Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Kristofoi Ahe ni Amɛkɛwooo Maŋ Saji Amli yɛ Naagbee Gbii lɛ Amli

Kristofoi Ahe ni Amɛkɛwooo Maŋ Saji Amli yɛ Naagbee Gbii lɛ Amli

Kristofoi Ahe ni Amɛkɛwooo Maŋ Saji Amli yɛ Naagbee Gbii lɛ Amli

“Amɛjɛɛɛ je lɛ mli, taakɛ bɔ ni mi hu mijɛɛɛ je lɛ mli lɛ.”—YOHANE 17:16.

1, 2. Mɛni Yesu kɛɛ yɛ ekaselɔi lɛ kɛ je lɛ teŋ wekukpaa he, ni mɛɛ sanebimɔi ewiemɔi lɛ teɔ amɛ shi?

YƐ NAAGBEE gbɛkɛ ní Yesu kɛhi shi akɛ adesa ni yeɔ emuu lɛ, esɔle sɔlemɔ kakadaŋŋ ko yɛ be mli ni ekaselɔi lɛ miibo toi. Ewie nɔ ko ni tsɔɔ bɔ ni anɔkwa Kristofoi fɛɛ ashihilɛ ji ha lɛ he yɛ nakai sɔlemɔ lɛ mli. Beni ewieɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ ahe lɛ, ekɛɛ akɛ: “Miŋɔ owiemɔ lɛ miha amɛ, ni je lɛ miinyɛ̃ amɛ, ejaakɛ amɛjɛɛɛ je lɛ mli, taakɛ bɔ ni mi hu mijɛɛɛ je lɛ mli lɛ. Mibiii akɛ ojie amɛ kɛjɛ je lɛ mli, shi moŋ akɛ obu amɛhe yɛ efɔŋ lɛ mli. Amɛjɛɛɛ je lɛ mli, taakɛ bɔ ni mi hu mijɛɛɛ je lɛ mli lɛ.”—Yohane 17:14-16.

2 Yesu kɛɛ shii enyɔ akɛ ekaselɔi lɛ efeŋ je lɛ fã. Kɛfata he lɛ, nakai mligbalamɔ lɛ kɛ béi baaba—je lɛ baanyɛ̃ amɛ. Shi, ehe ehiaaa ni Kristofoi ashe gbeyei; Yehowa baakwɛ amɛnɔ. (Abɛi 18:10; Mateo 24:9, 13) Yɛ Yesu wiemɔi lɛ hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔbi jogbaŋŋ akɛ: ‘Mɛni hewɔ anɔkwa Kristofoi jɛɛɛ je lɛ mli lɛ? Mɛni je lɛ ní ajɛɛɛ mli lɛ tsɔɔ? Kɛ́ je lɛ nyɛ̃ Kristofoi lɛ, te amɛaabu je lɛ amɛha tɛŋŋ? Titri lɛ, te amɛbuɔ je lɛ nɔyelii lɛ amɛhaa tɛŋŋ?’ Ŋmalɛ mli hetooi kɛha sanebimɔi nɛɛ ahe miihia ejaakɛ amɛsaa wɔ fɛɛ wɔhe.

“Wɔjɛ Nyɔŋmɔ Mli”

3. (a) Mɛni haa wɔfeɔ mɛi ni yɔɔ srɔto yɛ je lɛ he? (b) Mɛɛ odaseyeli yɔɔ ni tsɔɔ akɛ je lɛ ‘yɛ mɔ fɔŋ lɛ hewalɛ mli’?

3 Wɔkɛ Yehowa teŋ wekukpaa ni bɛŋkɛ kpaakpa lɛ ji yiŋtoo kome hewɔ ni wɔjɛɛɛ je lɛ mli lɛ. Bɔfo Yohane ŋma akɛ: “Wɔle akɛ wɔjɛ Nyɔŋmɔ mli, ni jeŋ muu lɛ fɛɛ kã mɔ fɔŋ lɛ mli.” (1 Yohane 5:19) Yohane wiemɔi ni kɔɔ je lɛ he lɛ ji anɔkwale diɛŋtsɛ. Tai, awuiyeli, yiwalɛ, nɔnyɛɛ, anɔkwa ni ayeee, kɛ jeŋba shara ni ehe shi waa ŋmɛnɛ lɛ yeɔ odase akɛ Satan yɔɔ amɛnɔ hewalɛ, shi jeee Nyɔŋmɔ. (Yohane 12:31; 2 Korintobii 4:4; Efesobii 6:12) Kɛ́ mɔ aŋkro ko batsɔ Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ kome lɛ, ekɛ ehe woŋ nakai nibii gbohii lɛ amli loo ekpɛlɛŋ nɔ, ni no haa ebatsɔɔ mɔ ni jɛɛɛ je lɛ mli lɛ.—Romabii 12:2; 13:12-14; 1 Korintobii 6:9-11; 1 Yohane 3:10-12.

4. Mɛɛ gbɛ̀i anɔ wɔtsɔɔ yɛ akɛ Yehowa nii ji wɔ?

4 Ákɛ mɛi ni tamɔɔɔ je lɛ lɛ, Yohane kɛɛ akɛ Kristofoi lɛ ‘jɛ Nyɔŋmɔ mli.’ Yehowa nii ji mɛi fɛɛ ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ amɛha lɛ lɛ. Bɔfo Paulo kɛɛ akɛ: “Kɛji wɔhiɛ kã lɛ, [Yehowa, NW] wɔhiɛ kã wɔha; ni kɛji wɔgboi hu, [Yehowa, NW] wɔgboiɔ wɔhaa. No hewɔ lɛ wɔhiɛ kã jio, wɔgboi jio, [Yehowa, NW] nii ji wɔ.” (Romabii 14:8; Lala 116:15) Akɛni Yehowa nii ji wɔ hewɔ lɛ, wɔtuɔ wɔhe kwraa wɔhaa lɛ. (2 Mose 20:4-6) No hewɔ lɛ, anɔkwa Kristofonyo etuuu eshihilɛ ehaaa nibii komɛi ni yɔɔ je lɛ mli lɛ. Ni yɛ be mli ni ekɛ bulɛ haa maŋ okadii lɛ, ejáaa amɛ, kɛji kɛtsɔ nifeemɔi anɔ loo yɛ etsũ mli. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ejáaa mɛi ni ehe gbɛi waa yɛ kpɔiaŋgbɔlemɔ mli loo ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ amagai krokomɛi. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ekɛ bulɛ haa hegbɛi ni mɛi krokomɛi yɔɔ ni amɛkɛfeɔ nɔ ni amɛsumɔɔ lɛ, shi ejáa Bɔlɔ koome lɛ pɛ. (Mateo 4:10; Kpojiemɔ 19:10) Enɛ hu haa esoroɔ lɛ yɛ je lɛ he.

“Mimaŋtsɛyeli lɛ Jɛɛɛ Je Nɛŋ”

5, 6. Wɔhe shi ni wɔbaa wɔhaa Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ haa wɔfeɔ mɛi ni esoro amɛ yɛ je lɛ he yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

5 Kristofoi ji Kristo Yesu sɛɛnyiɛlɔi kɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishibii, ni no hu haa amɛtsɔɔ mɛi ni jɛɛɛ je nɛɛ mli. Beni ayeɔ Yesu sane yɛ Pontio Pilato hiɛ lɛ, ekɛɛ akɛ: “Mimaŋtsɛyeli lɛ jɛɛɛ je nɛŋ; mimaŋtsɛyeli lɛ jɛ je nɛɛ mli jikulɛ, misɔɔlɔi lɛ aaapele he, koni akaŋɔ mi aha Yudafoi lɛ; shi enɛ lɛ, mimaŋtsɛyeli lɛ jɛɛɛ biɛ.” (Yohane 18:36) Maŋtsɛyeli lɛ nɔ abaatsɔ koni atse Yehowa gbɛi he, abu maŋtsɛ ni eji lɛ bem, ni afee esuɔmɔnaa nii yɛ shikpɔŋ nɔ taakɛ afeɔ yɛ ŋwɛi lɛ. (Mateo 6:9, 10) Yɛ Yesu sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli fɛɛ lɛ, eshiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ, ni ekɛɛ akɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ baajaje kɛyashi nibii agbɛjianɔtoo lɛ naagbee tɔŋŋ. (Mateo 4:23; 24:14) Yɛ afi 1914 mli lɛ, aha gbalɛ wiemɔi ni yɔɔ Kpojiemɔ 11:15 lɛ lɛ ba mli, akɛ: “Je nɛŋ maŋtsɛyeli lɛ etsɔ̃ wɔ-Nuŋtsɔ lɛ kɛ e-Kristo (mɔ ni efɔ lɛ mu) lɛ nɔ̃, ni eeeye maŋtsɛ kɛaatee naanɔi anaanɔ.” Etsɛŋ, ni nakai ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ baafee nɔyeli hewalɛ pɛ ni baaye adesai anɔ. (Daniel 2:44) Yɛ be ko mli lɛ, ehe baahia ni anyɛ je lɛŋ nɔyelɔi lɛ po anɔ ni amɛkpɛlɛ enɔyeli hegbɛ lɛ nɔ.—Lala 2:6-12.

6 Akɛni anɔkwa Kristofoi kaiɔ enɛ fɛɛ hewɔ lɛ, mɛi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ ji Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishibii, ni amɛnyiɛɔ Yesu ŋaawoo akɛ ‘atao Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ kɛ ejalɛ lɛ tsutsu lɛ sɛɛ.’ (Mateo 6:33) Enɛ haaa amɛfee mɛi ni yeee maŋ ni amɛyɔɔ mli lɛ anɔkwa, shi ehaa amɛfeɔ mɛi ni amɛyɔɔ srɔto yɛ mumɔŋ yɛ je lɛ he. Nitsumɔ titri ni kã Kristofoi anɔ ŋmɛnɛ, taakɛ eji yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli ji ‘ni amɛye Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ he odase.’ (Bɔfoi lɛ Asaji 28:23) Adesa nɔyeli ko bɛ hegbɛ ni ekɛaatsĩ nitsumɔ ni Nyɔŋmɔ kɛha lɛ naa.

7. Mɛni hewɔ anɔkwa Kristofoi kɛ amɛhe wooo maŋ saji amli lɛ, ni mɛɛ gbɛ nɔ amɛtsɔɔ enɛ yɛ?

7 Akɛni Yehowa Odasefoi lɛ ji Yehowa nii, kɛ Yesu sɛɛnyiɛlɔi kɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishibii hewɔ lɛ, amɛhi shi akɛ mɛi ni kɛ amɛhe wooo maŋ saji amli yɛ afii ohai 20 kɛ 21 lɛ majimaji ateŋ béi lɛ amli. Amɛfiii mɔ ko sɛɛ, amɛwoko tu nɔ amɛshiko mɔ ko, ni amɛgbɛko amale wiemɔi kɛha heloonaa nɔ ko amɛshwãko. Yɛ hemɔkɛyeli kpojiemɔ yɛ gbɛ ni sa kadimɔ waa nɔ yɛ nɔ ni tamɔ shitee-kɛ-woo fɛɛ mli lɛ sɛɛ lɛ, amɛnyiɛ shishitoo mlai ni awie atsɔɔ Germany Nazi nɔyelɔi lɛ yɛ afi 1934 lɛ mli lɛ asɛɛ, akɛ: “Wɔbɛ maŋkwramɔŋ saji lɛ ateŋ ekoeko he miishɛɛ, shi wɔtuu wɔhe kwraa wɔha Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli ní Kristo ji enɔ Maŋtsɛ lɛ. Wɔyeŋ mɔ ko mɔ ko awui. Wɔbaaná he miishɛɛ akɛ wɔɔhi shi yɛ toiŋjɔlɛ mli ni wɔfee mɛi fɛɛ ejurɔ yɛ hegbɛ fɛɛ hegbɛ ni wɔɔná mli.”

Kristo Bɔfoi kɛ Najiaŋdamɔlɔi

8, 9. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa Odasefoi ji bɔfoi kɛ najiaŋdamɔlɔi ŋmɛnɛ, ni te enɛ saa amɛkɛ maji lɛ ateŋ wekukpaa lɛ he ehaa tɛŋŋ?

8 Paulo wie lɛ diɛŋtsɛ kɛ nanemɛi Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe akɛ “bɔfoi yɛ Kristo najiaŋ, tamɔ akɛ Nyɔŋmɔ etsɔ̃ wɔnɔ ekɛ mɛi miiwie.” (2 Korintobii 5:20; Efesobii 6:20) Kɛjɛ afi 1914 kɛbaa nɛɛ, abaanyɛ awie Kristofoi ni akɛ mumɔ efɔ amɛ mu lɛ ahe yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he bɔfoi, nɔ̃ mli ni amɛji “bii” lɛ. (Mateo 13:38; Filipibii 3:20; Kpojiemɔ 5:9, 10) Kɛfata he lɛ, Yehowa ejie “asafo babaoo” lɛ mli “tooi krokomɛi,” ni ji Kristofoi ni hiɛ shikpɔŋ nɔ hiɛnɔkamɔ lɛ kɛjɛ maji lɛ amli, koni amɛfi mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ asɛɛ yɛ amɛ bɔfoi anitsumɔ lɛ mli. (Kpojiemɔ 7:9; Yohane 10:16) Abaanyɛ atsɛ “tooi krokomɛi” nɛɛ akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ “najiaŋdamɔlɔi.”

9 Najiaŋdamɔlɔ kɛ enitsumɔ mli bii lɛ kɛ amɛhe wooo maŋ ni amɛsɔmɔɔ yɛ mli lɛ saji amli. Nakai nɔŋŋ hu Kristofoi hiɔ shi akɛ mɛi ni kɛ amɛhe wooo maji ni yɔɔ je lɛ mli lɛ maŋkwramɔŋ saji amli. Amɛfiii afã ko sɛɛ yɛ nɔ ni kɔɔ maŋ, weku, gbɔmɛi, loo shika helɛtemɔ kuu ko he, loo ni amɛaate shi amɛwo amɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 10:34, 35) Yɛ no najiaŋ lɛ, ‘amɛfeɔ mɛi fɛɛ ejurɔ.’ (Galatabii 6:10) Maŋ saji amli ni Yehowa Odasefoi kɛ amɛhe wooo lɛ tsɔɔ akɛ mɔ ko mɔ ko nyɛŋ ekɛ anɔkwayeli akpoo amɛshɛɛ sane lɛ ni amɛkɛɛ akɛ Odasefoi lɛ kɛ amɛhe bɔɔ afã kroko yɛ weku, maŋ, loo akutso mligbalamɔ saji amli.

Akɛ Suɔmɔ Yɔseɔ Amɛ

10. Te suɔmɔ he hiaa Kristofonyo ehaa tɛŋŋ?

10 Kɛfata nɔ ni awie kɛtsɔ hiɛ lɛ he lɛ, Kristofoi kɛ amɛhe wooo je lɛŋ saji amli yɛ amɛkɛ Kristofoi krokomɛi ateŋ wekukpaa lɛ hewɔ. Yesu kɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ: “Kɛji nyɛsumɔɔ nyɛhe lɛ, no mɛi fɛɛ kɛaale akɛ mikaselɔi ji nyɛ.” (Yohane 13:35) Nyɛmimɛi asuɔmɔ ji nɔ ni he hiaa yɛ Kristofonyo ni mɔ ko aaaji lɛ mli. (1 Yohane 3:14) Yɛ bɔ ni ekɛ Yehowa kɛ Yesu teŋ wekukpaa lɛ yɔɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, wekukpaa ni yɔɔ Kristofonyo kɛ Kristofonyo kroko teŋ lɛ ji nɔ bɛŋkɛ kpaakpa. Ejieee suɔmɔ kpo etsɔɔɔ esafoŋ bii lɛ pɛ. Esumɔɔ “nyɛnyɛmimɛi ni yɔɔ je lɛŋ lɛ.”—1 Petro 5:9.

11. Suɔmɔ ni Yehowa Odasefoi lɛ yɔɔ kɛha amɛhe lɛ ená amɛjeŋba nɔ hewalɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

11 Ŋmɛnɛ, Yehowa Odasefoi jieɔ amɛ nyɛmimɛi asuɔmɔ lɛ kpo kɛtsɔ wiemɔi ni yɔɔ Yesaia 2:4 lɛ ni amɛhaa ebaa mli lɛ nɔ akɛ: “Amɛkɛ amɛklantei aaasɔ̃ kɔii ni amɛkɛ amɛkpɔlɔi hu aaasɔ̃ adedai. Jeŋmaŋ ko woŋ klante nɔ eshiŋ jeŋmaŋ ko, ni amɛkaseŋ tawuu dɔŋŋ!” Ákɛ mɛi ni Yehowa etsɔɔ amɛ nii lɛ, anɔkwa Kristofoi haa toiŋjɔlɛ hiɔ amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ kɛ amɛteŋ. (Yesaia 54:13) Akɛni amɛsumɔɔ Nyɔŋmɔ kɛ amɛnyɛmimɛi hewɔ lɛ, ebaafee nɔ ni wa akɛ amɛaakɔlɔ tui yɛ amɛnanemɛi Kristofoi—loo mɔ kroko—yɛ shikpɔji krokomɛi anɔ lɛ nɔ. Amɛ toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ lɛ ji amɛjamɔ lɛ fã ko ni he hiaa waa, nifeemɔ ko ni tsɔɔ akɛ amɛyɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ lɛɛlɛŋ. (Lala 133:1; Mika 2:12; Mateo 22:37-39; Kolosebii 3:14) ‘Amɛtaoɔ hejɔlɛ ni amɛnyiɛɔ no sɛɛ,’ ni amɛle akɛ “Yehowa hiŋmɛi kã jalɔi ahe.”—Lala 34:15, 16.

Jwɛŋmɔ ni Kristofoi Hiɛ yɛ Je lɛ He

12. Mɛɛ su ni Yehowa hiɛ yɛ gbɔmɛi ni yɔɔ je lɛ mli lɛ ahe Yehowa Odasefoi kaseɔ, ni mɛni hewɔ?

12 Yehowa ejaje fɔbuu kojomɔ eshwie je nɛɛ nɔ, shi ekojoko aŋkroaŋkroi fɛɛ yɛ je lɛ mli. Ebaatsɔ Yesu nɔ efee enɛ yɛ Lɛ diɛŋtsɛ ebe ni sa mli. (Lala 67:4, 5; Mateo 25:31-46; 2 Petro 3:10) Yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli lɛ, ejieɔ suɔmɔ kpele kpo etsɔɔ adesai. Ekɛ e-Bi koome lɛ po ha koni mɔ fɛɛ mɔ aná hegbɛ ni enine ashɛ naanɔ wala nɔ. (Yohane 3:16) Ákɛ Kristofoi lɛ, wɔkaseɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ kɛtsɔ mɛi krokomɛi ni wɔgbaa amɛ Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo kɛha yiwalaheremɔ lɛ he sane, kɛji akpoo mɔdɛŋ ni wɔbɔɔ lɛ shii abɔ po lɛ.

13. Te esa akɛ wɔbu je lɛŋ nɔyelɔi wɔha tɛŋŋ?

13 Te esa akɛ wɔbu je lɛŋ nɔyelɔi wɔha tɛŋŋ? Paulo ha nakai sanebimɔ lɛ hetoo beni eŋma akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ aba ehe shi aha hegbɛi ni yeɔ nɔ lɛ. Ejaakɛ hegbɛ ko bɛ ni jɛɛɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ; shi hegbɛi ni yɔɔ lɛ, Nyɔŋmɔ to.” (Romabii 13:1, 2) Adesai yɛ nɔyeli hegbɛ ‘falɛ’ ko (nɔ ni fa loo ebaa shi kɛ́ akɛto eko he, shi amɛbaa shi be fɛɛ be yɛ Yehowa hiɛ) ejaakɛ Ofe lɛ eŋmɛ amɛ gbɛ. Kristofonyo baa ehe shi ehaa je lɛ nɔyeli hegbɛ lɛ ejaakɛ eji toiboo ni afeɔ ahaa Yehowa lɛ eko. Shi, kɛ́ gbeekpamɔ ni eyabaaa te shi yɛ Nyɔŋmɔ taomɔ nii lɛ kɛ adesai anɔyeli lɛ tɛŋ hu?

Nyɔŋmɔ Mla kɛ Kaisare Mla

14, 15. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ Daniel tsɔ etsĩ naagba ko naa yɛ sane ni kɔɔ toiboo he? (b) Mɛɛ shidaamɔ Hebribii etɛ lɛ kɔ beni amɛnyɛɛɛ amɛtsĩ naagba ni yɔɔ sane ni kɔɔ toiboo he lɛ naa lɛ?

14 Daniel kɛ enanemɛi etɛ lɛ fee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa amɛfɔ̃ shi yɛ bɔ ni esa akɛ wɔŋmɛ pɛpɛɛpɛ yɛ wɔhe shi ni wɔbaa wɔhaa adesai anɔyelii kɛ ŋwɛi nɔyeli hegbɛ lɛ mli. Beni Hebri oblahii ejwɛ lɛ yaje nomŋɔɔ mli yɛ Babilon lɛ, amɛbo mlai ni yɔɔ nakai shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ toi ni oya nɔŋŋ ni ahala amɛ kɛha tsɔsemɔ krɛdɛɛ. Beni Daniel yɔse akɛ ekolɛ, nakai tsɔsemɔ lɛ kɛ Yehowa Mla lɛ kpaŋ gbee lɛ, ekɛ onukpa ni kwɛɔ amɛnɔ lɛ gba he sane. Nɔ ni jɛ mli ba ji akɛ, ato gbɛjianɔi krɛdɛɛi komɛi koni akɛbu Hebribii ejwɛ lɛ ahenileei ahe. (Daniel 1:8-17) Yehowa Odasefoi nyiɛɔ Daniel nɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛ beni amɛtsɔɔ ŋaa gbɛ nɔ amɛgbálaa amɛshidaamɔ lɛ mli amɛtsɔɔ maŋ onukpai lɛ bɔni afee ni ekɛ naagbai ni he ehiaaa akaba lɛ.

15 Shi kɛlɛ, yɛ sɛɛ mli be kroko lɛ, sane ko te shi yɛ heshibaa ni anyɛŋ akwa lɛ mli. Babilon maŋtsɛ lɛ kɛ amaga agbo ko ma Dura ŋa lɛ nɔ ni efã emaŋ onukpai lɛ, ní shikpɔji srɔtoi anɔkwɛlɔi fata he lɛ koni amɛbabua amɛhe naa kɛha enaagbelemɔ. Nɛkɛ be nɛɛ mli lɛ, ahala Daniel nanemɛi etɛ lɛ akɛ Babilon shikpɔŋ lɛ nɔkwɛlɔi, no hewɔ lɛ, famɔ lɛ kɔɔ amɛhu amɛhe. Yɛ nifeemɔi lɛ amli he ko lɛ, esa akɛ mɛi fɛɛ ni ebabua amɛhe naa lɛ akoto shi yɛ amaga lɛ hiɛ. Shi Hebribii lɛ le akɛ enɛ baafee nɔ ni teɔ shi eshiɔ Nyɔŋmɔ mla. (5 Mose 5:8-10) No hewɔ lɛ, beni mɔ fɛɛ mɔ koto shi lɛ, amɛtee nɔ amɛdamɔ shi. Akɛni amɛbooo maŋtsɛ lɛ famɔ lɛ toi hewɔ lɛ, amɛkɛ amɛhe wo gbele ni yɔɔ gbeyei he oshara mli, ni atsɔ naakpɛɛ gbɛ nɔ ahere amɛyiwala; shi amɛhala akɛ amɛkɛ amɛhe aaawo gbele he oshara mli moŋ fe ni amɛaagbo Yehowa nɔ toi.—Daniel 2:49–3:29.

16, 17. Te bɔfoi lɛ fee amɛnii amɛha tɛŋŋ beni afã amɛ koni amɛkpa shiɛmɔ lɛ, ni mɛni hewɔ?

16 Yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ, atsɛ Yesu Kristo bɔfoi lɛ kɛtee Yudafoi hiɛnyiɛlɔi ni yɔɔ Yerusalem lɛ hiɛ, ni afã amɛ koni amɛkpa Yesu gbɛi lɛ shiɛmɔ. Te esa akɛ amɛfee amɛnii amɛha tɛŋŋ? Yesu kɛ nitsumɔ ewo amɛdɛŋ koni amɛfee maji fɛɛ kaselɔi, ni Yudea baafata he. Ekɛɛ amɛ hu koni amɛfee edasefoi yɛ Yerusalem kɛ agbɛnɛ hu je lɛŋ fɛɛ. (Mateo 28:19, 20; Bɔfoi lɛ Asaji 1:8) Bɔfoi lɛ le akɛ Yesu famɔi lɛ ji Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii kɛha amɛ. (Yohane 5:30; 8:28) No hewɔ lɛ, amɛkɛɛ akɛ: “Esa akɛ aboɔ Nyɔŋmɔ moŋ toi fe gbɔmɛi.”—Bɔfoi lɛ Asaji 4:19, 20; 5:29.

17 Bɔfoi lɛ jeee atuatselɔi. (Abɛi 24:21) Shi kɛ́ adesai nɔyelɔi tsĩ amɛnaa koni amɛkafee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ, no lɛ nɔ ni amɛbaanyɛ amɛkɛɛ kɛkɛ ji akɛ, ‘Esa akɛ wɔbo Nyɔŋmɔ toi, shi jeee gbɔmɔ.’ Yesu kɛɛ akɛ esa akɛ ‘wɔŋɔ Kaisare nii wɔha Kaisare, ni wɔŋɔ Nyɔŋmɔ nii wɔha Nyɔŋmɔ.’ (Marko 12:17) Kɛ́ wɔbooo ŋwɛi famɔ ko toi ejaakɛ adesa ko kɛɛ wɔ ni wɔfee nakai lɛ, no lɛ wɔkɛ nɔ ni ji Nyɔŋmɔ nii lɛ miiha gbɔmɔ. Yɛ no najiaŋ lɛ, wɔkɛ nɔ fɛɛ nɔ ni ji Kaisare nii lɛ haa lɛ, shi wɔyɔseɔ akɛ Yehowa ji nɔyeli hegbɛ ni fe fɛɛ. Lɛ ji Jeŋ Muu Fɛɛ Maŋtsɛ, Bɔlɔ, nɔyeli hegbɛ Jɛɛhe.—Kpojiemɔ 4:11.

Wɔbaafĩ Shi Shiŋŋ

18, 19. Mɛɛ shifimɔ kpakpa wɔnyɛmimɛi lɛ ateŋ mɛi babaoo ekɔ, ni te wɔɔfee tɛŋŋ wɔnyiɛ amɛnɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛ lɛ?

18 Amrɔ nɛɛ, je lɛŋ nɔyelii babaoo yɔseɔ maŋ saji amli ni Yehowa Odasefoi kɛ amɛhe wooo lɛ, ni wɔyɛ enɛ he miishɛɛ. Shi, yɛ shikpɔji komɛi anɔ lɛ, Odasefoi lɛ kɛ shitee-kɛ-woo ni mli wa diɛŋtsɛ ekpe. Yɛ afii ohai 20 lɛ fɛɛ mli kɛbashi amrɔ nɛɛ fɛɛ lɛ, wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ ateŋ mɛi komɛi kɛ ekãa emia amɛhiɛ, ni yɛ mumɔŋ shishinumɔ naa lɛ amɛwuu “hemɔkɛyeli he ta kpakpa lɛ.”—1 Timoteo 6:12.

19 Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔfĩ shi shiŋŋ tamɔ amɛ lɛ? Klɛŋklɛŋ lɛ, esa akɛ wɔkai akɛ wɔkɛ shitee-kɛ-woo baakpe. Kɛ́ wɔkɛ kpe lɛ, esaaa akɛ wɔhe jɔ̃ɔ wɔhe loo akɛ wɔhaa efeɔ wɔ naakpɛɛ. Paulo bɔ Timoteo kɔkɔ akɛ: “Mɛi fɛɛ hu ni taoɔ akɛ amɛaahi shi yɛ Nyɔŋmɔ jamɔ naa yɛ Kristo Yesu mli lɛ, aaawa amɛ yi.” (2 Timoteo 3:12; 1 Petro 4:12) Yɛ jeŋ ni Satan hewalɛ ji nɔ ni yeɔ nɔ lɛ, mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔkɛ shitee-kɛ-woo kpeɔ? (Kpojiemɔ 12:17) Shii abɔ ni wɔyeɔ anɔkwa lɛ, be fɛɛ be lɛ mɛi komɛi baahi shi ni ‘amɛbaawie musubɔɔ wiemɔ.’—1 Petro 4:4.

20. Mɛɛ anɔkwalei ni kanyaa mɔ akaiɔ wɔ yɛ he?

20 Nɔ ni ji enyɔ lɛ, wɔyɛ nɔmimaa akɛ Yehowa kɛ ebɔfoi lɛ baaye abua wɔ. Taakɛ Elisha ni hi shi yɛ blema lɛ kɛɛ lɛ, “mɛi ni kɛ wɔ yɔɔ lɛ fa fe mɛi ni kɛ amɛ yɔɔ lɛ.” (2 Maŋtsɛmɛi 6:16; Lala 34:8) Eeenyɛ eba akɛ, yɛ Yehowa diɛŋtsɛ yiŋtoo kpakpa ko hewɔ lɛ, eŋmɛɔ nɔnyɛɛ ni jɛɔ shitee-kɛ-wolɔi lɛ aŋɔɔ lɛ gbɛ ni eyaa nɔ be fioo ko. Ni kɛlɛ, ebaaha wɔ hewalɛ ni he hiaa wɔ lɛ be fɛɛ be koni wɔnyɛ wɔkpee naa. (Yesaia 41:9, 10) Akpata mɛi komɛi ahiɛ, shi enɛ haaa wɔnijiaŋ aje wui. Yesu kɛɛ akɛ: “Nyɛkashea mɛi ni gbeɔ gbɔmɔtso lɛ ni amɛnyɛɛɛ susuma lɛ amɛgbe lɛ agbeyei; shi moŋ nyɛshea mɔ ni nyɛɔ susuma kɛ gbɔmɔtso fɛɛ hiɛ ekpataa yɛ gehena mli lɛ gbeyei.” (Mateo 10:16-23, 28) “Mɛikpɔji” pɛ wɔji yɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ mli. Wɔkɛ wɔbe ni wɔyɔɔ yɛ biɛ lɛ tsuɔ nii koni ‘wɔmɔ anɔkwa wala lɛ mli,’ ni ji naanɔ wala yɛ Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ mli lɛ. (1 Petro 2:11; 1 Timoteo 6:19) Kɛ́ wɔtee nɔ ni wɔye Nyɔŋmɔ anɔkwa lɛ, no lɛ adesa ko bɛ ni baanyɛ atsĩ wɔnaa ni wɔnine akashɛ nakai nyɔmɔwoo lɛ nɔ.

21. Mɛni esa akɛ wɔha ehi wɔjwɛŋmɔ mli be fɛɛ be?

21 No hewɔ lɛ, nyɛhaa wɔkaia wekukpaa ni jara wa ni kã wɔkɛ Yehowa Nyɔŋmɔ teŋ lɛ. Eba akɛ wɔhiɛ baasɔ jɔɔmɔ ni yɔɔ Kristo sɛɛnyiɛlɔi ni wɔɔji kɛ wɔhe shi ni wɔɔba wɔha Maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ be fɛɛ be. Nyɛhaa wɔjɛa wɔtsui muu fɛɛ mli wɔsumɔa wɔnyɛmimɛi lɛ, ni eba akɛ be fɛɛ be lɛ wɔbaaná miishɛɛ yɛ suɔmɔ ni wɔnine shɛɔ nɔ kɛjɛɔ amɛdɛŋ lɛ he. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, nyɛhaa wɔboa lalatsɛ lɛ wiemɔi nɛɛ toi, akɛ: “Kwɛmɔ Yehowa gbɛ! Wajemɔ ohe ni oná tsui, ni okwɛ Yehowa gbɛ!” (Lala 27:14; Yesaia 54:17) Kɛkɛ lɛ, taakɛ Kristofoi babaoo ni tsɔ wɔhiɛ lɛ ji lɛ, wɔbaafi shi shiŋŋ kɛ wɔhiɛnɔkamɔ he nɔmimaa—Kristofoi anɔkwafoi ni kɛ amɛhe wooo maŋ saji amli ni jɛɛɛ je lɛ mli lɛ mli.

Ani Obaanyɛ Otsɔɔ Mli?

• Wɔkɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ haa wɔfeɔ mɛi ni esoro amɛ yɛ je nɛɛ he yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

• Ákɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishibii lɛ, wɔkɛ wɔhe wooo je nɛŋ saji amli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

• Yɛ mɛɛ gbɛ̀i anɔ suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha wɔnyɛmimɛi lɛ haaa wɔkɛ wɔhe awo maŋ saji amli, ni ehaa wɔfeɔ mɛi ni esoro amɛ yɛ je lɛ he lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 15]

Wɔhe shi ni wɔbaa wɔhaa Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ saa wɔkɛ je lɛ teŋ wekukpaa lɛ he yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 16]

Hutunyo kɛ Tutsinyo efee ekome kɛmiitsu nii kɛ miishɛɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 17]

Yudafoi kɛ Arab Kristofoi nyɛmimɛi

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 17]

Serbia, Bosnia, kɛ Croatia Kristofoi miiná naanyobɔɔ mli ŋɔɔmɔ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 18]

Kɛ́ nɔyelɔi fã wɔ koni wɔku Nyɔŋmɔ mla mli lɛ, mɛɛ gbɛ esa akɛ wɔkɔ?