtsɔ, Yesu Kristo nu he lɛ nɔŋŋ, beni ekɛɛ akɛ: “Nikpamɔ lɛ fá moŋ, shi nitsulɔi lɛ faaa. No hewɔ lɛ nyɛkpaa nikpamɔ nuŋtsɔ lɛ fai, koni ewo nitsulɔi agbɛ kɛba enikpamɔ lɛ mli!” (Mateo 9:36-38) Yɛ nakai mra bei lɛ amli lɛ, gbɛfaa wa waa, no hewɔ lɛ, bei pii lɛ Jeanette kɛ gbekɛbii lɛ hiɔ Luanshya yɛ be mli ni miyasaraa asafoi lɛ. No mli lɛ, mi kɛ Jeanette efɔ bii enyɔ efata he, shi amɛteŋ mɔ kome gbo beni eye nyɔji nyɔŋma.

Nakai bei lɛ amli lɛ, tsɔji faaa tsɔ, ni eji anɔkwale akɛ nakai nɔŋŋ hu ji gbɛjegbɛi lɛ. Gbi ko lɛ, mikɛ Jeanette baisikel lɛ je gbɛfaa ko ni jɛkɛmɔ fe kilomitai 200 lɛ shishi. Bei komɛi lɛ, kɛ́ ehe bahia ni mafo faa bibioo ko lɛ, mikɛ baisikel lɛ fɔɔ mikɔ̃ɔji anɔ, ni mikɛ minine kome mɔɔ mli, ni mikɛ ekroko lɛ wuɔ faa lɛ. Heniianaa lɛ, Odasefoi lɛ ayifalɛ tee hiɛ jogbaŋŋ yɛ Luanshya, ni yɛ afi 1946 mli lɛ, mɛi 1,850 tee Kristo gbele lɛ Kaimɔ lɛ shishi.

Shitee-kɛ-woo ni Wɔkɛkpe yɛ Wɔ Nitsumɔ lɛ Mli

Be ko yɛ Jeŋ Ta II lɛ mli lɛ, nɔyeli lɛ najiaŋdamɔlɔ yɛ kpokpaa ni yɔɔ Kawambwa lɛ tsɛ mi kpee ni ekɛɛ mi akɛ: “Miisumɔ ni okpa Buu Mɔɔ Asafo lɛ woji lɛ kɛ nitsumɔ ejaakɛ amɛyɛ naatsii shishi. Shi manyɛ maha bo dɛŋdadei ni obaanyɛ okɛtsu nii ni okɛŋma woji krokomɛi ni okɛtsu nii yɛ onitsumɔ lɛ mli.”

Miha hetoo akɛ: “Woji ni wɔyɔɔ lɛ nɔŋŋ fa ha mi. Nɔ ko he ehiaaa mi dɔŋŋ.”

Ekɛɛ akɛ: “Oleee Amerikabii lɛ, (no mli lɛ, United States kalaa wɔwoji lɛ). Amɛbaalaka bo.”

Miha hetoo akɛ: “Dabi, mɛi ni mikɛbɔɔ lɛ efeŋ nakai.”

Kɛkɛ ni ebi akɛ: “Ani onyɛŋ owo osafoŋbii lɛ hewalɛ koni amɛkɛ shika aye abua ta lɛ taakɛ jamɔ mli bii krokomɛi feɔ lɛ?”

Miha hetoo akɛ: “Nakai nitsumɔ lɛ kã nɔyeli lɛ bɔfoi lɛ anɔ.”

Ekɛɛ akɛ: “Mɛni hewɔ oyaaa shia ni oyasusu he lɛ?”

Miha hetoo akɛ: “Biblia lɛ woɔ wɔ kita yɛ 2 Mose 20:13 kɛ 2 Timoteo 2:24 akɛ, wɔkagbe gbɔmɔ ni wɔkanɔ.”

Eyɛ mli akɛ aha mi hegbɛ koni miya moŋ, shi sɛɛ mli lɛ, nɔyeli lɛ mli najiaŋdamɔlɔ yɛ kpokpaa lɛ nɔ lɛ tsɛ mi kpee yɛ Fort Rosebery, maŋ ko ni amrɔ nɛɛ atsɛɔ lɛ Mansa lɛ mli. Ekɛɛ akɛ: “Mitsɛ bo yɛ biɛ koni miha ole akɛ nɔyeli lɛ kɛ enine efɔ nyɛwoji lɛ anɔ.”

Mikɛɛ akɛ: “Hɛɛ. Minu he.”

“No hewɔ lɛ, yaa osafoi lɛ fɛɛ amli ni oyakɛɛ gbɔmɛi ni okɛ amɛ jáa lɛ ni amɛkɛ woji fɛɛ ni amɛyɔɔ lɛ aba biɛ. Onu lo?”

Miha hetoo akɛ: “Jeee minitsumɔ ji no. Nɔyeli lɛ bɔfoi lɛ agbɛnaa nii ji no.”

Kpee ko Wo Yibii

Yɛ ta lɛ sɛɛ lɛ, wɔtee nɔ wɔshiɛ. Yɛ afi 1947 mli lɛ, beni misɔmɔ asafo ko ni yɔɔ Mwanza akrowa lɛ mli lɛ migbe naa nɔŋŋ pɛ kɛkɛ ni mibi he ni manyɛ maya koni miyahe tii yɛ manu. Atsɔɔ mi koni miya Ow. Nkonde shia, jɛmɛ ji he ni ahɔɔ tii yɛ. Ow. Nkonde kɛ eŋa here mi kɛ miishɛɛ. Mibi Ow. Nkonde kɛji yɛ be mli ni minuɔ tii lɛ, ebaanyɛ ekane wolo ni ji “Hã Nyɔŋmɔ Afee Anɔkwafo” lɛ mli saneyitso ni ji “Hɛl, Hejɔɔmɔhe ko yɛ Hiɛnɔkamɔ Mli.”

Beni minu tii lɛ migbe naa lɛ, mibi lɛ akɛ: “No hewɔ lɛ, te onuɔ hɛl shishi ohaa tɛŋŋ?” Akɛni nɔ ni ekane lɛ ha enaa kpɛ ehe hewɔ lɛ, eje shishi ni ekɛ Odasefoi lɛ bɔi Biblia lɛ kasemɔ ni sɛɛ mli lɛ, abaptisi lɛ kɛ eŋa fɛɛ. Eyɛ mli akɛ eyaaa nɔ ehiii shi akɛ Odasefonyo moŋ, shi eŋa kɛ ebii lɛ ateŋ mɛi babaoo fee nakai. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ebii lɛ ateŋ mɔ kome, Pilney, kã he eesɔmɔ yɛ Yehowa Odasefoi anitsumɔhe nine ni yɔɔ Zambia lɛ lolo. Ni eyɛ mli akɛ Pilney nyɛ ehiɛ efã moŋ, shi ekã he eji Odasefonyo anɔkwafo.

Mihi Afrika Bokagbɛ Fioo

Wɔ nitsumɔhe nine ni yɔɔ Northern Rhodesia, ni ato shishi yɛ afi 1948 yɛ Lusaka lɛ, ha mi nitsumɔ yɛ Tanganyika (ni amrɔ nɛɛ atsɛɔ lɛ Tanzania). Odasefonyo kroko fata mi kɛ miŋa he ni wɔnyiɛ wɔnane nɔ kɛtsɔ shikpɔŋ ni gɔji babaoo yɔɔ nɔ lɛ nɔ. Gbɛfaa lɛ he wɔ gbii etɛ, ni eyɛ tɔlɛ waa. Be mli ni mitere woji ni afimɔ lɛ, miŋa tere wɔtadei lɛ, ni Odasefonyo kroko lɛ tere wɔsaa nɔ bo lɛ.

Beni wɔshɛ Mbeya yɛ March 1948 mli lɛ, no mli lɛ nibii babaoo yɛ ni esa akɛ wɔfee koni wɔkɛye wɔbua nyɛmimɛi lɛ ni amɛfee tsakemɔi ni kɛ Biblia mli tsɔɔmɔi lɛ kpãa gbee kɛmɔɔ shi. Nɔ kome ji akɛ, ale wɔ yɛ kpokpaa lɛ nɔ akɛ Buu Mɔɔ bii. Eyɛ mli akɛ nyɛmimɛi lɛ ekpɛlɛ gbɛi ni ji Yehowa Odasefoi lɛ anɔ moŋ, shi mɛi babaoo leee. Kɛfata he lɛ, ehe miihia ni Odasefoi komɛi aŋmɛɛ kusumii komɛi ni kɛ woo ni akɛhaa gbohii lɛ yɔɔ tsakpaa lɛ he. Shi ekolɛ, tsakemɔ ni ewa waa kɛha mɛi babaoo akɛ amɛaafee ji amɛgbalashihilɛ ni amɛkɛaawo mla shishi, ni amɛha woo aba he yɛ mɛi fɛɛ hiɛ lɛ.—Hebribii 13:4.

Sɛɛ mli lɛ, miná hegbɛ akɛ miyasɔmɔ hei krokomɛi yɛ Afrika Bokagbɛ he ko, ni Uganda fata he. Mikɛ otsii ekpaa hi Entebbe kɛ Kampala, he ni wɔye wɔbua mɛi babaoo ni amɛná Biblia mli anɔkwale lɛ he nilee lɛ.

Afɔ̃ Mi Nine Kɛtee New York City

Beni misɔmɔ yɛ Uganda be fioo ko sɛɛ lɛ, mitee Dar es Salaam, ni ji Tanganyika maŋtiase lɛ mli yɛ afi 1956 mli. Jɛmɛ ji he ni minine yashɛ wolo ko ni jɛ Yehowa Odasefoi ajeŋ muu fɛɛ nitsumɔhe yitso lɛ nɔ yɛ. Gbɛtsɔɔmɔi akɛ mije shishi misaa mihe ní miba majimaji ateŋ kpee wulu ko ni abaafee yɛ July 27 kɛyashi August 3, 1958 yɛ New York lɛ yɛ mli. Eyɛ faŋŋ akɛ, miná gbɛkpamɔ lɛ he miishɛɛ.

Beni be lɛ shɛ lɛ, nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ kroko, ni ji Luka Mwango, kɛ mi shi Ndola kɛtee Salisbury (ni amrɔ nɛɛ atsɛɔ lɛ Harare), ni ji Rhodesia Wuoyigbɛ, ni wɔshi jɛmɛ kɛtee Nairobi, Kenya. Wɔjɛ jɛmɛ kɛtee London, England, ni jɛmɛ ji he ni ahere wɔ hiɛmɛɛ yɛ. Beni wɔyashɛ England ni wɔyakamɔ shi gbɛkɛ lɛ, wɔná miishɛɛ ni wɔwie bɔ ni gbɔmɛi yɛji ehere wɔ mɛi ni ji Afrikabii lɛ hiɛmɛɛ lɛ he. Nakai niiashikpamɔ lɛ wo wɔ hewalɛ waa diɛŋtsɛ.

Naagbee mli lɛ, wɔyashɛ New York, he ni afee kpee lɛ yɛ lɛ. Be ko beni kpee lɛ yaa nɔ lɛ, mikɛ amaniɛbɔɔ ni kɔɔ bɔ ni Yehowa Odasefoi anitsumɔ lɛ yaa nɔ yɛ Rhodesia Kooyigbɛ lɛ ha. Yɛ nakai gbi lɛ nɔ lɛ, toibolɔi ni amɛyifalɛ miihe ashɛ 200,000 ebua amɛhe naa yɛ New York City Polo Grounds kɛ Yankee Stadium. Minyɛɛɛ mawɔ nakai gbɛkɛ lɛ yɛ hegbɛ ni yɔɔ naakpɛɛ ni miná mli ŋɔɔmɔ lɛ he susumɔ hewɔ.

Etsɛɛɛ ni agbe kpee lɛ naa, ni wɔku wɔsɛɛ wɔba shia. Beni wɔbaashi kɛba shia lɛ, wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei ni yɔɔ England lɛ saa jie gbɔfeemɔ ni suɔmɔ yɔɔ mli kpo tsɔɔ wɔ. Ajie ekomefeemɔ ni yɔɔ Yehowa webii ateŋ lɛ kpo, ekɔɔɔ he eko hewolo nɔ su loo maŋ nɔ ni mɔ ko jɛ lɛ yɛ gbɛ ni hiɛ kpaŋ nɔ kɔkɔɔkɔ nɔ yɛ gbɛfaa lɛ mli!

Sɔɔmɔ lɛ Nɔtsamɔ kɛ Kaai

Yɛ afi 1967 mli lɛ, ahala mi akɛ kpokpaa wulu nɔkwɛlɔ—ni ji sɔɔlɔ ni fãa gbɛ kɛjɛɔ kpokpaa kome nɔ kɛyaa kpokpaa kroko nɔ. No mli lɛ, Odasefoi ni yɔɔ Zambia lɛ ayifalɛ etee hiɛ nɔ ni fe 35,000. Sɛɛ mli lɛ, yɛ hela hewɔ lɛ, aku sɛɛ aha mi nitsumɔ akɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ yɛ Copperbelt. Naagbee lɛ, hela mɔ Jeanette, ni yɛ December 1984 mli lɛ, egbo akɛ anɔkwafo kɛha Yehowa.

Yɛ egbele sɛɛ lɛ, mihao waa beni ewekumɛi komɛi ni jeee heyelilɔi lɛ folɔ minaa akɛ mi migbe lɛ kɛtsɔ ayɛ kpɛmɔ nɔ lɛ hewɔ. Shi mɛi komɛi ni le Jeanette hela lɛ ní amɛkɛ edatrɛfonyo lɛ egba sane lɛ gbala anɔkwa sane ni kɔɔ enɛ he lɛ mli amɛtsɔɔ wekumɛi nɛɛ. Kɛkɛ ni kaa kroko hu ba. Wekumɛi komɛi miisumɔ ni mikɛ mihe awo kusum ko ni atsɛɔ lɛ ukupyanika lɛ mli. Yɛ kpokpaa nɔ he ni mijɛ lɛ, nɛkɛ kusum nɛɛ biɔ akɛ kɛ́ mɔ ko hefatalɔ gbo lɛ, esa akɛ okulafo lɛ kɛ mɔ ni egbo lɛ wekunyo ni bɛŋkɛ lɛ kpaakpa lɛ ana bɔlɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, mikpoo enɛ feemɔ.

Naagbee lɛ, nɔnyɛɛ ni jɛ wekumɛi lɛ aŋɔɔ lɛ sɛɛ fo. Mida shi waa akɛ Yehowa ye ebua mi ni minyɛ mifi shi shiŋŋ. Beni afu miŋa nyɔŋ kome sɛɛ lɛ, nyɛminuu ko ba miŋɔɔ ni ekɛɛ akɛ: “Nyɛminuu Kangale, owo wɔ hewalɛ waa yɛ oŋa gbele lɛ hewɔ ejaakɛ okɛ ohe wooo kusum ko ni teɔ shi woɔ Nyɔŋmɔ lɛ mli. Wɔmiisumɔ ni wɔda bo shi babaoo.”

Nikpamɔ Nitsumɔ ni Yɔɔ Naakpɛɛ

Afii 65 nɛ ni mikɛ mihe wo be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli akɛ Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ kome. Kwɛ miishɛɛ ni eji akɛ nɛkɛ be nɛɛ fɛɛ mli lɛ, mina asafoi ohai abɔ ni atse kɛ Maŋtsɛyeli Asai babaoo ni amamɔ yɛ hei ni tsutsu ko lɛ miyasɔmɔ yɛ akɛ nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ lɛ! Yɛ Odasefoi ni amɛyifalɛ feɔ 2,800 yɛ afi 1943 mli lɛ, amrɔ nɛɛ wɔyifalɛ lɛ etee hiɛ nɔ ni fe Maŋtsɛyeli jajelɔi 122,000 yɛ Zambia. Eji anɔkwale akɛ, yɛ nyɛsɛɛ afi lɛ mli lɛ, mɛi ni fa fe 514,000 ba Kaimɔ lɛ shishi yɛ maŋ nɛɛ ni emli bii lɛ ayifalɛ lɛ shɛɛɛ akpekpei 11 lɛ mli.

Shi amrɔ nɛɛ, Yehowa kwɛɔ mi jogbaŋŋ. Kɛ́ mibɛ hewalɛ lɛ, nyɛminuu Kristofonyo ko kɛ mi yaa helatsamɔhe. Asafoi fɔ̃ɔ mi nine lolo koni mibaha amɛ maŋshiɛmɔi, ni be ni tamɔ enɛ woɔ mi hewalɛ waa. Asafo ni mikɛbɔɔ lɛ toɔ gbɛjianɔ ni nyɛmimɛi yei Kristofoi basaa mishia, ni nyɛmimɛi hii jɛɔ amɛsuɔmɔ mli amɛbawoɔ mi kɛyaa kpeei daa otsi. Mile akɛ eji jeee Yehowa ni misɔmɔɔ kulɛ, minaŋ kwɛmɔ ni jɛ suɔmɔ mli nɛɛ. Midaa lɛ shi akɛ eyaa nɔ ekɛ mi tsuɔ nii yɛ be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli kɛ gbɛnaa nii babaoo ni minyɛɔ mitsuɔ he nii kɛbashi bianɛ lɛ.

Minaaa nii jogbaŋŋ, ni kɛ́ minyiɛ kɛmiiya Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ lɛ, esa akɛ majɔɔ mihe be babaoo yɛ gbɛ lɛ nɔ. Etamɔ nɔ ni mibaagi lɛ mli tsii gbii etɛ nɛɛ, no hewɔ lɛ mijieɔ woji fɛɛ ni he ehiaŋ mi yɛ kpee lɛ shishi lɛ kɛjɛɔ mli. Misɔɔmɔ nitsumɔ lɛ ebadamɔ Biblia mli nikasemɔ ni mikɛ mɛi ni baa mishia lɛ feɔ lɛ nɔ titri. Ni kɛlɛ, kwɛmɔ miishɛɛ ni miná beni mikwɛɔ afii ni eho lɛ ni minyɛɔ misusuɔ shweremɔ ni yɔɔ naakpɛɛ ni eba lɛ he lɛ! Misɔmɔ yɛ shikpɔŋ ni Yehowa wiemɔi ni aŋma afɔ̃ shi yɛ Yesaia 60:22 lɛ ená emlibaa yɛ nɔ yɛ gbɛ ni ekaaa nɔ lɛ nɔ. Ekɛɔ yɛ jɛmɛ akɛ: “Mɔ bibioo ko aaatsɔ mɛi akpe, ni mɔ fioo hu aaatsɔ maŋ ni wa: Kɛ́ shɛ ebe lɛ, mi, Yehowa, maha afee oyá!” Eji anɔkwale akɛ, mihi shi ni mina akɛ jeee Zambia pɛ ni eba mli yɛ, shi moŋ je lɛŋ he fɛɛ he. *

[Shishigbɛ niŋmai]

^ kk. 7 Mɛi ni fee ji Yehowa Odasefoi, shi amrɔ nɛɛ akalaaa dɔŋŋ.

^ kk. 50 Mɔbɔ sane ji akɛ, Nyɛminuu Kangale naaa hewalɛ, ni egbo akɛ anɔkwafo yɛ be mli ni aŋmaa sane nɛɛ.

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 24]

Thomson ji mɔ ni damɔ Zambia nitsumɔhe nine lɛ hiɛgbɛ lɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 26]

Zambia nitsumɔhe nine lɛ ŋmɛnɛ