Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Kristofoi Jáa yɛ Mumɔ kɛ Anɔkwale Mli

Kristofoi Jáa yɛ Mumɔ kɛ Anɔkwale Mli

Kristofoi Jáa yɛ Mumɔ kɛ Anɔkwale Mli

“Nyɔŋmɔ lɛ Mumɔŋ, ni mɛi ni jáa lɛ lɛ, ja amɛjá lɛ yɛ mumɔ kɛ anɔkwale mli.”—YOHANE 4:24.

1. Mɛɛ jamɔ nɛkɛ saa Nyɔŋmɔ hiɛ?

YEHOWA Bi koome, ni ji Yesu Kristo tsɔɔ jamɔ ni saa eŋwɛi Tsɛ lɛ hiɛ lɛ mli yɛ faŋŋ mli. Beni Yesu yeɔ Samaria yoo ko odase ni haa mɔ tsui nyɔɔ mɔ mli yɛ nu bu ko ni bɛŋkɛ Sikar maŋ lɛ he lɛ, ekɛɛ akɛ: “Nyɛ lɛ, nyɛleee nɔ ni nyɛjáa; wɔ lɛ, wɔle nɔ ni wɔjáa, ejaakɛ walaheremɔ lɛ, Yudafoi lɛ aŋɔɔ ejɛ. Shi kɛlɛ ŋmɛlɛtswaa lɛ miiba ni eshɛ agbɛnɛ, beni anɔkwa jálɔi lɛ aaajá tsɛ lɛ yɛ mumɔ kɛ anɔkwale mli, ejaakɛ mɛi ni jáa lɛ nɛkɛ, tsɛ lɛ hu taoɔ. Nyɔŋmɔ lɛ Mumɔŋ, ni mɛi ni jáa lɛ lɛ, ja amɛjá lɛ yɛ mumɔ kɛ anɔkwale mli.” (Yohane 4:22-24) Mɛni nakai wiemɔi lɛ kɛɔ wɔ?

2. Mɛni nɔ Samariabii lɛ haa amɛjamɔ lɛ damɔɔ?

2 Samariabii lɛ yɛ apasa jamɔ mli susumɔi komɛi. Amɛkpɛlɛɔ Ŋmalɛ Krɔŋkrɔŋ lɛ mli klɛŋklɛŋ woji enumɔ lɛ pɛ nɔ akɛ nɔ ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ—ni ale enɛɛmɛi pɛ akɛ Samaritan Pentateuch taakɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛshishitsɔɔmɔ lɛ tsɔɔ lɛ. Yɛ be mli ni Samariabii lɛ leee Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ lɛ, akɛ Ŋmalɛ mli nilee ewo Yudafoi lɛ adɛŋ. (Romabii 3:1, 2) Yudafoi anɔkwafoi kɛ mɛi krokomɛi baanyɛ aná Yehowa hiɛ duromɔ lɛ mli ŋɔɔmɔ. Shi mɛni ji nɔ ni enɛ baabi yɛ amɛgbɛfaŋ?

3. Mɛni abiɔ koni anyɛ ajá Nyɔŋmɔ “yɛ mumɔ kɛ anɔkwale mli”?

3 Bɔni afee ni Yudafoi, Samariabii, kɛ mɛi krokomɛi ni hi shi yɛ blema beaŋ lɛ asa Yehowa hiɛ lɛ, mɛni ebiɔ ni amɛfee? Esa akɛ amɛjá lɛ yɛ “mumɔ kɛ anɔkwale mli.” Nakai esa akɛ wɔ hu wɔfee. Eyɛ mli akɛ esa akɛ aha sɔɔmɔ ni akɛhaa Nyɔŋmɔ lɛ afee mumɔŋ nɔ̃, loo nɔ ni ekãa yɔɔ mli, ní tsui ni mli eyi obɔ kɛ suɔmɔ kɛ hemɔkɛyeli kanyaa lɛ moŋ, shi nɔ̃ titri ni Nyɔŋmɔ ni aaajá lɛ yɛ mumɔ mli lɛ biɔ ji ni wɔná emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ koni ekɛ wɔ ahi shi, ni wɔŋmɛ gbɛ koni ekudɔ wɔ. Kɛtsɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kasemɔ kɛ ekɛ nitsumɔ nɔ lɛ, esa akɛ wɔmumɔ lɛ, loo jwɛŋmɔŋ su lɛ kɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ akpã gbee. (1 Korintobii 2:8-12) Bɔni afee ni Yehowa akpɛlɛ wɔjamɔ nɔ lɛ, esa akɛ wɔjɛ anɔkwale mli wɔjá lɛ. Esa akɛ ekɛ nɔ ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ, Biblia lɛ jieɔ lɛ kpo yɛ lɛ diɛŋtsɛ kɛ eyiŋtoi ahe lɛ akpã gbee.

Nine Baanyɛ Ashɛ Anɔkwale lɛ Nɔ

4. Te mɛi komɛi buɔ anɔkwale amɛhaa tɛŋŋ?

4 Jeŋ nilee he nikaselɔi komɛi ená susumɔ lɛ akɛ adesai anine nyɛŋ ashɛ anɔkwale diɛŋtsɛ lɛ nɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Swedennyo woloŋmalɔ, Alf Ahlberg ŋma akɛ: “Bɔ ni jeŋ nilee he sanebimɔi babaoo yɔɔ hewɔ lɛ anyɛɛɛ akɛ hetoo pɔtɛɛ ko aha yɛ he.” Eyɛ mli akɛ mɛi komɛi kɛɔ akɛ eji anɔkwale fã-kɛ-fã ko kɛkɛ moŋ, shi ani nakai eji lɛɛlɛŋ? Yesu Kristo susuuu he nakai.

5. Mɛni hewɔ Yesu ba je lɛŋ lɛ?

5 Nyɛhaa wɔfea wɔhe mfoniri ni wɔmiikwɛ nifeemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ: Eji afi 33 Ŋ.B. mra be mli, ni Yesu damɔ Roma Nɔyelɔ Pontio Pilato hiɛ. Yesu miikɛɛ Pilato akɛ: “Enɛ hewɔ nɔŋŋ miba je lɛ mli, koni mibaye anɔkwale lɛ he odase.” Pilato miibi akɛ: “Mɛni ji anɔkwale?” Shi emɛɛɛ ni Yesu atsá ewiemɔ lɛ nɔ.—Yohane 18:36-38.

6. (a) Te atsɔɔ “anɔkwale” shishi aha tɛŋŋ? (b) Mɛɛ nitsumɔ Yesu kɛwo esɛɛnyiɛlɔi lɛ adɛŋ?

6 Atsɔɔ “anɔkwale” shishi akɛ “nibii diɛŋtsɛ ni yɔɔ, nibii ni eba, kɛ anɔkwa saji fɛɛ ni abua naa.” (Webster’s Ninth New Collegiate Dictionary) Shi kɛlɛ, ani Yesu ye anɔkwale ko kɛkɛ he odase? Dabi. Eyɛ anɔkwale pɔtɛɛ ko yɛ ejwɛŋmɔ mli. Ekɛ nitsumɔ wo esɛɛnyiɛlɔi lɛ adɛŋ koni amɛjaje anɔkwale nɛɛ, ejaakɛ ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛyafea jeŋmaji fɛɛ mikaselɔi, nyɛbaptisia amɛ nyɛwoa Tsɛ lɛ kɛ Bi lɛ kɛ Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ gbɛi amli, ni nyɛtsɔɔ amɛ ni amɛye nii fiaa ni mikɛɛ nyɛ lɛ nɔ.” (Mateo 28:19, 20) Dani “je nɛŋ naagbee lɛ” aaaba lɛ, Yesu sɛɛnyiɛlɔi anɔkwafoi lɛ baajaje “sanekpakpa lɛ [he] anɔkwale lɛ” yɛ jeŋ fɛɛ. (Mateo 24:3; Galatabii 2:14) Abaafee enɛ yɛ Yesu wiemɔi lɛ amlibaa mli akɛ: “Aaashiɛ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa nɛɛ atsɔɔ je nɛŋ fɛɛ, ní akɛye jeŋmaji lɛ fɛɛ odase; ni no dani naagbee lɛ aaaba.” (Mateo 24:14) No hewɔ lɛ ehe miihia diɛŋtsɛ akɛ wɔyɔse mɛi ni tsɔɔ jeŋmaji lɛ fɛɛ anɔkwale lɛ kɛtsɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ ni amɛshiɛɔ lɛ nɔ lɛ.

Bɔ ni Wɔɔfee Wɔkase Anɔkwale Lɛ

7. Te ooofee tɛŋŋ otsɔɔ akɛ Yehowa ji anɔkwale lɛ Jɛɛhe lɛ?

7 Yehowa ji mumɔŋ anɔkwale lɛ Jɛɛhe. Yɛ anɔkwale mli lɛ, lalatsɛ David tsɛ́ Yehowa akɛ “Nyɔŋmɔ anɔkwafo.” (Lala 31:6; 43:3) Yesu kpɛlɛ nɔ akɛ e-Tsɛ lɛ wiemɔ lɛ anɔkwale ni, ni ejaje hu akɛ: “Aŋma yɛ gbalɔi lɛ amli akɛ: ‘Amɛ fɛɛ amɛaafee [Yehowa, NW] kaselɔi.’ Mɔ fɛɛ mɔ ni enu yɛ [Tsɛ, NW] lɛ naa ni ekase hu lɛ, ebaa miŋɔɔ.” (Yohane 6:45; 17:17; Yesaia 54:13) Belɛ, eyɛ faŋŋ akɛ, esa akɛ Yehowa, ni ji Tsɔɔlɔ Kpeteŋkpele lɛ atsɔɔ mɛi ni taoɔ anɔkwale lɛ sɛɛgbɛ lɛ anii. (Yesaia 30:20, 21) Esa akɛ mɛi ni taoɔ anɔkwale lɛ sɛɛgbɛ lɛ aná “Nyɔŋmɔ he nilee.” (Abɛi 2:5) Ni Yehowa ejɛ esuɔmɔ mli etsɔɔ anɔkwale lɛ loo ekɛha yɛ gbɛ̀i srɔtoi anɔ.

8. Mɛɛ gbɛ̀i anɔ Nyɔŋmɔ etsɔ nɔ etsɔɔ anɔkwale lɛ loo ekɛha?

8 Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Nyɔŋmɔ tsɔ ŋwɛibɔfoi anɔ ekɛ Mla lɛ hã Israelbii lɛ. (Galatabii 3:19) Etsɔ lamɔi anɔ ekɛ shiwoo ha akɛ ebaajɔɔ blematsɛ Abraham kɛ Yakob. (1 Mose 15:12-16; 28:10-19) Nyɔŋmɔ wie kɛjɛ ŋwɛi po, taakɛ beni abaptisi Yesu ni anu wiemɔi ni yɔɔ miishɛɛ nɛɛ yɛ shikpɔŋ nɔ akɛ: “Mɔnɛ ji misuɔmɔ bi ní mináa ehe tsui lɛ.” (Mateo 3:17) Wɔbaanyɛ wɔda shi hu akɛ Nyɔŋmɔ kɛ anɔkwale lɛ ha kɛtsɔ Biblia ŋmalɔi ní ekɛ mumɔ tsirɛ amɛ lɛ nɔ. (2 Timoteo 3:16, 17) Belɛ, kɛ́ wɔkase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔná ‘anɔkwale lɛ mli hemɔkɛyeli.’—2 Tesalonikabii 2:13.

Anɔkwale lɛ kɛ Nyɔŋmɔ Bi Lɛ

9. Nyɔŋmɔ kɛ e-Bi lɛ etsu nii ekɛjie anɔkwale lɛ kpo etsɔɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

9 Nyɔŋmɔ kɛ e-Bi, Yesu Kristo etsu nii titri koni ekɛjie anɔkwale lɛ kpo etsɔɔ adesai. (Hebribii 1:1-3) Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yesu wie anɔkwale lɛ he yɛ gbɛ ko nɔ ni gbɔmɔ ko ewieko nakai pɛŋ lɛ nɔ. (Yohane 7:46) Beni ekwɔ kɛtee ŋwɛi po sɛɛ lɛ, ejie anɔkwale ni kɔɔ e-Tsɛ he lɛ kpo etsɔɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, bɔfo Yohane nine shɛ “Yesu Kristo kpojiemɔ ni Nyɔŋmɔ ŋɔha lɛ, ni ekɛtsɔɔ etsuji nii ni sa akɛ aba mli oya” lɛ nɔ.—Kpojiemɔ 1:1-3.

10, 11. (a) Mɛni he akɛ anɔkwale ni Yesu ye he odase lɛ to? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu ha anɔkwale lɛ bafee nɔ ni yɔɔ diɛŋtsɛ yɛ?

10 Yesu kɛɛ Pontio Pilato akɛ E-ba shikpɔŋ lɛ nɔ koni ebaye anɔkwale lɛ he odase. Yesu jie lɛ kpo yɛ esɔɔmɔ nitsumɔ be lɛ mli akɛ anɔkwale ni tamɔ nɛkɛ lɛ kɔɔ Yehowa jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛyeli lɛ bembuu kɛtsɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli ni Kristo ji enɔ Maŋtsɛ lɛ nɔ lɛ he. Shi anɔkwale lɛ he odase ni Yesu baaye lɛ biɔ babaoo yɛ egbɛfaŋ fe shiɛmɔ ni ebaashiɛ kɛ nii ni ebaatsɔɔ lɛ kɛkɛ. Yesu ha nakai anɔkwale lɛ bafee nɔ ni yɔɔ diɛŋtsɛ, ni ewo lɛ obɔ̃. No hewɔ lɛ, bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Nyɛkahaa mɔ ko miikojoa nyɛ yɛ niyeli loo ninumɔ loo gbi jurɔ loo nyɔŋ hee loo hejɔɔmɔ gbii agbɛfaŋ, ejaakɛ nii ni baaba lɛ ahe susuma kɛkɛ ni, shi gbɔmɔtso lɛ ji Kristo nɔ̃ lɛ.”—Kolosebii 2:16, 17.

11 Gbɛ kome nɔ ni anɔkwale lɛ tsɔ ebafee nɔ ni yɔɔ diɛŋtsɛ lɛ ji kɛtsɔ Yesu fɔmɔ yɛ Betlehem ni agba afɔ̃ shi lɛ nɔ. (Mika 5:1; Luka 2:4-11) Anɔkwale lɛ hu baafee nɔ ni yɔɔ diɛŋtsɛ beni aha Daniel gbalɛ wiemɔi ni kɔɔ Mesia lɛ puemɔ he yɛ “otsii” 69 ‘ni ji afii’ lɛ eba naagbee lɛ. Enɛ ba mli beni Yesu tuu ehe eha Nyɔŋmɔ yɛ baptisimɔ mli ní akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ fɔ lɛ mu, yɛ be ni agba afɔ̃ shi lɛ naa pɛpɛɛpɛ lɛ, yɛ afi 29 Ŋ.B lɛ. (Daniel 9:25; Luka 3:1, 21, 22) Anɔkwale lɛ tee nɔ ebafee nɔ ni yɔɔ diɛŋtsɛ kɛtsɔ Yesu sɔɔmɔ ni tsɔɔ mɔ nii ákɛ eji Maŋtsɛyeli jajelɔ lɛ nɔ. (Yesaia 8:23; 9:1, 5, 6; 61:1, 2; Mateo 4:13-17; Luka 4:18-21) Ebafee nɔ ni yɔɔ diɛŋtsɛ hu kɛtsɔ egbele kɛ shitee lɛ nɔ.—Lala 16:8-11; Yesaia 53:5, 8, 11, 12; Mateo 20:28; Yohane 1:29; Bɔfoi lɛ Asaji 2:25-31.

12. Mɛni hewɔ Yesu baanyɛ akɛɛ akɛ, ‘Mi ji anɔkwale lɛ’?

12 Akɛni anɔkwale lɛ damɔ Yesu nɔ hewɔ lɛ, ebaanyɛ ekɛɛ akɛ: “Mi nɔŋŋ ji gbɛ lɛ kɛ anɔkwale lɛ kɛ wala lɛ; mɔ ko baaa tsɛ lɛ ŋɔɔ, akɛ ja etsɔ minɔ.” (Yohane 14:6) Gbɔmɛi yeɔ amɛhe yɛ mumɔŋ kɛji amɛkɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛhe wo “anɔkwale lɛ mli” kɛtsɔ gbɛfaŋnɔ ni Yesu tsuɔ yɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoo mli lɛ nɔkpɛlɛmɔ nɔ lɛ. (Yohane 8:32-36; 18:37) Akɛni mɛi ni tamɔ tooi lɛ kpɛlɛɔ anɔkwale lɛ nɔ ni amɛnyiɛɔ Kristo sɛɛ yɛ hemɔkɛyeli mli hewɔ lɛ, amɛbaaná naanɔ wala.—Yohane 10:24-28.

13. Mɛɛ gbɛ̀i etɛ anɔ wɔbaapɛi Ŋmalɛ mli anɔkwalei lɛ amli yɛ?

13 Anɔkwalei fɛɛ ni Yesu kɛ ekaselɔi ni akɛ mumɔ tsirɛ amɛ lɛ kɛha lɛ feɔ anɔkwa Kristofoi ahemɔkɛyeli lɛ. No hewɔ lɛ, mɛi ni “boɔ hemɔkɛyeli lɛ toi” lɛ ‘yaa nɔ amɛnyiɛɔ yɛ anɔkwale lɛ mli.’ (Bɔfoi lɛ Asaji 6:7; 3 Yohane 3, 4) No hewɔ lɛ, namɛi nyiɛɔ yɛ anɔkwale lɛ mli ŋmɛnɛ mɔ? Namɛi diɛŋtsɛ tsɔɔ jeŋmaji lɛ fɛɛ anɔkwale lɛ? Beni wɔwieɔ saji nɛɛ ahe lɛ, wɔbaagbala wɔjwɛŋmɔ kɛya mra be mli Kristofoi lɛ anɔ ni wɔbaapɛi Ŋmalɛ naa anɔkwalei ni kɔɔ (1) hemɔkɛyelii, (2) bɔ ni atsuɔ jamɔ he nii ahaa, kɛ (3) wɔjeŋba he lɛ mli.

Anɔkwale lɛ kɛ Hemɔkɛyelii

14, 15. Mɛni ji nɔ ni obaakɛɛ yɛ su ni mra be mli Kristofoi lɛ jie lɛ kpo kɛ nɔ ni Yehowa Odasefoi jieɔ lɛ kpo yɛ Ŋmalɛi lɛ ahe lɛ he?

14 Mra be mli Kristofoi lɛ ná bulɛ ni mli kwɔ waa kɛha Yehowa Wiemɔ ni aŋma lɛ. (Yohane 17:17) No ji amɛhemɔkɛyelii kɛ nifeemɔi ahe tɛ ni afo afɔ̃ shi aha amɛ. Clement ni jɛ Alexandria, ni hi shi yɛ afii ohai enyɔ kɛ afii ohai etɛ lɛ mli lɛ wie akɛ: “Amɛ mɛi ni amɛgboɔ deŋme ní amɛná su ni nɔ bɛ lɛ kpaŋ anɔkwale lɛ sɛɛgbɛ ní amɛtaoɔ lɛ, kɛyashi be mli ni amɛaaná nɔ ni amɛheɔ amɛyeɔ lɛ he odaseyeli ni jɛ Ŋmalɛi lɛ amli diɛŋtsɛ.”

15 Taakɛ mra be mli Kristofoi lɛ ji lɛ, Yehowa Odasefoi yɛ bulɛ ni mli kwɔ waa kɛha Biblia lɛ. Amɛheɔ amɛyeɔ akɛ “Ŋmalɛ fɛɛ ŋmalɛ ni jɛ Nyɔŋmɔ Mumɔ lɛŋ lɛ ehi ha nitsɔɔmɔ.” (2 Timoteo 3:16) No hewɔ lɛ, nyɛhaa wɔsusua mra be mli Kristofoi lɛ ahemɔkɛyelii lɛ fioo komɛi ahe, ní wɔkɛ hemɔkɛyelii nɛɛ ato nɔ ni Yehowa Odasefoi ekase akɛni amɛkɛ Biblia lɛ tsuɔ nii ákɛ amɛnikasemɔ wolo titri lɛ he lɛ wɔkwɛa.

Anɔkwale ni Kɔɔ Susuma lɛ He

16. Mɛni ji anɔkwale ni kɔɔ susuma lɛ he?

16 Akɛni mra be mli Kristofoi lɛ he nɔ ni awie he yɛ Ŋmalɛi lɛ amli lɛ nɔ amɛye hewɔ lɛ, amɛtsɔɔ anɔkwale ni kɔɔ susuma lɛ he. Amɛle akɛ ‘gbɔmɔ batsɔ wala susuma’ beni Nyɔŋmɔ bɔ lɛ lɛ. (1 Mose 2:7) Kɛfata he lɛ, amɛkpɛlɛ nɔ akɛ adesa susuma lɛ gboɔ. (Ezekiel 18:4; Yakobo 5:20) Amɛle hu akɛ ‘gbohii lɛ leee nɔ ko nɔ ko.’—Jajelɔ 9:5, 10.

17. Te obaatsɔɔ hiɛnɔkamɔ ni yɔɔ kɛha gbohii lɛ mli oha tɛŋŋ?

17 Kɛlɛ, Yesu mra be mli kaselɔi lɛ yɛ hiɛnɔkamɔ ni nɔmimaa yɔɔ he akɛ abaatee gbohii ni yɔɔ Nyɔŋmɔ kaimɔ mli lɛ ashi, loo abaaha amɛba wala mli ekoŋŋ. Paulo tsɔɔ nakai hemɔkɛyeli lɛ mli faŋŋ, mɔ ni jaje akɛ: “Miyɛ Nyɔŋmɔ nɔ hiɛnɔkamɔ . . . akɛ gbohiiashitee baaba, ni jalɔi kɛ mɛi ni ejaaa fɛɛ baate shi.” (Bɔfoi lɛ Asaji 24:15) Yɛ sɛɛ mli po lɛ, Minucius Felix ni tsɛ́ ehe Kristofonyo lɛ ŋma akɛ: “Namɔ ji buulu loo kwashia ni eeeka akɛ eeejaje akɛ Nyɔŋmɔ nyɛŋ abɔ gbɔmɔ ehee ekoŋŋ, ni lɛ nɔŋŋ ebɔ lɛ kɛjɛ shishijee lɛ?” Taakɛ klɛŋklɛŋ Kristofoi lɛ ji lɛ, Yehowa Odasefoi kɛ amɛhe kpɛtɛɔ Ŋmalɛ mli anɔkwalei ni kɔɔ adesa susuma, gbele, kɛ gbohiiashitee lɛ he lɛ he. Nyɛhaa agbɛnɛ wɔsusua mɛi ni Nyɔŋmɔ kɛ Yesu ji lɛ he wɔkwɛa.

Anɔkwale lɛ kɛ Triniti Lɛ

18, 19. Mɛni hewɔ ni abaanyɛ akɛɛ akɛ Triniti lɛ jeee Ŋmalɛ naa tsɔɔmɔ lɛ?

18 Mra be mli Kristofoi lɛ ebuuu Nyɔŋmɔ, Kristo, kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ akɛ eji Triniti ko. Encyclopædia Britannica lɛ kɛɔ akɛ: “Wiemɔ ni ji Triniti loo tsɔɔmɔ lɛ mlitsɔɔmɔ ejeee kpo yɛ Kpaŋmɔ Hee lɛ mli, ni Yesu kɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ hu etooo amɛyiŋ akɛ amɛaate shi amɛwo Shema [ni ji Hebri sɔlemɔ] ni yɔɔ Kpaŋmɔ Momo lɛ mli, ní kɛɔ akɛ: ‘Bó toi, Israel: Nuŋtsɔ, wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ, Nuŋtsɔ kome ni lɛ’ (5 Mose 6:4).” Kristofoi jáaa Roma nyɔŋmɔi etɛ ni efee ekome lɛ loo nyɔŋmɔi krokomɛi lɛ. Amɛkpɛlɛ Yesu wiemɔ ni tsɔɔ akɛ esa akɛ ajá Yehowa kome pɛ lɛ nɔ. (Mateo 4:10) Kɛfata he lɛ, amɛhe nɔ ni Kristo wie akɛ: “Mitsɛ da fe mi” lɛ amɛye. (Yohane 14:28) Yehowa Odasefoi hiɛ susumɔi ni tamɔ nakai nɔŋŋ ŋmɛnɛ.

19 Yesu mra be mli sɛɛnyiɛlɔi lɛ ha ana srɔtofeemɔ ni mli kã shi faŋŋ ni yɔɔ Nyɔŋmɔ, Kristo, kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ teŋ lɛ mli. Yɛ anɔkwale mli lɛ, amɛbaptisi kaselɔi (1) yɛ Tsɛ lɛ gbɛi amli, (2) yɛ Bi lɛ gbɛi amli, kɛ (3) yɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ gbɛi amli, shi jeee yɛ Triniti ko gbɛi amli. Nakai nɔŋŋ Yehowa Odasefoi hu tsɔɔ Ŋmalɛ mli anɔkwalei ni haa anaa srɔtofeemɔ ni yɔɔ Nyɔŋmɔ, e-Bi lɛ, kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ teŋ lɛ mli lɛ.—Mateo 28:19.

Anɔkwale lɛ kɛ Baptisimɔ

20. Mɛɛ nilee he hiaa mɛi ni abaabaptisi amɛ lɛ?

20 Yesu kɛ nitsumɔ wo esɛɛnyiɛlɔi lɛ adɛŋ koni amɛfee mɛi kaselɔi kɛtsɔ anɔkwale lɛ ni amɛaatsɔɔ gbɔmɛi lɛ nɔ. Bɔni afee ni amɛhe asa kɛha baptisimɔ lɛ, Ŋmalɛi lɛ amli shishijee nilee he miihia amɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, esa akɛ amɛkpɛlɛ gbɛhe kɛ hegbɛ ni Tsɛ lɛ kɛ e-Bi, Yesu Kristo hiɛ lɛ nɔ. (Yohane 3:16) Ehe miihia ni mɛi ni abaabaptisi amɛ lɛ anu shishi hu akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ jeee gbɔmɔ ko shi moŋ Nyɔŋmɔ nitsumɔ hewalɛ.—1 Mose 1:2, NW shishigbɛ niŋmaa.

21, 22. Mɛni hewɔ obaakɛɛ akɛ baptisimɔ yɛ kɛha heyelilɔi lɛ?

21 Mra be mli Kristofoi lɛ baptisi aŋkroaŋkroi ní abɔ amɛhe amaniɛ akɛ amɛnu nibii ashishi ni amɛtsake amɛtsuii ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ kɛmɔ shi akɛ amɛbaafee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ. Yudafoi kɛ mɛi ni etsake kɛba Yuda jamɔ mli ni babua amɛhe naa yɛ Yerusalem yɛ Pentekoste afi 33 Ŋ.B lɛ yɛ Hebri Ŋmalɛi lɛ ahe nilee momo. Beni mɛi aaafee 3,000 nu ni bɔfo Petro miiwie Yesu ni ji Mesia lɛ he lɛ, ‘amɛjɛ amɛtsuiŋ amɛkpɛlɛ ewiemɔ lɛ nɔ’ ni “abaptisi amɛ.”—Bɔfoi lɛ Asaji 2:41; 3:19–4:4; 10:34-38.

22 Kristofoi abaptisimɔ yɛ kɛha mɛi ni ehe eye. Gbɔmɛi ni yɔɔ Samaria lɛ kpɛlɛ anɔkwale lɛ nɔ, ni “beni amɛhé Filipo ni jaje Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ kɛ Yesu Kristo gbɛi lɛ he sanekpakpa lɛ etsɔɔ amɛ lɛ amɛye lɛ, abaptisi hii kɛ yei.” (Bɔfoi lɛ Asaji 8:12) Ákɛ mɔ ni etsake kɛba Yuda jamɔ mli ni etuu ehe kɛha ni yɔɔ Yehowa he nilee lɛ, Etiopia piafonyo lɛ kpɛlɛ Filipo wiemɔi ni kɔɔ Mesia gbalɛ lɛ mlibaa he lɛ nɔ klɛŋklɛŋ, ni abaptisi lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 8:34-36) Sɛɛ mli lɛ, Petro kɛɛ Kornelio kɛ Jeŋmajiaŋbii krokomɛi akɛ “mɔ ni sheɔ lɛ [Nyɔŋmɔ] gbeyei ni etsuɔ jalɛ nii lɛ, lɛ ji mɔ ni saa ehiɛ” ni akɛ, mɔ fɛɛ mɔ ni náa hemɔkɛyeli yɛ Yesu Kristo mli lɛ náa eshai faa. (Bɔfoi lɛ Asaji 10:35, 43; 11:18) Enɛɛmɛi fɛɛ kɛ Yesu famɔ akɛ ‘afee kaselɔi ni atsɔɔ amɛ ni amɛye nii fiaa ni ekɛɛ lɛ nɔ lɛ’ kpãa gbee. (Mateo 28:19, 20; Bɔfoi lɛ Asaji 1:8) Yehowa Odasefoi kɛ shishitoo tɛ ni tamɔ nakai nɔŋŋ tsuɔ nii, ni amɛkpɛlɛɔ mɛi ni yɔɔ Ŋmalɛi lɛ amli shishijee nilee ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ pɛ anɔ kɛha baptisimɔ.

23, 24. Mɛni ji Kristofoi abaptisimɔ gbɛ ni ja?

23 Nu ni amiiɔ mɔ kwraa yɛ mli lɛ ji baptisimɔ gbɛ ni ja kɛha heyelilɔi. Beni abaptisi Yesu yɛ Yordan Faa lɛ mli sɛɛ lɛ, eje “kpo yɛ nu lɛ mli.” (Marko 1:10) Abaptisi Etiopia piafonyo lɛ yɛ “nu ko mli.” Lɛ kɛ Filipo “yimɔ shi kɛtee nu lɛ mli” kɛkɛ ni agbɛnɛ “amɛje nu lɛ mli lɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 8:36-40) Ŋmalɛ naa ekomefeemɔ ni kã baptisimɔ kɛ mfonirifeemɔ fuu he lɛ hu tsɔɔ nu mli ni akɛ mɔ woɔ kwraa.—Romabii 6:4-6; Kolosebii 2:12.

24 Oxford Companion to the Bible lɛ kɛɔ akɛ: “Bɔ ni atsɔɔ Kpaŋmɔ Hee lɛ mli baptisimɔi komɛi ashishi diɛŋtsɛ lɛ tsɔɔ ákɛ akɛ mɔ ni abaptisiɔ lɛ lɛ woɔ nu lɛ shishi.” Taakɛ France wolo, ni ji Larousse du XXe Siècle (Paris, 1928 nɔ̃) lɛ tsɔɔ lɛ, “klɛŋklɛŋ Kristofoi lɛ anine shɛ baptisimɔ nɔ kɛtsɔ he fɛɛ he ni abaana ni nu bua shi yɛ lɛ nɔ.” Ni wolo ni ji After Jesus—The Triumph of Christianity kɛɔ akɛ: “Yɛ eshishijee mli lɛ, [baptisimɔ] biɔ ni mɔ ni abaabaptisi lɛ lɛ ajaje ehemɔkɛyeli etsɔɔ, no sɛɛ lɛ nu ni amiiɔ mɔ kwraa yɛ mli yɛ Yesu gbɛi amli nyiɛɔ sɛɛ.”

25. Mɛni abaasusu he yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?

25 Saji otii ni tsɔ hiɛ ni kɔɔ klɛŋklɛŋ Kristofoi lɛ ahemɔkɛyelii kɛ nifeemɔi ni damɔ Biblia lɛ nɔ lɛ ahe lɛ ji nɔkwɛmɔnii kɛkɛ. Abaanyɛ atsĩ nibii krokomɛi ni je amɛhe ni yɔɔ amɛhemɔkɛyelii lɛ kɛ Yehowa Odasefoi lɛ anɔ lɛ mli lɛ atã. Yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, wɔbaasusu gbɛ̀i krokomɛi ni fata he ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔyɔse mɛi ni tsɔɔ gbɔmɛi anɔkwale lɛ.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Mɛɛ jamɔ nɛkɛ Nyɔŋmɔ taoɔ?

• Mɛɛ gbɛ nɔ anɔkwale lɛ bafee nɔ ni yɔɔ diɛŋtsɛ kɛtsɔ Yesu Kristo nɔ yɛ?

• Mɛni ji anɔkwale ni kɔɔ susuma lɛ kɛ gbele he?

• Te afeɔ Kristofoi abaptisimɔ lɛ ahaa tɛŋŋ, ni mɛni ataoɔ yɛ mɛi ni abaabaptisi amɛ lɛ adɛŋ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 16]

Yesu kɛɛ Pilato akɛ:‘Miba, koni mibaye anɔkwale lɛ he odase’

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 17]

Ani obaanyɛ otsɔɔ nɔ hewɔ ni Yesu kɛɛ akɛ: ‘Miji anɔkwale lɛ’ mli?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 18]

Mɛni ji anɔkwale ni kɔɔ Kristofoi abaptisimɔ he lɛ?