Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Amɛyaa Nɔ Amɛnyiɛɔ Anɔkwale lɛ Mli

Amɛyaa Nɔ Amɛnyiɛɔ Anɔkwale lɛ Mli

Amɛyaa Nɔ Amɛnyiɛɔ Anɔkwale lɛ Mli

“Mibɛ miishɛɛ ni fa fe enɛ akɛ manu akɛ mibii lɛ nyiɛɔ anɔkwale [lɛ] mli.”—3 YOHANE 4.

1. “Anɔkwale lɛ sanekpakpa” lɛ gbalaa jwɛŋmɔ kɛbaa mɛni nɔ?

YEHOWA kpɛlɛɔ mɛi pɛ ni jáa lɛ “yɛ mumɔ kɛ anɔkwale mli” lɛ nɔ. (Yohane 4:24) Amɛboɔ anɔkwale lɛ toi, ni amɛkpɛlɛɔ Kristofoi atsɔɔmɔi fɛɛ ni damɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ nɔ lɛ nɔ. Nɛkɛ “sanekpakpa lɛ anɔkwale” nɛɛ gbalaa jwɛŋmɔ kɛbaa Yesu Kristo kɛ Yehowa jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛyeli lɛ bembuu kɛtsɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ lɛ nɔ. (Galatabii 2:14) Nyɔŋmɔ ŋmɛɔ gbɛ ni “shishiumɔ ni mli wa” baa mɛi ni sumɔɔ amale lɛ nɔ, shi yiwalaheremɔ damɔ hemɔkɛyeli ni aaaná yɛ sanekpakpa lɛ mli kɛ nyiɛmɔ ni aaanyiɛ yɛ anɔkwale mli lɛ nɔ.—2 Tesalonikabii 2:9-12; Efesobii 1:13, 14.

2. Mɛni he bɔfo Yohane daa shi titri yɛ, ni te ekɛ Gaio wekukpaa lɛ yɔɔ ha tɛŋŋ?

2 Maŋtsɛyeli jajelɔi ji “anɔkwale lɛ he nanemɛi nitsulɔi.” Taakɛ bɔfo Yohane kɛ enaanyo Gaio ji lɛ, amɛmɔ anɔkwale lɛ mli kpɛŋŋ, ni amɛnyiɛ mli. Akɛni Yohane miisusu Gaio he hewɔ lɛ, eŋma akɛ: “Mibɛ miishɛɛ ni fa fe enɛ akɛ manu akɛ mibii lɛ nyiɛɔ anɔkwale [lɛ] mli.” (3 Yohane 3-8) Kɛ́ jeee Yohane ni egbɔ lɛ po ji mɔ ni tsɔɔ Gaio anɔkwale lɛ, afii abɔ ni bɔfo lɛ eye, Kristofoi adalɛ, kɛ hedɔɔ ni tamɔ tsɛ nɔ ni ejie lɛ kpo lɛ ha ebafee nɔ ni sa akɛ ekolɛ abu nɛkɛ oblanyo nɛɛ akɛ Yohane mumɔŋ bii lɛ ateŋ mɔ kome.

Anɔkwale lɛ kɛ Kristofoi Ajamɔ

3. Mɛni ji yiŋtoo kɛ sɛɛnamɔi ni yɔɔ kpeei ni mra be mli Kristofoi lɛ fee lɛ mli?

3 Bɔni afee ni mra be mli Kristofoi lɛ akase anɔkwale lɛ, amɛkpe akɛ asafoi, ni bei pii lɛ yɛ mɛi ashiai amli. (Romabii 16:3-5) Kɛtsɔ enɛ nɔ lɛ, amɛnine shɛ hewalɛwoo nɔ ni amɛwowoi amɛhe hewalɛ kɛha suɔmɔ kɛ nitsumɔi kpakpai. (Hebribii 10:24, 25) Tertullian ŋma (aaafee 155–​220 Ŋ.B. sɛɛ) yɛ nɔ ni kɔɔ mɛi ni kɛɛ Kristofoi ji amɛ yɛ blema lɛ he akɛ: “Wɔkpeɔ ni wɔkaneɔ Nyɔŋmɔ woji lɛ . . . Wɔtsɔɔ nakai wiemɔi krɔŋkrɔŋi lɛ anɔ wɔlɛ̀ɔ wɔhemɔkɛyeli lɛ, wɔwoɔ hiɛnɔkamɔ ni wɔyɔɔ lɛ mli hewalɛ, ni wɔmaa hekɛnɔfɔɔ ni wɔyɔɔ lɛ nɔ mi.”—Apology, yitso 39.

4. Mɛɛ gbɛfaŋnɔ lala etsu yɛ Kristofoi akpeei amli?

4 Eka shi faŋŋ akɛ lala fata mra be mli Kristofoi lɛ akpeei ahe. (Efesobii 5:19; Kolosebii 3:16) Nilelɔ Henry Chadwick ŋma akɛ Celsus ni ji afii ohai enyɔ lɛ mli mɔ ni wieɔ shiɔ nii lɛ na akɛ lalai ni eka shi faŋŋ akɛ emli kã shi faŋŋ ni mɛi ni tsɛɔ amɛhe Kristofoi lɛ kɛtsu nii lɛ “ŋɔɔ aahu akɛ emli fu yɛ bɔ ni ená ehenumɔi anɔ hewalɛ eha lɛ he.” Chadwick kɛfata he akɛ: “Clement ni jɛ Alexandria lɛ ji mra be mli Kristofonyo niŋmalɔ ni wie lala ni esa akɛ Kristofoi kɛtsu nii lɛ he. Etsɔɔ akɛ esaaa akɛ efeɔ nɔ ni joo lalai ni teɔ akɔnɔ shi lɛ fata he.” (The Early Church, baafa 274-275) Taakɛ bɔ ni eka shi faŋŋ akɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi lá beni amɛkpe kutuu lɛ, nakai nɔŋŋ bei pii lɛ, Yehowa Odasefoi láa lalai ni damɔ Biblia lɛ nɔ ní lalai krɔŋkrɔŋi ni miijie Nyɔŋmɔ kɛ Maŋtsɛyeli lɛ yi lɛ yɔɔ mli lɛ.

5. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ atsɔ akɛ mumɔŋ gbɛtsɔɔmɔi ha yɛ mra be mli Kristofoi asafoi lɛ amli? (b) Anɔkwa Kristofoi kɛ Yesu wiemɔi ni aŋmala ashwie shi yɛ Mateo 23:8, 9 lɛ etsu nii yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

5 Yɛ mra be mli Kristofoi asafoi lɛ amli lɛ, nɔkwɛlɔi tsɔɔ anɔkwale lɛ, ni asafoŋ sɔɔlɔi ye amɛbua nanemɛi heyelilɔi lɛ yɛ gbɛ̀i srɔtoi anɔ. (Filipibii 1:1) Nɔyeli kuu ko ni kɛ ehe fɔ̃ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ lɛ kɛ mumɔŋ gbɛtsɔɔmɔ ha. (Bɔfoi lɛ Asaji 15:6, 23-31) Akɛ jamɔ mli sablai tsuuu nii ejaakɛ Yesu efã ekaselɔi lɛ akɛ: “Akatsɛ nyɛ Rabi; ejaakɛ mɔ kome ji nyɛtsɔɔlɔ (lɛ ji Kristo); shi nyɛ fɛɛ lɛ, nyɛmimɛi ji nyɛ. Ni nyɛkatsɛa mɔ ko nyɛtsɛ hu yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ; ejaakɛ mɔ kome ji nyɛtsɛ, mɔ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ.” (Mateo 23:8, 9) Yɛ enɛɛmɛi kɛ nibii krokomɛi amli lɛ, nibii yɛ ni je amɛhe yɛ mra be mli Kristofoi lɛ kɛ Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ.

Awa Amɛyi yɛ Anɔkwale lɛ ni Amɛshiɛ lɛ Hewɔ

6, 7. Eyɛ mli akɛ anɔkwa Kristofoi jajeɔ toiŋjɔlɛ shɛɛ sane moŋ, shi te akɛ amɛ eye eha tɛŋŋ?

6 Eyɛ mli akɛ mra be mli Kristofoi lɛ jaje Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ ní kɛ toiŋjɔlɛ baa lɛ moŋ, shi awa amɛ yi taakɛ awa Yesu yi lɛ. (Yohane 15:20; 17:14) Yinɔsaneŋmalɔ John L. von Mosheim tsɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi lɛ akɛ “kuu ko ni taooo amɛhe sane ko kwraa, ni amɛhiɛɛɛ jwɛŋmɔ gbonyo ko yɛ maŋ lɛ hilɛ-kɛhamɔ he.” Datrɛfonyo Mosheim wie akɛ nɔ ni “wo Romabii lɛ amlila waa yɛ Kristofoi lɛ ahe ji akɛ, amɛjamɔ lɛ yɛ mlɛo, ni ejeee kusumii ni gbɔmɛi krokomɛi feɔ lɛ ateŋ ekoeko.” Ekɛ fata he akɛ: “Amɛbɛ afɔleshaai, gbatsui, amagai, okɔmfoi, osɔfoi; ni enɛ ha mɛi babaoo ni leee nɔ ko lɛ gbe amɛhe guɔ, mɛi ni susu akɛ jamɔ ko jamɔ ko bɛ fe kusumii nɛɛ. No hewɔ lɛ, abu Kristofoi lɛ tamɔ mɛi ni kɛɔ akɛ Nyɔŋmɔ ko bɛ; ni yɛ Roma mlai anaa lɛ, abuɔ mɛi ni kɛɔ akɛ amɛheɔ amɛyeɔ akɛ Nyɔŋmɔ bɛ lɛ akɛ amɛji naagba yɛ adesai ateŋ.”

7 Osɔfoi, ŋaa nitsulɔi, kɛ mɛi krokomɛi ni amɛdaaŋ-ŋmãa damɔ wɔŋjamɔ nɔ lɛ wo maŋbii lɛ hewalɛ amɛshi Kristofoi ní kɛ amɛhe wooo wɔŋjamɔ nifeemɔi amli lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 19:23-40; 1 Korintobii 10:14) Tertullian ŋma akɛ: “Amɛhe amɛye akɛ amanehulu ni baa Maŋ lɛ nɔ kɛ efɔŋ fɛɛ efɔŋ ni baa gbɔmɛi lɛ anɔ lɛ jɛ Kristofoi. Kɛji Tiber faa lɛ nui lɛ yimɔ kɛtee shɔŋŋ kɛyashɛ maŋ lɛ gbogboi lɛ ahe, kɛji Nilo ejeee ŋa eshwieee ŋmɔji lɛ anɔ, kɛji nugbɔ enɛɛɛ, loo kɛji shikpɔŋhosomɔ, hɔmɔ, loo haomɔ ko ba lɛ, amrɔ nɔŋŋ lɛ anuɔ bolɔmɔ akɛ: ‘Nyɛfɔa Kristofoi lɛ nyɛhaa jata lɛ!’” Ekɔɔɔ he eko nɔ ni baajɛ mli aba lɛ, anɔkwa Kristofoi ‘tsiɔ amɛhe kɛjɛɔ wɔji ahe.’—1 Yohane 5:21.

Anɔkwale lɛ kɛ Jamɔ Mli Nifeemɔi

8. Mɛni hewɔ mɛi ni nyiɛɔ anɔkwale lɛ mli lɛ yeee Blonya lɛ?

8 Mɛi ni nyiɛɔ yɛ anɔkwale lɛ mli lɛ tsiɔ amɛhe kɛjɛɔ nifeemɔi ni ŋmalɛ fiii sɛɛ lɛ he, ejaakɛ ‘la kɛ duŋ bɛ nɔ ko feemɔ.’ (2 Korintobii 6:14-18) Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amɛyeee Blonya ni ayeɔ yɛ December 25 lɛ. The World Book Encyclopedia lɛ kɛɔ akɛ: “Mɔ ko mɔ ko leee gbi pɔtɛɛ ni afɔ Kristo.” The Encyclopedia Americana (1956 Nɔ̃) lɛ kɛɔ akɛ: “Blonya kusum babaoo ni akɛjieɔ hiɛtserɛ lɛ ji nɔkwɛmɔnɔ ni aná kɛjɛ Saturnalia, Roma gbijurɔyeli ko ni ayeɔ yɛ December teŋgbɛ lɛ mli.” M’Clintock kɛ Strong Cyclopædia lɛ kɛɔ akɛ: “Blonya gbijurɔyeli lɛ jeee nɔ ni jɛ ŋwɛi aloo K[paŋmɔ] [H]ee lɛ mli.” Ni wolo ni ji Daily Life in the Time of Jesus lɛ kɛɔ akɛ: “Tooi lɛ . . . hiɔ agbai ashishi yɛ fɛibe mli; ni yɛ enɛ pɛ mli lɛ, etamɔ nɔ ni be kɛha Blonya gbi ni ale yɛ fɛibe mli lɛ ejaaa, akɛni Sanekpakpa lɛ kɛɔ akɛ tookwɛlɔi lɛ yɛ ŋmɔji amli lɛ hewɔ.”—Luka 2:8-11.

9. Mɛni hewɔ Yehowa tsuji ni hi shi yɛ blema kɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ lɛ yeee Easter gbijurɔyelii lɛ?

9 Asusuɔ akɛ Easter ji be ni akɛkaiɔ Kristo shitee, shi adafitswaa jɛɛhe ko ni anyɛɔ akɛhe fɔ̃ɔ nɔ lɛ tsɔɔ akɛ ejɛ apasa jamɔ mli. The Westminster Dictionary of the Bible lɛ kɛɔ akɛ, “shishijee lɛ,” Easter ji “agbiɛnaa be mli nifeemɔ ni akɛwoɔ Teutonic la kɛ agbiɛnaa be nyɔŋmɔyoo ni ale lɛ yɛ Anglo-Saxon ákɛ Eastre,” loo Eostre lɛ “hiɛnyam.” Bɔ fɛɛ bɔ ni eji lɛ, Encyclopædia Britannica (11 Nɔ̃) lɛ kɛɛ akɛ: “Nɔ ko kwraa bɛ Kpaŋmɔ Hee lɛ mli ni tsɔɔ akɛ aye Easter gbi jurɔ lɛ.” Mra be mli Kristofoi lɛ yeee Easter ni Yehowa webii ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu yeee.

10. Mɛɛ nifeemɔ Yesu to shishi, ni namɛi eye nɔ jogbaŋŋ?

10 Yesu fãaa esɛɛnyiɛlɔi lɛ koni amɛye efɔmɔ gbi loo eshitee lɛ, shi moŋ, eto efɔleshaa gbele lɛ Kaimɔ lɛ shishi. (Romabii 5:8) Eji anɔkwale akɛ, nifeemɔ nɛɛ pɛ ji famɔ ni ekɛha ekaselɔi lɛ akɛ amɛye nɔ. (Luka 22:19, 20) Yehowa Odasefoi yeɔ nɛkɛ daa afi nifeemɔ ni atsɛɔ lɛ hu akɛ Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛnaashi Niyenii lɛ.—1 Korintobii 11:20-26.

Anɔkwale ni Ajajeɔ yɛ Shikpɔŋ lɛ Nɔ Fɛɛ

11, 12. Mɛi ni nyiɛɔ anɔkwale lɛ mli lɛ efi amɛshiɛmɔ nitsumɔ lɛ sɛɛ be fɛɛ be yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

11 Mɛi ni le anɔkwale lɛ buɔ lɛ akɛ eji woo ni amɛná akɛ amɛaatuu amɛbe, hewalɛ, kɛ nibii krokomɛi ni amɛyɔɔ lɛ amɛwo sanekpakpa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. (Marko 13:10) Akɛ too ni ajɛɔ suɔmɔ mli akɛhaa lɛ fi mra be mli Kristofoi lɛ ashiɛmɔ nitsumɔ lɛ sɛɛ. (2 Korintobii 8:12; 9:7) Tertullian ŋma akɛ: “Ni kɛ adeka ko ma shi ni akɛheɔ shika po lɛ, enɛ jeee shika ni aheɔ dani abote jamɔhei lɛ amli, tamɔ nɔ ni akɛɛ jamɔ ji nitsumɔ mli yelikɛfuamɔ ko. Daa nyɔɔŋ nɔ lɛ, nuu fɛɛ nuu kɛ shika fioo ko baa—loo be fɛɛ be ni eesumɔ lɛ, ni kɛji eesumɔ pɛ, ni ebaanyɛ hu; ejaakɛ anyɛɛɛ mɔ ko nɔ; eji tsuijurɔnaa nihamɔ.”—Apology, yitso 39.

12 Akɛ onia ni ajɛɔ suɔmɔ mli atsuɔ lɛ fiɔ Yehowa Odasefoi ajeŋ muu fɛɛ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ lɛ sɛɛ. Yɛ Odasefoi lɛ asɛɛ lɛ, mɛi ni yɔɔ he miishɛɛ lɛ naa akɛ eji hegbɛ ni amɛná akɛ amɛaafi nɛkɛ nitsumɔ nɛɛ sɛɛ kɛ amɛ onia ni amɛtsuɔ lɛ. Biɛ hu, nɔ ko ni je amɛhe yɛ klɛŋklɛŋ Kristofoi lɛ kɛ Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ.

Anɔkwale lɛ kɛ Mɔ Diɛŋtsɛ Jeŋba

13. Yɛ nɔ ni kɔɔ Yehowa Odasefoi ajeŋba he lɛ, mɛɛ ŋaawoo ní Petro kɛha amɛboɔ toi?

13 Ákɛ mɛi ni nyiɛɔ anɔkwale lɛ mli lɛ, mra be mli Kristofoi lɛ bo bɔfo Petro ŋaawoo nɛɛ toi: “Ni nyɛba nyɛjeŋ jogbaŋŋ yɛ jeŋmajiaŋbii lɛ ateŋ, koni nɔ̃ mli ni amɛwieɔ nyɛhe yɛ akɛ efɔŋfeelɔi lɛ, nyɛnitsumɔi kpakpai lɛ ni amɛnaa lɛ amɛkɛwo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam, yɛ saramɔ gbi lɛ nɔ.” (1 Petro 2:12) Yehowa Odasefoi kɛ nakai wiemɔi lɛ tsuɔ nii jogbaŋŋ.

14. Te Kristofoi lɛ buɔ hiɛtserɛjiemɔ mli jeŋba shara amɛhaa tɛŋŋ?

14 Beni hemɔkɛyeli kwamɔ ehe shi sɛɛ po lɛ, mɛi ni tsɛɔ amɛhe Kristofoi lɛ tsi amɛhe kɛjɛ jeŋba shara he. Osɔfoi ayinɔsane he nilelɔ, W. D. Killen, ŋma akɛ: “Yɛ afii ohai enyɔ kɛ afii ohai etɛ lɛ mli lɛ, shwɛmɔhei ni yɔɔ maji wuji amli lɛ ji he ni ayaa waa; ni eyɛ mli akɛ bei pii lɛ shwɛlɔi lɛ hiɛ jeŋba gbonyo moŋ, shi amɛshwɛmɔi ni yɔɔ fɛo lɛ tsuɔ nakai yinɔ ni egbee shi yɛ jeŋba lɛ mli akɔnɔi ahe nii. . . . Anɔkwa Kristofoi fɛɛ buɔ shwɛmɔhei lɛ akɛ nihiinii. . . . Amɛtsiɔ amɛhe kɛjɛɔ ejeŋba gbonyo lɛ he; ni tsɛ́ ni amɛtsɛɔ blema nyɔŋmɔi kɛ nyɔŋmɔyei lɛ woɔ amɛfaishi ni amɛtswa yɛ amɛjamɔ lɛ mli lɛ mli hewalɛ.” (The Ancient Church, baafa 318-319) Ŋmɛnɛ, Yesu anɔkwa sɛɛnyiɛlɔi lɛ hu tsiɔ amɛhe kɛjɛɔ hiɛtserɛjiemɔ mli jeŋba ni yɔɔ nyaŋemɔ ni egbee shi lɛ he.—Efesobii 5:3-5.

Anɔkwale lɛ kɛ “Hegbɛi ni Yeɔ Nɔ Lɛ”

15, 16. Namɛi ji “hegbɛi ni yeɔ nɔ lɛ,” ni te mɛi ni nyiɛɔ anɔkwale lɛ mli lɛ buɔ amɛ amɛhaa tɛŋŋ?

15 Yɛ jeŋba kpakpa ni mra be mli Kristofoi lɛ yɔɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Roma maŋtsɛmɛi lɛ babaoo bu amɛ fɔ. Yinɔsaneŋmalɔ E. G. Hardy wie akɛ maŋtsɛmɛi lɛ bu amɛ akɛ “mɛi ni yɔɔ nɔ ko he miishɛɛ, ni amɛhe guɔ egbo yɛ gbɛ ko nɔ.” Sanegbaa ni tee nɔ yɛ Amralo Pliny the Younger ni kwɛɔ Bithynia nɔ lɛ kɛ Maŋtsɛ Trajan teŋ lɛ tsɔɔ akɛ, efɔɔ kaa akɛ nɔyelɔi lɛ leee bɔ ni Kristojamɔ ji diɛŋtsɛ lɛ jogbaŋŋ. Te Kristofoi buɔ Maŋ lɛ amɛhaa tɛŋŋ?

16 Taakɛ Yesu mra be mli sɛɛnyiɛlɔi lɛ ji lɛ, Yehowa Odasefoi lɛ baa amɛhe shi amɛhaa nɔyeli lɛ mli “hegbɛi ni yeɔ nɔ lɛ” kɛyashi he ko. (Romabii 13:1-7) Kɛ nɔ ni adesai biɔ lɛ kɛ ŋwɛi suɔmɔnaa nii kpãaa gbee lɛ, amɛkɔɔ shidaamɔ nɛɛ, akɛ: “Esa akɛ aboɔ Nyɔŋmɔ moŋ toi fe gbɔmɛi.” (Bɔfoi lɛ Asaji 5:29) Wolo ni ji After Jesus—The Triumph of Christianity lɛ kɛɔ akɛ: “Eyɛ mli akɛ Kristofoi kɛ amɛhe wooo maŋtsɛ jamɔ mli moŋ, shi amɛjeee mɛi ni teɔ basabasafeemɔi ashi, ni eyɛ mli akɛ amɛjamɔ lɛ yɛ srɔto ni bei komɛi lɛ ewoɔ wɔŋjalɔi lɛ amli la moŋ, shi ejeee oshara ko kɛhaaa maŋtsɛ lɛ.”

17. (a) Mra be mli Kristofoi lɛ fi mɛɛ nɔyeli sɛɛ? (b) Anɔkwa Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛ kɛ wiemɔi ni yɔɔ Yesaia 2:4 lɛ etsu nii yɛ amɛshihilɛi amli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

17 Mra be mli Kristofoi lɛ fi Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ sɛɛ, taakɛ bɔ ni blematsɛmɛi ni ji Abraham, Isak, kɛ Yakob ná hemɔkɛyeli yɛ nakai shiwoo ni kɔɔ ‘Nyɔŋmɔ maŋ’ lɛ he lɛ ji lɛ. (Hebribii 11:8-10) Taakɛ kaselɔi lɛ a-Nuŋtsɔ, ni ji Yesu ji lɛ, ‘amɛjɛɛɛ je lɛ mli.’ (Yohane 17:14-16) Ni yɛ nɔ ni kɔɔ adesai atai kɛ béi he lɛ, amɛtiuɔ toiŋjɔlɛ sɛɛ kɛtsɔ ‘amɛklantei ni amɛkɛsɔ̃ɔ kɔi’ lɛ nɔ. (Yesaia 2:4) Beni Geoffrey F. Nuttall, ni ji sɔlemɔ yinɔsane tsɔɔlɔ lɛ yɔse bɔ ni amɛje amɛhe lɛ, ewie akɛ: “Mra be mli Kristofoi asu yɛ ta he lɛ tamɔ Yehowa Odasefoi lɛ anɔ lɛ nɔŋŋ, ni ewa kɛha wɔ akɛ wɔɔkpɛlɛ nakai anɔkwale lɛ nɔ.”

18. Mɛni hewɔ nɔyeli ko bɛ nɔ ko ni eeedamɔ nɔ eshe Yehowa Odasefoi gbeyei lɛ?

18 Ákɛ aŋkroaŋkroi ni kɛ amɛhe wooo maŋ saji amli ni baa amɛhe shi amɛhaa “hegbɛi ni yeɔ nɔ lɛ,” mra be mli Kristofoi lɛ jeee mɛi ni he yɔɔ oshara kɛha maŋkwramɔŋ hewalɛ ko ni yɔɔ shihilɛ mli, ni nakai nɔŋŋ eji yɛ Yehowa Odasefoi agbɛfaŋ. Amerika Kooyigbɛ adafitswaa wolo ko mli niŋmalɔ ko ŋma akɛ: “Ja susumɔ ni tsɔɔ jwɛŋmɔ fɔŋ kɛ nyɛ̃ɛ ni ayɔɔ kɛha Yehowa Odasefoi pɛ baaha mɔ ko ahe aye akɛ amɛhe yɛ oshara kɛha maŋkwramɔŋ nɔyeli ko. Amɛjeee maŋ hiɛ atuatselɔi, ni amɛsumɔɔ toiŋjɔlɛ hu taakɛ jamɔ kuu ko mli bii baanyɛ afee.” Hegbɛi ni nuɔ nii ashishi lɛ le akɛ nɔ ko nɔ ko bɛ ni esa akɛ amɛshe he gbeyei yɛ Yehowa Odasefoi lɛ ahe.

19. Yɛ nɔ ni kɔɔ toowoo he lɛ, mɛni abaanyɛ akɛɛ yɛ mra be mli Kristofoi lɛ kɛ Yehowa Odasefoi lɛ ahe?

19 Gbɛ kome ni mra be mli Kristofoi lɛ tsɔ nɔ amɛjie bulɛ kpo amɛtsɔɔ “hegbɛi ni yeɔ nɔ lɛ” ji kɛtsɔ tooi ni amɛwo lɛ nɔ. Beni Justin Martyr ŋmaa wolo ehaa Roma Maŋtsɛ Antoninus Pius (138-161 Ŋ.B.) lɛ, ewie akɛ Kristofoi “jɛɔ amɛsuɔmɔ mli” amɛwoɔ amɛtoo “fe mɛi fɛɛ ni eshwɛ.” (First Apology, yitso 17) Ni Tertullian kɛɛ Roma nɔyelɔi lɛ akɛ amɛ toohelɔi lɛ “hiɛ hiɛsɔɔ ni amɛaajie lɛ kpo amɛtsɔɔ Kristofoi lɛ he nyɔmɔ” yɛ henilee kpakpa mli ni amɛjɛɔ amɛwoɔ amɛtoo lɛ hewɔ. (Apology, yitso 42) Kristofoi ná Pax Romana, loo Roma Toiŋjɔlɛ, kɛ emlai kɛ egbɛjianɔtoo lɛ, gbɛjegbɛi kpakpai kɛ e-ŋshɔ hiɛ gbɛfaa lɛ ni yɔɔ shweshweeshwe lɛ he sɛɛ. Akɛni amɛyɔseɔ akɛ sɔ̃ kã amɛnɔ akɛ amɛkɛ amɛhe awo maŋ nitsumɔ mli hewɔ lɛ, amɛboɔ Yesu wiemɔi nɛɛ atoi: “Nyɛŋɔa Kaisare nii nyɛhaa Kaisare, ni nyɛŋɔa Nyɔŋmɔ nii nyɛhaa Nyɔŋmɔ.” (Marko 12:17) Yehowa webii ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ nyiɛɔ ŋaawoo nɛɛ sɛɛ ni ajie amɛyi yɛ anɔkwa ni amɛyeɔ lɛ hewɔ, taakɛ eji yɛ too woo mli lɛ.—Hebribii 13:18.

Anɔkwale Lɛ—Eji Nɔ ni Feɔ Mɛi Ekome

20, 21. Yɛ nɔ ni kɔɔ toiŋjɔlɛ nyɛmifeemɔ lɛ he lɛ, mɛni ji nɔ ni efee anɔkwale yɛ mra be mli Kristofoi lɛ kɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ Yehowa tsuji lɛ ateŋ?

20 Akɛni mra be mli Kristofoi lɛ nyiɛɔ yɛ anɔkwale lɛ mli hewɔ lɛ, afee amɛ ekome yɛ toiŋjɔlɛ nyɛmifeemɔ mli, taakɛ Yehowa Odasefoi ji ŋmɛnɛ po lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 10:34, 35) Wolo ko ni aŋma awo The Moscow Times lɛ mli lɛ kɛɛ akɛ: “Ale [Yehowa Odasefoi] jogbaŋŋ akɛ gbɔmɛi kpakpai, mɛi ni mli jɔ, kɛ mɛi ni he jɔ ni anyɛɔ akɛ amɛ yeɔ yɛ gbɛ ni waaa nɔ, ni amɛkɛ nɔnyɛɛ ko efɔɔɔ mɛi krokomɛi anɔ, ni be fɛɛ be lɛ amɛtao ni toiŋjɔlɛ ahi amɛkɛ mɛi krokomɛi ateŋ . . . Amɛheee nyɔŋ nii, amɛtɔɔɔ dãa, ni mɛi ni kɛ tsofai fɔji tsuɔ nii bɛ amɛteŋ, ni nɔ hewɔ ni amɛfeɔ nakai lɛ yɛ faŋŋ: Amɛsumɔɔ ni amɛhemɔkɛyelii ní damɔ Biblia lɛ nɔ lɛ akudɔ nɔ fɛɛ nɔ ni amɛfeɔ loo amɛkɛɔ lɛ. Kɛji gbɔmɛi fɛɛ ni yɔɔ je lɛŋ lɛ bɔ mɔdɛŋ koni amɛhi shi yɛ Biblia lɛ naa tamɔ bɔ ni Yehowa Odasefoi lɛ feɔ lɛ nɔ lɛ, no lɛ, wɔjeŋ ni yiwalɛ yɔɔ mli nɛɛ baatsake kwraa.”

21 Encyclopedia of Early Christianity lɛ kɛɔ akɛ: “Mra be mli sɔlemɔ lɛ bu ehe akɛ adesai aweku hee ni tsutsu yiwalɛ kuu, ni ji Yudafoi kɛ Jeŋmajiaŋbii lɛ baanyɛ ahi shi yɛ ekomefeemɔ mli yɛ toiŋjɔlɛ mli.” Yehowa Odasefoi hu ji majimaji ateŋ nyɛmifeemɔ ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ—eji jeŋ hee asafo lɛɛlɛŋ. (Efesobii 2:11-18; 1 Petro 5:9; 2 Petro 3:13) Beni onukpa ni kwɛɔ shweshweeshwefeemɔ nɔ yɛ Pretoria Show Grounds ni yɔɔ South Africa lɛ na bɔ ni Odasefoi ni jɛ hewolonɔ sui srɔtoi fɛɛ mli ekpe yɛ jɛmɛ yɛ toiŋjɔlɛ mli ákɛ kpeeiyalɔi lɛ, ekɛɛ akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ buɔ mɔ, gbɔmɛi ni kɛ amɛhe wieɔ yɛ heshibaa mli, subaŋ ni amɛjie lɛ kpo yɛ gbii fioo ni eho lɛ amli lɛ—fɛɛ yeɔ nyɛ asafo lɛ mli bii ajeŋba nɔkwɔlɛ lɛ he odase, ni amɛ fɛɛ amɛhiɔ shi tamɔ miishɛɛ weku kome.”

Ajɔɔ Amɛ yɛ Anɔkwale lɛ ni Amɛtsɔɔ lɛ Hewɔ

22. Mɛni ji nɔ ni yaa nɔ akɛni Kristofoi miijie anɔkwale lɛ kpo lɛ hewɔ?

22 Paulo kɛ Kristofoi krokomɛi tsɔ amɛjeŋba kɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ nɔ ‘amɛjie anɔkwale lɛ kpo.’ (2 Korintobii 4:2) Ani okpɛlɛɛɛ nɔ akɛ Yehowa Odasefoi miifee nakai nɔŋŋ ni amɛmiitsɔɔ jeŋmaji lɛ fɛɛ anɔkwale lɛ? Gbɔmɛi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ he fɛɛ he lɛ miikpɛlɛ anɔkwa jamɔ nɔ ni amɛmiike yuu kɛmiiya “Yehowa we lɛ gɔŋ” lɛ nɔ, ni mɛi babaoo miiba. (Yesaia 2:2, 3) Daa afi lɛ, abaptisiɔ mɛi akpei abɔ kɛfeɔ amɛhe nɔ ni amɛjɔɔ amɛhaa Nyɔŋmɔ lɛ he okadi, ni enɛ eha atse asafoi heei babaoo.

23. Te obuɔ mɛi ni tsɔɔ jeŋmaji fɛɛ anɔkwale lɛ ohaa tɛŋŋ?

23 Eyɛ mli akɛ Yehowa webii lɛ jɛ shihilɛi srɔtoi amli moŋ, shi amɛfee ekome yɛ anɔkwa jamɔ mli. Suɔmɔ ni amɛjieɔ lɛ kpo lɛ kadiɔ amɛ akɛ Yesu kaselɔi. (Yohane 13:35) Ani oonyɛ oona akɛ ‘Nyɔŋmɔ yɛ amɛteŋ lɛɛlɛŋ’? (1 Korintobii 14:25) Ani oofi mɛi ni tsɔɔ jeŋmaji fɛɛ anɔkwale lɛ sɛɛ? Kɛji nakai ji sane lɛ, no lɛ eba akɛ ooojie shidaa ni hiɔ shi daa kpo yɛ anɔkwale lɛ he ni oná hegbɛ akɛ obaanyiɛ mli kɛya naanɔ.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Yɛ nɔ ni kɔɔ jamɔ he lɛ, mɛɛ nibii ni je amɛhe kã mra be mli Kristofoi lɛ kɛ Yehowa Odasefoi ateŋ?

• Mɛɛ jamɔ gbijurɔyeli pɛ mɛi ni nyiɛɔ anɔkwale lɛ mli lɛ yeɔ?

• Namɛi ji “hegbɛi ni yeɔ nɔ lɛ,” ni te Kristofoi buɔ amɛ amɛhaa tɛŋŋ?

• Anɔkwale lɛ feɔ mɛi ekome yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 21]

Kristofoi akpeei efee jɔɔmɔ kɛha mɛi ni nyiɛɔ yɛ anɔkwale lɛ mli lɛ be fɛɛ be

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 23]

Yesu fã esɛɛnyiɛlɔi lɛ koni amɛye egbele lɛ he afɔleshaa Kaimɔ lɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 24]

Taakɛ mra be mli Kristofoi lɛ ji lɛ, Yehowa Odasefoi jieɔ bulɛ kpo amɛtsɔɔ “hegbɛi ni yeɔ nɔ” lɛ