Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Ani shi ni awoɔ Nyɔŋmɔ lɛ fimɔɔ mɔ be fɛɛ be?

Yɛ Ŋmalɛ naa lɛ, kita ji shiwoo ni hiɛdɔɔ yɔɔ he ni akãa Nyɔŋmɔ akɛ abaafee nɔ ko, abaashã afɔle, abaabote sɔɔmɔ loo shihilɛ ko mli, loo akɛ abaatsi he kɛjɛ nɔ ko ni yɛ mla naa lɛ efɔŋ ko bɛ he lɛ he. Saji ni kɔɔ shiwoo ni damɔ nɔ ko nɔ, ni ji akɛ, ekɔɔ shi ni awo akɛ abaanyiɛ gbɛ ko ni Nyɔŋmɔ etsɔɔ lɛ sɛɛ kɛji akɛ Nyɔŋmɔ tsɔ hiɛ efee nɔ ko yɛ he klɛŋklɛŋ lɛ yɛ Biblia lɛ mli. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Hana, ni ji gbalɔ Samuel nyɛ lɛ, ‘wo shi ni ekɛɛ: Yehowa Zebaot! Kɛji ohiɛ kpaŋ oweyoo nɔ, shi moŋ oooha oweyoo binuu lɛ, no lɛ maŋɔ lɛ maha Yehowa ewala gbii fɛɛ, ni asooyi naa esaŋ eyiteŋ.’ (1 Samuel 1:11) Biblia lɛ wieɔ shiwoi ahe hu akɛ nɔ ni ajɛɔ suɔmɔ mli afeɔ. Mɛɛ gbɛ nɔ shi ni awoɔ yɛ Ŋmalɛ naa lɛ fimɔɔ mɔ yɛ?

Maŋtsɛ Salomo ni hi shi yɛ blema Israel lɛ kɛɛ akɛ: “Kɛ owo Nyɔŋmɔ shi lɛ, kaaha miitsɛ ni oye nɔ.” Ekɛfata he akɛ: “Shi ní owo lɛ, ye nɔ! Faŋ nɔ ni owooo shi fe nɔ ni owo shi ni oyeee nɔ.” (Jajelɔ 5:3, 4) Mla ni atsɔ Mose nɔ akɛha Israel lɛ kɛɔ akɛ: “Kɛji owo Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, shi ko lɛ, kaaha enɔyeli miitsɛ; ejaakɛ bi Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, aaabi shi yɛ odɛŋ ni eeetsɔ esha ehao.” (5 Mose 23:21) Eyɛ faŋŋ akɛ, shi ni awoɔ Nyɔŋmɔ lɛ ji hiɛdɔɔ sane. Esa akɛ afee kɛ yiŋtoo kpakpa, ni esaaa akɛ mɔ ni feɔ lɛ yiŋ feɔ lɛ kɔshikɔshi yɛ nyɛmɔ ni eyɔɔ ni ekɛaatsu nɔ fɛɛ nɔ ni ekɛɛ yɛ shiwoo lɛ mli lɛ he nii. Kɛ́ jeee nakai lɛ, no lɛ ehi akɛ ewooo shi kwraa. Shi, kɛ́ mɔ ko wo shi lɛ, ani eko fɛɛ eko fimɔɔ lɛ?

Ni kɛji shiwoo lɛ bi ni afee nɔ ko ní sɛɛ mli lɛ ayɔse akɛ ekɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii kpãaa gbee hu? Susumɔ he akɛ ekolɛ, eji shiwoo ni baanyɛ ekɛ jeŋba shara atsa anɔkwa jamɔ? (5 Mose 23:18) Eka shi faŋŋ akɛ enɛ jeee shiwoo ni fimɔɔ mɔ. Kɛfata he lɛ, yɛ Mose Mla lɛ shishi lɛ, yoo ko tsɛ loo ewu baanyɛ afite shi ko ni yoo lɛ ewo lɛ.—4 Mose 30:3-15.

Agbɛnɛ hu, susumɔ sane ko ni kɔɔ aŋkro ko ni ewo Nyɔŋmɔ shi akɛ ebaahi shi oshija shi amrɔ nɛɛ ena akɛ ewa kɛha lɛ lɛ he okwɛ. Eshiwoo lɛ kɛ lɛ eyawo shihilɛ ko ni eenu he akɛ ehe nitsumɔ lɛ baaha eshɛ he ni ebaaku ŋwɛi shishitoo mlai ni kɔɔ jeŋba kpakpa he lɛ mli. Ani esa akɛ emia ehiɛ ni eye eshiwoo lɛ nɔ? Ani efeŋ nɔ ni hi kɛha lɛ akɛ eeebu ehe ni ekaye jeŋba shara he fɔ kɛtsɔ eshiwoo lɛ nɔ ni eyeŋ, ni yɛ no najiaŋ lɛ, etao Nyɔŋmɔ mɔbɔnalɛ lɛ sɛɛ gbɛ ni ekpa eshaifaa he fai? Lɛ pɛ ebaanyɛ ekpɛ eyiŋ yɛ sane lɛ he. Adesa ko nyɛŋ afee yiŋkpɛɛ lɛ aha lɛ.

Ni kɛji mɔ ko wo shi ko ni sɛɛ mli lɛ ena akɛ ekɛ he oyaiyeli fee hu? Ani esa akɛ eya nɔ ni eye eshiwoo lɛ nɔ? Ebɛ mlɛo kɛha Yefta akɛ eeeye shi ni ewo Nyɔŋmɔ lɛ nɔ, shi moŋ eye nɔ pɛpɛɛpɛ kɛmɔ shi. (Kojolɔi 11:30-40) Kɛ́ mɔ ko yeee eshiwoo nɔ lɛ, ebaanyɛ eha Nyɔŋmɔ ‘mli afu’ ni ebaafite nɔ ni mɔ lɛ enyɛ efee lɛ. (Jajelɔ 5:5) Kɛ́ wɔbu wɔ shiwoi anɔ ní wɔɔye lɛ akɛ nɔ ko bibioo lɛ, ebaanyɛ eha Nyɔŋmɔ ajie enɔkpɛlɛmɔ yɛ wɔnɔ.

Yesu Kristo kɛɛ akɛ: “Shi nyɛhaa nyɛwiemɔ afea: Hɛɛ, hɛɛ! dabi, dabi! shi nɔ fɛɛ nɔ ni fe enɛɛmɛi lɛ ejɛ mɔ fɔŋ lɛŋ.” (Mateo 5:37) Esaaa akɛ Kristofonyo susuɔ eshiwoo kɛha Nyɔŋmɔ ni eeeye nɔ lɛ pɛ he, shi moŋ esa akɛ etsɔɔ akɛ abaanyɛ akɛ he afɔ̃ ewiemɔi fɛɛ—kɛha Nyɔŋmɔ kɛ adesai lɛ anɔ. Ni kɛji ena akɛ eyaje haomɔ mli yɛ yelikɛfuamɔ ko ni ekɛ mɔ kroko efee ni etamɔ nɔ ni klɛŋklɛŋ lɛ ehi, shi yɛ be mli ni epɛi mli jogbaŋŋ lɛ etamɔ nɔ ni nilee bɛ mli lɛ hu? Esaaa akɛ ebuɔ nakai saji lɛ akɛ amɛhe ehiaaa. Shi kɛji akɛ ekɛ mɔ kroko lɛ gba he sane yɛ anɔkwale mli lɛ, ebaanyɛ eha eye ehe kɛjɛ gbɛnaa nii lɛ he.—Lala 15:4; Abɛi 6:2, 3.

Yɛ nɔ ni kɔɔ shiwoi kɛ nibii krokomɛi fɛɛ he lɛ, mɛni esa akɛ efee nɔ ni wɔsusuɔ he titri? Nyɛhaa wɔhiɛa wɔkɛ Yehowa Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa kpakpa lɛ mli be fɛɛ be.

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 30, 31]

Hana shashaooo shi akɛ eeeye eshiwoo nɔ

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 30, 31]

Eyɛ mli akɛ nakai ni Yefta aaafee lɛ wa moŋ, shi eye eshiwoo lɛ nɔ