Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yehowa Gbɛ̀i lɛ Anɔ Nyiɛmɔ kɛ Nyɔmɔwoi Babaoo Baa

Yehowa Gbɛ̀i lɛ Anɔ Nyiɛmɔ kɛ Nyɔmɔwoi Babaoo Baa

Yehowa Gbɛ̀i lɛ Anɔ Nyiɛmɔ kɛ Nyɔmɔwoi Babaoo Baa

ANI ónyiɛ yɛ gɔji anɔ pɛŋ? Kɛ́ ofee nakai pɛŋ lɛ, no lɛ eka shi faŋŋ akɛ onu he tamɔ nɔ ni oyɛ je lɛ yiteŋ tɔ̃ɔ. Kwɛ bɔ ni eyɔɔ miishɛɛ akɛ omu kɔɔyɔɔ kpakpa, ni ona shɔŋŋ nii, ni ona adebɔɔ nii ni yɔɔ fɛo! Ekolɛ, eha daa gbi yeyeeyefeemɔ yɛ shihilɛ mli bafee nɔ ni he ehiaaa tsɔ.

Yɛ mɛi babaoo agbɛfaŋ lɛ, amɛfɔɔɔ gbɛ ní tamɔ nɛkɛ fãa, shi kɛ́ oji Kristofonyo ni ejɔɔ ehe nɔ lɛ, no lɛ ekolɛ onyiɛ gɔŋ kakadaŋŋ ni tamɔ nakai nɔ—yɛ mumɔŋ shishinumɔ naa. Taakɛ lalatsɛ ni hi shi yɛ blema lɛ ji lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ ósɔle akɛ: “Yehowa, tsɔɔmɔ mi ogbɛ̀i lɛ, ha male otempɔŋi lɛ!” (Lala 25:4) Ani okaiɔ bɔ ni onu he oha beni otee Yehowa we lɛ gɔŋ lɛ nɔ klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, ni onyiɛ yɛ egɔŋ lɛ nɔ lɛ? (Mika 4:2; Habakuk 3:19) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, etsɛɛɛ ni oyɔse akɛ jamɔ krɔŋŋ gbɛ ni awo nɔ nɛɛ nɔ nyiɛmɔ lɛ kɛ hebuu kɛ miishɛɛ baha bo. Oje shishi ni ona henumɔi ni lalatsɛ lɛ na nɛɛ eko akɛ: “Ajɔɔ maŋ ní le tɛtɛrɛmantɛrɛ gbɛɛmɔ lɛ! Yehowa, ohiɛ kpɛmɔ lɛ mli amɛnyiɛɔ.”—Lala 89:16.

Shi, bei komɛi lɛ, esa akɛ mɛi ni nyiɛɔ gɔji kakadaji anɔ lɛ agbo deŋme yɛ hei ni efee kpɔikpɔi. Amɛnaji jeɔ shishi eshɔɔ amɛ, ni etɔɔ amɛ. Wɔ hu wɔbaanyɛ wɔkɛ jaramɔ shihilɛi akpe yɛ sɔɔmɔ ni wɔkɛhaa Nyɔŋmɔ lɛ mli. Ekolɛ, nyɛsɛɛ nɛɛ etamɔ nɔ ni etɔ wɔnaji. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔku sɛɛ wɔna hewalɛ kɛ miishɛɛ ekoŋŋ? Klɛŋklɛŋ nii ni esa akɛ wɔfee ji ni wɔyɔse bɔ ni Yehowa gbɛ̀i lɛ anɔ kwɔlɔ lɛ.

Yehowa Mlai ni Awo Nɔ

Yehowa gbɛ̀i lɛ ‘nɔ kwɔ fe adesa gbɛ̀i lɛ,’ ni aha ejamɔ lɛ ‘ema shi yɛ gɔji lɛ ayiteaŋ, ni awo nɔ fe gɔŋkpɔi lɛ.’ (Yesaia 55:9; Mika 4:1) Yehowa nilee lɛ ji “nilee ni jɛ ŋwɛi.” (Yakobo 3:17) Emlai lɛ anɔ kwɔlɔ fe ekrokomɛi fɛɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ be mli ni Kanaanbii lɛ kɛ gbekɛbii shaa afɔle lɛ, no mli lɛ Yehowa eha Israelbii lɛ mlai ni nɔ kwɔlɔ ni musuŋtsɔlɛ yɔɔ mli. Ekɛɛ amɛ akɛ: “Kaakwɛ ohiafo hiɛ, ni ohiɛ akashwie gbɔmɔ agbo hu hiɛaŋ. . . . Gbɔ ni toɔ gbɔ . . . lɛ . . . nyɛbuaa lɛ tamɔ nyɛmaŋnyo nɔŋŋ, ni osumɔ lɛ taakɛ bɔ ni osumɔɔ bo diɛŋtsɛ ohe lɛ.”—3 Mose 19:15, 34.

Afii ohai 15 sɛɛ lɛ, Yesu kɛ Yehowa ‘mlai ni yɔɔ nyam’ lɛ he nɔkwɛmɔnii ha. (Yesaia 42:21) Ekɛɛ ekaselɔi lɛ yɛ Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ mli akɛ: “Nyɛsumɔa nyɛhenyɛlɔi, nyɛjɔɔa mɛi ni lomɔɔ nyɛ, nyɛfea mɛi ni nyɛɔ nyɛ lɛ ekpakpa, ni nyɛsɔlea nyɛhaa mɛi ni haoɔ nyɛ ni amɛwaa nyɛ yi lɛ; koni nyɛtsɔmɔ nyɛtsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ bii.” (Mateo 5:44, 45) Ekɛfata he akɛ: “No hewɔ lɛ, nɔ fɛɛ nɔ ni nyɛtaoɔ akɛ mɛi aŋɔfee nyɛ lɛ, nyɛ hu nyɛfea amɛ nakai nɔŋŋ; ejaakɛ enɛ ji mla lɛ kɛ gbalɔi lɛ.”—Mateo 7:12.

Nɛkɛ mlai ni nɔ kwɔlɔ nɛɛ ná hewalɛ yɛ mɛi ni hiɛ tsui kpakpa lɛ anɔ, ni ekanya amɛ koni amɛkase Nyɔŋmɔ ní amɛjaa lɛ lɛ. (Efesobii 5:1; 1 Tesalonikabii 2:13) Susumɔ tsakemɔ ni ba yɛ Paulo sane lɛ mli lɛ he okwɛ. Beni wɔnu ehe klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, no mli lɛ Stefano ‘gbee lɛ ŋɔɔ’ enaa, ni ‘ekpataa asafo lɛ hiɛ butuu.’ Yɛ afii fioo komɛi asɛɛ lɛ, no mli lɛ ekɛ Kristofoi ni yɔɔ Tesalonika lɛ miiye yɛ mlijɔlɛ mli taakɛ bɔ ni “bii anyɛ hiɛɔ lɛ diɛŋtsɛ ebii dɔdɔɔdɔ lɛ.” Ŋwɛi nitsɔɔmɔ tsake Paulo kɛjɛ yiwalɔ ni ebatsɔ Kristofonyo ni susuɔ mɔ he. (Bɔfoi lɛ Asaji 8:1, 3; 1 Tesalonikabii 2:7) Ená miishɛɛ pii akɛ Kristo tsɔɔmɔ lɛ etsake esu lɛ. (1 Timoteo 1:12, 13) Te aaafee tɛŋŋ ní hiɛsɔɔ ni tamɔ nakai aaaye abua wɔ koni wɔya nɔ wɔnyiɛ yɛ Nyɔŋmɔ gbɛ̀i ni awo nɔ lɛ mli?

Hiɛsɔɔ ní Akɛaanyiɛ

Mɛi ni nyiɛɔ gɔji anɔ lɛ náa miishɛɛ yɛ nibii ni yɔɔ naakpɛɛ ní amɛnaa lɛ hewɔ. Amɛbɔɔ mɔdɛŋ ni amɛkɛ tsuishitoo akwɛ nibii bibii ni yɔɔ nane gbɛ lɛ nɔ, tamɔ tɛsaa ko ni yɔɔ naakpɛɛ, fɔfɔi ko ni yɔɔ fɛo, loo jwɛiaŋ kooloo ko ni amɛhiɛ baagba nɔ. Nakai nɔŋŋ yɛ mumɔŋ naa lɛ, ehe miihia ni wɔhiɛ ahi wɔhe nɔ yɛ nyɔmɔwoi—agboi kɛ bibii—ni baa yɛ wɔkɛ Nyɔŋmɔ nyiɛmɔ lɛ mli lɛ he. Henɔkwɛmɔ jogbaŋŋ nɛɛ baanyɛ aha wɔná hewalɛ hee ni ebaanyɛ eha nyiɛmɔ ni tɔlɛ eha enaa eba shi lɛ mli awa. Wɔkɛ David wiemɔi nɛɛ baakpã gbee akɛ: “Hã manu omlihilɛ lɛ he leebi; ejaakɛ bo onɔ mikɛ mihiɛ fɔ̃ɔ. Hã male gbɛ ní sa akɛ manyiɛ nɔ.”—Lala 143:8.

Mary ni kɛ afii babaoo enyiɛ Yehowa gbɛ̀i lɛ anɔ lɛ kɛɛ akɛ: “Kɛ́ mikwɛ Yehowa adebɔɔ nii lɛ, jeee naakpɛɛ ni eyɔɔ lɛ pɛ ji nɔ ni minaa, shi moŋ Nyɔŋmɔ su ni suɔmɔ yɔɔ mli lɛ hu. Kɛ́ eji kooloo, loofolɔ, loo waamɔ nɔ ko jio lɛ, eko fɛɛ eko yɛ su ko ni ekaaa, fɛɛ yɛ fɛo naakpa. Nakai miishɛɛ lɛ nɔŋŋ hu jɛɔ mumɔŋ anɔkwalei ni bafeɔ faŋŋ yɛ afii lɛ amli lɛ mli kɛbaa.”

Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔha hiɛsɔɔ ni wɔyɔɔ lɛ mli awa? Yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, kɛtsɔ wɔhiɛ ni wɔkuŋ wɔshwieŋ nɔ ni Yehowa feɔ ehaa wɔ lɛ nɔ. Paulo ŋma akɛ: “Nyɛsɔlea ni nyɛkafɔa. Nyɛdaa shi yɛ nɔ fɛɛ nɔ mli.”—1 Tesalonikabii 5:17, 18; Lala 119:62.

Teemɔŋ nikasemɔ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnáa shidaa mumɔ. Paulo wo Kolose Kristofoi lɛ hewalɛ akɛ: “Nyɛnyiɛa yɛ [Kristo Yesu] emli, . . . ni nyɛteke nɔ kɛ shidaa.” (Kolosebii 2:6, 7) Biblia lɛ kanemɔ kɛ nɔ ni wɔkaneɔ lɛ nɔ jwɛŋmɔ lɛ wajeɔ wɔ hemɔkɛyeli lɛ ni egbalaa wɔ kɛbɛŋkɛɔ Biblia lɛ Ŋmalɔ lɛ he. Jwetrii ni baanyɛ akanya wɔ koni ‘wɔteke nɔ kɛ shidaa’ yɛ ewoji lɛ fɛɛ mli.

Wɔnyɛmimɛi lɛ ni wɔkɛ amɛ feɔ ekome kɛsɔmɔɔ Yehowa lɛ hu haa nibii feɔ nɔ ni yɔɔ mlɛo kɛha wɔ. Lalatsɛ lɛ kɛɛ yɛ ehe akɛ: “Mɛi ní sheɔo gbeyei lɛ fɛɛ kɛ mɛi ní yeɔ okpɔi lɛ anɔ lɛ anaanyo ji mi.” (Lala 119:63) Be ni wɔmii shɛɔ wɔhe fe fɛɛ lɛ ateŋ ekomɛi ji be mli ni wɔkɛ wɔnyɛmimɛi ekpe yɛ Kristofoi akpeei shishi loo yɛ shihilɛi krokomɛi amli lɛ. Wɔyɔseɔ akɛ wɔ jeŋ muu fɛɛ Kristofoi aweku ni jara wa lɛ damɔ Yehowa kɛ egbɛ̀i ni ewo nɔ lɛ nɔ.—Lala 144:15b.

Yɛ hiɛsɔɔ ni wɔɔná lɛ sɛɛ lɛ, gbɛnaa nii ni wɔɔnu he akɛ ekã wɔnɔ lɛ baawo wɔ hewalɛ koni wɔya nɔ ni wɔnyiɛ yɛ Yehowa gbɛ̀i ni nɔ kwɔlɔ lɛ mli.

Ni Wɔɔnyiɛ akɛ Mɛi ni Tsuɔ Amɛgbɛnaa Nii Ahe Nii

Mɛi ni nyiɛɔ gɔji anɔ ni amɛhiɛ hiɔ amɛgbɛnaa nii ahe nitsumɔ nɔ lɛ yɔseɔ akɛ ehe miihia ni amɛnyiɛ jogbaŋŋ koni amɛkalaaje loo amɛgba afa kɛyagbee shi. Ákɛ gbɔmɛi ni yeɔ amɛhe lɛ, Yehowa eha wɔ heyeli kɛ suɔmɔ mli ni wɔɔjɛ wɔfee nii lɛ he hegbɛ. Shi nakai heyeli lɛ biɔ ni wɔtsu wɔgbɛnaa nii ahe nii yɛ be mli ni wɔtsuɔ wɔ Kristofoi asɔ̃ lɛ he nii lɛ.

Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Yehowa yɛ hekɛnɔfɔɔ akɛ etsuji lɛ baatsu sɔ̃i ni kã amɛnɔ lɛ he gbɛnaa nii lɛ ahe nii. Etsɔɔɔ wɔ hewalɛ kɛ be ni esa akɛ wɔkɛtsu nii yɛ Kristofoi anitsumɔi lɛ amli loo shika falɛ ni esa akɛ wɔwo loo gbɛ́i krokomɛi ni esa akɛ wɔtsɔ nɔ. Nɔ ni tamɔɔɔ no lɛ, Paulo wiemɔi ni ekɛyaha Korintobii lɛ kɔɔ wɔ fɛɛ wɔhe akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ aha bɔ ni ekpɛ mli momo yɛ etsui mli.”—2 Korintobii 9:7; Hebribii 13:15, 16.

Nɔ ni fata Kristofoi agbɛnaa nii ni kɔɔ nɔhamɔ he lɛ ji sanekpakpa lɛ ni amɛaagba mɛi krokomɛi. Wɔtsɔɔ hu akɛ wɔtsuɔ gbɛnaa nii ahe nii kɛtsɔ too ni wɔyeɔ kɛha jeŋ muu fɛɛ Maŋtsɛyeli nitsumɔ lɛ nɔ. Gerhardt, ni ji onukpa lɛ tsɔɔ mli akɛ lɛ kɛ eŋa ha amɛtoo ni amɛyeɔ lɛ fa kwraa fe tsutsu lɛ yɛ be mli ni amɛtee kpee ko ni afee yɛ Europa Bokagbɛ lɛ sɛɛ. Ekɛɛ akɛ: “Wɔna akɛ nɔ ni wɔnyɛmimɛi lɛ yɔɔ yɛ jɛmɛ yɛ heloonaa lɛ faaa; ni kɛlɛ amɛhiɛ sɔɔ wɔ Biblia kasemɔ woji lɛ waa diɛŋtsɛ, no hewɔ lɛ, wɔkpɛ wɔyiŋ akɛ wɔbaasumɔ ni wɔkɛ yelikɛbuamɔ ni fa aha koni wɔkɛye wɔbua wɔnyɛmimɛi ni ehia amɛ yɛ shikpɔji krokomɛi anɔ lɛ.”

Wɔ Tsuishitoo ni Wɔɔha Efa

Ehe miihia ni mɔ ko aná hewalɛ koni enyɛ enyiɛ gɔji anɔ. Mɛi ni nyiɛɔ gɔji anɔ lɛ gbɔleɔ amɛkpɔiaŋ be fɛɛ be ni amɛaanyɛ, ni mɛi babaoo nyiɛɔ ni amɛkɛsaa amɛhe kɛha nakai gbɛ nyiɛmɔ kakadaŋŋ lɛ. Nakai nɔŋŋ Paulo wo wɔ hewalɛ koni wɔfee mɛi ni bɛ dekã yɛ teokrase nitsumɔi amli bɔni afee ni wɔhiɛ wɔmumɔŋ hewalɛ lɛ mli. Paulo kɛɛ akɛ, esa akɛ mɛi ni sumɔɔ ni ‘amɛnyiɛ bɔ ni sa Yehowa hiɛ’ ni ‘amɛhe awa lɛ aya nɔ awo yibii yɛ nitsumɔ kpakpa fɛɛ nitsumɔ kpakpa mli.’—Kolosebii 1:10, 11.

Hewalɛwoo hu nyɛɔ ekanyaa mɛi ni nyiɛɔ gɔji anɔ lɛ koni amɛya nɔ ni amɛná hewalɛ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Amɛjwɛŋmɔ ni amɛkɛmaa nibii ni amɛnaa diɛŋtsɛ, tamɔ gɔji ni yɔɔ shɔŋŋ lɛ anɔ lɛ naa amɛnɔ hewalɛ. Ni kɛ mɔ ni nyiɛɔ gɔji anɔ lɛ shɛ he ko pɔtɛɛ lɛ, ebaanyɛ ena gbɛ kakadaŋŋ ni efo lɛ kɛ hiɛyaa ni enaa yɛ oti ni ma ehiɛ lɛ mli lɛ. Yɛ be mli ni ekwɛɔ esɛɛ ni ekwɛɔ gbɛ ni efo momo lɛ, etsui nyɔɔ emli.

Nakai nɔŋŋ, wɔ naanɔ wala hiɛnɔkamɔ lɛ wajeɔ wɔ ni etsirɛɔ wɔ. (Romabii 12:12) Yɛ fɛɛ mli lɛ, yɛ be mli ni wɔnyiɛɔ Yehowa gbɛ̀i lɛ anɔ lɛ, wɔnyɛɔ wɔgbeɔ Kristofoi otii fɛɛ ni wɔkɛmamɔ wɔhiɛ lɛ naa ni wɔshɛɔ he. Ni kwɛ miishɛɛ ni wɔnáa kɛji wɔkwɛ wɔ sɛɛ yɛ afii babaoo ni wɔkɛsɔmɔ yɛ anɔkwale mli loo wɔyɔse tsakemɔi ni wɔfee yɛ wɔsu he lɛ!—Lala 16:11.

Bɔni afee ni mɛi ni nyiɛɔ gɔji anɔ lɛ anyɛ anyiɛ kɛya shɔŋŋ ni amɛna hewalɛ lɛ, amɛfeɔ shiŋŋ yɛ amɛnyiɛmɔ lɛ mli. Nakai nɔŋŋ gbɛjianɔtoo kpakpa ni wɔɔnyiɛ sɛɛ, ni kpeeiyaa daa kɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ fata he lɛ baaha wɔya wɔhiɛ kɛshɛ oti ni ma wɔhiɛ lɛ he. No hewɔ lɛ, Paulo wo nanemɛi Kristofoi lɛ hewalɛ akɛ: “Nyɛhaa wɔnyiɛa nakai susumɔkpãa lɛ nɔŋŋ naa.”—Filipibii 3:16.

Eji anɔkwale akɛ, jeee wɔ kome too pɛ wɔnyiɛ Yehowa gbɛ̀i lɛ anɔ. Paulo ŋma akɛ: “Nyɛhaa wɔsusua bɔ ni wɔɔfee wɔnyɛ wɔwowoo wɔhe hewalɛ kɛha suɔmɔ kɛ nitsumɔi kpakpa.” (Hebribii 10:24, New International Version) Mumɔŋ naanyobɔɔ kpakpa baaha efee mlɛo kɛha wɔ akɛ wɔɔnyiɛ tɛ̃ɛ yɛ be mli ni wɔkɛ nanemɛi heyelilɔi nyiɛɔ lɛ.—Abɛi 13:20.

Naagbee kwraa lɛ, nɔ ni he hiaa fe fɛɛ ji akɛ, esaaa akɛ wɔhiɛ kpaa hewalɛ ni Yehowa kɛhaa lɛ nɔ. Mɛi ni hewalɛ damɔ Yehowa nɔ lɛ ‘baanyiɛ kɛjɛ hewalɛ mli kɛya hewalɛ mli.’ (Lala 84:6, 8) Eyɛ mli akɛ yɛ bei komɛi amli lɛ esa akɛ wɔtsɔ shihilɛ ko ni jaraa mli, shi kɛtsɔ Yehowa yelikɛbuamɔ nɔ lɛ wɔbaanyɛ.