Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nɔ ni Wɔkaseɔ Kɛjɛɔ Yesu Fɔmɔ He Saji ni Aŋmala Ashwie Shi lɛ Amli

Nɔ ni Wɔkaseɔ Kɛjɛɔ Yesu Fɔmɔ He Saji ni Aŋmala Ashwie Shi lɛ Amli

Nɔ ni Wɔkaseɔ Kɛjɛɔ Yesu Fɔmɔ He Saji ni Aŋmala Ashwie Shi lɛ Amli

MƐI akpekpei abɔ amii shɛɔ amɛhe waa yɛ nifeemɔi ni kɔɔ Yesu fɔmɔ he lɛ he. Anaa enɛ kɛtsɔ Yesu fɔmɔ he nifeemɔi babaoo ni afeɔ, kɛ shwɛmɔi ni kɔɔ efɔmɔ he ni ashwɛɔ yɛ je lɛŋ he fɛɛ he yɛ Blonya be mli lɛ nɔ. Eyɛ mli akɛ ehaa mɔ mii shɛɔ ehe waa moŋ, shi aŋmalaaa Yesu fɔmɔ he nifeemɔi ni tee nɔ lɛ awooo Biblia lɛ mli ni akɛjie mɛi ahiɛtserɛ. Yɛ no najiaŋ lɛ, amɛbafeɔ Ŋmalɛi fɛɛ ni jɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛŋ ni hi kɛha nitsɔɔmɔ kɛ mɔsaamɔ lɛ fã.—2 Timoteo 3:16.

Eji Nyɔŋmɔ miisumɔ ni Kristofoi aye Yesu fɔmɔ he gbi jurɔ kulɛ, Biblia lɛ kɛ be pɔtɛɛ ni ji lɛ baaha. Ani efee nakai? Beni Albert Barnes ni ji afii ohai 19 lɛ mli Biblia he woloŋlelɔ lɛ ewie akɛ afɔ Yesu yɛ be mli ni tookwɛlɔi yɔɔ agbonaa ni amɛmiishi kpe kɛmiibu amɛtooi ahe lɛ sɛɛ lɛ, emu sane naa akɛ: “Eyɛ faŋŋ kɛjɛ enɛ mli akɛ, afɔ wɔ-Yiwalaherelɔ lɛ dani December 25 lɛ shɛ . . . Yɛ nakai be mli lɛ fɛ̃i miiye, ni titri lɛ, yɛ maji ni yɔɔ hei ni nɔ kwɔlɔ kɛ gɔji anɔ ni bɛŋkɛ Betlehem lɛ amli. Nyɔŋmɔ etsimɔ be ni akɛfɔ [Yesu] lɛ nɔ. . . . Ni ehe ehiaaa hu akɛ aaale be lɛ; eji ehe miihia kulɛ, Nyɔŋmɔ baabaa ehe saji lɛ ayi.”

Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, Sanekpakpa ŋmalɔi ejwɛ lɛ haa wɔleɔ gbi nɔ ni Yesu gbo lɛ faŋŋ. Eba mli yɛ Hehoo gbi jurɔ ni afee yɛ Yudafoi anyɔɔŋ ni ji Nisan 14 lɛ nɔ, yɛ fɛibe lɛ mli. Kɛfata he lɛ, Yesu je gbɛ efã esɛɛnyiɛlɔi lɛ ni amɛye nakai gbi jurɔ lɛ kɛkai lɛ. (Luka 22:19) Fãmɔ ni tamɔ nɛkɛ ko kwraa bɛ Biblia lɛ mli akɛ aye Yesu fɔmɔ gbi, loo yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, aye mɔ kroko fɔmɔ gbi. Dɔlɛ sane ji akɛ, ekolɛ ŋwanejeei ni kɔɔ Yesu fɔmɔ gbi he lɛ baanyɛ ahà nifeemɔi ni sa kadimɔ waa ni tee nɔ yɛ nakai bei lɛ amli lɛ anɔ.

Fɔlɔi ni Nyɔŋmɔ Hala

Mɛɛ fɔlɔi nɛkɛ Nyɔŋmɔ hala kɛjɛ wekui akpei abɔ ni yɔɔ Israel lɛ ateŋ koni amɛtsɔse e-Bi lɛ? Ani E-bu nibii tamɔ gbɛihemɔ kɛ ninamɔ akɛ nibii ni he yɔɔ sɛɛnamɔ? Dabi. Yɛ nomɛi anajiaŋ lɛ, Yehowa yɔse fɔlɔi lɛ amumɔŋ sui lɛ. Pɛimɔ Maria yijiemɔ lala ni aŋma yɛ Luka 1:46-55 ni ela beni akɛɛ lɛ hegbɛ ni ená akɛ eeetsɔ Mesia lɛ nyɛ lɛ mli okwɛ. Wiemɔi ni ewie lɛ ekomɛi ji akɛ: “Misusuma miikafo Nuŋtsɔ lɛ . . . akɛ ebakwɛ eweyoo humi ni ji lɛ lɛ.” Ekɛ heshibaa bu ehe akɛ eji “humi,” Yehowa weyoo. Nɔ ni he hiaa fe fɛɛ lɛ, yijiemɔ wiemɔi ni sa ni yɔɔ Maria lala lɛ mli lɛ tsɔɔ akɛ eji mɔ ko ni sumɔɔ Nyɔŋmɔjamɔ ni yɔɔ Ŋmalɛi lɛ amli nilee ni sa. Eyɛ mli akɛ eji eshafeelɔ ni jɛ Adam mli moŋ, shi eji mɔ ni sa ni ahala lɛ akɛ shikpɔŋ nɔ nyɛ kɛha Nyɔŋmɔ Bi lɛ.

Ni Maria wu ni ŋɔ Yesu fee ebi lɛ hu? Yosef ji nuu ko ni le kapintɛ nitsumɔ. Yɛ shwelɛ ni eyɔɔ akɛ ekɛ eniji aaatsu nitsumɔ waa hewɔ lɛ, enyɛ eha weku ni sɛɛ mli lɛ amɛyibɔ bafee bihii enumɔ kɛ, kɛ hoo kwraa lɛ, biyei enyɔ lɛ ahiamɔ nii. (Mateo 13:55, 56) Yosef jeee niiatsɛ. Beni be shɛ akɛ Maria kɛ ekromɔ bi lɛ ayatsɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ sɔlemɔwe lɛ, ekolɛ Yosef nijiaŋ je wui akɛni enyɛɛɛ eha too kɛha afɔleshaa lɛ hewɔ. Yɛ no najiaŋ lɛ, ehe bahia ni amɛkɛ gbɛjianɔ ko ni ato aha ohiafoi lɛ atsu nii. Nyɔŋmɔ mla lɛ kɛɔ yɛ nyɛ ni efɔ bi ŋmɔŋ lɛ he akɛ: “Shi kɛ́ enáaa toobi yinii lɛ, no lɛ eŋɔ kosɛɛ-okpoi enyɔ loo okpobii enyɔ kɛba ebahã, ni akɛ ekome afee shãa-afɔle, ni ekome hu esha afɔle, ni osɔfo lɛ akpata aha lɛ, ní ehe atse.”—3 Mose 12:8; Luka 2:22-24.

Biblia lɛ kɛɔ akɛ, “jalɔ ji” Yosef. (Mateo 1:19) Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekɛ eŋa oblayoo fro lɛ naaa bɔlɛ aahu kɛyashi beni afɔ Yesu. Enɛ tsĩ shishinumɔ ni anaŋ yɛ mɔ diɛŋtsɛ ni ji Yesu Tsɛ lɛ he lɛ naa. Efeeŋ mlɛo kɛhaŋ mɛi enyɔ ni ebote gbalashihilɛ mli ehee lɛ akɛ amɛaatsi amɛhe kɛjɛ amɛhe ni amɛkɛaaná tsakpaa gbagbalii lɛ he yɛ be mli ni amɛyɔɔ tsũ kome too lɛ nɔŋŋ mli lɛ, shi no tsɔɔ akɛ, amɛyi enyɔ lɛ fɛɛ amɛhiɛ sɔɔ hegbɛ ni amɛná akɛ aaahala amɛ ni amɛtsɔse Nyɔŋmɔ Bi lɛ.—Mateo 1:24, 25.

Taakɛ Maria ji lɛ, Yosef ji mɔ ko ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei. Ekpaa nitsumɔ daa afi ni ekɛ eweku lɛ fãa gbɛ ni jɛkɛmɔ heɔ gbii etɛ kɛjɛɔ Nazaret kɛyaa Yerusalem koni amɛyaye daa afi Hehoo gbi jurɔ lɛ. (Luka 2:41) Kɛfata he lɛ, ekolɛ Yosef kɛ daa otsi nifeemɔ ni ji ehe ni ekɛwoɔ jamɔ nifeemɔ mli yɛ kpeehe lɛ, he ni akaneɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni atsɔɔ shishi yɛ lɛ, tsɔse Yesu ni edako lɛ. (Luka 2:51; 4:16.) No hewɔ lɛ, anyɛŋ aje he ŋwane ko kwraa akɛ Nyɔŋmɔ hala shikpɔŋ nɔ nyɛ ni sa kɛ tsɛ ni ŋɔ Yesu efee ebi lɛ eha e-Bi lɛ.

Jɔɔmɔ ko ni Yɔɔ Nyam Kɛha Tookwɛlɔi ni Baa Amɛhe Shi

Yɛ Yosef ŋa ni bianɛ lɛ ehiɛ musu nyɔji nɛɛhu lɛ jaramɔi lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, efã gbɛ kɛtee etsɛmɛi amaŋtiase lɛ mli koni akane lɛ yɛ Kaisare fãmɔ lɛ naa. Beni gbalashihilɛ mli hefatalɔi lɛ yashɛ Betlehem lɛ, amɛnáaa gbɔiatoohe yɛ maŋtiase ni gbɔmɛi eyi mli obɔ lɛ mli. No hewɔ lɛ, shihilɛi lɛ nyɛ amɛnɔ koni amɛhi kooloi atsũ mli, he ni afɔ Yesu yɛ ní aŋɔ lɛ aŋmɛ kooloi aniyenii anɔ̃ mli yɛ lɛ. Bɔni afee ni awaje amɛhemɔkɛyeli lɛ, Yehowa ma nɔ mi eha fɔlɔi ni baa amɛhe shi lɛ akɛ fɔmɔ nɛɛ ji Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii diɛŋtsɛ. Ani etsu onukpai akuu ko ni ehe gbɛi waa kɛjɛ Betlehem koni amɛyama nɔ mi amɛha gbalashihilɛ mli hefatalɔi lɛ? Dabi. Yɛ no najiaŋ lɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ jie sane lɛ kpo etsɔɔ tookwɛlɔi ni tsuɔ nii waa ni shiɔ kpe nyɔɔŋ kɛbuɔ amɛtooi ahe lɛ.

Nyɔŋmɔ bɔfo jie ehe kpo etsɔɔ amɛ ni ekɛɛ amɛ ni amɛya Betlehem, he ni amɛbaana Mesia ni afɔ lɛ eŋmɔŋ ni “ekã kooloi aniyenii anɔ̃” mli yɛ lɛ. Ani nɛkɛ hii heshibalɔi nɛɛ anaa kpɛ amɛhe loo amɛhiɛ gbo akɛ amɛaanu akɛ Mesia ni afɔ lɛ eŋmɔŋ lɛ yɛ kooloi atsũ mli? Eka shi faŋŋ akɛ dabi! Amɛshi amɛtooi lɛ ni amɛyiŋ kɛtee Betlehem ni amɛshashaooo shi. Beni amɛyana Yesu lɛ, amɛgba nɔ ni Nyɔŋmɔ bɔfo lɛ kɛɛ amɛ lɛ amɛtsɔɔ Yosef kɛ Maria. Ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ, enɛ wo gbalashihilɛ mli hefatalɔi lɛ ahemɔkɛyeli mli hewalɛ akɛ nɔ fɛɛ nɔ miiya nɔ yɛ gbɛ ni Nyɔŋmɔ eto eyiŋ yɛ he lɛ naa. Yɛ “tookwɛlɔi lɛ” agbɛfaŋ lɛ, ‘amɛku amɛsɛɛ, ni amɛwo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam, ni amɛjie eyi yɛ nibii fɛɛ kwa ni amɛnu ni amɛna lɛ hewɔ.’ (Luka 2:8-20) Hɛɛ, Yehowa fee nihalamɔ ni ja yɛ tookwɛlɔi ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei ni ejie nibii akpo etsɔɔ amɛ lɛ mli.

Wɔkase nɔ̃ gbɔmɛi ni ebiɔ ni wɔtsɔmɔ kɛjɛ nɔ ni yɔɔ yiteŋgbɛ lɛ mli bɔni afee ni wɔná Yehowa hiɛ duromɔ. Ehe ehiaaa ni wɔtiu gbɛihemɔ loo ninamɔ sɛɛ. Yɛ no najiaŋ lɛ, taakɛ Yosef, Maria, kɛ tookwɛlɔi lɛ ji lɛ, ehe miihia ni wɔfee toiboo wɔha Nyɔŋmɔ, ni wɔjie suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha lɛ lɛ kpo kɛtsɔ mumɔŋ nibii ni wɔkɛaaye klɛŋklɛŋ gbɛhe lɛ nɔ. Eji anɔkwale akɛ, nikasemɔi kpakpai yɛ ni abaakase yɛ nifeemɔi ni tee nɔ yɛ Yesu fɔmɔ be lɛ mli ni aŋmala ashwie shi ni wɔɔjwɛŋ nɔ lɛ mli.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]

Mɛni okpoi Enyɔ ni Maria kɛsha afɔle lɛ tsɔɔ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]

Nyɔŋmɔ hala akɛ eeejie Yesu fɔmɔ lɛ kpo etsɔɔ tookwɛlɔi heshibalɔi fioo komɛi