Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nyɛyaa nɔ Nyɛkɛ Gbee Kome Asɔmɔa

Nyɛyaa nɔ Nyɛkɛ Gbee Kome Asɔmɔa

Nyɛyaa nɔ Nyɛkɛ Gbee Kome Asɔmɔa

“Maŋɔ naabu krɔŋŋ maha majimaji, koni amɛ fɛɛ kwa amɛtsɛ́ Yehowa gbɛi lɛ, koni amɛkɛ gbee kome asɔmɔ lɛ.”—ZEFANIA 3:9.

1. Mɛni ji nɔ ni yaa nɔ kɛha Zefania 3:9 lɛ mlibaa?

AWIEƆ wiemɔi aaafee 6,000 amrɔ nɛɛ yɛ je lɛŋ fɛɛ. Yɛ no sɛɛ lɛ, awieɔ wiemɔi bibii srɔtoi babaoo, loo wiemɔi komɛi yɛ hei pɔtɛɛi komɛi. Shi kɛlɛ, kɛ́ gbɔmɛi wieɔ wiemɔi ni yɔɔ srɔto kwraa taakɛ eji yɛ Arabic kɛ Zulu he po lɛ, Nyɔŋmɔ efee nɔ ko ni sa kadimɔ waa diɛŋtsɛ. Éha adesai ni yɔɔ he fɛɛ he lɛ enyɛ amɛkase naabu krɔŋŋ wiemɔ kome too pɛ lɛ, ni amɛwieɔ. Enɛ miiya nɔ yɛ shiwoo ni akɛtsɔ gbalɔ Zefania nɔ akɛha lɛ mlibaa hewɔ, nɔ ni kɛɔ akɛ: “[Mi Yehowa Nyɔŋmɔ] Maŋɔ naabu krɔŋŋ [yɛ anɔkwale mli lɛ, “naabu ni he tse,”] maha majimaji, koni amɛ fɛɛ kwa amɛtsɛ́ Yehowa gbɛi lɛ, koni amɛkɛ gbee kome asɔmɔ lɛ.”—Zefania 3:9.

2. Mɛni ji “naabu krɔŋŋ” wiemɔ lɛ, ni mɛni eha anyɛ afee?

2 “Naabu krɔŋŋ” wiemɔ lɛ ji Nyɔŋmɔ he anɔkwale ni yɔɔ e-Wiemɔ ni ji Biblia lɛ mli lɛ. Titri lɛ, no ji Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he anɔkwale lɛ, ni baatse Yehowa gbɛi lɛ he, ní ebu ejeŋ muu fɛɛ maŋtsɛyeli lɛ bem ní ekɛ jɔɔmɔi abaha adesai lɛ. (Mateo 6:9, 10) Ákɛ mumɔŋ wiemɔ kome pɛ ni he tse yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ, gbɔmɛi ni jɛ jeŋmaji kɛ hewolonɔ sui fɛɛ mli lɛ wieɔ kɛ naabu krɔŋŋ. Ehaa amɛsɔmɔɔ Yehowa ‘kɛ gbee kome.’ No hewɔ lɛ, amɛkɛ ekomefeemɔ sɔmɔɔ lɛ, loo amɛsɔmɔɔ lɛ “kɛ jwɛŋmɔ kome.”—The New English Bible.

Amɛkɛ Hiɛaŋkwɛmɔ Tsuuu Nii

3. Mɛni ji nɔ ni haa wɔsɔmɔɔ Yehowa yɛ ekomefeemɔ mli?

3 Ákɛ Kristofoi lɛ, wɔhiɛ sɔɔ ekomefeemɔ ni yɔɔ wɔteŋ lɛ yɛ wiemɔi srɔtoi ni wɔwieɔ lɛ fɛɛ sɛɛ. Eyɛ mli akɛ wɔshiɛɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ yɛ wiemɔi babaoo ni adesai wieɔ lɛ mli moŋ, shi wɔsɔmɔɔ Nyɔŋmɔ yɛ ekomefeemɔ mli. (Lala 133:1) Enɛ baa mli anɔkwale, ejaakɛ wɔwieɔ naabu krɔŋŋ wiemɔ kome lɛ kɛjieɔ Yehowa yi yɛ he fɛɛ he ni wɔyɔɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ.

4. Mɛni hewɔ ni esaaa ákɛ akɛ hiɛaŋkwɛmɔ tsuɔ nii yɛ Nyɔŋmɔ webii ateŋ lɛ?

4 Esaaa ákɛ akɛ hiɛaŋkwɛmɔ tsuɔ nii yɛ Nyɔŋmɔ webii ateŋ. Bɔfo Petro ha enɛ fee faŋŋ beni eshiɛ yɛ Jeŋmajiaŋnyo asraafonyo nukpa Kornelio shia lɛ yɛ afi 36 Ŋ.B. lɛ, ni etsirɛ lɛ ni ewie akɛ: “Lɛɛlɛŋ, miyoo akɛ, Nyɔŋmɔ jeee mɛi ahiɛaŋkwɛlɔ; shi moŋ maŋ fɛɛ maŋ mli lɛ, mɔ ni sheɔ lɛ gbeyei ni etsuɔ jalɛ nii lɛ, lɛ ji mɔ ni saa ehiɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 10:34, 35) Akɛni enɛ ji anɔkwale hewɔ lɛ, Kristofoi asafo lɛ kɛ hiɛaŋkwɛmɔ, kui srɔtoi ni afeɔ, loo hiɛaŋ ni akwɛɔ yɛ mɔ ko ni asumɔɔ esane waa hewɔ lɛ tsuuu nii.

5. Mɛni hewɔ ni ejeee nɔ ni ja akɛ aaawo kui afeemɔ he hewalɛ yɛ asafo lɛ mli?

5 Kɔleji nikaselɔ ko wie yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ ní eba lɛ hewɔ akɛ: “Bei pii lɛ, sɔlemɔi lɛ gbalaa mɛi ni jɛ hewolonɔ su pɔtɛɛ ko mli loo mɛi ni jɛ wiemɔ kuu pɔtɛɛ ko mli lɛ kɛbaa sɔlemɔ lɛ mli. . . . Yehowa Odasefoi lɛ fɛɛ tara shi kutuu ni amɛfeko kui srɔtoi komɛi.” Shi kɛlɛ, asafo ni yɔɔ blema Korinto lɛ mli bii lɛ ateŋ mɛi komɛi miifee kui. Akɛni amɛteeɔ béi ashi hewɔ lɛ, amɛmiite shi amɛmiiwo Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nitsumɔ lɛ, ejaakɛ no ji nɔ ni haa ekomefeemɔ kɛ toiŋjɔlɛ hiɔ shi. (Galatabii 5:22) Kɛ wɔwo kui afeemɔ he hewalɛ yɛ asafo lɛ mli lɛ, belɛ wɔkɛmiitsu nii kɛmiite shi wɔmiiwo mumɔ lɛ hiɛnyiɛmɔi. No hewɔ lɛ, nyɛhaa wɔhaa wiemɔi ni bɔfo Paulo wie etsɔɔ Korintobii lɛ ahi wɔjwɛŋmɔ mli akɛ: “Anyɛmimɛi, miikpa nyɛ fai yɛ wɔ-Nuŋtsɔ Yesu Kristo gbɛi amli, akɛ nyɛnaabu afee ekome ni mligbalamɔi akaba nyɛteŋ, shi moŋ nyɛ fɛɛ nyɛyitsoŋ kɛ nyɛjwɛŋmɔ afee ekome.” (1 Korintobii 1:10) Paulo ma ekomefeemɔ nɔ mi hu yɛ wolo ni eŋma kɛyaha Efesobii lɛ mli.—Efesobii 4:1-6, 16.

6, 7. Mɛɛ ŋaawoo Yakobo kɛha yɛ hiɛaŋkwɛmɔ he, ni te ewiemɔi lɛ tsuɔ nii ehaa tɛŋŋ?

6 Hiɛaŋ ni akwɛɛɛ ji nɔ ko ni akpaa gbɛ yɛ Kristofoi ahe be fɛɛ be. (Romabii 2:11) Akɛni klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli asafo lɛ mli bii ateŋ mɛi komɛi miikwɛ hiɛaŋ yɛ aŋkroaŋkroi ni yɔɔ nii babaoo lɛ ahe hewɔ lɛ, kaselɔ Yakobo ŋma akɛ: “Minyɛmimɛi, nyɛkɛ mɛi ahiɛaŋkwɛmɔ akahiɛa wɔ-Nuŋtsɔ Yesu Kristo ni ji anunyam nuŋtsɔ lɛ hemɔkɛyeli lɛ. Ejaakɛ kɛji nuu ko ní wo shika ga kɛ atade fɛfɛo babote nyɛkpeehe lɛ, ní ohiafo ko hu ni wo atade taŋtaŋ babote mli, ní nyɛhiɛ shwie mɔ ni wo atade fɛfɛo lɛ hiɛaŋ ní nyɛkɛɛ lɛ akɛ: Bo lɛ baatá he kpakpa nɛɛ; ni ohiafo lɛ, lɛ lɛ nyɛkɛɛ lɛ akɛ: Bo lɛ daamɔ jɛi, aloo baatá minaji anaa yɛ biɛ lɛ; ani jeee niiaŋ nyɛjieɔ yɛ nyɛteŋ, ni kojolɔi ní hiɛ jwɛŋmɔi fɔji nyɛtsɔmɔ lɛ?”—Yakobo 2:1-4.

7 Kɛ niiatsɛmɛi ni heee yeee ni wo shika gai kɛ atadei fɛfɛji ba Kristofoi akpee ko, ni ohiafoi ni heee yeee hu wo atade taŋtaŋ kɛba lɛ, akɛ mɛi ni yɔɔ nii babaoo lɛ yeɔ jogbaŋŋ diɛŋtsɛ. Ahaa amɛ sɛii ‘yɛ he ko kpakpa,’ ni akɛɔ ohiafoi lɛ koni amɛdamɔ shi loo amɛtara shi yɛ shikpɔŋ yɛ mɔ ko naji anaa. Shi Nyɔŋmɔ kɛ Yesu kpɔmɔ afɔleshaa lɛ ha niiatsɛmɛi kɛ ohiafoi fɛɛ bɔ ni hiɛaŋkwɛmɔ bɛ mli. (Hiob 34:19; 2 Korintobii 5:14) No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔɔsa Yehowa hiɛ koni wɔkɛ gbee kome asɔmɔ lɛ lɛ, esaaa akɛ wɔkwɛɔ hiɛaŋ loo ‘wɔkwɛɔ gbɔmɛi ahiɛŋtsei anɔ yɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔ sɛɛnamɔ hewɔ.’—Yuda 4, 16.

Tsi Ohe Kɛjɛ Huhuuhu Wiemɔ He

8. Akɛni Israelbii lɛ wie huhuuhu hewɔ lɛ, mɛni ji nɔ ni ba?

8 Bɔni afee ni wɔhiɛ ekome ni wɔfeɔ lɛ mli ni wɔya nɔ wɔná Nyɔŋmɔ hiɛ duromɔ lɛ, esa akɛ wɔbo Paulo ŋaawoo nɛɛ toi: “Nyɛfea nyɛnii fɛɛ ni huhuuhu wiemɔi . . . akahi mli.” (Filipibii 2:14, 15) Israelbii ni yeee anɔkwa ni ajie amɛ kɛjɛ Mizraim nyɔŋyeli mli lɛ wie huhuuhu amɛshi Mose kɛ Aaron kɛ agbɛnɛ Yehowa Nyɔŋmɔ po. Enɛ hewɔ lɛ, hii fɛɛ ni eye kɛjɛ afii 20 kɛyaa lɛ eyaaa Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ akɛ ja Yoshua kɛ Kaleb kɛ Levibii lɛ ni amɛyeɔ anɔkwa lɛ, shi amɛgboi yɛ afii 40 ni Israelbii lɛ kɛnyiɛ ŋa lɛ nɔ lɛ mli. (4 Mose 14:2, 3, 26-30; 1 Korintobii 10:10) Kwɛ toigbalamɔ ni amɛnine shɛ nɔ yɛ huhuuhu wiemɔ hewɔ!

9. Mɛni ba Miriam nɔ yɛ ehuhuuhu wiemɔ lɛ hewɔ?

9 Enɛ tsɔɔ nɔ ni baanyɛ aba maŋ muu fɛɛ ni wieɔ huhuuhu lɛ nɔ. Ni aŋkroaŋkroi ni wieɔ huhuuhu lɛ hu? Ojogbaŋŋ, Mose nyɛmi yoo Miriam kɛ enyɛmi nuu Aaron fee ekome kɛwie huhuuhu akɛ: “Ani Mose kome kɛkɛ Yehowa kɛwieɔ? ani wɔ hu ekɛ wɔ ewieko pɛŋ?” Amaniɛbɔɔ lɛ kɛfata he akɛ: “Yehowa nu.” (4 Mose 12:1, 2) Mɛni jɛ mli ba? Nyɔŋmɔ wo Miriam ni eka shi faŋŋ akɛ enyiɛ hiɛ yɛ nii ahe wiemɔ nɛɛ mli lɛ hiɛgbele. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Kɛtsɔ kpiti ni aha eshwie lɛ ní anyɛ enɔ ni ehi nsara lɛ sɛɛ gbii kpawo kɛyashi beni atsuu ehe lɛ nɔ.—4 Mose 12:9-15.

10, 11. Mɛni baanyɛ ajɛ huhuuhu wiemɔ ni akuuu naa lɛ mli kɛba? Tsɔɔmɔ mli.

10 Huhuuhu wiemɔ jeee efɔŋfeemɔ ko he nii ni awieɔ kɛkɛ. Mɛi ni yaa nɔ amɛwieɔ huhuuhu lɛ susuɔ amɛhenumɔi loo hegbɛ ni amɛyɔɔ lɛ he waa fe nine, ni amɛgbalaa jwɛŋmɔ kɛbaa amɛ diɛŋtsɛ amɛnɔ moŋ fe Nyɔŋmɔ. Kɛ akuuu enɛ naa lɛ, ehaa béi teɔ shi yɛ mumɔŋ nyɛmimɛi ateŋ ni ehaaa mɔdɛŋ ni amɛbɔɔ koni amɛkɛ gbee kome asɔmɔ Yehowa lɛ aya nɔ jogbaŋŋ. Nakai eji ejaakɛ, huhuuhu wielɔi wieɔ nii ahe, ni ŋwanejee ko bɛ he akɛ, kɛ hiɛnɔkamɔ akɛ mɛi krokomɛi baanu he aha amɛ.

11 Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ mɔ ko baawie ashi bɔ ni onukpa ko tsuɔ gbɛfaŋnɔ ni enine shɛɔ nɔ yɛ asafo lɛ mli lɛ loo bɔ ni etsuɔ enitsumɔi ahe nii ehaa lɛ. Kɛ wɔbo nii ahe wielɔ lɛ toi lɛ, ekolɛ wɔbaabɔi niiahesusumɔ tamɔ bɔ ni esusuɔ nii ahe lɛ. Yɛ be mli ni anako adu tsui ni enyɔɔɔ mɔ mli lɛ he dumɔwui lɛ awo wɔjwɛŋmɔ mli lɛ, no mli lɛ ekolɛ onukpa lɛ nitsumɔi lɛ jeee naagba kɛha wɔ, shi amrɔ nɛɛ eegba wɔnaa. Yɛ naagbee lɛ, nɔ ko kwraa bɛ ni onukpa lɛ baafee ni baafee nɔ ni ja yɛ wɔhiɛ, ni ekolɛ wɔ hu wɔbaabɔi nɔ ni gbaa wɔnaa yɛ ehe lɛ he wiemɔ. Jeŋba ni tamɔ nɛkɛ lɛ jeee nɔ ni sa yɛ Yehowa webii asafo lɛ mli.

12. Huhuuhu wiemɔ baanyɛ aná wɔ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa lɛ nɔ hewalɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

12 Hii ni amɛnitsumɔ ji koni amɛkwɛ Nyɔŋmɔ asafoku lɛ nɔ lɛ ahe huhuuhu ni aaawie lɛ baanyɛ eha mɔ ajɛ mɔ. Huhuuhu wiemɔ loo heguɔgbee ni akɛlomɔɔ amɛ lɛ baanyɛ aye wekukpaa ni kã wɔ kɛ Yehowa teŋ lɛ awui. (2 Mose 22:28) Mɛi ajɛlɔi ni tsakeee amɛtsui lɛ boteŋ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ mli. (1 Korintobii 5:11; 6:10) Kaselɔ Yuda ŋma huhuuhu wielɔi ni “amɛgbeɔ nɔyeli he guɔ, ni amɛwieɔ gbɔmɛi agboi,” loo hii ni yɔɔ gbɛnaa nii yɛ asafo lɛ mli lɛ “ahe wiemɔi fɔji” lɛ ahe sane. (Yuda 8) Nakai huhuuhu wielɔi lɛ bɛ Nyɔŋmɔ hiɛ duromɔ, ni wɔkɛ nilee kpooɔ amɛgbɛ fɔŋ lɛ.

13. Mɛni hewɔ ni jeee nii ahe wiemɔi fɛɛ ejaaa lɛ?

13 Eji anɔkwale akɛ, jeee nii ahe wiemɔi fɛɛ ji nɔ ni esaaa Nyɔŋmɔ hiɛ. Ekuuu ehiɛ eshwieee Sodom kɛ Gomora “bolɔmɔ” loo nii ahe wiemɔ lɛ nɔ, shi ekpata nakai maŋtiasei gbohii lɛ ahiɛ. (1 Mose 18:20, 21; 19:24, 25) Yɛ Pentekoste afi 33 Ŋ.B. lɛ sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, “huhuuhu wiemɔ ko bate shi yɛ Helenibii lɛ ateŋ yɛ Hebribii lɛ ahewɔ, ejaakɛ hiɛ kpaa amɛkulafoyei lɛ anɔ yɛ daa kwɛmɔ lɛ gbɛfaŋ” yɛ Yerusalem. No hewɔ lɛ, “mɛi nyɔŋma kɛ enyɔ lɛ” jaje shihilɛ lɛ kɛtsɔ “hii kpawo ni yɔɔ gbɛi kpakpa” ni amɛhala amɛ koni amɛkwɛ niyenii jaa he “nitsumɔ ni he hiaa” nɔ lɛ nɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 6:1-6) Esaaa akɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ onukpai ‘tsimɔɔ amɛtoii’ yɛ nii ahe wiemɔi ni sa lɛ anɔ. (Abɛi 21:13) Ni yɛ nɔ najiaŋ ni onukpai lɛ aaawie ashi nanemɛi jálɔi lɛ, esa akɛ amɛfee mɛi ni woɔ mɔ hewalɛ ni amɛtswaa mɔ amɛmaa shi.—1 Korintobii 8:1.

14. Bɔni afee ni atsi he kɛjɛ huhuuhu wiemɔ he lɛ, mɛni ji su ni he hiaa titri?

14 Ehe miihia ni wɔ fɛɛ wɔtsi wɔhe kɛjɛ huhuuhu wiemɔ he, ejaakɛ nii ahe wiemɔ mumɔ lɛ yeɔ awui yɛ mumɔŋ. Su ni tamɔ nakai lɛ baafite ekomefeemɔ ni yɔɔ wɔteŋ lɛ. Yɛ no najiaŋ lɛ, nyɛhaa wɔŋmɛa gbɛ koni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ aha suɔmɔ atsu nii yɛ wɔmli daa. (Galatabii 5:22) ‘Mla lɛ mli otu ni ji suɔmɔ’ ni wɔkɛaatsu nii lɛ, baaye ebua wɔ koni wɔya nɔ wɔsɔmɔ Yehowa kɛ gbee kome.—Yakobo 2:8; 1 Korintobii 13:4-8; 1 Petro 4:8.

Tsi Ohe Kɛjɛ Mɔ Heguɔgbee He

15. Te ooofee tɛŋŋ otsɔɔ srɔtofeemɔ ni yɔɔ oshekuyeli kɛ mɔ heguɔgbee mli lɛ?

15 Akɛni huhuuhu wiemɔ baanyɛ eha mɔ kɛ ehe awo oshekuyeli ni yeɔ awui lɛ mli hewɔ lɛ, esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ yɛ nɔ ni wɔkɛɔ he. Oshekuyeli ji wiemɔ folo ni akɛwieɔ gbɔmɛi kɛ amɛnifeemɔi ahe. Shi kɛlɛ, mɔ heguɔgbee ji amaniɛbɔɔ ni ejaaa ni akɛhaa koni akɛfite bulɛ ni mɔ kroko yɔɔ lɛ. Wiemɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ fiteɔ mɔ, ni ejeee Nyɔŋmɔjamɔ su. No hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ kɛɛ Israelbii lɛ akɛ: “Esaaa akɛ oyakpaa shi yɛ omaŋbii lɛ ateŋ akɛ oyaagbe mɔ he guɔ.”—3 Mose 19:16, NW.

16. Mɛni ji nɔ ni Paulo wie yɛ oshekuyelɔi komɛi ahe, ni te esa akɛ eŋaawoo lɛ aná hewalɛ yɛ wɔnɔ eha tɛŋŋ?

16 Akɛni wiemɔ folo baanyɛ eha mɔ kɛ ehe awo mɔ heguɔgbee mli hewɔ lɛ, Paulo wie eshi oshekuyelɔi komɛi. Yɛ be mli ni etsĩ yei okulafoi ni sa lɛ atã akɛ aye abua amɛ yɛ asafo lɛ mli lɛ, ewie yei okulafoi ni kase “hejɔ̃feemɔ, amɛkpaa shi yɛ shiai, ni jeee hejɔ̃lɔi kɛkɛ amɛtsɔmɔɔ, shi amɛwiewieɔ mɛi ahe hu, ni amɛjeɔ shi, amɛwieɔ nii ni ejaaa” lɛ ahe. (1 Timoteo 5:11-15) Kɛ Kristofonyo yoo ko na akɛ eyɛ gbɔjɔmɔ yɛ wiemɔ ni baanyɛ eha ekɛ ehe awo mɔ heguɔgbee mli lɛ, no lɛ ebaafee jogbaŋŋ akɛ eeebo Paulo ŋaawoo akɛ “amɛfee mɛi ni hiɛ tsii, jeee mɛi ahe wielɔi” lɛ toi. (1 Timoteo 3:11) Yɛ anɔkwale mli lɛ, esa akɛ Kristofoi hii hu akwɛ amɛhe nɔ jogbaŋŋ yɛ oshekuyeli ni yeɔ awui lɛ he.—Abɛi 10:19.

Nyɛfɔ̃ɔa Kojomɔ!

17, 18. (a) Mɛni ji nɔ ni Yesu kɛɛ yɛ kojomɔ ni wɔɔkojo wɔnyɛmi lɛ he? (b) Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkɛ Yesu wiemɔi ni kɔɔ kojomɔ he lɛ atsu nii?

17 Kɛ wɔgbeee mɔ ko he guɔ po lɛ, ekolɛ ehe baahia ni wɔbɔ mɔdɛŋ jogbaŋŋ koni wɔkakojo mɛi. Yesu bu mumɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ fɔ beni ekɛɛ akɛ: “Nyɛkakojoa, koni akakojo nyɛ. Shi nɔ̃ kojomɔ ni nyɛŋɔkojoɔ lɛ, aaaŋɔkojo nyɛ; ni nɔ̃ susumɔ nɔ̃ ni nyɛŋɔsusuɔ lɛ, aaaŋɔsusu aha nyɛ. Shi mɛɛba onaa kuli ni yɔɔ onyɛmi hiŋmɛi mli lɛ, shi bo diɛŋtsɛ ohiŋmɛi mli mplaŋ lɛ, oyooo lɛ? Aloo té aaafee tɛŋŋ ni oookɛɛ onyɛmi akɛ: Ha majie kuli lɛ yɛ ohiŋmɛi mli, tsɛ mplaŋ yɛ bo diɛŋtsɛ ohiŋmɛi mli. Osatofo, jiemɔ mplaŋ lɛ yɛ bo diɛŋtsɛ ohiŋmɛi mli tsutsu, ni no dani ooona faŋŋ ni ojie kuli lɛ yɛ onyɛmi lɛ hiŋmɛi mli.”—Mateo 7:1-5.

18 Esaaa akɛ wɔbɔɔ mɔdɛŋ akɛ wɔkɛ wɔhe aaaha koni wɔjie “kuli” ko kɛkɛ ni yɔɔ wɔnyɛmi hiŋmɛi mli lɛ koni wɔye wɔbua lɛ yɛ be mli ni nyɛmɔ ni wɔ diɛŋtsɛ wɔyɔɔ akɛ wɔɔsusu sane he jogbaŋŋ lɛ efite kɛtsɔ mfonirifeemɔŋ “mplaŋ” ko nɔ lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, kɛ́ wɔnuɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ mɔbɔnalɛ lɛ ji lɛ shishi jogbaŋŋ lɛ, wɔbasumɔŋ akɛ wɔɔkojo wɔmumɔŋ nyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔnu amɛ shishi taakɛ bɔ pɛ ni wɔŋwɛi Tsɛ lɛ nuɔ amɛ shishi lɛ? Ŋwanejee ko bɛ he akɛ Yesu bɔ wɔ kɔkɔ koni ‘wɔfɔ̃ɔ kojomɔ koni ekolɛ wɔ hu akakojo wɔ’! Esa akɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔ fatɔɔi ni wɔkɛ anɔkwayeli aaapɛi mli lɛ atsĩ wɔnaa koni wɔkɛ kojomɔ wiemɔi ni Nyɔŋmɔ baabu akɛ ejaaa lɛ akatsu nii.

Wɔhe Waaa shi Awoɔ Wɔ Hiɛ Nyam

19. Te esa akɛ wɔbu nanemɛi heyelilɔi wɔha tɛŋŋ?

19 Kɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔkɛ nanemɛi heyelilɔi lɛ aaasɔmɔ Nyɔŋmɔ yɛ ekomefeemɔ mli lɛ, ebaŋ lɛ akɛ wɔɔkwa mɛi akojomɔ pɛ kɛkɛ. Wɔbaatsɔ hiɛ koni wɔkɛ woo aha amɛ. (Romabii 12:10) Yɛ anɔkwale mli lɛ, wɔbaatao amɛhilɛ-kɛhamɔ, jeee wɔ diɛŋtsɛ wɔnɔ, ni wɔkɛ miishɛɛ baatsu nitsumɔi bibii komɛi wɔha amɛ. (Yohane 13:12-17; 1 Korintobii 10:24) Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔhiɛ mumɔ kpakpa ni tamɔ nɛkɛ mli? Kɛtsɔ wɔjwɛŋmɔ ni wɔɔha ehi nɔ akɛ heyelilɔ fɛɛ heyelilɔ jara wa yɛ Yehowa hiɛ ni ákɛ wɔhe miihia wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ taakɛ adesa gbɔmɔtso lɛ mli henii lɛ eko fɛɛ eko he hiaa ekrokomɛi lɛ nɔŋŋ.—1 Korintobii 12:14-27.

20, 21. Mɛɛ shishinumɔ ji nɔ ni wiemɔi ni yɔɔ 2 Timoteo 2:20, 21 lɛ yɔɔ kɛha wɔ?

20 Eji anɔkwale akɛ, Kristofoi ji sũ nii ni he waaa ni atuu anunyam jwetri ni ji sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ awo amɛdɛŋ. (2 Korintobii 4:7) Kɛ wɔɔtsu nitsumɔ ni jɔɔmɔ yɔɔ mli nɛɛ koni wɔkɛjie Yehowa yi lɛ, belɛ esa akɛ wɔhiɛ shidaamɔ ni woo yɔɔ mli lɛ mli yɛ lɛ kɛ e-Bi lɛ hiɛ. Ja wɔhi shi krɔŋŋ yɛ jeŋba mli kɛ mumɔŋ dani wɔbaanyɛ wɔya nɔ wɔhi shi akɛ nɔ ni abuɔ ni Nyɔŋmɔ kɛbaatsu nii. Yɛ enɛ hewɔ lɛ, Paulo ŋma akɛ: “Shia wulu ko mli lɛ, jeee shika nii kɛ jwiɛtɛi nii kɛkɛ yɔɔ jɛi, shi moŋ tso nii kɛ sũ nii hu yɛ mli, ni ekomɛi lɛ abuɔ amɛ, shi ekomɛi hu abuuu. Agbɛnɛ kɛji mɔ ko tsuu ehe kɛjɛ nɛkɛ nii nɛɛ amli lɛ, etsɔ nɔ ni abuɔ, ni atsuu ehe krɔŋŋ, ni ehi ha shiatsɛ lɛ jogbaŋŋ, ni asaa lɛ aha nitsumɔ kpakpa fɛɛ nitsumɔ kpakpa.”—2 Timoteo 2:20, 21.

21 Aŋkroaŋkroi ni baaa amɛjeŋ yɛ Nyɔŋmɔ taomɔnii lɛ kɛ gbeekpamɔ naa lɛ ji ‘nii ni abuuu.’ Shi kɛlɛ, kɛ́ wɔtiu Nyɔŋmɔjamɔ gbɛ lɛ sɛɛ lɛ, wɔbaatsɔmɔ ‘nii ni abuɔ, ni atsuu he krɔŋŋ, loo ato ama afã aha Yehowa sɔɔmɔ, ni asaa lɛ aha nitsumɔ kpakpa fɛɛ nitsumɔ kpakpa.’ No hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe akɛ: ‘Ani miji “nɔ ko ni abuɔ”? Ani mináa nanemɛi heyelilɔi anɔ hewalɛ kpakpa? Ani miji asafo lɛ mlinyo ko ni kɛ nanemɛi jálɔi lɛ tsuɔ nii kɛ ekomefeemɔ?’

Nyɛyaa nɔ Nyɛsɔmɔa yɛ Ekomefeemɔ Mli

22. Abaanyɛ akɛ Kristofoi asafo lɛ ato mɛni he?

22 Kristofoi asafo lɛ ji gbɛjianɔtoo ko ni tamɔ weku. Suɔmɔ, yelikɛbuamɔ, kɛ miishɛɛ shihilɛ ko hiɔ weku mli kɛ́ emli bii lɛ fɛɛ jáa Yehowa. Ekolɛ mɛi ni yɔɔ weku ko mli lɛ ji aŋkroaŋkroi ni yɔɔ sui srɔtoi, shi amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ yɛ nitsumɔ ko ni woo yɔɔ mli yɛ mli. Nakai nɔŋŋ shihilɛ lɛ ji yɛ asafo lɛ mli. Eyɛ mli akɛ esoro wɔ fɛɛ—ni wɔyeee emuu—moŋ, shi Nyɔŋmɔ egbala wɔ kɛba eŋɔɔ kɛtsɔ Kristo nɔ. (Yohane 6:44; 14:6) Yehowa kɛ Yesu sumɔɔ wɔ, ni taakɛ weku ni efee ekome ji lɛ, eka shi faŋŋ akɛ ehe miihia ni wɔsumɔsumɔɔ wɔhe.—1 Yohane 4:7-11.

23. Mɛni ji nɔ ni esa akɛ wɔkai, ni esa akɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔɔfee mɛni?

23 Kristofoi asafo ni tamɔ weku lɛ hu ji he ko ni wɔkpaa gbɛ yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ abaaye anɔkwa yɛ jɛmɛ. Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Miitao akɛ hii asɔle yɛ he fɛɛ he ni amɛhole niji ni he tse nɔ ni mlifu loo ŋwanejee akaba mli.” (1 Timoteo 2:8) No hewɔ lɛ, Paulo kɛ anɔkwayeli to maŋ sɔlemɔ “yɛ he fɛɛ he” ni Kristofoi kpeɔ kutuu yɛ lɛ he. Hii anɔkwafoi pɛ ji mɛi ni esa akɛ amɛdamɔ asafo lɛ najiaŋ amɛsɔle yɛ maŋ sɔlemɔ mli. Shi kɛlɛ, Nyɔŋmɔ kpaa gbɛ akɛ wɔ fɛɛ wɔbaaye lɛ kɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ anɔkwa. (Jajelɔ 12:13, 14) No hewɔ lɛ, nyɛhaa wɔtswaa wɔfai shi akɛ wɔɔtsu nii kutuu yɛ ekomefeemɔ mli, tamɔ adesa gbɔmɔtso lɛ henii ji lɛ. Eba akɛ wɔ hu wɔkɛ ekomefeemɔ aaasɔmɔ ákɛ Yehowa jálɔi aweku lɛ mli bii. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, nyɛhaa wɔkaia akɛ wɔhe miihia wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ ni wɔbaaná Nyɔŋmɔ hiɛ duromɔ kɛ jɔɔmɔi kɛ́ wɔtee nɔ wɔsɔmɔ Yehowa yɛ ekomefeemɔ mli.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Mɛni ji nɔ ni haa Yehowa webii sɔmɔɔ lɛ yɛ ekomefeemɔ mli?

• Mɛni hewɔ ni Kristofoi tsiɔ amɛhe kɛjɛɔ hiɛaŋkwɛmɔ he lɛ?

• Mɛni ji nɔ ni oookɛɛ akɛ ejaaa yɛ huhuuhu wiemɔ he?

• Mɛni hewɔ ni esa akɛ wɔkɛ woo aha nanemɛi heyelilɔi?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 15]

Petro na akɛ “Nyɔŋmɔ jeee mɛi ahiɛaŋkwɛlɔ”

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 16]

Ani ole nɔ hewɔ ni Nyɔŋmɔ wo Miriam hiɛgbele lɛ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 18]

Anɔkwa Kristofoi kɛ miishɛɛ sɔmɔɔ Yehowa yɛ ekomefeemɔ mli