Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Te Anɔkwa Hetselɔi Aaafee Tɛŋŋ Amɛye Amɛbua Bo?

Te Anɔkwa Hetselɔi Aaafee Tɛŋŋ Amɛye Amɛbua Bo?

Te Anɔkwa Hetselɔi Aaafee Tɛŋŋ Amɛye Amɛbua Bo?

YƐ ŊMALƐI lɛ amli lɛ, abaanyɛ atsɔɔ Hela wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “hetselɔ” yɛ shishitsɔɔmɔi komɛi amli lɛ shishi akɛ “mɔ krɔŋkrɔŋ.” Namɛi wiemɔi nɛɛ kɔɔ amɛhe? An Expository Dictionary of New Testament Words lɛ kɛɔ akɛ: “Kɛ́ akɛ Hela wiemɔ kɛha hetselɔ loo mɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsu nii kɛkɔ mɛi pii ahe akɛ heyelilɔi lɛ, no lɛ ekɔɔ heyelilɔi fɛɛ ahe, shi jeee gbɔmɛi ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ fe fɛɛ loo mɛi ni ayɔse amɛ krɔŋkrɔŋ nifeemɔi ni nɔ bɛ lɛ yɛ amɛgbele sɛɛ lɛ pɛ ahe ekɔɔ.”

No hewɔ lɛ bɔfo Paulo tsɛ́ mra be mli Kristofoi lɛ fɛɛ akɛ anɔkwa hetselɔi, loo mɛi krɔŋkrɔŋi. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, eŋma wolo yɛ klɛŋklɛŋ afii oha Ŋ.B. lɛ “[kɛyaha] Nyɔŋmɔ asafo ni yɔɔ Korinto lɛ kɛ hetselɔi fɛɛ ni yɔɔ [Roma nɔyeli shikpɔŋ lɛ nɔ, ni ji] Akaia muu lɛ fɛɛ lɛ.” (2 Korintobii 1:1) Sɛɛ mli lɛ, Paulo ŋma wolo “kɛyaha mɛi ni Nyɔŋmɔ sumɔɔ ni ji mɛi krɔŋkrɔŋi ni atsɛ amɛ ni yɔɔ Roma lɛ fɛɛ.” (Romabii 1:7) Eka shi faŋŋ akɛ mɛi krɔŋkrɔŋi nɛɛ gboiko, ni asaŋ amɛbɛ srɔto yɛ jeŋba kpakpa ko ni amɛyɔɔ ni fe heyelilɔi krokomɛi lɛ anɔ lɛ hewɔ. Mɛni nɔ adamɔ akɛyoo amɛ akɛ hetselɔi lɛ mɔ?

Nyɔŋmɔ Tsuu Amɛhe

Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ tsɔɔ akɛ jeee gbɔmɔ ko loo gbɛjianɔtoo ko feɔ mɔ ko hetselɔ. Ŋmalɛi lɛ jajeɔ akɛ: “[Nyɔŋmɔ] ehere wɔyiwala ni ekɛ tsɛmɔ krɔŋkrɔŋ tsɛ wɔ, jeee wɔnitsumɔi anaa, shi moŋ yɛ lɛ diɛŋtsɛ eyiŋtoo kɛ eduromɔ naa.” (2 Timoteo 1:9) Atsuuɔ hetselɔ ko he yɛ Yehowa tsɛmɔ lɛ hewɔ, yɛ Nyɔŋmɔ duromɔ lɛ naa kɛ E-yiŋtoi lɛ kɛ gbeekpamɔ naa.

Mɛi krɔŋkrɔŋi ni yɔɔ Kristofoi asafo lɛ mli lɛ fata “kpaŋmɔ hee” ko he. Yesu Kristo lá ni efɔse eshwie shi lɛ haa kpaŋmɔ nɛɛ yeɔ emuu ni etsuuɔ emli bii lɛ ahe. (Hebribii 9:15; 10:29; 13:20, 24) Akɛni Nyɔŋmɔ buɔ amɛ akɛ mɛi ni atsuu amɛhe hewɔ lɛ, amɛji ‘osɔfoi aweku krɔŋkrɔŋ ni shãa mumɔŋ afɔlei ni sa Nyɔŋmɔ hiɛ kɛtsɔ Yesu Kristo nɔ.’—1 Petro 2:5, 9.

Hetselɔi ni Abiɔ Amɛdɛŋ Yelikɛbuamɔ kɛ Mlidaamɔ

Akɛni mɛi akpekpei abɔ heɔ yeɔ akɛ “hetselɔi” baanyɛ aha heyelilɔi hewalɛ krɛdɛɛ ko hewɔ lɛ, amɛkɛ woo haa amɛ kɛtsɔ amɛnibii ni amɛkɛtsuɔ nii loo bi ni amɛbiɔ amɛ nii ákɛ mlidamɔlɔi lɛ nɔ. Ani enɛ ji Biblia mli tsɔɔmɔ? Yɛ Yesu Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ mli lɛ, etsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ gbɛ ni atsɔɔ nɔ abɛŋkɛɔ Nyɔŋmɔ, akɛ: “No hewɔ lɛ nyɛsɔlea nɛkɛ: Wɔtsɛ ni yɔɔ ŋwɛi, ogbɛi lɛ he atse.” (Mateo 6:9) Sɔlemɔi ni asɔleɔ yɛ gbɛ ni ja nɔ ji nɔ ni akɛhaa Yehowa Nyɔŋmɔ pɛ.

Yɛ mɔdɛŋ ni Nyɔŋmɔ jamɔ he nilelɔi bɔɔ koni amɛkɛma “hetselɔi” ni damɔɔ mli amɛhaa mɛi lɛ nɔ mi hewɔ lɛ, amɛteŋ mɛi komɛi tsɛɔ Romabii 15:30 lɛ yisɛɛ, he ni wɔkaneɔ yɛ akɛ: “Miikpa nyɛ fai, anyɛmimɛi, yɛ wɔ-Nuŋtsɔ Yesu Kristo hewɔ kɛ mumɔ lɛ suɔmɔ lɛ hewɔ, akɛ nyɛfata mihe kɛpele yɛ nyɛsɔlemɔi ni nyɛsɔleɔ nyɛhaa mi yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ amli.” Ani Paulo miiwo nakai heyelilɔi lɛ hewalɛ koni amɛkɛ amɛsɔlemɔi lɛ aha lɛ, loo amɛtsɛ́ egbɛi yɛ Nyɔŋmɔ ni amɛaabɛŋkɛ lɛ lɛ mli? Dabi. Yɛ be mli ni awoɔ kaimɔ ni akaiɔ anɔkwa hetselɔi loo mɛi krɔŋkrɔŋi lɛ yɛ sɔlemɔ mli lɛ he hewalɛ yɛ Biblia lɛ mli lɛ, Nyɔŋmɔ fãaa wɔ yɛ he ko he ko akɛ wɔsɔle kɛha loo kɛtsɔ mɛi krɔŋkrɔŋi ni tamɔ nɛkɛ lɛ nɔ ákɛ mlidamɔlɔi.—Filipibii 1:1, 3, 4.

Shi kɛlɛ, Nyɔŋmɔ ehala mlidamɔlɔ ko kɛha wɔsɔlemɔi lɛ. Yesu Kristo kɛɛ akɛ: “Mi nɔŋŋ ji gbɛ lɛ kɛ anɔkwale lɛ kɛ wala lɛ; mɔ ko baaa tsɛ lɛ ŋɔɔ, akɛ ja etsɔ minɔ.” Yesu jaje hu akɛ: “Nɔ fɛɛ nɔ ni nyɛaakpa he fai yɛ migbɛi anɔ lɛ, no mafee, koni tsɛ lɛ hiɛ aba nyam yɛ bi lɛ mli. Kɛji nyɛkpa nɔ ko he fai yɛ migbɛi anɔ lɛ, mafee.” (Yohane 14:6, 13, 14) Wɔbaanyɛ wɔná hekɛnɔfɔɔ yɛ bɔ ni Yehowa sumɔɔ akɛ eeebo sɔlemɔi ni wɔkɛhaa yɛ Yesu gbɛi amli lɛ toi lɛ mli. Biblia lɛ kɛɔ yɛ Yesu he akɛ: “Enyɛɔ mɛi ni tsɔɔ enɔ kɛbaa Nyɔŋmɔ ŋɔɔ lɛ ayiwala ehereɔ kwraa, ejaakɛ eyɛ daa koni edamɔ mli eha amɛ.”—Hebribii 7:25.

Kɛji akɛ Yesu miisumɔ ni edamɔ mli eha wɔ lɛ, mɛni hewɔ bei pii lɛ Kristendom jálɔi boɔ tsɛ́ɔ “hetselɔi” yɛ sɔlemɔ mli lɛ? Yinɔsaneŋmalɔ Will Durant tao nifeemɔ nɛɛ shikwɛ̃ɛhe yɛ ewolo ni ji The Age of Faith lɛ mli. Yɛ be mli ni Durant yɔseɔ ákɛ akɛ gbeyeishemɔ ni woo yɔɔ mli haa Nyɔŋmɔ Ofe lɛ, ni etamɔ nɔ ni anyɛɔ abɛŋkɛɔ Yesu waa lɛ, ejaje akɛ: “Ewa waa akɛ mɔ ko aaaka akɛ ekɛ [Yesu] aaawie tɛ̃ɛ yɛ be mli ni eku ehiɛ eshwie wiemɔi ni ejaje yɛ Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ mli lɛ nɔ kwraa lɛ sɛɛ. Etamɔ nɔ ni nilee yɛ mli akɛ mɔ ko kɛ esɔlemɔ aaafɔ̃ hetselɔ ko ni aheɔ ayeɔ diɛŋtsɛ akɛ eyɛ ŋwɛi akɛni ákpɛlɛ enɔ akɛ eji hetselɔ lɛ hiɛ, koni edamɔ mli kɛkpa fai eha lɛ.” Ani tsui ni ayeɔ yɛ Nyɔŋmɔ ni aaasɔle aha lɛ tɛ̃ɛ kɛtsɔ Yesu nɔ lɛ he lɛ sa?

Biblia lɛ tsɔɔ wɔ akɛ, kɛtsɔ Yesu nɔ lɛ wɔbaanyɛ wɔná ‘wiemɔ mli heyeli kɛ hekɛnɔfɔɔ ni akɛbɛŋkɛɔ’ Nyɔŋmɔ yɛ sɔlemɔ mli. (Efesobii 3:11, 12) Nyɔŋmɔ Ofe lɛ kɛ adesai ateŋ jɛkɛɛɛ tsɔ̃ loo ebɛ he ko ni yɔɔ shɔŋŋ tsɔ̃ bɔ ni enyɛŋ ebo wɔsɔlemɔi lɛ atoi. Lalatsɛ David kɛ hekɛnɔfɔɔ sɔle akɛ: “Bo ni oboɔ sɔlemɔ toi, bo oŋɔɔ heloo fɛɛ baa.” (Lala 65:3) Yɛ nɔ najiaŋ ni Yehowa kɛ hewalɛ aaatsɔ “hetselɔi” ni egboi lɛ anibii anɔ lɛ, efɔseɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ eshwieɔ mɛi ni biɔ no yɛ hemɔkɛyeli mli lɛ anɔ moŋ. Yesu taa sane naa akɛ: “Kɛji nyɛ ni nyɛji mɛi fɔji lɛ nyɛle bɔ ni nyɛfeɔ ni nyɛkɛ nikeenii kpakpai keɔ nyɛbii lɛ, enyiɛ nɔŋŋ nyɛtsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ eŋɔŋ Mumɔ krɔŋkrɔŋ ehaŋ mɛi ni biɔ lɛ lɛ?”—Luka 11:13.

Mɛi Krɔŋkrɔŋi lɛ Agbɛnaa Nii

Mɛi krɔŋkrɔŋi ni Paulo ŋma woji eyaha amɛ lɛ gboi afii ohai abɔ ni eho nɛ, ni yɛ be ni sa mli lɛ amɛnine shɛ “wala akekere” ni ji gbohiiashitee kɛmiiya ŋwɛi lɛ nɔ. (Kpojiemɔ 2:10) Yehowa Nyɔŋmɔ jálɔi yɔseɔ akɛ woo ni akɛhaa anɔkwa hetselɔi nɛɛ nyɛŋ ekɛ hebuu kɛmiijɛ hela, adebɔɔ naa osharai, shika helɛtemɔ gbɛjianɔtoo ni bɛ shiŋŋ, gbɔlɛ, loo gbele mli he shiwoo aha. No hewɔ lɛ, ekolɛ obaabi akɛ, ‘Ani Nyɔŋmɔ mɛi krɔŋkrɔŋi lɛ susuɔ wɔhe lɛɛlɛŋ? Ani esa akɛ wɔkpa gbɛ akɛ amɛbaaye amɛbua wɔ?’

Mɛi krɔŋkrɔŋi lɛ ná gbɛfaŋnɔ ni he hiaa yɛ gbalɛ ko ni Daniel ŋma lɛ mli. Yɛ afii ohai ekpaa D.Ŋ.B. lɛ mli lɛ, ena ninaa ko ni kanyaa mɔ, nɔ ni miiná emlibaa kɛbashi wɔbe nɛɛ amli lɛ. Kooloi ejwɛ ni he yɔɔ gbeyei ni damɔ shi kɛha nɔyelii ni nyɛɛɛ atsu adesai ahiamɔ nii diɛŋtsɛ ahe nii lɛ fã kpo kɛjɛ ŋshɔ lɛ mli. Kɛkɛ ni Daniel gba akɛ: “Shi mɔ ni yɔɔ ŋwɛi shɔŋŋ lɛ mɛi krɔŋkrɔŋi lɛ anine aaashɛ maŋtsɛyeli lɛ nɔ, ni amɛaaye maŋtsɛyeli lɛ nɔ kɛya naanɔ, kɛyaa naanɔi anaanɔ.”—Daniel 7:17, 18.

Paulo ma ‘mɛi krɔŋkrɔŋi lɛ agboshinii’ nɛɛ ni tsɔɔ Kristo nanemɛi niyelɔi ni amɛaaji yɛ ŋwɛi lɛ nɔ mi. (Efesobii 1:18-21) Yesu lá lɛ gbele gbɛ kɛha mɛi krɔŋkrɔŋi 144,000 lɛ koni átee amɛshi kɛya ŋwɛi anunyam mli. Bɔfo Yohane jaje akɛ: “Mɔ ni ajɔɔ kɛ mɔ krɔŋkrɔŋ ji mɔ ni aaaná gbɛnaa yɛ klɛŋklɛŋ shitee lɛ mli lɛ; gbele ni ji enyɔ lɛ bɛ hewalɛ ko yɛ nakai mɛi lɛ anɔ; shi moŋ amɛaatsɔmɔ Nyɔŋmɔ kɛ Kristo osɔfoi, ni amɛkɛ lɛ aaaye maŋtsɛ afii akpe.” (Kpojiemɔ 20:4, 6; 14:1, 3) Yɛ ninaa mli lɛ, Yohane nu ni ŋwɛi bɔɔ nii asafo ko miila yɛ Yesu ni awo ehiɛ nyam lɛ hiɛ akɛ: “Ni okɛ olá lɛ ekpɔ̃ wɔ oha Nyɔŋmɔ kɛjɛ akutso fɛɛ akutso kɛ wiemɔ fɛɛ wiemɔ kɛ maŋ fɛɛ maŋ kɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ mli, ni oŋɔ wɔ ofee maŋtsɛmɛi kɛ osɔfoi oha wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ, ni wɔɔye maŋtsɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ.” (Kpojiemɔ 5:9, 10) Mɛɛ hewalɛwoo he nɔmimaa enɛ ji nɛkɛ! Yehowa Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ je gbɛ ehala hii kɛ yei nɛɛ jogbaŋŋ. Kɛfata he lɛ, amɛkɛ anɔkwayeli esɔmɔ yɛ shikpɔŋ nɔ, ni amɛkɛ naagba fɛɛ naagba ni adesai kɛkpeɔ lɛ eko ekpe diɛŋtsɛ. (1 Korintobii 10:13) No hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔná hekɛnɔfɔɔ akɛ nɛkɛ mɛi krɔŋkrɔŋi loo hetselɔi ni átee amɛ shi nɛɛ baafee nɔyelɔi ni yɔɔ mɔbɔnalɛ kɛ mlitsɔlɛ, ní baasusu wɔgbɔjɔmɔi kɛ fatɔɔi ahe.

Maŋtsɛyeli Nɔyeli lɛ Mli Jɔɔmɔi

Etsɛŋ ni Maŋtsɛyeli nɔyeli lɛ baatsu nii kɛjie efɔŋfeemɔ kɛ nɔnaa fɛɛ kɛjɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. Yɛ nakai be lɛ mli lɛ, adesai baabɛŋkɛ Nyɔŋmɔ kpaakpa fe be fɛɛ ni eho. Yohane ŋma akɛ: “Ni minu gbee kpeteŋkpele ko jɛ maŋtsɛsɛi lɛ mli kɛɛ: Naa, Nyɔŋmɔ buu lɛ yɛ gbɔmɛi ateŋ, ni eeeshi ebuu lɛ yɛ amɛteŋ, ni amɛaatsɔmɔ emaŋ, ni Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ kɛ amɛ aaahi shi, ni eeetsɔ amɛ-Nyɔŋmɔ.” Enɛ kɛ jɔɔmɔi babaoo baaba abaha adesai, ejaakɛ gbalɛ lɛ yaa nɔ akɛ: “Nyɔŋmɔ aaatsumɔ amɛhiɛaŋ yaafonui fɛɛ, ni gbele bɛ dɔŋŋ, ni ŋkɔmɔyeli ko kɛ bolɔmɔ ko kɛ nɔnaa ko hu bɛ dɔŋŋ; ejaakɛ tsutsu nii lɛ eho etee.”—Kpojiemɔ 21:3, 4.

Mɛɛ miishɛɛ be nakai be lɛ baaji nɛkɛ! Atsɔɔ sɛɛnamɔi ni baajɛ Kristo Yesu kɛ mɛi krɔŋkrɔŋi 144,000 lɛ anɔyeli ni yeɔ emuu lɛ mli aba lɛ mli lolo yɛ wiemɔi nɛɛ ni aŋma yɛ Mika 4:3, 4 lɛ mli akɛ: “[Yehowa] eeekojo maji pii ateŋ, ni eeekã jeŋmaji agboi ahiɛ kɛaatee shɔŋŋ; ni amɛkɛ amɛklantei aaasɔ̃ kɔii, ni amɛkɛ amɛkpɔlɔi lɛ hu aaasɔ̃ adedai. Jeŋmaŋ ko woŋ klante nɔ eshiŋ jeŋmaŋ ko, ni amɛkaseŋ tawuu dɔŋŋ! Ni mɔ fɛɛ mɔ aaatá eweintso kɛ egbamitso shishi, ni mɔ ko woŋ amɛhe gbeyei; ejaakɛ Yehowa Zebaot naabu wie.”

Mɛi krɔŋkrɔŋi lɛ kɛ ninefɔɔ kɛha jɔɔmɔi nɛɛ amli gbɛfaŋnɔ namɔ lɛ haa. Ákɛ mɛi ni afee amɛhe mfoniri akɛ ayemforo lɛ, anɔkwa hetselɔi lɛ yaa nɔ amɛkɛɔ akɛ: “Ba!” Ŋmalɛ lɛ yaa nɔ akɛ: “Ni mɔ ni nuɔ lɛ, ha ni ekɛɛ: Ba! Ni mɔ ni kumai yeɔ lɛ lɛ, ha ni eba, ni mɔ ni sumɔɔ lɛ, ha ni ebayɛ wala nu lɛ yaka.” (Kpojiemɔ 22:17) Mɛni fata “wala nu” lɛ he? Nɔ ni fata nibii krokomɛi ahe ji Nyɔŋmɔ yiŋtoi lɛ ahe anɔkwa nilee. Yesu kɛɛ yɛ sɔlemɔ ni esɔle eha Nyɔŋmɔ lɛ mli akɛ: “Enɛ ji naanɔ wala lɛ, akɛ amɛaaná bo, anɔkwa Nyɔŋmɔ kome pɛ lɛ, kɛ Yesu Kristo, mɔ ni otsu lɛ lɛ he nilee.” (Yohane 17:3, NW) Nine shɛɔ nɛkɛ nilee nɛɛ nɔ kɛtsɔ Biblia lɛ kasemɔ daa nɔ. Kwɛ bɔ ni wɔbaanyɛ wɔná miishɛɛ wɔha akɛ kɛtsɔ Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ nɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔyoo mɛi ni mɛi krɔŋkrɔŋi lɛ ji diɛŋtsɛ, ni wɔkase bɔ ni ekɛ amɛ baatsu nii kɛha adesai anaanɔ sɛɛnamɔ lɛ!

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 4]

Paulo ŋma woji ni jɛ mumɔŋ eyaha anɔkwa hetselɔi

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 4, 5]

Yesu bɔfoi anɔkwafoi lɛ batsɔ anɔkwa hetselɔi loo mɛi krɔŋkrɔŋi

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 6]

Wɔbaanyɛ wɔkɛ hekɛnɔfɔɔ asɔle wɔha Nyɔŋmɔ kɛtsɔ Yesu Kristo nɔ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]

Hetselɔi loo mɛi krɔŋkrɔŋi ni átee amɛ shi lɛ baafee shikpɔŋ lɛ nɔyelɔi ni yɔɔ musuŋtsɔlɛ