Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yehowa Susuɔ Ohe

Yehowa Susuɔ Ohe

Yehowa Susuɔ Ohe

‘Nyɛŋɔa nyɛhaomɔi fɛɛ nyɛfɔa Nyɔŋmɔ nɔ, ejaakɛ lɛ esusuɔ nyɛhe.’—1 PETRO 5:7.

1. Mɛɛ shihilɛ pɔtɛɛ ni he hiaa waa mli esoro Yehowa yɛ Satan he kwraa lɛ?

ESORO Yehowa yɛ Satan he kwraa. Abonsam kpoɔ mɔ fɛɛ mɔ ni tsiɔ ebɛŋkɛɔ Yehowa lɛ. Awie srɔtofeemɔ nɛɛ he yɛ wolo ko ni akpɛlɛɔ nɔ jogbaŋŋ ni ataoɔ saji kɛjɛɔ mli lɛ mli. Yɛ nɔ ni kɔɔ Satan nifeemɔi ahe, taakɛ atsɔɔ mli yɛ Biblia mli wolo ni ji Hiob lɛ mli lɛ he lɛ, Encyclopædia Britannica (afi 1970 nɔ̃) lɛ kɛɔ akɛ: ‘Satan nitsumɔ ji ni ekpa shikpɔŋ nɔ ni etao nifeemɔi loo gbɔmɛi ni efolɔ amɛnaa yɛ gbɛ gbonyo nɔ; no hewɔ lɛ, enitsumɔ lɛ yɛ srɔto yɛ “Nuŋtsɔ lɛ hiŋmɛii” lɛ ahe, nɔ ni kpaa shikpɔŋ lɛ nɔ ni ewoɔ nibii kpakpai fɛɛ he hewalɛ lɛ (II Kron. xvi, 9). Satan náa adesai ekpakpafeemɔ ni pɛsɛmkunya bɛ mli lɛ he jwɛŋmɔ fɔŋ, ni aha lɛ hegbɛ koni eka enɛ ekwɛ yɛ Nyɔŋmɔ hewalɛ kɛ kudɔmɔ shishi yɛ husui ni Nyɔŋmɔ eje lɛ naa.’ Hɛɛ, mɛɛ srɔtofeemɔ nɛ!—Hiob 1:6-12; 2:1-7.

2, 3. (a) Te afee shishinumɔ ni yɔɔ wiemɔ “Abonsam” lɛ he mfoniri jogbaŋŋ yɛ nɔ ni ba Hiob nɔ lɛ mli aha tɛŋŋ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ Biblia lɛ tsɔɔ yɛ akɛ Satan kã he eefolɔ Yehowa tsuji ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ anaa lolo?

2 Hela wiemɔ kɛha “Abonsam” lɛ shishi ji “apasa naafolɔlɔ,” “mɔ heguɔgbelɔ.” Hiob wolo lɛ tsɔɔ akɛ Satan folɔ Yehowa tsulɔ anɔkwafo Hiob naa akɛ esɔmɔɔ Lɛ yɛ pɛsɛmkunya yiŋtoo hewɔ, akɛ: “Ani yaka Hiob sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ?” (Hiob 1:9) Sane ni yɔɔ Hiob wolo lɛ mli lɛ tsɔɔ akɛ, yɛ Hiob kaai lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, ebɛŋkɛ Yehowa kpaakpa yɛ bei fɛɛ mli. (Hiob 10:9, 12; 12:9, 10; 19:25; 27:5; 28:28) Yɛ emanehulu lɛ sɛɛ lɛ, ekɛɛ Nyɔŋmɔ akɛ: “Mitoi kɛkɛ mikɛnu ohe; shi agbɛnɛ mihiŋmɛi enao.”—Hiob 42:5.

3 Ani Satan ekpa Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi lɛ anaafolɔmɔ kɛjɛ Hiob be lɛ mli kɛbaa nɛɛ? Dabi. Kpojiemɔ wolo lɛ tsɔɔ akɛ yɛ nɛkɛ naagbee gbii nɛɛ amli lɛ, Satan kã he eefolɔ Kristo nyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu lɛ anaa lolo ni eka shi faŋŋ akɛ eefolɔ amɛhefatalɔi anɔkwafoi lɛ hu anaa lolo. (2 Timoteo 3:12; Kpojiemɔ 12:10, 17) No hewɔ lɛ, nɔ ni he hiaa wɔ fɛɛ jogbaŋŋ kɛmɔ shi ákɛ anɔkwa Kristofoi lɛ ji ni wɔba wɔhe shi wɔha wɔ-Nyɔŋmɔ, Yehowa ni susuɔ wɔhe lɛ, ni wɔjɛ suɔmɔ ni mli kwɔ mli wɔsɔmɔ lɛ, ni wɔkɛ no atsɔɔ akɛ Satan naafolɔmɔ lɛ ji amale. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔbaaha Yehowa tsui anya.—Abɛi 27:11.

Yehowa Taoɔ Gbɛ̀i ni Eeetsɔ nɔ Eye Ebua Wɔ

4, 5. (a) Ákɛ mɔ ni tamɔɔɔ Satan lɛ, mɛni Yehowa taoɔ yɛ shikpɔŋ nɔ? (b) Kɛ́ wɔbaaná Yehowa nɔkpɛlɛmɔ lɛ, mɛni ehe hiaa ni wɔfee?

4 Abonsam kpaa shikpɔŋ lɛ nɔ etaoɔ mɔ ni eeefolɔ enaa ni emi lɛ. (Hiob 1:7, 9; 1 Petro 5:8) Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, Yehowa taoɔ mɛi ni ehewalɛ he hiaa amɛ lɛ ni eye ebua amɛ. Gbalɔ Hanani kɛɛ Maŋtsɛ Asa akɛ: “Yehowa yɔɔ nɛɛ, ehiŋmɛii kpaa shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ, ni ejieɔ ehewalɛ kpo ehaa mɛi ni amɛtsui ehi kɛwula shi yɛ egbɛfaŋ lɛ.” (2 Kronika 16:9) Mɛɛ srɔtofeemɔ ni kã Satan hetsɛ niiamlitaomɔ kɛ Yehowa suɔmɔ kwɛmɔ lɛ teŋ eji nɛkɛ!

5 Yehowa kɛ jwɛŋmɔ gbonyo kpaaa wɔ shi yɛ teemɔŋ ni ena wɔtɔmɔi kɛ fatɔɔi. Lalatsɛ lɛ ŋma akɛ: “Kɛji bo, Yehowa, okɛɛ ooodi nishaianii asɛɛ lɛ, kulɛ, Nuŋtsɔ, namɔ po aaanyɛ shi adamɔ?” (Lala 130:3) Hetoo lɛ tsɔɔ akɛ: mɔ ko bɛ. (Jajelɔ 7:20) Kɛ́ wɔkɛ tsui ni hi bɛŋkɛ Yehowa lɛ, ehiŋmɛii baakã wɔ nɔ, jeee ni ekɛbu wɔ fɔ, shi moŋ koni ekɛna wɔmɔdɛŋbɔi lɛ ni eha wɔsɔlemɔi kɛha yelikɛbuamɔ kɛ eshaifaa lɛ ahetoo. Bɔfo Petro ŋma akɛ: “[Yehowa, NW] hiŋmɛii kã jalɔi ahe, ni eboɔ amɛfaikpamɔ toi; shi mɛi ni feɔ nifɔji anii lɛ, [Yehowa, NW] ejie ehiɛ eka amɛ.”—1 Petro 3:12.

6. David sane lɛ ji miishɛjemɔ kɛ kɔkɔbɔɔ nɔ fɛɛ kɛha wɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

6 David yeee emuu ni efee eshai ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli. (2 Samuel 12:7-9) Shi efɔse etsuiŋ eshwie Yehowa nɔ ni ekɛ sɔlemɔ ni mli wa tsi ebɛŋkɛ lɛ. (Lala 51:3-14, niŋmaa ni yɔɔ yiteŋgbɛ lɛ) Yehowa bo esɔlemɔ lɛ toi ni ekɛ etɔmɔ lɛ ke lɛ, eyɛ mli akɛ David na nɔ fɔŋ ni jɛ esha ni efee lɛ mli ba lɛ. (2 Samuel 12:10-14) Esa akɛ enɛ afee miishɛjemɔ kɛ kɔkɔbɔɔ nɔ fɛɛ kɛha wɔ. Eji nɔ ni shɛjeɔ mɔ mii akɛ wɔɔle akɛ Yehowa miisumɔ ni ekɛ wɔhe eshai lɛ ake wɔ kɛ wɔtsake wɔtsui yɛ anɔkwale mli, shi eji hiɛdɔɔ sane akɛ wɔɔyɔse akɛ bei pii lɛ, nibii fɔji ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli ji nɔ ni jɛɔ eshai amli baa. (Galatabii 6:7-9) Kɛji wɔmiisumɔ ni wɔbɛŋkɛ Yehowa lɛ, no lɛ ebaabi ni wɔtsi wɔhe kwraa bɔ ni wɔɔnyɛ kɛjɛ nɔ fɛɛ nɔ ni esaŋ ehiɛ lɛ he.—Lala 97:10.

Yehowa Gbalaa Ewebii lɛ Kɛbɛŋkɛɔ Ehe

7. Mɛɛ gbɔmɛi nɛkɛ Yehowa taoɔ, ni mɛɛ gbɛ nɔ etsɔɔ egbalaa amɛ kɛbɛŋkɛɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe?

7 David ŋma yɛ elalai lɛ ateŋ ekome mli akɛ: “Yehowa yɛ ŋwɛi shɔŋŋ moŋ, shi kɛlɛ ehiɛ kã heshibalɔ he; shi hewolɔ lɛ, eyooɔ lɛ yɛ shɔŋŋ.” (Lala 138:6) Nakai nɔŋŋ lala kroko hu kɛɔ akɛ: “Namɔ tamɔ Yehowa, wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ, mɔ ni eshitamɔhe yɔɔ ŋwɛi lɛ, mɔ ni maa ehiɛ shi ni ekwɛɔ nii ni yɔɔ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ lɛ? Eteeɔ humi shi kɛjɛɔ su mli, ni ewoɔ ohiafo nɔ kɛjɛɔ tumu nɔ.” (Lala 113:5-7) Hɛɛ, jeŋ muu fɛɛ Bɔlɔ ofe lɛ maa ehiɛ shi ni ekwɛɔ shikpɔŋ lɛ nɔ, ni ehiŋmɛii naa “heshibalɔ,” ‘mɔ ni ji humi lɛ,’ mɛi ni “dɔmɔɔ ŋtsɔi ní amɛyeɔ ŋkɔmɔ yɛ nihiinii fɛɛ ni afeɔ” lɛ hewɔ lɛ. (Ezekiel 9:4) Egbalaa mɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ kɛbaa eŋɔɔ kɛtsɔ e-Bi lɛ nɔ. Beni Yesu yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ, ekɛɛ akɛ: “Mɔ ko nyɛŋ aba miŋɔɔ, akɛ ja tsɛ lɛ ni tsu mi lɛ gbala lɛ dã . . . Mɔ ko nyɛŋ miŋɔɔ aba, ja tsɛ lɛ eha lɛ hegbɛ lɛ.”—Yohane 6:44, 65.

8, 9. (a) Mɛni hewɔ ehe hiaa ni wɔ fɛɛ wɔba Yesu ŋɔɔ lɛ? (b) Mɛni ji nɔ ni sa kadimɔ waa yɛ kpɔmɔ nɔ gbɛjianɔtoo lɛ he?

8 Esa akɛ gbɔmɛi fɛɛ aba Yesu ŋɔɔ ni amɛná ekpɔmɔ afɔleshaa lɛ mli hemɔkɛyeli ejaakɛ afɔ amɛ fɛɛ akɛ eshafeelɔi ni amɛtsi amɛhe kɛjɛ Nyɔŋmɔ he. (Yohane 3:36) Esa akɛ akpata amɛ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ. (2 Korintobii 5:20) Nyɔŋmɔ emɛɛɛ ni eshafeelɔi akpa lɛ fai dani eto gbɛjianɔ ni baaha toiŋjɔlɛ aba amɛ kɛ lɛ teŋ. Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Nyɔŋmɔ jieɔ lɛ diɛŋtsɛ esuɔmɔ ní ekɛsumɔ wɔ lɛ shi etsɔ̃ɔ, akɛ be mli ni wɔji eshafeelɔi lɛ beebe ni Kristo bagbo yɛ wɔnajiaŋ. . . . Ejaakɛ kɛ́ be mli ni wɔji henyɛlɔi lɛ ni akɛ Nyɔŋmɔ bi lɛ gbele lɛ bakpata wɔkɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ, agbɛnɛ ní akpata nɛɛ, aaahere wɔyiwala yɛ ewala lɛ mli aahu.”—Romabii 5:8, 10.

9 Bɔfo Yohane ma anɔkwale ni nɔ kwɔ akɛ Nyɔŋmɔ miikpata ekɛ gbɔmɛi ateŋ lɛ nɔ mi, ni eŋma akɛ: “Enɛ mli Nyɔŋmɔ suɔmɔ ni ekɛsumɔɔ wɔ lɛ je kpo yɛ, akɛ Nyɔŋmɔ tsu lɛ diɛŋtsɛ ebi koome lɛ kɛba je lɛŋ, koni wɔtsɔ enɔ wɔna wala. Enɛ mli suɔmɔ lɛ yɔɔ: jeee akɛ wɔ ni wɔsumɔ Nyɔŋmɔ, shi moŋ akɛ lɛ ni esumɔ wɔ, ni etsu ebi lɛ akɛ ebafee wɔhe eshai lɛ ahe kpatamɔ nɔ̃.” (1 Yohane 4:9, 10) Nyɔŋmɔ tsutsu ŋɔ hegbɛ lɛ, shi jeee gbɔmɔ. Ani onuuu he akɛ obɛŋkɛ Nyɔŋmɔ ni jie suɔmɔ kpo babaoo etsɔɔ “eshafeelɔi” ni ji “henyɛlɔi” lɛ?—Yohane 3:16.

Ehe Miihia ni Wɔtao Yehowa Sɛɛgbɛ

10, 11. (a) Mɛni esa akɛ wɔfee koni wɔtao Yehowa sɛɛgbɛ? (b) Te esa akɛ wɔbu Satan nibii agbɛjianɔtoo lɛ wɔha tɛŋŋ?

10 Taakɛ wɔle lɛ, Yehowa enyɛɛɛ wɔnɔ ni wɔba eŋɔɔ. Esa akɛ wɔtao lɛ, ‘wɔgbugbuu shi, ni wɔɔna lɛ, tsɛbelɛ ekɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ teŋ jɛkɛɛɛ.’ (Bɔfoi lɛ Asaji 17:27) Esa akɛ wɔle Yehowa taomɔ nii ni biɔ akɛ wɔba wɔhe shi wɔha lɛ lɛ. Kaselɔ Yakobo ŋma akɛ: “No hewɔ lɛ nyɛbaa nyɛhe shi nyɛhaa Nyɔŋmɔ; nyɛtea shi nyɛwoa abonsam, ni eeejo nyɛnaa foi. Nyɛtsia nyɛbɛŋkɛa Nyɔŋmɔ, ni eeetsi eeebɛŋkɛ nyɛ. Nyɛtsuua nyɛniji ahe, nyɛ eshafeelɔi, ní nyɛhaa nyɛtsuii ahe atsea, nyɛ jwɛŋmɔi enyɔnyɔtsɛmɛi.” (Yakobo 4:7, 8) Esaaa akɛ wɔshashaoɔ shi akɛ wɔɔkɔ shidamɔ ni yɔɔ shiŋŋ wɔha Yehowa ni wɔte shi wɔwo Abonsam.

11 Enɛ tsɔɔ wɔhe ni wɔɔtsi kɛjɛ Satan yiwalɛ nibii agbɛjianɔtoo fɔŋ nɛɛ he. Yakobo ŋma akɛ: “Nyɛleee akɛ je nɛɛ hedɔɔ lɛ Nyɔŋmɔ nyɛɛ ni lo? No hewɔ lɛ mɔ fɛɛ mɔ ni sumɔɔ akɛ etsɔ je nɛɛ hedɔlɔ lɛ etsɔ Nyɔŋmɔ henyɛlɔ.” (Yakobo 4:4) Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, kɛ wɔmiisumɔ ni wɔfee Yehowa nanemɛi lɛ, no lɛ esa akɛ wɔkpa gbɛ akɛ Satan je lɛ baanyɛ̃ wɔ.—Yohane 15:19; 1 Yohane 3:13.

12. (a) Mɛɛ miishɛjemɔ wiemɔi David ŋma? (b) Mɛɛ kɔkɔbɔɔ Yehowa tsɔ gbalɔ Azaria nɔ ekɛha?

12 Kɛ́ Satan je lɛ te shi wo wɔ yɛ gbɛ pɔtɛɛ ko nɔ lɛ, esa akɛ titri lɛ wɔbɛŋkɛ Yehowa yɛ sɔlemɔ mli, ni wɔbi eyelikɛbuamɔ. David, ni nu Yehowa nine ni ekɛhereɔ mɔ yiwala lɛ he yɛ be babaoo mli lɛ ŋma kɛha wɔmiishɛjemɔ akɛ: “Yehowa ebɛŋkɛɔ mɛi fɛɛ ni tsɛɔ lɛ lɛ, mɛi fɛɛ ni tsɛɔ lɛ yɛ anɔkwale mli lɛ. Mɛi ni sheɔ lɛ gbeyei lɛ, efeɔ nɔ ni amɛtaoɔ ehaa amɛ, eboɔ amɛbolɔmɔ toi, ni ehereɔ amɛyiwala. Yehowa baa mɛi fɛɛ ni sɔmɔɔ lɛ lɛ ayi; shi mɛi fɔji lɛ, eeekpata amɛ fɛɛ amɛhiɛ.” (Lala 145:18-20) Lala nɛɛ tsɔɔ akɛ Yehowa baanyɛ ahere wɔyiwala kɛji aaka wɔ akɛ aŋkroaŋkroi, ni akɛ ebaahere ewebii lɛ ayiwala akɛ kuu yɛ “amanehulu kpeteŋkpele lɛ” mli. (Kpojiemɔ 7:14) Yehowa baaya nɔ atsi abɛŋkɛ wɔ kɛji wɔtee nɔ wɔtsi wɔbɛŋkɛ lɛ. Yɛ “Nyɔŋmɔ Mumɔ lɛ” kudɔmɔ naa lɛ, gbalɔ Azaria jaje nɔ ni wɔbaanyɛ wɔbu lɛ akɛ no ji anɔkwale ni kɔɔ nɔ fɛɛ nɔ he akɛ: “Yehowa kɛ nyɛ yɛ gbii abɔ ní nyɛkɛ lɛ yɔɔ lɛ; ni kɛji nyɛtao esɛɛgbɛ lɛ, eeeha nyɛna lɛ, shi kɛ́ nyɛkwa lɛ lɛ, lɛ hu eeekwa nyɛ!”—2 Kronika 15:1, 2.

Esa akɛ Yehowa Afee Mɔ ko ni Yɔɔ Diɛŋtsɛ Kɛha Wɔ

13. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔtsɔɔ akɛ Yehowa ji mɔ ko ni yɔɔ diɛŋtsɛ kɛha wɔ?

13 Bɔfo Paulo ŋma yɛ Mose he akɛ “emɔ mɔ ni anaaa lɛ lɛ mli tamɔ nɔ ni eena lɛ.” (Hebribii 11:27) Yɛ anɔkwale mli lɛ, Mose enaaa Yehowa diɛŋtsɛ. (2 Mose 33:20) Shi Yehowa bafee mɔ ni yɔɔ diɛŋtsɛ kɛha lɛ aahu akɛ etamɔ nɔ ni ena Lɛ. Nakai nɔŋŋ yɛ Hiob kaai lɛ asɛɛ lɛ, ekɛ ehemɔkɛyeli hiŋmɛii lɛ na Yehowa jogbaŋŋ diɛŋtsɛ, akɛ Nyɔŋmɔ ni ŋmɛɔ etsuji anɔkwafoi agbɛ ni amɛtsɔɔ kaai amli, ni kɛlɛ ekwaaa amɛ. (Hiob 42:5) Awie yɛ Henok kɛ Noa he akɛ ‘amɛkɛ Nyɔŋmɔ nyiɛ.’ Amɛfee enɛ kɛtsɔ taomɔ ni amɛtao akɛ amɛaasa Nyɔŋmɔ hiɛ ni amɛbo lɛ toi lɛ nɔ. (1 Mose 5:22-24; 6:9, 22; Hebribii 11:5, 7) Kɛ́ Yehowa fee mɔ ni yɔɔ diɛŋtsɛ kɛha wɔ taakɛ eji yɛ Henok, Noa, Hiob kɛ Mose gbɛfaŋ lɛ, ‘wɔbaakai lɛ’ yɛ wɔgbɛ̀i fɛɛ mli ni ‘ebaajaje wɔtempɔŋi lɛ.’—Abɛi 3:5, 6.

14. Ni ‘aaakpɛtɛ’ Yehowa ‘he’ lɛ tsɔɔ mɛni?

14 Beni eshwɛ fioo ni Israelbii lɛ baabote Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, Mose wo amɛ ŋaa akɛ: “Yehowa, nyɛ-Nyɔŋmɔ lɛ, sɛɛ nyɛnyiɛa, ni lɛ gbeyei nyɛshea, ni lɛ ekitai lɛ anɔ nyɛyea, ni lɛ egbee toi nyɛboa, ni lɛ nyɛsɔmɔa, ni lɛ nɔŋŋ ehe nyɛkɛ nyɛhe akpɛtɛa.” (5 Mose 13:5) Esa akɛ amɛnyiɛ Yehowa sɛɛ, amɛshe lɛ gbeyei, amɛbo lɛ toi, ni amɛkpɛtɛ ehe. Yɛ nɔ ni kɔɔ wiemɔ ni atsɔɔ shishi yɛ biɛ akɛ ‘akpɛtɛ he’ lɛ he lɛ, Biblia he nilelɔ ko tsɔɔ mli akɛ, “wiemɔ lɛ tsɔɔ bɛŋkɛmɔ kpaakpa kɛ wekukpaa ni mli wa.” Lalatsɛ lɛ wie akɛ: “Yehowa jieɔ eyitsoŋ sane etsɔɔ mɛi ni sheɔ lɛ lɛ.” (Lala 25:14) Nɛkɛ wekukpaa gbagbalii ni akɛ Yehowa náa ni nɔ bɛ nɛɛ baafee wɔnɔ kɛ efee mɔ ni yɔɔ diɛŋtsɛ kɛha wɔ, ni wɔsumɔ lɛ jogbaŋŋ aahu akɛ wɔsheɔ gbeyei akɛ wɔɔfee nɔ ko ni esaŋ ehiɛ lɛ.—Lala 19:10-15.

Ani Ole akɛ Yehowa Susuɔ Wɔhe?

15, 16. (a) Lala 34 lɛ tsɔɔ akɛ Yehowa susuɔ wɔhe yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Kɛ́ ewa kɛha wɔ akɛ wɔɔkai ekpakpa ni Yehowa feɔ ehaa wɔ lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee?

15 Satan lakamɔ nifeemɔi lɛ ateŋ ekome ji ni ebɔ mɔdɛŋ ni eha wɔhiɛ akpa anɔkwale ni eji akɛ Yehowa, wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ yaa nɔ esusuɔ etsuji anɔkwafoi lɛ ahe be fɛɛ be lɛ nɔ. Israel Maŋtsɛ David le jogbaŋŋ akɛ Yehowa hebuu nine lɛ yɛ enɔ, beni ekɛ jaramɔ be ni fe fɛɛ kpe po lɛ. Beni ehe bahia koni efee ehe sɛkɛyelɔ yɛ Gat Maŋtsɛ Akish hiɛ lɛ, efo lala ko, lala kɛ ŋɔɔmɔ ko, ní hemɔkɛyeli wiemɔi nɛɛ fata he akɛ: “Nyɛkɛ mi akãfoa Yehowa dalɛ lɛ, ni nyɛhaa wɔ fɛɛ wɔwóa egbɛi lɛ nɔ! Mitao Yehowa sɛɛgbɛ ni ehere mi nɔ, ni ejie mi kɛjɛ migbeyeishemɔi fɛɛ mli. Yehowa bɔfo lɛ bɔɔ nsara yɛ mɛi ni sheɔ lɛ gbeyei lɛ ahe kɛkpeɔ, ni ejieɔ amɛ. Nyɛsaa nyɛnaa nyɛkwɛa, ni nyɛaana akɛ Yehowa hi; ajɔɔ gbɔmɔ ni baa lɛ abo lɛ. Yehowa bɛŋkɛɔ mɛi ni tsuii ekumɔ lɛ, ni ehereɔ mɛi ni mumɔ tswiaa shi kɛ dɔlɛ lɛ. Jalɔ amanehului faa babaoo, shi Yehowa jieɔ lɛ kɛjɛɔ fɛɛ mli.”—Lala 34:4, 5, 8, 9, 19, 20; 1 Samuel 21:11-16.

16 Ani oyɛ nɔmimaa yɛ Yehowa yiwalaheremɔ hewalɛ lɛ he? Ani ole ebɔfoi ahebuu lɛ? Ani bo diɛŋtsɛ osa onaa ni ona akɛ Yehowa hi? Mɛɛ be nɛ ni oná ole diɛŋtsɛ akɛ Yehowa hi kɛha bo? Bɔɔ mɔdɛŋ ni okai. Ani no ji naagbee shia ni otee mli yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, be mli ni onu he akɛ onyɛɛɛ babaoo ofee dɔŋŋ lɛ? Ekolɛ no sɛɛ lɛ, okɛ shiatsɛ lɛ ná sanegbaa ni kanyaa mɔ mli gbɛfaŋnɔ. Ani okai ni oda Yehowa shi yɛ hewalɛ kroko ni he hiaa bo ni ekɛha bo lɛ kɛ jɔɔmɔ ni ejɔɔ bo lɛ? (2 Korintobii 4:7) Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, ekolɛ ebaawa akɛ oookai ekpakpafeemɔi komɛi ni Yehowa fee eha bo lɛ. Ekolɛ ehe baahia ni osusu nɔ ni ba otsi nɛ, nyɔŋ kome, afi kome, loo nɔ ni fe nakai lɛ he. Kɛ́ enɛ ji sane lɛ, mɛni hewɔ obɔɔɔ mɔdɛŋ jogbaŋŋ ni otsi obɛŋkɛ Yehowa gbagbalii ni obɔ mɔdɛŋ okwɛ bɔ ni enyiɛɔ ohiɛ ni ekudɔɔ bo lɛ? Bɔfo Petro wo Kristofoi hewalɛ akɛ: “Nyɛbaa nyɛhe shi yɛ Nyɔŋmɔ nine ni wa lɛ shishi, . . . nyɛŋɔa nyɛhaomɔ fɛɛ nyɛfɔa enɔ, ejaakɛ lɛ ejwɛŋɔ nyɛnɔ.” (1 Petro 5:6, 7) Yɛ anɔkwale mli lɛ, onaa baakpɛ ohe yɛ bɔ ni esusuɔ ohe ehaa lɛ mli!—Lala 73:28.

Yaa Nɔ ni Otao Yehowa Sɛɛgbɛ

17. Kɛ́ wɔbaaya nɔ ni wɔtao Yehowa sɛɛgbɛ lɛ, no lɛ mɛni esa akɛ wɔfee?

17 Esa akɛ wekukpaa ni kã wɔkɛ Yehowa teŋ ní wɔɔhiɛ mli lɛ afee nɔ ni yaa nɔ daa. Yesu kɛɛ e-Tsɛ lɛ yɛ sɔlemɔ mli akɛ: “Shi enɛ ji naanɔ wala lɛ, ákɛ amɛle bo, anɔkwa Nyɔŋmɔ kome lɛ, kɛ Yesu Kristo, mɔ ni otsu lɛ.” (Yohane 17:3) Yehowa kɛ e-Bi lɛ he nilee ni wɔɔná lɛ biɔ mɔdɛŋbɔɔ be fɛɛ be yɛ wɔgbɛfaŋ. Yelikɛbuamɔ ni jɛ sɔlemɔ mli kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ mli lɛ he miihia wɔ koni wɔnu “Nyɔŋmɔ nibii ni mli kwɔlɔ” lɛ shishi. (1 Korintobii 2:10; Luka 11:13) Agbɛnɛ hu, “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ gbɛtsɔɔmɔ he miihia wɔ koni wɔkɛ mumɔŋ niyenii ni akɛhaa wɔ “yɛ be ni sa nɔ lɛ” alɛ̀ wɔ jwɛŋmɔi lɛ. (Mateo 24:45) Yehowa etsɔ nakai gbɛ lɛ nɔ ewo wɔ ŋaa koni wɔkane e-Wiemɔ lɛ daa, wɔya wɔ Kristofoi akpeei daa, ni wɔná “maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa” shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli gbɛfaŋnɔ yɛ gbɛ ni mɔɔ shi nɔ. (Mateo 24:14) Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, belɛ wɔmiitao wɔ-Nyɔŋmɔ, Yehowa ni susuɔ wɔhe lɛ sɛɛgbɛ be fɛɛ be.

18, 19. (a) Mɛni esa akɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaafee? (b) Kɛ́ wɔkɔ shidaamɔ ni yɔɔ shiŋŋ wɔshi Abonsam ni wɔtee nɔ wɔtao Yehowa sɛɛgbɛ lɛ, abaajɔɔ wɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

18 Satan miifee nɔ fɛɛ nɔ ni eeenyɛ yɛ ehewalɛ mli koni ekɛ yiwaa, shitee-kɛ-woo, kɛ nɔnyɛɛ ni jɛ he fɛɛ he lɛ aba Yehowa webii anɔ. Ebɔɔ mɔdɛŋ koni efite wɔtoiŋjɔlɛ lɛ kɛ shidaamɔ kpakpa ni wɔyɔɔ yɛ wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ hiɛ lɛ. Esumɔɔɔ ni wɔyaa nɔ ni wɔtsuɔ wɔnitsumɔ ni ji mɛi ni hiɛ tsui kpakpa lɛ ni wɔtaoɔ lɛ ni wɔyeɔ wɔbuaa amɛ ni amɛbadamɔ Yehowa masɛi yɛ sane ni kɔɔ jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛyeli lɛ he lɛ. Shi esa akɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaaya nɔ wɔye Yehowa anɔkwa, ni wɔná hekɛnɔfɔɔ yɛ emli akɛ ebaajie wɔ kɛjɛ mɔ fɔŋ lɛ dɛŋ. Kɛ́ wɔha Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kudɔ wɔ ni wɔtee nɔ wɔfee ekãa yɛ egbɛjianɔtoo ni anaa lɛ mli lɛ, no lɛ wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ ebaaye ebua wɔ be fɛɛ be.—Yesaia 41:8-13.

19 No hewɔ lɛ, eba akɛ wɔɔdamɔ shi shiŋŋ wɔshi Abonsam kɛ elakamɔ nifeemɔi lɛ, ni yɛ bei fɛɛ mli lɛ, wɔtao wɔ-Nyɔŋmɔ, Yehowa ni wɔsumɔɔ lɛ lɛ, mɔ ni ‘baawo wɔ hewalɛ ni eha wɔdamɔ shi shiŋŋ’ be fɛɛ be lɛ sɛɛgbɛ. (1 Petro 5:8-11) Kɛkɛ lɛ, ‘wɔbaato wɔhe yɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ mli, yɛ be mli ni wɔkwɛɔ wɔ-Nuŋtsɔ Yesu Kristo mɔbɔnalɛ lɛ gbɛ, koni wɔná naanɔ wala lɛ.’—Yuda 21.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Mɛni wiemɔ “Abonsam” lɛ tsɔɔ, ni mɛɛ gbɛ nɔ Abonsam hiɔ shi yɛ nakai gbɛi lɛ naa?

• Esoro Yehowa yɛ Abonsam he yɛ gbɛ ni E-tsɔɔ nɔ ekwɛɔ shikpɔŋ nɔ bii lɛ ehaa lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

• Mɛni hewɔ esa akɛ mɔ ko akpɛlɛ kpɔmɔ nɔ lɛ nɔ beni ebaa Yehowa ŋɔɔ lɛ?

• Ní ‘aaakpɛtɛ’ Yehowa ‘he’ lɛ tsɔɔ mɛni, ni te wɔɔfee tɛŋŋ wɔya nɔ ni wɔtao esɛɛgbɛ lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 15]

Yɛ Hiob kaai lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, ebaná ele akɛ Yehowa susuɔ ehe

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 16, 17]

Daa Biblia kanemɔ, Kristofoi akpeei ni wɔɔya daa, kɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ni wɔkɛ wɔhe aaawo mli yɛ ekãa naa lɛ kaiɔ wɔ akɛ Yehowa susuɔ wɔhe