Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

“Nyɔŋmɔ Niwuji lɛ” Kanyaa Wɔ

“Nyɔŋmɔ Niwuji lɛ” Kanyaa Wɔ

“Nyɔŋmɔ Niwuji lɛ” Kanyaa Wɔ

“Wɔmiinu akɛ amɛmiijaje Nyɔŋmɔ niwuji lɛ yɛ wɔmaji anɔ wiemɔi lɛ amli.”—BƆFOI LƐ ASAJI 2:11.

1, 2. Mɛɛ naakpɛɛ nɔ ko ba yɛ Yerusalem yɛ Pentekoste afi 33 Ŋ.B. lɛ?

GBI ko leebi yɛ agbiɛnaa naagbee gbɛ yɛ afi 33 Ŋ.B. lɛ, naakpɛɛ nɔ ko ba hii kɛ yei akuu ko ni ji Yesu Kristo kaselɔi ni amɛbua amɛhe naa yɛ mɔ ko shia mli yɛ Yerusalem lɛ anɔ. “Trukaa lɛ gbɛɛmɔ ko ni tamɔ ahum ni tswaa waa jɛ ŋwɛi ba, ni ebayi shia he ni amɛtara lɛ fɛɛ obɔ̃. Ni lilɛii ni agbalagbalaa mli ni tamɔ lalilɛii pue . . . , ni Mumɔ krɔŋkrɔŋ bayimɔ amɛ fɛɛ amɛmli obɔbɔ, ni amɛbɔi wiemɔi srɔtoisrɔtoi awiemɔ.”—Bɔfoi lɛ Asaji 2:2-4, 15.

2 Asafo babaoo ko babua amɛhe naa yɛ shia lɛ hiɛ. Amɛteŋ mɛi komɛi ji maŋsɛɛ Yudafoi “Nyɔŋmɔ gbeyeishelɔi” ni eba Yerusalem koni amɛbaye Pentekoste gbi jurɔ lɛ. Amɛnaa kpɛ amɛhe ejaakɛ amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ nu ni kaselɔi lɛ miiwie “Nyɔŋmɔ niwuji lɛ” ahe yɛ amɛmaŋ wiemɔi amli. Te aaafee tɛŋŋ ni eeebalɛ nakai hu beni mɛi ni wieɔ lɛ fɛɛ ji Galileabii lɛ?—Bɔfoi lɛ Asaji 2:5-8, 11.

3. Mɛɛ shɛɛ sane bɔfo Petro kɛha asafo ni yɔɔ Pentekoste lɛ?

3 Bɔfo Petro ji nakai Galileabii lɛ ateŋ mɔ kome. Etsɔɔ mli akɛ otsii fioo komɛi ni eho lɛ, gbɔmɛi gbohii gbe Yesu Kristo. Shi kɛlɛ, Nyɔŋmɔ étee e-Bi lɛ shi kɛjɛ gbohii ateŋ. No sɛɛ lɛ, Yesu pue yɛ ekaselɔi lɛ babaoo ahiɛ, ni mɛi ni fata he ji Petro kɛ mɛi krokomɛi ni yɔɔ amrɔ nɛɛ lɛ. Gbii nyɔŋma pɛ ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, Yesu tee ŋwɛi. Lɛ ji mɔ ni efɔse mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ eshwie ekaselɔi lɛ anɔ lɛ. Ani shishinumɔ ko yɛ enɛ sɛɛ kɛha nakai mɛi lɛ ni yeɔ Pentekoste gbi jurɔ lɛ? Hɛɛ, nakai eji. Yesu gbele lɛ gbele gbɛ eha amɛ koni akɛ amɛhe eshai lɛ afa amɛ, ní amɛná “Mumɔ krɔŋkrɔŋ nɔkeenɔ lɛ,” kɛji amɛná emli hemɔkɛyeli. (Bɔfoi lɛ Asaji 2:22-24, 32, 33, 38) No hewɔ lɛ te mɛi ni kwɛɔ nɔ ni yaa nɔ lɛ here “Nyɔŋmɔ niwuji lɛ” ni amɛnu lɛ nɔ amɛha tɛŋŋ? Ni yɛ mɛɛ gbɛ nɔ sane nɛɛ yeɔ ebuaa wɔ koni wɔpɛi sɔɔmɔ ni wɔ diɛŋtsɛ wɔkɛhaa Yehowa lɛ mli wɔkwɛ tɛŋŋ?

Atsirɛ Amɛ Kɛha Nitsumɔ!

4. Mɛɛ Yoel gbalɛ ba mli yɛ Pentekoste gbi lɛ nɔ yɛ afi 33 Ŋ.B. lɛ?

4 Akɛni kaselɔi ni yɔɔ Yerusalem lɛ ná mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ hewɔ lɛ, amɛbɔi mɛi krokomɛi yiwalaheremɔ lɛ he sanekpakpa lɛ gbaa ní amɛfiteee be kwraa, ni amɛkɛ asafo ni ebua amɛhe naa nakai leebi lɛ je shishi. Amɛshiɛmɔ lɛ tsu gbalɛ ko ni sa kadimɔ ni Yoel, Petuel bi lɛ ŋma yɛ afii ohai kpaanyɔ ni tsɔ hiɛ lɛ mlibaa he nii, nɔ ni kɛɛ: “Mafɔse mi-Mumɔ lɛ mashwie heloo fɛɛ nɔ, ni nyɛbihii kɛ nyɛbiyei lɛ aaagba, ni nyɛnukpai lɛ aaala lamɔi, ni nyɛblahii lɛ aaana ninaai; ni asaŋ tsuji hii kɛ tsuji yei lɛ hu, mafɔse mi-Mumɔ lɛ mashwie amɛnɔ yɛ nakai gbii lɛ amli . . . dani Yehowa gbi wulu ní he yɔɔ gbeyei lɛ aaaba.”—Yoel 1:1; 3:1, 2, 4; Bɔfoi lɛ Asaji 2:17, 18, 20.

5. Klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi lɛ gba yɛ mɛɛ jwɛŋmɔ naa? (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.)

5 Ani enɛ tsɔɔ akɛ no mli lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ yinɔ ko ni gbalɔi sɔŋŋ yɔɔ mli baaba, ni ji hii kɛ yei, tamɔ David, Yoel, kɛ Debora, ní ekɛ amɛ atsu nii kɛgba nibii ni baaba wɔsɛɛ ko lɛ he sane amɛfɔ̃ shi? Dabi. Kristofoi ‘abihii kɛ biyei, tsuji hii kɛ tsuji yei lɛ’ baagba kɛ jwɛŋmɔ lɛ akɛ, Yehowa mumɔ lɛ baatsirɛ amɛ koni amɛjaje “niwuji lɛ” ni Yehowa efee ni ebaaya nɔ efee lolo lɛ amɛtsɔɔ. No hewɔ lɛ, amɛbaasɔmɔ akɛ Ofe lɛ naawielɔi. * Ni kɛlɛ, te asafo lɛ fee amɛnii yɛ he amɛha tɛŋŋ?—Hebribii 1:1, 2.

6. Beni asafo lɛ nu Petro wiemɔ lɛ, mɛni etsirɛ amɛteŋ mɛi babaoo koni amɛfee?

6 Beni asafo lɛ nu Petro niiamlitsɔɔmɔ lɛ, enɛ tsirɛ amɛteŋ mɛi babaoo kɛha nitsumɔ. ‘Amɛkɛ amɛtsui fɛɛ hé ewiemɔ lɛ amɛye’ ni “abaptisi amɛ, ni nakai gbi lɛ nɔ nɔŋŋ lɛ aŋɔ susumai aaafee akpei etɛ afata amɛhe.” (Bɔfoi lɛ Asaji 2:41) Ákɛ heloonaa Yudafoi kɛ mɛi ni etsake kɛba Yudajamɔ mli lɛ, amɛyɛ Ŋmalɛi lɛ ahe shishijee nilee momo. No kɛ nɔ ni amɛkase yɛ Petro ŋɔɔ lɛ mli hemɔkɛyeli ni amɛná lɛ ha amɛná nɔ ni amɛaadamɔ nɔ abaptisi amɛ ‘yɛ Tsɛ lɛ kɛ Bi lɛ kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ gbɛi amli.’ (Mateo 28:19) Yɛ amɛbaptisimɔ lɛ sɛɛ lɛ, “amɛhiɛ bɔfoi lɛ atsɔɔmɔ lɛ” mli. Yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, amɛje shishi akɛ amɛmiigba mɛi krokomɛi hemɔkɛyeli hee ni amɛná lɛ he sane. Lɛɛlɛŋ, “daa gbi lɛ amɛkɛ jwɛŋmɔ kome yaa sɔlemɔwe lɛ, . . . ni amɛjieɔ Nyɔŋmɔ yi, ni amɛhiɛ ba nyam yɛ maŋ muu lɛ fɛɛ hiɛ.” Yɛ odaseyeli nitsumɔ nɛɛ hewɔ lɛ, “[Yehowa tee nɔ eŋɔ, NW] mɛi ni ahere amɛyiwala lɛ efataa asafo lɛ he gbi fɛɛ gbi.” (Bɔfoi lɛ Asaji 2:42, 46, 47) Ato Kristofoi asafoi babaoo shishi yɛ shikpɔji babaoo anɔ yɛ hei ni heyelilɔi heei nɛɛ yɔɔ lɛ. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ kɛ hoo kwraa lɛ, nɛkɛ shweremɔ nɛɛ eko jɛ mɔdɛŋ ni amɛbɔɔ kɛ ekãa ni amɛyɔɔ ni amɛkɛshiɛ “sanekpakpa” lɛ beni amɛku sɛɛ kɛtee shia lɛ.—Kolosebii 1:23.

Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ Yɛ Hewalɛ

7. (a) Mɛni ji nɔ ni gbalaa jeŋmaji amli gbɔmɛi lɛ fɛɛ kɛbaa Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ mli ŋmɛnɛ? (b) Mɛɛ nibii yɔɔ ni onaa yɛ jeŋ muu fɛɛ shikpɔŋkuku lɛ mli kɛ he ni nyɛyɔɔ lɛ ni tsɔɔ akɛ shweremɔ baaba lolo? (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.)

7 Ni mɛi ni sumɔɔ ni amɛtsɔmɔ Nyɔŋmɔ tsuji ŋmɛnɛ lɛ hu? Ehe miihia ni amɛ hu amɛkase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ jogbaŋŋ. Be mli ni amɛfeɔ enɛ lɛ, amɛbaleɔ Yehowa ákɛ eji Nyɔŋmɔ “musuŋtsɔlɔ kɛ durolɔ ni toɔ tsui, ni mɔbɔnalɛ kɛ anɔkwale fa pii.” (2 Mose 34:6; Bɔfoi lɛ Asaji 13:48) Amɛkaseɔ kpɔmɔnɔ he gbɛjianɔ ni mlihilɛ yɔɔ mli ni Yehowa to kɛtsɔ Yesu Kristo ni elá ni efɔse eshwie shi lɛ baanyɛ atsuu amɛhe kɛjɛ eshai fɛɛ mli lɛ nɔ. (1 Yohane 1:7) Amɛhiɛ basɔɔ yiŋtoo ni Nyɔŋmɔ yɔɔ akɛ “jalɔi kɛ mɛi ni ejaaa fɛɛ baate shi” lɛ hu. (Bɔfoi lɛ Asaji 24:15) Suɔmɔ ni amɛyɔɔ kɛha “niwuji” nɛɛ a-Jɛɛhe lɛ yiɔ amɛtsuii amli obɔbɔ, ni etsirɛɔ amɛ koni amɛshiɛ anɔkwalei ni jara wa nɛɛ. Kɛkɛ lɛ amɛbatsɔmɔɔ Nyɔŋmɔ tsuji ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ ni abaptisi amɛ, ni amɛyaa nɔ “amɛshwereɔ yɛ Nyɔŋmɔ he anɔkwa nilee mli.” *Kolosebii 1:10b, NW; 2 Korintobii 5:14.

8-10. (a) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Kristofonyo yoo ko niiashikpamɔ lɛ tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ‘yɛ hewalɛ’? (b) Mɛni ji nɔ ni iiashikpamɔ nɛɛ etsɔɔ bo yɛ Yehowa kɛ bɔ ni ekɛ etsuji yeɔ haa lɛ he? (2 Mose 4:12)

8 Nilee ni Nyɔŋmɔ tsuji náa kɛjɛɔ amɛ-Biblia kasemɔ lɛ mli lɛ jeee hiɛaŋhiɛaŋ nɔ ko. Nilee ni tamɔ nɛkɛ lɛ kanyaa amɛtsuii, etsakeɔ amɛsusumɔ, ni ebatsɔɔ amɛshihilɛ gbɛ lɛ fã. (Hebribii 4:12) Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ahé yoo ko ni atsɛɔ lɛ Camille lɛ awo nitsumɔ ko mli akɛ mɛi ni kwɛɔ mɛi ni egbɔlɔ. Mɛi ni ekwɛɔ amɛ lɛ ateŋ mɔ kome ji Martha, ni ji Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ kome. Akɛni Martha miiye jwɛŋmɔŋ hela ko ni naa wa waa hewɔ lɛ, ehe miihia ni hiŋmɛi ahi ehe be fɛɛ be. Ehe bahia ni akai lɛ koni eye nii—koni emi niyenii ni eyeɔ lɛ po. Shi kɛlɛ, nɔ̃ kome ko eka Martha jwɛŋmɔ mli waa diɛŋtsɛ taakɛ wɔbaana lɛ.

9 Gbi ko lɛ, Martha na ni Camille miifo yɛ awerɛho ni eyeɔ yɛ naagbai komɛi ni ekɛkpeɔ yɛ eshihilɛ mli lɛ hewɔ. Martha kɛ eniji shwie Camille kɔŋ nɔ, ni ekɛɛ lɛ koni eba ni ekɛ lɛ akase Biblia lɛ. Shi te aaafee tɛŋŋ ni mɔ ko ni eshihilɛ tamɔ Martha nɔ̃ lɛ aaafee Biblia mli nikasemɔ hu? Hɛɛ, ebaanyɛ efee! Eyɛ mli akɛ Martha nyɛɛɛ akai nii jogbaŋŋ moŋ, shi ehiɛ kpako e-Nyɔŋmɔ ni feɔ niwuji lɛ anɔ; asaŋ ehiɛ kpako anɔkwalei ni jara wa ni ekase kɛjɛ Biblia lɛ mli lɛ nɔ. Beni nikasemɔ lɛ yaa nɔ lɛ, Martha kɛɛ Camille koni ekane kuku fɛɛ kuku, ní etao Ŋmalɛi ni aŋmalako mli wiemɔi lɛ, ní ekane sanebimɔ ni yɔɔ baafa lɛ shishi lɛ, koni agbɛnɛ eha hetoo. Enɛ tee nɔ kɛyashi be ko, ni ekɔɔɔ he eko bɔ ni Martha hela lɛ yɔɔ ha lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Camille tee hiɛ yɛ Biblia mli nilee mli. Martha yɔse akɛ ehe miihia ni Camille kɛ mɛi krokomɛi ni yɔɔ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ he miishɛɛ lɛ abɔ. Akɛni enɛ yɔɔ ejwɛŋmɔ mli hewɔ lɛ, eha enikaselɔ ni ji Camille lɛ atade kɛ aspaatere, bɔni afee ni ená nɔ ko kpakpa ewo kɛji eeya kpee yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ klɛŋklɛŋ kwraa lɛ.

10 Suɔmɔ kɛ miishɛɛ, nɔkwɛmɔnɔ kɛ hemɔkɛyeli ni Martha jieɔ lɛ kpo lɛ tsirɛ Camille. Emu sane naa akɛ nɔ ni Martha bɔɔ mɔdɛŋ ni etsɔɔ lɛ kɛjɛ Biblia lɛ mli lɛ he miihia waa diɛŋtsɛ, akɛni etamɔ nɔ ni Martha hiɛ ekpa nɔ fɛɛ nɔ nɔ moŋ, shi ehiɛ kpako nɔ ni ekase kɛjɛ Ŋmalɛi lɛ amli lɛ nɔ lɛ. Sɛɛ mli lɛ, beni ajie Camille kɛtee he kroko yɛ nitsumɔhe lɛ, eyɔse akɛ be eshɛ ni esa akɛ etsu he nii. Beni ená hegbɛ nɔŋŋ lɛ, etee Maŋtsɛyeli Asa ko nɔ, ní ewo atade kɛ aspaatere ni Martha kɛha lɛ lɛ, ni ebi koni akɛ lɛ afee Biblia mli nikasemɔ. Camille tee hiɛ jogbaŋŋ ni abaptisi lɛ.

Akanyaa Wɔ Koni Wɔkɛ Tɛi ni Yehowa Efolɔ Eshwie Shi lɛ Atsu Nii

11. Kɛfata ekãa ni wɔɔfee yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ he lɛ, te wɔɔfee tɛŋŋ wɔtsɔɔ akɛ Maŋtsɛyeli lɛ shɛɛ sane lɛ ekanya wɔ?

11 Yehowa Odasefoi ni fa fe akpekpei ekpaa yɛ ŋmɛnɛ, ni taakɛ Martha kɛ agbɛnɛ Camille ji lɛ, amɛmiishiɛ “maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa” lɛ yɛ je lɛŋ fɛɛ. (Mateo 24:14; 28:19, 20) Taakɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi ji lɛ, “Nyɔŋmɔ niwuji lɛ” tsirɛɔ amɛ waa diɛŋtsɛ. Amɛhiɛ sɔɔ akɛ amɛná hegbɛ akɛ amɛaaha Yehowa gbɛi akã amɛnɔ, ni ákɛ efɔse emumɔ lɛ eshwie amɛnɔ. No hewɔ lɛ, amɛbɔɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni amɛaanyɛ koni ‘amɛnyiɛ bɔ ni sa Yehowa ni amɛsa ehiɛ kwraa,’ ni amɛkɛ tɛi ni efolɔ eshwie shi lɛ tsuɔ nii yɛ amɛshihilɛ fɛɛ mli. Kɛfata nibii krokomɛi ahe lɛ, esa akɛ amɛjie bulɛ kpo hu yɛ tɛi ni Nyɔŋmɔ efolɔ eshwie shi ni kɔɔ atade kɛ hesaamɔ he lɛ mli.—Kolosebii 1:10a; Tito 2:10.

12. Mɛɛ ŋaawoo pɔtɛɛ ni kɔɔ atade kɛ hesaamɔ he wɔnaa ni aŋma yɛ 1 Timoteo 2:9, 10?

12 Hɛɛ, Yehowa efolɔ tɛi eshwie shi ni kɔɔ wɔ diɛŋtsɛ wɔhesaamɔ he. Bɔfo Paulo tsɔɔ Nyɔŋmɔ taomɔ nibii ni kɔɔ enɛ he lɛ ekomɛi amli. “[Miisumɔ akɛ, NW] yei hu, amɛkɛ atade ni sa kɛ hiɛ ni gboɔ nɔ̃ kɛ jwɛŋmɔ ni sa awula amɛhe, jeee kɛ yigbɔɔ loo shika loo adiagbai loo atade ni jara wa, shi moŋ kɛ nitsumɔi kpakpai ni sa yei ni tsɔɔ amɛhe akɛ Nyɔŋmɔ jálɔi lɛ.” * Mɛni wɔkaseɔ kɛjɛɔ wiemɔi nɛɛ amli?—1 Timoteo 2:9, 10.

13. (a) Mɛni ji “atade ni sa”? (b) Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ shishinumɔ yɛ tɛi ni Yehowa efolɔ eshwie shi lɛ amli lɛ he lɛ?

13 Paulo wiemɔi lɛ tsɔɔ akɛ esa akɛ Kristofoi ‘kɛ atade ni sa awula amɛhe.’ Esaaa akɛ amɛfeɔ amɛhe basabasa, ni amɛhiɛɛɛ amɛhe falefale, loo ni amɛhaaa amɛhe atse. Etamɔ nɔ ni mɔ fɛɛ mɔ, mɛi ni nɔ ko fioo pɛ amɛyɔɔ lɛ po baanyɛ ashɛ tɛi ni tamɔ nɛkɛ ni afolɔ ashwie shi ni shishinumɔ yɔɔ mli nɛɛ he kɛtsɔ kwɛmɔ ni amɛaakwɛ koni amɛtade afee falefale, ni ehe atse, ni efee nɔ ni yɔɔ hiŋmɛi nɔ lɛ nɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, daa afi lɛ Odasefoi ni yɔɔ South America maŋ wulu ko mli lɛ nyiɛɔ kilomitai babaoo kɛtsɔɔ koo ko mli, kɛkɛ lɛ amɛkɛ lɛlɛ efã gbɛ ŋmɛlɛtswai babaoo bɔni afee ni amɛya amɛkpokpaa wulu nɔ kpee lɛ. Efɔɔ kaa akɛ mɔ ko gbeeɔ faa lɛ mli loo etadei lɛ laa tso fioo ko, ni etserɛɔ yɛ be mli ni amɛnyiɛ gbɛ kɛyaa lɛ. No hewɔ lɛ kɛ́ mɛi ni yaa kpee lɛ yashɛ he ni afeɔ kpee lɛ yɛ lɛ, yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, amɛhesaamɔ lɛ feɔ basaa. No hewɔ lɛ amɛfiteɔ be kɛmãa bɔtun srɔtoi, amɛkpɛɔ zip srɔtoi, ni amɛfɔ́ɔ atadei ni amɛbaawo kɛya kpee lɛ ahe ni amɛtoɔ nɔ. Amɛbuɔ nine ni afɔ̃ amɛ akɛ amɛbaye nii yɛ Yehowa okpɔlɔ lɛ nɔ lɛ akɛ eji nɔ ko ni jara wa, ni amɛmiisumɔ ni amɛsaa amɛhe jogbaŋŋ.

14. (a) Te “hiɛ ni gboɔ nɔ̃ kɛ jwɛŋmɔ ni sa” ni akɛaawula he lɛ tsɔɔ tɛŋŋ? (b) Te wɔhe ni wɔɔsaa ‘ákɛ mɛi ni kɛɔ akɛ amɛsheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei’ lɛ tsɔɔ tɛŋŋ?

14 Paulo tee nɔ etsɔɔ mli akɛ esa akɛ wɔkɛ “hiɛ ni gboɔ nɔ̃ kɛ jwɛŋmɔ ni sa” asaa wɔhe. Enɛ tsɔɔ akɛ esaaa akɛ wɔhesaamɔ feɔ hwanyaŋŋ, nɔ ni yɔɔ srɔto kwraa, nɔ ni teeɔ bɔlɛnamɔ akɔnɔ shi, nɔ ni tɛŋɔ gbɔmɔtso, loo nɔ ni diɔ nɔ ni eba nɔ ehee lɛ sɛɛ ŋmiiŋmi lɛ. Kɛfata he lɛ, esa akɛ wɔsaa wɔhe yɛ gbɛ ni jieɔ ‘Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ’ kpo. No teeɔ sane hesusumɔ shi, aloo jeee nakai? Sane lɛ jeee ni asaa he bɔ ni sa beni ayaa asafoŋ kpeei kɛkɛ, ní no sɛɛ lɛ asaa he eko-kɛ-eko kɛkɛ yɛ bei krokomɛi amli. Esa akɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔhesaamɔ lɛ atsɔɔ be fɛɛ be akɛ wɔjieɔ nifeemɔ ni tsɔɔ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ kɛ woo kpo ejaakɛ wɔji mɛi ni hiɔ shi akɛ Kristofoi kɛ sɔɔlɔi ŋmɛlɛtswai 24 gbi fɛɛ gbi. Eyɛ faŋŋ akɛ wɔnitsumɔ atadei kɛ skul atadei lɛ baafee nɔ ni sa kɛha bɔ ni nitsumɔi ni wɔtsuɔ lɛ yɔɔ ha. Ni kɛlɛ, esa akɛ wɔkɛ hiɛshikamɔ asaa wɔhe ni wɔhiɛ aba nyam. Kɛji wɔhesaamɔ jieɔ hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ mli lɛ kpo be fɛɛ be lɛ, wɔnuŋ he kɔkɔɔkɔ akɛ esaaa akɛ wɔkɛ wɔhe woɔ trukaa odaseyeli mli yɛ naagba ni wɔhesaamɔ baanyɛ ekɛba wɔnɔ lɛ hewɔ.—1 Petro 3:15.

“Nyɛkasumɔa Je Lɛ”

15, 16. (a) Mɛni hewɔ ehe hiaa ni wɔkakase je lɛ yɛ saji ni kɔɔ atade kɛ hesaamɔ he lɛ? (1 Yohane 5:19) (b) Mɛɛ yiŋtoo kpakpa hewɔ ni esa akɛ wɔkwa nibii ni baa-ni-eyaa yɛ atade kɛ hesaamɔ he lɛ?

15 Ŋaawoo ni aŋma yɛ 1 Yohane 2:15, 16 lɛ hu kɛ gbɛtsɔɔmɔ haa wɔ yɛ atade kɛ hesaamɔ ni wɔɔhala lɛ he. Wɔkaneɔ akɛ: “Nyɛkasumɔa je lɛ aloo nibii hu ni yɔɔ je lɛŋ. Kɛji mɔ ko miisumɔ je lɛ, belɛ tsɛ lɛ suɔmɔ lɛ bɛ emli; ejaakɛ nɔ fɛɛ nɔ ni yɔɔ je lɛŋ lɛ, heloo lɛ sɛɛdii nii lɛ kɛ hiŋmɛii lɛ asɛɛdii nii lɛ kɛ shihilɛ lɛ mli hewoo lɛ, ejɛɛɛ tsɛ lɛ mli, shi moŋ je lɛ mli ejɛ.”

16 Kwɛ bɔ ni nakai ŋaawoo lɛ eba yɛ ebe naa hã! Yɛ yinɔ ko ni tipɛŋfoi anɔnyɛɛ efa babaoo fe bei fɛɛ lɛ mli lɛ, esaaa akɛ wɔŋmɛɔ gbɛ ni je lɛ tsɔɔ atade ni sa akɛ wɔwo. Gbɛ̀i srɔtoi ni atsɔɔ nɔ akɛ atade kɛ hesaamɔ tsuɔ nii ahaa lɛ efite yɛ nyɛsɛɛ afii nɛɛ amli. Gbɛtsɔɔmɔ ni jarayelɔi kɛ nitsulɔi ni he esa kɛhaa lɛ po kɛ nɔ ni sa kɛha Kristofoi lɛ he tɛi ni afolɔ ashwie shi ni anyɛɔ akɛ he fɔ̃ɔ nɔ lɛ haaa yɛ bei fɛɛ mli. Enɛ hu ji yiŋtoo kroko hewɔ ni esa akɛ wɔha wɔhiɛ ahi wɔhe nɔ be fɛɛ be yɛ bɔ ni ehe hiaa ni ‘wɔkaha wɔjeŋba tamɔ jeŋbii ajeŋba’ kɛ́ esa akɛ wɔhi shi yɛ tɛi ni Nyɔŋmɔ efolɔ eshwie shi lɛ anaa koni ‘wɔkɛwula Nyɔŋmɔ ni ji wɔyiwalaherelɔ lɛ tsɔɔmɔ lɛ yɛ nibii fɛɛ mli’ lɛ.—Romabii 12:2; Tito 2:10.

17. (a) Mɛɛ saji wɔbaanyɛ wɔsusu he be mli ni wɔyaa shwapoi amli kɛha atade hemɔ loo bɔ ni akpɛ atade ko aha lɛ halamɔ? (b) Mɛni hewɔ ni esa akɛ wekuyitsei asusu weku mli bii lɛ ahesaamɔ diɛŋtsɛ he jogbaŋŋ lɛ?

17 Dani obaakpɛ oyiŋ akɛ ooohe atade ko lɛ, nilee yɛ mli akɛ ooobi ohe akɛ: ‘Mɛni hewɔ minyaa atade ni akpɛ lɛ nɛkɛ nɛɛ he lɛ? Ani hiɛtserɛjielɔ ko ni ehe gbɛi waa—mɔ ko ni minyaa ehe—lɛ ji mɔ ni akadi lɛ akɛ efɔɔ atade nɛɛ kɛ ehesaamɔ? Ani gbɛjegbɛ nɔ awuiyelɔi akuu ko ji mɛi ni fɔɔ woo loo kuu ko ni woɔ atuatsemɔ heyeli mumɔ he hewalɛ?’ Esa akɛ wɔkwɛ atade lɛ jogbaŋŋ diɛŋtsɛ hu. Kɛ eji atade loo skɛɛti lɛ, te ekɛlɛ yɔɔ ha tɛŋŋ? Te áfo nɔ aha tɛŋŋ? Ani atade lɛ hi, nɔ ni sa, ní woo yɔɔ he, aloo emɔɔ mɔ kpɛŋŋ, eteeɔ bɔlɛnamɔ he akɔnɔ shi, aloo eyɛ basabasa? Bi ohe akɛ, ‘Kɛ miwo atade nɛɛ, ani ebaanyɛ eto mɔ ko pampi?’ (2 Korintobii 6:3, 4) Mɛni hewɔ esa akɛ wɔsusu no he jogbaŋŋ lɛ? Ejaakɛ Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Kristo hu haaa ehe asa [lɛ diɛŋtsɛ] ehiɛ.” (Romabii 15:3) Esa akɛ Kristofoi wekuyitsei lɛ asusu weku lɛ mli bii ahesaamɔ he jogbaŋŋ. Yɛ bulɛ ni wekuyitsei yɔɔ kɛha anunyam Nyɔŋmɔ ni amɛjáa lɛ lɛ hewɔ lɛ, esaaa akɛ amɛshashaoɔ shi akɛ amɛkɛ ŋaawoo ni yɔɔ shiŋŋ ni suɔmɔ yɔɔ mli lɛ aaaha, kɛji enɛ feemɔ he miihia.—Yakobo 3:13.

18. Mɛni ji nɔ ni kanyaa bo koni osusu otade kɛ ohesaamɔ he jogbaŋŋ lɛ?

18 Shɛɛ sane ni wɔjajeɔ lɛ jɛɔ Yehowa, ni ji woo kɛ krɔŋkrɔŋfeemɔ he nɔkwɛmɔnɔ ni fe fɛɛ diɛŋtsɛ lɛ ŋɔɔ kɛbaa. (Yesaia 6:3) Biblia lɛ woɔ wɔ hewalɛ koni wɔkase lɛ “tamɔ bii ni asumɔɔ.” (Efesobii 5:1) Atade ni wɔwoɔ kɛ wɔhesaamɔ baanyɛ aha awie wɔŋwɛi Tsɛ lɛ he ekpakpa loo efɔŋ. Eka shi faŋŋ akɛ wɔmiisumɔ ni wɔha etsui anya!—Abɛi 27:11.

19. Mɛɛ sɛɛnamɔi jɛɔ “Nyɔŋmɔ niwuji lɛ” ni aaaha mɛi krokomɛi ale lɛ mli kɛbaa?

19 Te onuɔ “Nyɔŋmɔ niwuji lɛ” ahe nii ni ókase lɛ he ohaa tɛŋŋ? Lɛɛlɛŋ, kwɛ bɔ ni eji hegbɛ ni wɔná akɛ wɔkase anɔkwale lɛ! Akɛni wɔjieɔ hemɔkɛyeli kpo yɛ Yesu Kristo lá ni afɔse ashwie shi lɛ he hewɔ lɛ, akɛ wɔhe eshai faa wɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 2:38) No hewɔ lɛ, wɔyɛ wiemɔ mli heyeli yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. Wɔsheee gbele gbeyei taakɛ mɛi ni bɛ hiɛnɔkamɔ lɛ ji lɛ. Yɛ no najiaŋ lɛ, wɔyɛ nɔmimaa ni jɛ Yesu ŋɔɔ akɛ, gbi ko baaba ni “mɛi fɛɛ ni yɔɔ gbohiiabui lɛ amli lɛ aaanu egbee, ni amɛaaje kpo.” (Yohane 5:28, 29) Yehowa ejie mlihilɛ kpo etsɔɔ yɛ nɛkɛ nibii ni ejieɔ lɛ kpo etsɔɔ wɔ lɛ fɛɛ he. Kɛfata he lɛ, éfɔse emumɔ lɛ eshwie wɔnɔ. No hewɔ lɛ, esa akɛ hiɛsɔɔ ni wɔyɔɔ kɛha nibii kpakpai nɛɛ fɛɛ atsirɛ wɔ koni wɔná bulɛ wɔha tɛi ni efolɔ eshwie shi ni nɔ kwɔlɔ lɛ ni wɔkɛ ekãa ajie eyi, ní wɔjaje nɛkɛ “niwuji” nɛɛ wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi.

[Shishigbɛ niŋmai]

^ kk. 5 Beni Yehowa hala Mose kɛ Aaron koni amɛdamɔ ewebii lɛ anajiaŋ ni amɛkɛ Farao awie lɛ, E-kɛɛ Mose akɛ: “Miha otsɔ̃ Nyɔŋmɔ oha Farao, ni onyɛmi Aaron aaatsɔ̃ ogbalɔ.” (2 Mose 7:1, wɔma efã ko nɔ mi.) Aaron sɔmɔ akɛ gbalɔ, jeee kɛ jwɛŋmɔ lɛ akɛ eegba nɔ ni baaba wɔsɛɛ, shi moŋ akɛ Mose naawielɔ.

^ kk. 7 Yɛ mɛi ni fa babaoo ni ba daa afi Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛnaashi Niyenii lɛ he gbi jurɔ lɛ yeli ni afee yɛ March 28, 2002 lɛ shishi lɛ ateŋ lɛ, mɛi akpekpei abɔ kɛ ekãa sɔmɔɔɔ Yehowa amrɔ nɛɛ lolo. Wɔsɔlemɔ ji akɛ etsɛŋ ni mɛi ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ nɛɛ ateŋ mɛi babaoo atsuii baatsirɛ amɛ koni amɛya amɛhiɛ ni amɛhe asa ni amɛná hegbɛ akɛ amɛaatsɔmɔ sanekpakpa lɛ he shiɛlɔi.

^ kk. 12 Eyɛ mli akɛ no mli lɛ Paulo kɛ Kristofoi yei miiwie moŋ, shi nakai shishitoo mlai lɛ nɔŋŋ kɔɔ Kristofoi hii kɛ oblahii kɛ oblayei ahe.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Mɛɛ “niwuji” gbɔmɛi lɛ nu he yɛ Pentekoste afi 33 Ŋ.B., ni te amɛhere nɔ amɛha tɛŋŋ?

• Te feɔ tɛŋŋ ni mɔ ko batsɔɔ Yesu Kristo kaselɔ, ni te kaselɔ ni aaatsɔ lɛ tsɔɔ tɛŋŋ?

• Mɛni hewɔ ni ehe hiaa akɛ wɔsusu atade ni wɔwoɔ kɛ wɔhesaamɔ he jogbaŋŋ lɛ?

• Mɛɛ nibii esa akɛ asusu he beni akpɛɔ yiŋ koni ale kɛji atade ko loo bɔ ni akpɛ lɛ aha lɛ sa?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 15]

Petro tswa adafi akɛ átee Yesu shi kɛjɛ gbohii ateŋ

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 17]

Ani bo diɛŋtsɛ ohesaamɔ wieɔ Nyɔŋmɔ ni ojáa lɛ lɛ he ekpakpa?

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 18]

Esa akɛ fɔlɔi Kristofoi asusu weku lɛ mli bii ahesaamɔ he jogbaŋŋ