Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nɔ ni Yoshua Kai

Nɔ ni Yoshua Kai

Nɔ ni Yoshua Kai

YEHOWA kɛɛ akɛ: “Mitsulɔ Mose egbo, no hewɔ lɛ agbɛnɛ tee shi, ní bo kɛ nɛkɛ maŋ muu nɛɛ fɛɛ afo Yordan nɛɛ kɛya shikpɔŋ ni miŋɔhaa amɛ . . . lɛ, nɔ.” (Yoshua 1:2) Mɛɛ nitsumɔ ni wa kã Yoshua hiɛ nɛkɛ! Ekɛ aaafee afii 40 etsu nii ákɛ Mose tsulɔ. Amrɔ nɛɛ, aakɛɛ lɛ koni ebaye enuŋtsɔ lɛ najiaŋ ní enyiɛ Israelbii ni bei pii lɛ amɛsane wa lɛ ahiɛ kɛya Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ.

Be mli ni Yoshua susuɔ nɔ ni kã ehiɛ lɛ he lɛ, ekolɛ kaai ni ekɛ́kpe momo ni eye nɔ kunim lɛ bɔi ejwɛŋmɔ mli baa oyayaayai. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ nɔ ni Yoshua kai lɛ bafee yelikɛbuamɔ kpele kɛha lɛ yɛ no be lɛ mli, ni nakai nɔŋŋ ebaanyɛ eji eha Kristofoi ŋmɛnɛ.

Kɛjɛ Nyɔŋ Kɛbatsɔ Asraafonyo Nukpa

Yoshua kai afii babaoo hu ni ekɛhi nyɔŋyeli shihilɛ mli lɛ. (2 Mose 1:13, 14; 2:23) Wɔyiŋ kɛkɛ wɔbaanyɛ wɔka yɛ niiashikpamɔi ni Yoshua yɔɔ yɛ nakai beaŋ lɛ he, akɛni Biblia lɛ ewieee emli saji otii lɛ ahe fitsofitso lɛ hewɔ. Ekolɛ Yoshua kase bɔ ni eeefee etsɔ nibii agbɛjianɔtolɔ kpakpa beni esɔmɔɔ yɛ Mizraim lɛ, ni ekolɛ eye ebua kɛto shimɔ ni Hebribii kɛ “futufutu gbɔmɛi babaoo” lɛ shiɔ nakai shikpɔŋ lɛ nɔ kɛyaa lɛ he gbɛjianɔ.—2 Mose 12:38.

Yoshua jɛ wekui ni jɛ Efraim akutso lɛ eko mli le mli. Enii Elishama ji akutso lɛ nɔ lumɔ, ni eka shi faŋŋ akɛ enyiɛ hii 108,100 ni hiɛ tawuu nibii ni amɛjɛ Israel akutsei srɔtoi etɛ lɛ ateŋ ekome mli lɛ hiɛ. (4 Mose 1:4, 10, 16; 2:18-24; 1 Kronika 7:20, 26, 27) Ni kɛlɛ, beni Amalekbii lɛ tutua Israel yɛ be mli ni Israel shi Mizraim lɛ sɛɛ etsɛɛɛ nɔŋŋ lɛ, Mose tsɛ́ Yoshua koni eto gbɛjianɔ kɛha hefamɔ. (2 Mose 17:8, 9a) Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, mɛni hewɔ ni atsɛ́ Yoshua, shi jeee enii loo etsɛ lɛ? Yiŋtoo kome ni hɔ sɛɛ ji akɛ: “Ákɛ Efraim akutso ni he hiaa lɛ nɔ lumɔ, kɛ agbɛnɛ ákɛ mɔ ni ale lɛ jogbaŋŋ momo yɛ bɔ ni ehe esa kɛha gbɛjianɔtoo, kɛ mɔ ni mɛi lɛ náa emli hekɛnɔfɔɔ jogbaŋŋ lɛ, [Yoshua] naa Mose akɛ mɔ ni ji hiɛnyiɛlɔ ni sa fe fɛɛ ni akɛ ehalaa tawulɔ lɛ koni eto amɛhe gbɛjianɔ.”

Ekɔɔɔ he eko nɔ yiŋtoo ni ji lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, beni ahala Yoshua lɛ, efee taakɛ Mose fã lɛ lɛ pɛpɛɛpɛ. Eyɛ mli akɛ Israel bɛ niiashikpamɔ ko kwraa yɛ tawuu mli moŋ, shi Yoshua ná nɔmimaa akɛ Nyɔŋmɔ baaye ebua amɛ. No hewɔ lɛ, beni Mose kɛɛ lɛ akɛ, “mi lɛ wɔ́ lɛ mibadamɔ gɔŋkpɔ lɛ yiteŋ ni mahiɛ Nyɔŋmɔ tso lɛ yɛ midɛ” lɛ, no pɛ kɛkɛ fa ha lɛ. Ekolɛ Yoshua kai akɛ, etsɛko tsɔ̃ ni Yehowa kpata asraafoi ahewalɛ ni fe fɛɛ yɛ nakai gbii lɛ amli lɛ ahiɛ. Enɔjetsɛremɔ, beni Mose hole eniji anɔ ni etee nɔ ehiɛ mli yɛ ŋwɛi kɛyashi hulushinyɔɔ lɛ, no mli lɛ henyɛlɔ ko kwraa bɛ ni nyɛ ete shi eshi Israel, ni aye Amalekbii lɛ anɔ kunim. Kɛkɛ ni Yehowa kɛ famɔ ha Mose koni eŋma ekpɔ lɛ ewo wolo ko mli, ní ‘ekpã ewo Yoshua toiiaŋ,’ nɔ ni kɛɔ akɛ: “Shi mibagbe Amalek kaimɔ kwraa kɛjɛ ŋwɛi shishi.” (2 Mose 17:9b-14) Hɛɛ, Yehowa baatsu nakai kojomɔ lɛ he nii kɛ̃.

Ákɛ Mose Tsulɔ

Ekolɛ nɔ diɛŋtsɛ ni Yoshua kɛ Mose na yɛ Amalek he lɛ ji nɔ ni ha amɛteŋ wekukpaa lɛ bafee gbagbalii. Yoshua ná woo akɛ ekɛ nɔ ni miihe ashɛ afii 40 etsɔ Mose diɛŋtsɛ tsulɔ, loo “sɔɔlɔ,” “kɛjɛ eblahiaŋ” kɛyashi beni Mose gbo.—4 Mose 11:28.

Nɔ ni fata nakai nitsumɔ lɛ he ji hegbɛi kɛ sɔ̃i. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, beni Mose, Aaron, Aaron bihii, kɛ Israel hii onukpai lɛ ateŋ mɛi 70 lɛ kwɔ Sinai Gɔŋ lɛ, ní amɛna Yehowa anunyam lɛ he ninaa lɛ, ekolɛ no mli lɛ Yoshua fata amɛhe. Beni etsuɔ nii akɛ tsulɔ lɛ, efata Mose he kɛkwɔ kɛtee gɔŋ lɛ nɔ tɔ̃ɔ ni eka shi faŋŋ akɛ etse ehe banee kɛtee sɛɛ shɔŋŋ beni Mose boteɔ atatu ni damɔ shi kɛha jɛmɛ ni Yehowa eba lɛ mli lɛ. Nɔ ni sa kadimɔ ji akɛ, etamɔ nɔ ni Yoshua ehi gɔŋ lɛ nɔ shwaneshwane kɛ nyɔɔŋnyɔɔŋ gbii 40. Ekɛ anɔkwayeli mɛ enuŋtsɔ lɛ sɛɛkuu lɛ, ejaakɛ beni Mose kɛ Odaseyeli tɛi tɛtrɛbii lɛ bɔi shikpelekemɔ lɛ, Yoshua kɛ lɛ bakpe yɛ jɛmɛ.—2 Mose 24:1, 2, 9-18; 32:15-17.

Yɛ shika tsinabi wɔŋjamɔ nifeemɔ ni Israel kɛ ehe wo mli lɛ sɛɛ lɛ, Yoshua tee nɔ esɔmɔ akɛ Mose tsulɔ yɛ kpeebuu ni yɔɔ nsara lɛ sɛɛ lɛ mli. Yehowa kɛ Mose wie hiɛ kɛ hiɛ yɛ jɛmɛ. Shi beni Mose ku esɛɛ kɛba nsara lɛ mli lɛ, Yoshua “ejeee buu lɛŋ.” Ekolɛ aakpa gbɛ akɛ ebaahi jɛmɛ koni no akaha Israelbii lɛ kɛ amɛhe ni tseee lɛ bote buu lɛ mli. Kwɛ bɔ ni Yoshua kɛ hiɛdɔɔ tsu nakai sɔ̃ lɛ he nii!—2 Mose 33:7, 11.

Ekolɛ naanyobɔɔ ni bakã ekɛ Mose teŋ, mɔ ni taakɛ yinɔsaneŋmalɔ Josephus tsɔɔ lɛ, eye Yoshua onukpa afii 35 lɛ, ji nɔ ni waje Yoshua hemɔkɛyeli lɛ waa diɛŋtsɛ. Atsɛ́ wekukpaa ni bakã amɛteŋ lɛ akɛ “ekomefeemɔ ni kɔɔ dalɛ kɛ oblanyo feemɔ he, ni kɔɔ nuŋtsɔ kɛ nikaselɔ he,” ni enɛ ha Yoshua batsɔ “nuu ni akɛ he fɔ̃ɔ enɔ, ni etswa efai shi.” Wɔbɛ gbalɔi ni tamɔ Mose yɛ wɔteŋ ŋmɛnɛ, shi wɔyɛ hii onukpai yɛ Yehowa webii asafoi lɛ amli ni feɔ hewalɛwoo kɛ ekãawoo jɛɛhe diɛŋtsɛ yɛ niiashikpamɔ kɛ mumɔŋ salɛ ni amɛyɔɔ lɛ hewɔ. Ani oyɛ hiɛsɔɔ kɛha amɛ? Ni ani ooná okɛ amɛteŋ naanyobɔɔ lɛ he sɛɛ?

Maŋ Shikpálɔ ko ni Yɔɔ Kanaan

Nɔ ko ni mli wa ni Yoshua kɛkpe yɛ eshihilɛ mli lɛ ba beni Israel nine shɛ Mla lɛ nɔ lɛ sɛɛ nɔŋŋ pɛ lɛ. Ahala lɛ koni edamɔ ekutso lɛ najiaŋ yɛ Shiwoo Shikpɔŋ lɛ shikpámɔ mli. Ale sane lɛ jogbaŋŋ. Maŋ shikpálɔi 12 lɛ fɛɛ kpɛlɛ nɔ akɛ, eji anɔkwale akɛ “fufɔ kɛ wò miiho yɛ nɔ,” taakɛ Yehowa ewo shi lɛ pɛpɛɛpɛ. Shi kɛlɛ, amɛteŋ mɛi nyɔŋma ni bɛ hemɔkɛyeli lɛ miishe gbeyei akɛ Israel nyɛŋ ashwie maŋ lɛ nɔ bii lɛ kɛya. Yoshua kɛ Kaleb pɛ ji mɛi ni wo gbɔmɛi lɛ hewalɛ koni amɛkatse atua yɛ gbeyei ni amɛsheɔ hewɔ, ejaakɛ Yehowa kɛ amɛ baahi shi kɛ̃. Enɛ hewɔ lɛ, asafo muu lɛ fɛɛ wie amɛshi ni amɛkɛɛ akɛ amɛbaatswia mɛi enyɔ lɛ tɛi. Ekolɛ amɛbaafee nakai eji Yehowa kɛ ehe wooo sane lɛ mli ni ejieee enunyam lɛ kpo kulɛ. Yɛ hemɔkɛyeli ni amɛbɛ hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ wo akpɔ akɛ mɛi ni aŋmala amɛgbɛi yɛ Israel ni amɛye kɛjɛ afii 20 kɛyaa lɛ ehiŋ shi ni amɛaabote Kanaan shikpɔŋ lɛ nɔ. Yoshua, Kaleb, kɛ Levibii lɛ pɛ yi ná wala yɛ nɛkɛ mɛi nɛɛ ateŋ.—4 Mose 13:1-16, 25-29; 14:6-10, 26-30.

Ani gbɔmɛi lɛ fɛɛ enaaa Yehowa hewalɛ nitsumɔi lɛ yɛ Mizraim? Belɛ mɛni ji nɔ ni ha Yoshua ná hemɔkɛyeli yɛ Nyɔŋmɔ dɛŋ yelikɛbuamɔ mli be mli ni mɛi babaoo lɛ ayiŋ fee amɛ kɔshikɔshi lɛ? Ekolɛ Yoshua ha nɔ fɛɛ nɔ ni Yehowa ewo shi yɛ he, ni efee lɛ hi ejwɛŋmɔ mli jogbaŋŋ, ni ejwɛŋ enɛɛmɛi anɔ. Afii komɛi asɛɛ lɛ, enyɛ ekɛɛ akɛ ‘nibii kpakpai fɛɛ ni Yehowa ekɛɛ Israel lɛ, emli ekome folo ekaaa shi. Fɛɛ eba mli anɔkwale.’ (Yoshua 23:14) No hewɔ lɛ, Yoshua ná hemɔkɛyeli akɛ wɔsɛɛ be he shiwoi fɛɛ ni Yehowa kɛha lɛ hu baaba mli kɛ̃. (Hebribii 11:6) Esa akɛ enɛ atsirɛ mɔ koni ebi akɛ: ‘Ni mi hu? Ani nyɛmɔ ni mituu miha Yehowa shiwoi lɛ ahe nikasemɔ kɛ ehe susumɔ lɛ eha miná nɔmimaa akɛ abaanyɛ akɛ he afɔ̃ nɔ? Ani miheɔ miyeɔ akɛ Nyɔŋmɔ baanyɛ abu mihe kɛfata ewebii lɛ ahe yɛ amanehulu kpeteŋkpele ni baa lɛ mli?’

Jeee hemɔkɛyeli kɛkɛ Yoshua jie lɛ kpo shi ejie ekãafeemɔ kpo yɛ jeŋba mli hu. Lɛ kɛ Kaleb pɛ ha ana akɛ esoro amɛ, ni asafo lɛ fɛɛ kɛɛ akɛ amɛbaatswia amɛ tɛi. Kulɛ te obaanu he oha tɛŋŋ? Obaashe gbeyei? Yoshua sheee gbeyei. Lɛ kɛ Kaleb kɛ shiŋŋfeemɔ jaje nɔ ni amɛheɔ amɛyeɔ. Anɔkwa ni aaaye Yehowa lɛ baabi ni ekolɛ wɔfee nakai gbi ko.

Maŋ shikpálɔi lɛ ahe sane lɛ hu haa wɔleɔ akɛ atsake Yoshua gbɛi. Mose kɛ wiemɔ tsɛmɔ ni damɔ shi kɛha Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ tsá etsutsu gbɛi Hoshea ni shishi ji “Yiwalaheremɔ” lɛ nɔ, ni etsɛ́ lɛ akɛ Yehoshua, loo Yoshua—“Yehowa Ji Yiwalaheremɔ.” Septuagint lɛ tsɔɔ egbɛi lɛ shishi akɛ “Yesu.” (4 Mose 13:8, 16) Taakɛ eji anɔkwale yɛ nakai gbɛi kpeteŋkpele lɛ he lɛ, Yoshua kɛ ekãa jaje akɛ Yehowa ji yiwalaheremɔ. Enyɛŋ ebalɛ akɛ atsake Yoshua gbɛi lɛ ni atsɔɔɔ hiɛ asusuuu he jogbaŋŋ dã. No tsɔɔ bɔ ni Mose yɔɔ bulɛ ni mli kwɔ kɛha jeŋba ni Yoshua jieɔ lɛ kpo ni kɛ gbɛnaa nii ni ji hegbɛ ni Yoshua baatsu he nii yɛ yinɔ hee ko hiɛnyiɛmɔ kɛmiiya Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ kpãa gbee lɛ.

Beni Israelbii atsɛmɛi lɛ aseshi shishi buleɔ lɛ, amɛtsomlo kɛ tɔlɛ yɛ ŋa lɛ nɔ afii 40. Wɔleee Yoshua he nɔ ko nɔ ko yɛ nakai be lɛ mli. Shi kɛlɛ, ekolɛ enɛ tsɔɔ lɛ nii babaoo. Eeenyɛ efee akɛ ekɛ ehiŋmɛi na kojomɔ ni Nyɔŋmɔ kɛba atuatselɔi ni ji Kora, Datan kɛ Abiram nɔ lɛ, kɛ amɛsɛɛnyiɛlɔi lɛ kɛ mɛi ni kɛ amɛhe wo Baal-Peor jamɔ ni baa shi lɛ mli lɛ nɔ lɛ. Ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ Yoshua kɛ awerɛhoyeli kpele ná ele akɛ, akɛni Mose efeee Yehowa krɔŋkrɔŋ yɛ Meriba nui lɛ ahe sane lɛ mli hewɔ lɛ, ahaŋ Mose hu aya shiwoo shikpɔŋ lɛ nɔ.—4 Mose 16:1-17:15; 20:9-13; 25:1-9.

Ahala Lɛ ákɛ Mose Sɛɛyelɔ

Beni Mose gbele be shɛɔ lɛ, ebi koni Nyɔŋmɔ ahala mɔ ni baaye esɛɛ ni Israel “akatamɔ tooi ni bɛ kwɛlɔ.” Mɛni Yehowa fee yɛ he? Yoshua ni ji “nuu ko ni Mumɔ lɛ yɔɔ emli lɛ” ji mɔ ni abaahala lɛ yɛ asafo lɛ fɛɛ hiɛ. Esa akɛ amɛbo lɛ toi. Mɛɛ yijiemɔ nɛ! Yehowa ena hemɔkɛyeli kɛ nyɛmɔ ni Yoshua yɔɔ. Mɔ ko bɛ ni he esa fe lɛ ni abaanyɛ akɛ Israel hiɛnyiɛmɔ lɛ awo edɛŋ. (4 Mose 27:15-20) Ni kɛlɛ, Mose le akɛ Yoshua kɛ naagbai wuji kpe. No hewɔ lɛ, Mose wo esɛɛyelɔ lɛ hewalɛ ni ‘ehe awa ni efee ekãa,’ ejaakɛ Yehowa kɛ lɛ baatsa nitsumɔ lɛ nɔ.—5 Mose 31:7, 8.

Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ tĩ nakai hewalɛwoo wiemɔ lɛ nɔŋŋ mli eha Yoshua, ni ekɛfata he akɛ: “Ní ojwɛŋ nɔ ni oye mla lɛ ni mitsulɔ Mose woo lɛ fɛɛ nɔ; kaaje he kɛmiiya ninejurɔ loo abɛku, beni afee ni ohiɛ akã shi yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni ofeɔ mli. Kaaha nɛkɛ mla wolo nɛɛ mli wiemɔi lɛ miikpa yɛ odaaŋ, shi jwɛŋmɔ he nyɔɔŋ kɛ shwane, koni ojwɛŋ nɔ ni ofee tamɔ bɔ ni aŋma yɛ mli lɛ pɛpɛɛpɛ; ejaakɛ no aaaha ofee nɔbatsɛ kɛ hiɛshikalɔ. Ani jeee mi mifão? Wajemɔ ohe ni ofee ekãa. Kaaha ŋmiŋmi miimɔo, ni asaŋ otsui akafã; ejaakɛ Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, fĩ osɛɛ yɛ he fɛɛ he ni oyaa.”—Yoshua 1:7-9.

Yɛ Yehowa wiemɔi ni jijeɔ yɛ Yoshua toii amli kɛ niiashikpamɔ babaoo ni ená momo lɛ hewɔ lɛ, te aaafee tɛŋŋ ni eeeje ŋwane hu? Ama nɔ mi akɛ abaaye shikpɔŋ lɛ nɔ kunim kɛ̃. Yɛ anɔkwale mli lɛ, shihilɛi ni mli wa baate shi, nɔ ni naa wa fe naagba ni ekɛkpe klɛŋklɛŋ kwraa, beni afoɔ Yordan Faa lɛ yɛ be mli ni eyi kɛteke nɔ lɛ. Ni kɛlɛ, Yehowa diɛŋtsɛ kɛ famɔ ha akɛ: ‘Tee shi, ní ofo Yordan nɛɛ.’ No hewɔ lɛ, mɛɛ naagba kwraa anyɛŋ aye nɔ?—Yoshua 1:2.

Nifeemɔi ni tsara nɔ ba Yoshua shihilɛ mli—Yeriko hiɛkpatamɔ lɛ, amɛhenyɛlɔi lɛ anɔ kunim ni amɛye kɛtsara nɔ, kɛ shikpɔŋ lɛ jaa lɛ—tsɔɔ akɛ ehiɛ kpaaa Nyɔŋmɔ shiwoi lɛ anɔ kɔkɔɔkɔ. Beni eshwɛ fioo ni Yoshua gbii aaaba naagbee, beni Yehowa eha Israel ejɔɔ amɛhe kɛjɛ amɛhenyɛlɔi lɛ adɛŋ lɛ, ebua gbɔmɛi lɛ anaa koni etĩ bɔ ni Nyɔŋmɔ kɛ amɛ eye eha lɛ mli koni ewo amɛ hewalɛ ni amɛsɔmɔ Lɛ kɛ amɛtsui fɛɛ. No hewɔ lɛ, Israel kɛ hiɛdɔɔ tswa amɛkɛ Yehowa teŋ kpaŋmɔ lɛ amɛma shi ekoŋŋ, ni ŋwanejee ko bɛ he akɛ, akɛni amɛhiɛnyiɛlɔ lɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ kanya amɛ hewɔ lɛ, “Israel sɔmɔ Yehowa gbii abɔ ni Yoshua yɔɔ lɛ.”—Yoshua 24:16, 31.

Yoshua fee nɔkwɛmɔnɔ ni hi jogbaŋŋ efɔ̃ shi eha wɔ. Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ kɛ hemɔkɛyeli he kaai ni fa babaoo kpeɔ. Amɛnaa ni aaadamɔ yɛ omanyeyeli mli lɛ he miihia koni aya nɔ aná Yehowa nɔkpɛlɛmɔ koni yɛ naagbee lɛ nine ashɛ eshiwoi lɛ anɔ. Omanye ni Yoshua ye lɛ damɔ ehemɔkɛyeli ni mli wa lɛ nɔ. Eji anɔkwale akɛ, wɔnako Nyɔŋmɔ nitsumɔi wuji lɛ taakɛ Yoshua na lɛ, shi kɛ́ mɔ ko aaaje he ŋwane lɛ, Biblia mli wolo ni Yoshua gbɛi kã nɔ lɛ kɛ hiŋmɛi ni akɛna nɔ ni tee nɔ lɛ he odaseyeli haa ni tsɔɔ bɔ ni abaanyɛ akɛ he afɔ̃ Yehowa wiemɔ lɛ nɔ. Taakɛ eji yɛ Yoshua gbɛfaŋ lɛ, aama nɔ mi aaha wɔ akɛ wɔbaaná nilee ni wɔbaaye omanye kɛ́ wɔkane Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ daa gbi ni wɔkɛtsu nii jogbaŋŋ lɛ.

Ani bei komɛi lɛ nanemɛi Kristofoi anifeemɔ yeɔ bo awui? Susumɔ Yoshua tsuishiŋmɛɛ ni ekɛtsu nii beni ebatsɔ sɔ̃ ni kã enɔ akɛ ekɛ ehefatalɔi ni yeee anɔkwa lɛ baatsomlo yɛ ŋa lɛ nɔ afii 40, ni jeee lɛ etɔmɔ jɛ hewɔ lɛ he okwɛ. Ani ewa kɛha bo akɛ ooofã ohemɔkɛyeli lɛ he? Kaimɔ nɔ ni Yoshua kɛ Kaleb fee lɛ. Yɛ amɛhemɔkɛyeli kɛ toiboo hewɔ lɛ, amɛná nyɔmɔwoo kpele. Hɛɛ, Yoshua ná hemɔkɛyeli lɛɛlɛŋ akɛ Yehowa baaye eshiwoi lɛ fɛɛ anɔ. Aba mli nakai pɛpɛɛpɛ yɛ wɔgbɛfaŋ.—Yoshua 23:14.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]

Yoshua kɛ Kaleb ná Yehowa hewalɛ lɛ mli hekɛnɔfɔɔ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]

Naanyobɔɔ ni Yoshua ha ebakã ekɛ Mose teŋ lɛ waje ehemɔkɛyeli

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]

Yoshua hiɛnyiɛmɔ lɛ kanya gbɔmɛi lɛ koni amɛkpɛtɛ Yehowa