Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nyɛkakwaa Nyɛhe Naabuamɔ

Nyɛkakwaa Nyɛhe Naabuamɔ

Nyɛkakwaa Nyɛhe Naabuamɔ

Ŋmalɛi lɛ kɛɔ akɛ: “Ni wɔkakwa wɔhe naabuamɔ, taakɛ bɔ ni mɛi komɛi fɔɔ feemɔ lɛ, shi moŋ wɔwowoo wɔhe ŋaa, ni titri lɛ akɛni nyɛnaa akɛ gbi lɛ miibɛŋkɛ nɛɛ.” (Hebribii 10:25) Eka shi faŋŋ akɛ, esa akɛ anɔkwa jálɔi abua amɛhe naa yɛ jamɔhe ko koni ‘amɛyɔseyɔsee amɛhe, ni amɛhiɛ adɔ suɔmɔ kɛ nitsumɔi kpakpai ahe.’—Hebribii 10:24.

BENI bɔfo Paulo ŋma wiemɔi ni tsɔ̃ hiɛ lɛ yɛ wɔ-Ŋmɛnɛŋmɛnɛ Beaŋ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ, no mli lɛ akɛ sɔlemɔtsu wulu ko ni yɔɔ Yerusalem lɛ miitsu nii akɛ jamɔhe kɛha Yudafoi lɛ. Kpeehei hu yɛ jɛmɛ. Yesu ‘tsɔɔ nii yɛ kpeehei lɛ kɛ sɔlemɔwe lɛ, he ni Yudafoi lɛ fɛɛ kpeɔ yɛ lɛ.’—Yohane 18:20.

Mɛɛ kpeehei nɛkɛ yɔɔ Paulo jwɛŋmɔ mli beni ebɔ Kristofoi kɔkɔ ni amɛbua amɛhe naa koni amɛwowoo amɛhe ŋaa lɛ? Ani Kristendom jamɔ sɔlemɔtsui wuji lɛ ji Yerusalem sɔlemɔwe he gbɛjianɔtoi lɛ ahe nɔkwɛmɔnɔ? Mɛɛ be mli mɛi ni tsɛɔ amɛhe Kristofoi lɛ bɔi jamɔ tsũi wujiwuji amaamɔ?

‘Shia Kɛha Yehowa Gbɛi Lɛ’

Anaa klɛŋklɛŋ gbɛtsɔɔmɔi kɛha he ko ni abaajá Nyɔŋmɔ yɛ lɛ yɛ Biblia mli wolo ni ji 2 Mose lɛ mli. Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ fãmɔ ha emɛi ni ehala lɛ—Israelbii lɛ—koni amɛma “shihilɛhe lɛ” loo “kpeebuu lɛ.” Ehe bahia ni akɛ kpaŋmɔ adeka kɛ tsɛŋsii krɔŋkrɔŋi lɛ ato jɛmɛ. Beni agbe tsumaa lɛ naa yɛ afi 1512 D.Ŋ.B. lɛ, “Yehowa anunyam lɛ yi shihilɛhe lɛ obɔ.” Akɛ nakai buu ni anyɛɔ ajieɔ kɛyaa he kroko lɛ tsu nii nɔ ni fe afii ohai ejwɛ akɛ gbɛjianɔtoo ni atsɔɔ nɔ abɛŋkɛɔ Nyɔŋmɔ lɛ he nɔ titri ko ni he hiaa. (2 Mose, yitso 25-27; 40:33-38) Biblia lɛ hu tsɛɔ nɛkɛ buu nɛɛ akɛ “Yehowa sɔlemɔtsu lɛ” kɛ “Yehowa we lɛ.”—1 Samuel 1:9, 24.

Sɛɛ mli beni David batsɔ maŋtsɛ yɛ Yerusalem lɛ, ejie shwelɛ ni mli wa waa kpo akɛ ebaama shia ko ni baahi shi daa kɛha Yehowa hiɛnyamwoo. Shi kɛlɛ, akɛni David ji tabilɔ hewɔ lɛ, Yehowa kɛɛ lɛ akɛ: “Kaamã shia oha migbɛi lɛ.” Yɛ no najiaŋ lɛ, E-hala David binuu Salomo koni ema sɔlemɔtsu lɛ. (1 Kronika 22:6-10) Salomo jɔɔ sɔlemɔtsu lɛ nɔ yɛ afi 1026 D.Ŋ.B., beni akɛ aaafee afii kpawo kɛ fã emã tsũ lɛ agbe naa lɛ. Yehowa kpɛlɛ nɛkɛ tsũ nɛɛ nɔ ni ekɛɛ: “Mifee shia ni omã nɛɛ krɔŋkrɔŋ, koni mikɛ migbɛi ato jɛi kɛya naanɔ, ni mihiŋmɛii kɛ mitsui aaahi jɛi daa.” (1 Maŋtsɛmɛi 9:3) Shii abɔ ni Israelbii lɛ yaa nɔ amɛyeɔ anɔkwa lɛ, Yehowa baafɔse eduromɔ lɛ eshwie nakai shia lɛ nɔ. Shi kɛlɛ, kɛji amɛgbá afa kɛjɛ nɔ ni ja he lɛ, no lɛ Yehowa baajie eduromɔ lɛ kɛjɛ nɛkɛ hé nɛɛ, ni ‘shia lɛ diɛŋtsɛ baatsɔ hiɛkpatamɔ nibii ni bua shi kuikui.’—1 Maŋtsɛmɛi 9:4-9; 2 Kronika 7:16, 19, 20.

Yɛ be ko sɛɛ lɛ, Israelbii lɛ gba afã kɛjɛ anɔkwa jamɔ he kɛ̃. (2 Maŋtsɛmɛi 21:1-5) “No hewɔ lɛ eyakpala Kaldeabii lɛ amaŋtsɛ lɛ kɛba amɛnɔ . . . Ni amɛshã Nyɔŋmɔ we lɛ, ni amɛkumɔkumɔɔ Yerusalem gbogboi lɛ, ni emli mɔji fɛfɛji lɛ fɛɛ amɛshã kɛ la, ni amɛfite emli fɛo nibii lɛ fɛɛ. Ni mɛi ni je klante dɛŋ lɛ, elóo amɛ kɛtee Babel, ni amɛyatsɔmɔ ekɛ ebii lɛ atsuji.” Taakɛ Biblia lɛ tsɔɔ mli lɛ, enɛ ba mli yɛ afi 607 D.Ŋ.B.—2 Kronika 36:15-21; Yeremia 52:12-14.

Taakɛ gbalɔ Yesaia gba efɔ̃ shi lɛ, Nyɔŋmɔ hã Persia Maŋtsɛ Koresh tee ní eyakpɔ̃ Yudafoi lɛ kɛjɛ Babilon hewalɛ lɛ shishi. (Yesaia 45:1) Yɛ nomŋɔɔ shihilɛ afii 70 sɛɛ lɛ, amɛku amɛsɛɛ kɛtee Yerusalem yɛ afi 537 D.Ŋ.B. kɛ yiŋtoo akɛ amɛaatswa sɔlemɔwe lɛ amɛma shi ekoŋŋ. (Ezra 1:1-6; 2:1, 2; Yeremia 29:10) Beni tsumaa lɛ sɛɛ egbala shi sɛɛ lɛ, agbe sɔlemɔtsu lɛ maa naa kwraa yɛ afi 515 D.Ŋ.B., ni aku sɛɛ atswa Nyɔŋmɔ anɔkwa jamɔ lɛ ama shi ekoŋŋ. Eyɛ mli akɛ ebɛ anunyam ni tamɔ Salomo sɔlemɔwe lɛ moŋ, shi tsũ lɛ hi shi nɔ ni miihe ashɛ afii 600. Kɛlɛ, nɛkɛ sɔlemɔtsu nɛɛ hu fite yɛ kwamɔ ni Israelbii lɛ kwa Yehowa jamɔ lɛ hewɔ. Beni Yesu Kristo ba shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, no mli lɛ Maŋtsɛ Herode miiya ehiɛ yɛ sɔlemɔtsu lɛ ni esaa emaa ekoŋŋ lɛ mli. Mɛni baaba nɛkɛ sɔlemɔtsu nɛɛ nɔ?

“Ashiŋ Tɛ Kome yɛ Eko Nɔ”

Beni Yesu wieɔ kɛkɔɔ sɔlemɔtsu ni yɔɔ Yerusalem lɛ he lɛ, ekɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: “Ashiŋ tɛ kome yɛ eko nɔ yɛ biɛ ní akpaŋ aluŋ shi.” (Mateo 24:1, 2) Yɛ nakai wiemɔi lɛ anaa lɛ, Roma asraafoi ni ba ni amɛbaku Yudafoi lɛ atuatsemɔ lɛ naa lɛ kpata he ni ále afii ohai abɔ akɛ eji Nyɔŋmɔ jamɔhe ni fe fɛɛ lɛ hiɛ yɛ afi 70 Ŋ.B. * Akuuu sɛɛ amaaa nakai sɔlemɔwe lɛ dɔŋŋ. Yɛ afii ohai kpawo lɛ mli lɛ, atswa Muslimbii agbatsu ni ale lɛ akɛ Dome of the Rock lɛ amã shi, ni ema he ni Yudafoi jáa yɛ tsutsu lɛ kɛbashi ŋmɛnɛ.

Mɛni Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ ajamɔ gbɛjianɔtoo lɛ baaji? Ani mra be mli Yudafoi Kristofoi lɛ baaya nɔ amɛja Nyɔŋmɔ yɛ sɔlemɔtsu ni etsɛŋ ni abaakpata hiɛ lɛ mli? Nɛgbɛ Kristofoi ni jeee Yudafoi lɛ baaja Nyɔŋmɔ yɛ? Ani Kristendom jamɔ tsũi lɛ ji nɔ ni akɛbaatsu nii kɛye sɔlemɔtsu lɛ najiaŋ? Sane ni Yesu kɛ Samariayoo lɛ gba lɛ haa wɔnaa sane lɛ mli faŋŋ.

Samariabii kɛ afii ohai abɔ ja Nyɔŋmɔ yɛ sɔlemɔtsu wulu ko ni yɔɔ Gerizim Gɔŋ lɛ nɔ yɛ Samaria lɛ mli. Samariayoo lɛ kɛɛ Yesu akɛ: “Gɔŋ nɛɛ nɔ, wɔtsɛmɛi lɛ sɔle yɛ, ni nyɛ lɛ nyɛkɛɛ akɛ Yerusalem ji he ni sa akɛ asɔle yɛ.” Yesu ha lɛ hetoo akɛ: “Awó, he mi oye akɛ ŋmɛlɛtswaa lɛ miiba ni jeee gɔŋ nɛɛ nɔ ni asaŋ jeee Yerusalem ni nyɛaajá tsɛ lɛ yɛ.” Heloonaa sɔlemɔtsu he ebahiaŋ dɔŋŋ kɛha Yehowa jamɔ, ejaakɛ Yesu tsɔɔ mli akɛ: “Nyɔŋmɔ lɛ Mumɔŋ, ni mɛi ni jaa lɛ lɛ, ja amɛja lɛ yɛ mumɔ kɛ anɔkwale mli.” (Yohane 4:20, 21, 24) Sɛɛ mli lɛ, Paulo kɛɛ Ateenebii lɛ akɛ: “Nyɔŋmɔ ni fee je lɛ kɛ emli nibii fɛɛ, ni ji ŋwɛi kɛ shikpɔŋ nuŋtsɔ lɛ, ehiii sɔlemɔtsui ni akɛ niji fee mli.”—Bɔfoi lɛ Asaji 17:24.

Eji anɔkwale akɛ, Kristendombii ajamɔ tsũi lɛ, kɛ sɔlemɔtsu he gbɛjianɔtoo ni yɔɔ dani Kristofoi Abe lɛ shɛ lɛ bɛ tsakpaa ko kwraa. Ni klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi lɛ bɛ yiŋtoo ko ni amɛaadamɔ nɔ amɛmamɔ hei ni tamɔ nakai. Ni kɛlɛ, yɛ bɔfoi lɛ agbele sɛɛ lɛ, gbalɛ ni agba ni kɔɔ afã ni abaagbá yɛ anɔkwa tsɔɔmɔi lɛ ahe lɛ—hemɔkɛyeli kwamɔ lɛ—ba mli. (Bɔfoi lɛ Asaji 20:29, 30) Afii komɛi ni ho dani susumɔ ni ayɔɔ akɛ atsake Roma Nɔyelɔ Constantine awo Kristojamɔ mli yɛ afi 313 Ŋ.B. lɛ aaashɛ lɛ, no mli lɛ mɛi ni kɛɔ akɛ amɛji Kristofoi lɛ ebɔi afã gbamɔ kɛmiijɛ nibii ni Yesu etsɔɔ lɛ ahe.

Constantine ye ebua futumɔ ni akɛ Roma wɔŋjamɔ lɛ futu “Kristojamɔ” lɛ. The Encyclopædia Britannica lɛ kɛɛ akɛ: “Constantine diɛŋtsɛ kɛ famɔ ha koni ama Kristofoi asɔlemɔtsui wuji etɛ ni dara waa yɛ Roma: St. Peter’s, S. Paolo Fuori le Mura, kɛ S. Giovanni ni yɔɔ Laterano lɛ. Lɛ . . . ekɛ tsũ ni abele teŋ lɛ he tsumaa he mfoniri ní batsɔ nɔ ni akwɛ nɔ akɛmamɔ sɔlemɔtsui ni yɔɔ Europa anaigbɛ yɛ Teŋgbɛ Afii lɛ amli fɛɛ lɛ ha.” Abuɔ St. Peter’s Basilica (Hetselɔ Petro Sɔlemɔtsu Wulu) ni ásaa ama ekoŋŋ ni yɔɔ Roma lɛ lolo akɛ eji Roma Katolik Sɔlemɔtsu ni he hiaa fe fɛɛ.

Yinɔsaneŋmalɔ Will Durant kɛɛ akɛ: “Sɔlemɔ lɛ ŋɔ jamɔ mli kusumii komɛi kɛ gbɛ̀i komɛi ni atsɔɔ nɔ akɛjáa ni afɔɔ namɔ yɛ Roma [wɔŋjamɔ] mli dani Kristofoi abe lɛ shɛ lɛ.” Nɔ ni fata enɛ he ji “sɔlemɔtsu wulu he tsumaa he ŋaa lɛ.” Kɛjɛ afii ohai 10 kɛbashi afii ohai 15 lɛ mli lɛ, sɔlemɔtsui kɛ sɔlemɔtsui wuji amaamɔ tee hiɛ oyayaayai, ni tsumaa he ŋaa bafee oti ni akɛtsuɔ nii wa. Nakai be lɛ mli ji be ni Kristendom tsũi lɛ ateŋ babaoo ni ŋmɛnɛ lɛ abuɔ akɛ amɛji kaimɔ nibii ni yɔɔ fɛo lɛ ba shihilɛ mli.

Ani mɛi náa mumɔŋ tsuiwoo kɛ hewalɛwoo daa kɛjɛɔ jamɔ ni amɛjáa yɛ sɔlemɔtsu mli lɛ mli? Francisco ni jɛ Brazil lɛ kɛɛ akɛ: “Yɛ migbɛfaŋ lɛ, sɔlemɔ lɛ bafee tamɔ nibii fɛɛ ni miishɛɛ bɛ mli ni yɔɔ tɔlɛ yɛ jamɔ mli lɛ nɔŋŋ. Mass batsɔ nifeemɔ ko ni shishinumɔ bɛ mli, ní ayaa nɔ afeɔ shii abɔ ní tsuuu nɔ ko kwraa yɛ nibii diɛŋtsɛ ni he hiaa mi lɛ ahe. Ebafee hejɔlɛ kɛha mi beni esɛɛ fo lɛ.” Shi kɛlɛ, akɛ famɔ ha anɔkwa heyelilɔi koni amɛkpe kutuu. Mɛɛ kpeei ahe gbɛjianɔtoo esa akɛ amɛnyiɛ sɛɛ?

“Asafo ni Yɔɔ Amɛwe Lɛ”

Anaa nɔkwɛmɔnɔ ni kɔɔ gbɛ ni Kristofoi tsɔɔ nɔ amɛkpeɔ kutuu lɛ he yɛ pɛimɔ ni aaapɛi bɔ ni klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli heyelilɔi lɛ kpe ha lɛ mli. Ŋmalɛi lɛ haa aleɔ akɛ, bei pii lɛ amɛbuaa amɛhe naa yɛ mɛi ashiai amli. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Nyɛŋãa Priska kɛ Akwila, ní ji minanemɛi nitsulɔi yɛ Kristo Yesu mli lɛ, nyɛhaa mi, . . . nyɛŋãa asafo ni yɔɔ amɛwe lɛ hu.” (Romabii 16:3, 5; Kolosebii 4:15; Filemon 2) Atsɔɔ Hela wiemɔ ni ji “asafo” (ek·kle·siʹa) lɛ shishi akɛ “church” (sɔlemɔtsu) yɛ Blɔfo wiemɔ shishitsɔɔmɔi komɛi amli, tamɔ King James Version lɛ nɛkɛ. Shi wiemɔ lɛ tsɔɔ gbɔmɛi akuu ko ni ebua amɛhe naa yɛ yiŋtoo kome hewɔ, shi jeee kɛha tsũ ko. (Bɔfoi lɛ Asaji 8:1; 13:1) Jamɔ ni anɔkwa Kristofoi kɛ amɛhe woɔ mli lɛ biii ni amɛná jamɔ tsũi ni awula lɛ haŋtsii.

Te akwɛ kpeei lɛ anɔ yɛ mra be mli Kristofoi asafoi lɛ amli aha tɛŋŋ? Kaselɔ Yakobo kɛ Hela wiemɔ sy·na·go·geʹ lɛ henɔ ko tsu nii kɛtsɔɔ Kristofoi akpee ko. (Yakobo 2:2) Nɛkɛ Hela wiemɔ nɛɛ tsɔɔ “buamɔ ni abuaa nii anaa” ni bei komɛi lɛ akɛ ek·kle·siʹa tsuɔ nii yɛ no najiaŋ. Shi kɛlɛ, yɛ be ko sɛɛ lɛ, wiemɔ ni ji “synagogue” loo “kpeehe” baná shishinumɔ kroko ni tsɔɔ he ko, loo tsũ ko ni afeɔ henaabuamɔ yɛ mli. Klɛŋklɛŋ Yudafoi Kristofoi lɛ le nɔ ni afeɔ yɛ he ko ni ji kpeehe lɛ jogbaŋŋ. *

Yɛ be mli ni Yudafoi lɛ kpe yɛ sɔlemɔtsu ni yɔɔ Yerusalem lɛ mli kɛha amɛdaa afi gbijurɔyelii lɛ, akɛ kpeehei lɛ tsu nii akɛ hei ni maŋbii lɛ kaseɔ Yehowa he nii ni amɛnáa tsɔsemɔ kɛjɛɔ Mla lɛ mli yɛ. Nifeemɔi srɔtoi ni bafee nɔ ni tee nɔ yɛ kpeehei lɛ ji sɔlemɔ kɛ Ŋmalɛi lɛ akanemɔ, kɛ niiamlitsɔɔmɔ ni yɔɔ fitsofitso kɛ ŋaawoo. Beni Paulo kɛ mɛi krokomɛi ni fata ehe lɛ tee kpeehe ko ni yɔɔ Antiokia lɛ, “kpeehe lɛ onukpai lɛ tsu abakɛɛ amɛ akɛ: Ataamɛi kɛ anyɛmimɛi, kɛji nyɛyɛ wiemɔ-kɛ-tsɔɔmɔ ko ni nyɛaawie nyɛtsɔɔ mɛi lɛ, nyɛwiea.” (Bɔfoi lɛ Asaji 13:15) Beni klɛŋklɛŋ Yudafoi Kristofoi lɛ bua amɛhe naa yɛ mɛi ashiai amli lɛ, ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ amɛnyiɛ nɔkwɛmɔnɔ ni tamɔ nɛkɛ nɔŋŋ sɛɛ, ni amɛha amɛkpeei lɛ fee nɔ ni tsɔseɔ mɔ yɛ Ŋmalɛ naa, ni etswaa mɔ emaa shi yɛ mumɔŋ.

Asafoi ni Akɛtswaa Mɔ Amaa Shi

Taakɛ mra be mli Kristofoi lɛ ji lɛ, ŋmɛnɛ lɛ Yehowa Odasefoi buaa amɛhe naa yɛ jamɔhei ni bɛ haŋtsii amli koni amɛná Biblia mli tsɔsemɔ, ni amɛná naanyobɔɔ kpakpa mli ŋɔɔmɔ. Amɛbuaa amɛhe naa afii babaoo yɛ mɛi ashiai amli pɛ ni amɛfeɔ nakai lolo yɛ hei komɛi. Shi bianɛ lɛ, asafoi afalɛ lɛ etee hiɛ nɔ ni fe 90,000, ni atsɛɔ hei titrii ni amɛkpeɔ yɛ lɛ akɛ Maŋtsɛyeli Asai. Nɛkɛ tsũi nɛɛ bɛ haŋtsii ni etamɔɔɔ sɔlemɔtsui hu. Amɛji tsũi ni sa ni yɔɔ hiŋmɛi nɔ ni haa asafoi ni amɛmli bii aaashɛ 100 kɛyashi 200 nyɛɔ buaa amɛhe naa kɛha daa otsi kpeei bɔni afee ni amɛbo Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ toi ni amɛkase nii kɛjɛ mli.

Yehowa Odasefoi asafoi babaoo kpeɔ shii etɛ yɛ otsi fɛɛ otsi mli. Kpee lɛ ekome ji maŋshiɛmɔ ko ni kɔɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ saji ni asusuɔ he waa lɛ saneyitso ko he. No sɛɛ lɛ, ajɛɔ Buu-Mɔɔ wolo tɛtrɛɛ lɛ mli akaseɔ nɔ ko ni damɔ Biblia saneyitso ko loo gbalɛ ko nɔ. Kpee lɛ ekroko hu ji skul ko ni ato he gbɛjianɔ koni ekɛ tsɔsemɔ aha yɛ Biblia mli shɛɛ sane lɛ kɛhamɔ mli. Nɔ ni akɛtsuɔ nii yɛ no sɛɛ ji kpee ko ni aje gbɛ atuu aha koni ekɛ Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli gbɛtsɔɔmɔi ni anyɛɔ atsuɔ he nii aha. Shikome yɛ daa otsi mli lɛ, Odasefoi buaa amɛhe naa hu kɛha Biblia mli nikasemɔ yɛ kui bibii amli yɛ mɛi ashiai amli. Aŋmɛɔ maŋbii agbɛ ní amɛya nɛkɛ kpeei nɛɛ fɛɛ eko. Aheee shika ko yɛ mɔ ko mɔ ko dɛŋ.

Francisco ni atsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ, na akɛ kpeei ni afeɔ yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ lɛ he yɛ sɛɛnamɔ waa diɛŋtsɛ. Ekɛɛ akɛ: “Klɛŋklɛŋ henaabuamɔhe ni mitee lɛ ji yɛ tsũ ko ni haa mɔ he jɔɔ lɛ ni yɔɔ maŋtiase ko mli lɛ mli, ni mishi asa lɛ nɔ kɛ jwɛŋmɔ kpakpa. Mɛi ni ba lɛ yɛ naanyobɔɔ su, ni minyɛ miyɔse suɔmɔ ni yɔɔ amɛteŋ lɛ. Mishwe akɛ maku sɛɛ kɛya jɛmɛ ekoŋŋ. Anɔkwale sane ji akɛ, kɛjɛ no sɛɛ kɛbaa nɛɛ, mifoko kpeei lɛ eko kwraa mli. Nɛkɛ Kristofoi akpeei nɛɛ yɛ miishɛɛ, ni amɛtsuɔ mimumɔŋ hiamɔ nii lɛ ahe nii. Kɛji miinu nijiaŋwujee he yɛ yiŋtoo ko hewɔ po lɛ, miyaa Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ kɛ nɔmimaa akɛ maná hewalɛwoo kɛku sɛɛ kɛya shia.”

Onine baashɛ Biblia mli tsɔsemɔ, naanyobɔɔ ni tswaa mɔ emaa shi, kɛ hegbɛ ni okɛaajie Nyɔŋmɔ yi hu nɔ yɛ Yehowa Odasefoi a-Kristofoi akpeei ashishi. Wɔkɛ suɔmɔ miifɔ̃ bo nine koni oya kpeei yɛ Maŋtsɛyeli Asa ni bɛŋkɛ oshia lɛ nɔ. Obaaná miishɛɛ akɛ ofee nakai.

[Shishigbɛ niŋmai]

^ kk. 11 Romabii lɛ kumɔ sɔlemɔwe lɛ kwraa kɛmɔ shi. Yaafo Gbogbo, ni ji he ni Yudafoi babaoo jɛɔ hei ni yɔɔ shɔŋŋ amɛbaa amɛbasɔleɔ yɛ lɛ, fataaa nakai sɔlemɔtsu lɛ he. Eji sɔlemɔtsu lɛ kpo lɛ nɔ gbogboi lɛ fã ko kɛkɛ.

^ kk. 20 Etamɔ nɔ ni eeenyɛ efee akɛ akɛ kpeehei bɔi nitsumɔ yɛ Babilon nomŋɔɔ be afii 70 lɛ mli beni sɔlemɔwe ko kwraa bɛ shihilɛ mli lɛ, loo beni asaa amaa sɔlemɔwe lɛ ekoŋŋ yɛ amɛsɛɛkuu kɛmiijɛ nomŋɔɔ mli sɛɛ nɔŋŋ lɛ mli lɛ. Beni shɛɔ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ, no mli lɛ maŋ fɛɛ maŋ ni yɔɔ Palestine lɛ yɛ lɛ diɛŋtsɛ ekpeehe, ni maŋtiasei wuji lɛ yɛ nɔ ni fa fe ekome.

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 4, 5]

Akɛ kpeebuu kɛ yɛ sɛɛ mli lɛ sɔlemɔtsui tsu nii akɛ hei ni sa jogbaŋŋ kɛha Yehowa jamɔ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 6]

St. Peter’s Basilica (Hetselɔ Petro Sɔlemɔtsu Wulu) ni yɔɔ Roma lɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]

Mra be mli Kristofoi lɛ bua amɛhe naa yɛ mɛi ashiai amli

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 8, 9]

Yehowa Odasefoi feɔ Kristofoi akpeei yɛ mɛi ashiai amli kɛ Maŋtsɛyeli Asai anɔ