Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Afɔleshaa Latɛ Kɛha Nyɔŋmɔ ko ni Bɛ Gbɛi

Afɔleshaa Latɛ Kɛha Nyɔŋmɔ ko ni Bɛ Gbɛi

Afɔleshaa Latɛ Kɛha Nyɔŋmɔ ko ni Bɛ Gbɛi

BƆFO Paulo yasara Ateene yɛ Hela, yɛ aaafee afii 50 Ŋ.B. Jɛmɛ ji he ni ena afɔleshaa latɛ ko ni ajɔɔ nɔ ahã nyɔŋmɔ ko ni bɛ gbɛi, ni yɛ sɛɛ mli lɛ etsĩ tã etsɔɔ beni eyeɔ odase ni kɔɔ Yehowa he lɛ.

Beni Paulo kpaa ewiemɔ lɛ hiɛ yɛ Mars Hill, loo yɛ Areopago lɛ, ekɛɛ akɛ: “Ataamɛi Ateenebii, miyooɔ yɛ nibii fɛɛ mli akɛ nyɛjáa wɔji pɛpɛɛpɛ. Ejaakɛ beni mihoɔ ni mikwɛ nii ni nyɛjáa lɛ, mina afɔleshaa latɛ ko hu ni aŋma yɛ nɔ akɛ: Nyɔŋmɔ [ko ni bɛ gbɛi, NW] lɛ nɔŋ. No hewɔ lɛ mɔ ni nyɛleee lɛ ni nyɛjáa lɛ kɛ̃ lɛ, lɛ nɔŋŋ ehe sane mijajeɔ mitsɔɔ nyɛ nɛɛ.”—Bɔfoi lɛ Asaji 17:22-31.

Eyɛ mli akɛ anyɛko ana nakai Ateenebii afɔleshaa latɛ lɛ moŋ, shi afɔleshaa latɛi ni tamɔ nakai yɛ Hela hei srɔtoi krokomɛi. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, afii ohai enyɔ lɛ mli Hela shikpɔŋ he nilelɔ Pausanias tsĩ “nyɔŋmɔi Ni Bɛ Gbɛi” lɛ afɔleshaa latɛi ni yɔɔ Phaleron ní kɛ Ateene teŋ jɛkɛɛɛ lɛ atã. (Description of Greece, Attica I, 4) Taakɛ wolo nɛɛ nɔŋŋ tsɔɔ lɛ, “nyɔŋmɔi ni Bɛ Gbɛi lɛ afɔleshaa latɛ ko” yɛ Olympia.—Eleia I, XIV, 8.

Hela woloŋmalɔ Philostratus (aaafee 170-aaafee 245 Ŋ.B.) kɛɛ yɛ ewolo ni ji The Life of Apollonius of Tyana (VI, III) lɛ mli akɛ, yɛ Ateene lɛ, “amamɔɔ afɔleshaa latɛi koni akɛwo nyɔŋmɔi ni bɛ gbɛi lɛ po hiɛ nyam.” Ni yɛ Lives of Philosophers (1.110) lɛ mli lɛ, Diogenes Laertius (aaafee 200-250 Ŋ.B.) ŋma akɛ abaanyɛ ana “afɔleshaa latɛi ni bɛ gbɛi” yɛ Ateene hei srɔtoi babaoo.

Romabii lɛ hu mamɔ afɔleshaa latɛi amɛha nyɔŋmɔi ni bɛ gbɛi lɛ. Eko ji nɔ ni je kpo yɛ niiamlitsɔɔmɔ lɛ mli lɛ yɛ kɛjɛ klɛŋklɛŋ afii oha loo ohai enyɔ D.Ŋ.B., ni akɛto Palatine Antiquarium yɛ Roma yɛ Italy lɛ. Ehe Latin niŋmaa ni yɔɔ nɔ lɛ tsɔɔ akɛ, ajɔɔ nɛkɛ afɔleshaa latɛ nɛɛ nɔ aha “nyɔŋmɔ ko loo nyɔŋmɔ yoo ko”—wiemɔ kuku ni “afɔɔ numɔ yɛ sɔlemɔi amli, aloo nɔjɔɔmɔ wiemɔi amli yɛ nɔ ni akpɛ́ awo nibii anɔ kɛ woji amli wiemɔi fɛɛ mli lɛ mli.”

Mɛi pii nako ale “Nyɔŋmɔ ni [bɔ, NW] je lɛ kɛ emli nibii fɛɛ” lɛ lolo. Shi taakɛ Paulo kɛɛ Ateenebii lɛ, nɛkɛ Nyɔŋmɔ—Yehowa—nɛɛ ‘kɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ teŋ jɛkɛɛɛ.’—Bɔfoi lɛ Asaji 17:24, 27.

[He ni Mfoniri ni yɔɔ baafa 32 lɛ Jɛ]

Afɔleshaa latɛ: Soprintendenza Archeologica di Roma