Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Mɛni Paulo tsɔɔ beni ekɛɛ akɛ: “Shii abɔ ni nyɛyeɔ nɛkɛ aboloo nɛɛ ni nyɛnuɔ nɛkɛ kpulu nɛɛ” lɛ?

Beni Paulo wieɔ Yesu gbele lɛ Kaimɔ ni ato ama shi lɛ he lɛ, eŋma akɛ: “Shii abɔ ni nyɛyeɔ nɛkɛ aboloo nɛɛ ni nyɛnuɔ nɛkɛ kpulu nɛɛ hu lɛ, nyɛmiijaje Nuŋtsɔ lɛ gbele lɛ nyɛmiitsɔɔ kɛyashi beyinɔ ni eeeba.” (1 Korintobii 11:25, 26) Mɛi komɛi nuɔ he akɛ wiemɔ “shii abɔ” ni yɔɔ biɛ lɛ tsɔɔ akɛ esa akɛ aye Kristo gbele lɛ nɔtonɔto, kɛ susumɔ akɛ esa akɛ aye lɛ shii abɔ. No hewɔ lɛ, daa afi lɛ, amɛyeɔ lɛ fe shikome. Ani no ji nɔ ni Paulo tsɔɔ lɛ?

Kɛ hoo lɛ, aaafee afii 2,000 nɛ ni Yesu to egbele lɛ Kaimɔ lɛ shishi. No hewɔ lɛ, Kaimɔ lɛ ni aaaye lɛ shikome yɛ daa afi mli po lɛ tsɔɔ akɛ, áye lɛ shii abɔ kɛjɛ afi 33 Ŋ.B. kɛbashi ŋmɛnɛ. Ni kɛlɛ, yɛ nɔ ni kɔɔ 1 Korintobii 11:25, 26 lɛ he lɛ, no mli lɛ Paulo ewieee bɔ ni aaafɔ feemɔ lɛ he shi moŋ bɔ ni esa akɛ aye Kaimɔ lɛ aha. Ekɛ shishijee Hela wiemɔ ni ji pol·laʹkis, ni tsɔɔ “fɔ̀ ni aaafɔ feemɔ” loo “nɔtonɔto” lɛ tsuuu nii. Yɛ no najiaŋ lɛ, ekɛ wiemɔ ho·saʹkis, ni tsɔɔ “shii abɔ,” ni ji abɛbua wiemɔ ko ni tsɔɔ “be fɛɛ be ni,” “ŋmlɛtswaa fɛɛ ŋmlɛtswaa ni” lɛ tsu nii. No mli lɛ Paulo miikɛɛ akɛ: ‘Ŋmlɛtswaa fɛɛ ŋmlɛtswaa ni nyɛaafee nɛkɛ nii nɛɛ, nyɛmiijaje Nuŋtsɔ lɛ gbele lɛ nyɛmiitsɔɔ.’ *

Belɛ, shii enyiɛ esa akɛ aye Yesu gbele lɛ Kaimɔ lɛ mɔ? Eja jogbaŋŋ akɛ aaaye lɛ shikome pɛ yɛ afi mli. Eji kaimɔ diɛŋtsɛ, ni bei babaoo lɛ ayeɔ kaimɔi afi fɛɛ afi. Kɛfata he lɛ, Yesu gbo yɛ Yudafoi a-Hehoo gbi jurɔ ni ayeɔ lɛ shikome yɛ daa afi mli lɛ gbi lɛ nɔ. Paulo wie Yesu he yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ, “wɔ-Hehoo . . . ni ji Kristo,” akɛni Yesu gbele afɔleshaa lɛ gbele gbɛ kɛha mumɔŋ Israel wala námɔ, taakɛ bɔ ni klɛŋklɛŋ Hehoo afɔleshaa lɛ bàa heloonaa Israelbii akromɔbii ayi yɛ Mizraim, ni egbele gbɛ kɛha maŋ lɛ shimɔ kɛmiijɛ nyɔŋyeli mli lɛ ji lɛ. (1 Korintobii 5:7; Galatabii 6:16) Enɛ ni akɛaato Yudafoi adaa afi Hehoo lɛ he lɛ ji odaseyeli kroko ni tsɔɔ akɛ, esa akɛ aye Yesu gbele lɛ Kaimɔ lɛ shikome pɛ yɛ afi mli.

Agbɛnɛ hu, Paulo kɛ Yesu gbele lɛ to Yudafoi agbi jurɔ kroko ni ayeɔ lɛ daa afi ni ji Kpatamɔ Gbi lɛ he. Wɔkaneɔ yɛ Hebribii 9:25, 26 lɛ akɛ: “Asaŋ [Yesu] eyaboteee jɛi koni eŋɔ ehe ehã daadaa, tamɔ bɔ ni osɔfonukpa lɛ yaboteɔ hekrɔŋkrɔŋ lɛ daa afi [yɛ Kpatamɔ Gbi lɛ nɔ] kɛ lá ní jeee lɛ diɛŋtsɛ enɔ lɛ; . . . shi agbɛnɛ lɛ, shikome kɛkɛ ajie lɛ kpo yɛ jeŋ bei lɛ anaagbee lɛ mli, koni ekɛ lɛ diɛŋtsɛ ehe ni ekɛshã afɔle lɛ ajie esha lɛ.” Akɛni Yesu afɔleshaa lɛ baye daa afi Kpatamɔ Gbi afɔleshaa lɛ najiaŋ hewɔ lɛ, eja jogbaŋŋ akɛ aaaye egbele lɛ Kaimɔ lɛ daa afi. Ŋmalɛ naa yiŋtoo ko bɛ ni aaadamɔ nɔ ni akɛye Kaimɔ lɛ nɔtonɔto fe nakai.

Yɛ enɛ kɛ gbeekpamɔ naa lɛ, yinɔsaneŋmalɔ John Laurence von Mosheim bɔ amaniɛ akɛ, eji Kristofoi ni hi shi yɛ afii ohai enyɔ lɛ mli yɛ Asia Bibioo lɛ ashihilɛ gbɛ lɛ fã akɛ amɛaaye Yesu gbele lɛ Kaimɔ lɛ “yɛ Yudafoi a-klɛŋklɛŋ nyɔɔŋ [Nisan] gbi nyɔŋma kɛ ejwɛ lɛ nɔ.” Nyɛsɛɛ afii nɛɛ nɔŋŋ amli ni ebatsɔ kusum nifeemɔ yɛ Kristendom akɛ amɛaaye lɛ nɔ ni fe shikome yɛ afi mli.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 4 Okɛto sane ni yɔɔ 1 Samuel 1:3, 7 lɛ he okwɛ. Yɛ jɛmɛ lɛ, “shii abɔ, NW” (yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ Hebri shishitsɔɔmɔ mli) lɛ tsɔɔ nifeemɔi ni afeɔ “daa afi,” loo shikome yɛ afi mli, beni Elkana kɛ eŋamɛi enyɔ lɛ yaa kpeebu ni yɔɔ Shilo lɛ mli lɛ.