Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Aka Mi yɛ La Flɔnɔɔ Mli Piŋmɔ Mli

Aka Mi yɛ La Flɔnɔɔ Mli Piŋmɔ Mli

Wala Shihilɛ He Sane

Aka Mi yɛ La Flɔnɔɔ Mli Piŋmɔ Mli

TAAKƐ PERICLES YANNOURIS GBA

Bɔ ni tsuŋwoohe ni mli jeɔ fu lɛ mli efee frɔnɔɔ ha lɛ ha fɛ̃i ye mi. Beni mikome too mitá jɛmɛ, ni miha kuŋtu hatahata ko lɛ, mikai bɔ ni miŋa ni edako tsɔ lɛ tu ehiɛ gbii enyɔ ni eho nɛ lɛ beni mɛi ni tamɔ asraafoi lɛ bamɔ mi kɛjɛ mishia, ni mishi lɛ kɛ wɔbii bibii enyɔ ni bɛ hewalɛ lɛ. Sɛɛ mli lɛ, miŋa ni ejeee Odasefonyo lɛ kɛ nɔ ko ni efi, kɛ wolo fioo ko ni eŋma nii yɛ nɔ maje mi, ni kɛɔ akɛ: “Mikɛ tatalei nɛɛ miimaje bo, ni miyɛ hekɛnɔfɔɔ akɛ ohe baaye tamɔ bɔ ni obii lɛ ahe yeɔ lɛ.” Ani maku misɛɛ gbi ko kɛya shia akɛ hiɛkalɔ ni miyana miweku lɛ?

NO JI Kristofoi ahemɔkɛyeli he ta ni sɛɛ kɛ ni mli wa waa lɛ he saji lɛ ateŋ ekome kɛkɛ, pelemɔ ko ni weku mli shitee-kɛ-woo, naneshi tu tswaa kɛmiijɛ maŋ, mla naa tawuui, kɛ yiwaa ni naa wa waa fata he. Shi te fee tɛŋŋ ni mi akɛ mɔ ko ni yɔɔ kpoo ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ yaje he ni hejɔlɛ bɛ nɛɛ lɛ, ni mɛni hewɔ? Ofainɛ ha matsɔɔ bo mli.

Gbekɛ Nuu Ohiafo ni Kɛ Oti ni Nɔ Kwɔ Ema Ehiɛ

Beni afɔ mi yɛ afi 1909 yɛ Stavromeno, Crete lɛ, no mli lɛ ta, ohia, kɛ hɔmɔ ni naa wa miigba maŋ lɛ naa. Sɛɛ mli lɛ, shwɛ fioo ni Spanish flu ni ba lɛ amɔ mi kɛ minyɛmimɛi bibii ejwɛ lɛ. Mikaiɔ akɛ wɔfɔlɔi tsi wɔnaa amɛwo tsũ mli otsii abɔ yɛ be ko mli koni flu lɛ akatsɛŋe wɔ.

Ataa ji okwaafonyo ohiafo ko ni sumɔɔ Nyɔŋmɔ jamɔ waa shi ekpɛlɛɔ mɛi krokomɛi asusumɔi anɔ. Akɛni ehi shi yɛ France kɛ Madagascar hewɔ lɛ, atsɔɔ lɛ jamɔ he hemɔkɛyelii heei. Shi kɛlɛ, wɔweku lɛ kã he ekɛ ehe kpɛtɛ Greece Ɔrtodɔks Sɔlemɔ lɛ he, ni wɔyaa Mass daa Hɔgbaa ni wɔhaa maŋ lɛ mli osɔfonukpa lɛ bahiɔ wɔshia yɛ edaa afi saramɔ lɛ mli. Miji gbekɛbii ni láa yɛ sɔlemɔ lɛ mli lɛ ateŋ mɔ kome, ni oti ni mikɛma mihiɛ yɛ shihilɛ mli ji ni matsɔ osɔfo.

Yɛ afi 1929 mli lɛ, mikɛ mihe yawo polisifoi anitsumɔ lɛ mli. Miyɛ nitsumɔ mli yɛ Thessalonica, yɛ Greece kooyigbɛ beni Ataa gbó lɛ. Akɛni miitao miishɛjemɔ kɛ mumɔŋ sɛɛyoomɔ hewɔ lɛ, miha ajie mi kɛtee polisifoi anitsumɔhe ni yɔɔ Athos Gɔŋ, ni ji mɔkome shihilɔi akutso ko ni Ɔrtodɔks Kristofoi buɔ lɛ akɛ “gɔŋ krɔŋkrɔŋ” ni bɛŋkɛ lɛ mli. * Mikɛ afii ejwɛ tsu nii yɛ jɛmɛ, ni mikpá bɔ ni mɔkome shihilɔi ashihilɛ yɔɔ diɛŋtsɛ lɛ shi. Yɛ nɔ najiaŋ ni no aaaha matsi mabɛŋkɛ Nyɔŋmɔ lɛ, mɔkome shihilɔi lɛ ajeŋba shara kɛ fitemɔ ni yɔɔ faŋŋ lɛ hao mi. Mihe tsɛ̃ amɛ beni osɔfonukpa sɛɛmɔ ko ni mibuɔ lɛ waa lɛ ka akɛ ekɛ mi aaaná bɔlɛ lɛ. Yɛ nijiaŋwujee nɛɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, yɛ anɔkwale mli lɛ miisumɔ lolo akɛ masɔmɔ Nyɔŋmɔ ni matsɔ osɔfo. Miwo osɔfoi atade kɛsha mfoniri po akɛ kaimɔnɔ. Naagbee mli lɛ, miku misɛɛ kɛtee Crete.

“Gbɔmɔ Gbonyo Diɛŋtsɛ Ni!”

Yɛ afi 1942 mli lɛ, mikɛ Frosini ni ji oblayoo ko ni he yɔɔ fɛo ni jɛ weku ko ni abuɔ amɛ waa mli lɛ bote gbalashihilɛ mli. Gbalashihilɛ lɛ ha miyiŋkpɛɛ akɛ matsɔ osɔfo lɛ mli bawa, akɛni miŋa wekumɛi lɛ sumɔɔ Nyɔŋmɔ jamɔ waa lɛ hewɔ. * Mitswa mifai shi akɛ maya Athens koni miyakase nii yɛ Nyɔŋmɔ jamɔ he nikasemɔhe ko. Yɛ afi 1943 naagbee gbɛ lɛ, mitee Iráklion lɛjiadaamɔhe ni yɔɔ Crete lɛ kɛha gbɛfaa lɛ, shi mishiii kɛyaaa Athens. Ekolɛ nɔ hewɔ ji akɛ, miná mumɔŋ hejɔɔmɔhe kroko dani nakai gbi lɛ shɛ. Mɛni eba?

Afii komɛi ni eho nɛ lɛ, Emmanuel Lionoudakis, ni ji oblanuu shiɛlɔ ko ni yɔɔ ekãa ni kɛ ehe bɔɔ Yehowa Odasefoi lɛ ahe lɛ miitsɔɔ Biblia mli anɔkwalei ni shishinumɔ yɔɔ mli yɛ Crete fɛɛ. * Mɛi komɛi ná Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ he shishinumɔ ni yɔɔ faŋŋ ni Odasefoi lɛ kɛhaa lɛ he miishɛɛ, ni amɛshi apasa jamɔ lɛ. Ato Odasefoi akuu ko ni yɔɔ ekãa shishi yɛ Sitía maŋ ni bɛŋkɛ lɛ mli. Enɛ wo maŋ lɛ mli osɔfonukpa lɛ mli la, mɔ ni—akɛni ehi United States dã hewɔ lɛ—lɛ diɛŋtsɛ ele bɔ ni Yehowa Odasefoi lɛ ahe esa waa akɛ shiɛlɔi lɛ. Etswa efai shi akɛ ebaagu “jamɔŋ atuatsemɔ” nɛɛ yɛ ekpokpaa lɛ nɔ. Akɛni ewoɔ polisifoi lɛ hewalɛ koni amɛfee enɛ hewɔ lɛ, amɛyamɔmɔɔ Odasefoi lɛ ni amɛwoɔ amɛ tsuŋ ni amɛkojoɔ amɛ yɛ kojomɔhei yɛ amale naafolɔmɔi srɔtoi ahewɔ.

Odasefoi nɛɛ ateŋ mɔ kome ka akɛ eeegbála Biblia mli anɔkwale lɛ mli eha mi, shi esusu akɛ mibɛ he miishɛɛ. No hewɔ lɛ eha shiɛlɔ ko ni he esa fe lɛ ba koni ekɛ mi abawie. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Odasefonyo ni ji enyɔ lɛ hiɛ ni mitsi lɛ ha eku esɛɛ eyabɔ kuu fioo lɛ amaniɛ akɛ: “Pericles nyɛŋ atsɔ Odasefonyo. Gbɔmɔ gbonyo diɛŋtsɛ ni!”

Klɛŋklɛŋ Shitee-kɛ-Woo ni Mikɛkpe

Eŋɔɔ minaa akɛ Nyɔŋmɔ ebuuu mi nakai. Yɛ February 1945 mli lɛ, minyɛmi nuu Demosthenes ni yiŋ etsɔ akɛ Yehowa Odasefoi tsɔɔ anɔkwale lɛ kɛ Comfort All That Mourn wolo bibioo lɛ ha mi. * Emli saji lɛ ha minaa kpɛ mihe. Wɔkpa Ɔrtodɔks Sɔlemɔ lɛ yaa amrɔ nɔŋŋ, wɔyafata kuu fioo ni yɔɔ Sitía lɛ he, ni wɔye wɔhemɔkɛyeli hee lɛ he odase wɔtsɔɔ wɔnyɛmimɛi lɛ. Amɛ fɛɛ amɛkpɛlɛ Biblia mli anɔkwale lɛ nɔ. Taakɛ akpaa gbɛ lɛ, miyiŋkpɛɛ akɛ mashi apasa jamɔ lɛ ha miŋa kɛ ewekumɛi lɛ kpoo mi ni amɛnyɛ mi. Mishaanuu kpoo po akɛ ekɛ mi baawie yɛ be ko mli. Nɔ ni baa yɛ shia lɛ mli ji naataamɔi kɛ béi bibii ni baa kɛtsaraa nɔ. Yɛ enɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, yɛ May 21, 1945 mli lɛ, Nyɛminuu Minos Kokkinakis baptisi mi kɛ Demosthenes. *

Yɛ naagbee lɛ, minyɛ mitsu oti ni ma mihiɛ lɛ he nii ni misɔmɔ akɛ Nyɔŋmɔ anɔkwa sɔɔlɔ! Mikaiɔ miklɛŋklɛŋ gbi yɛ shia kɛ shia sɔɔmɔ lɛ mli lolo. Miyakwɔ bɔs kɛtee akrowa ko mli mikome too kɛ mibaagi kɛ emli woji bibii 35. Mikɛ tsuifãa bɔi shia kɛ shia yaa. Babaoo ni miyaa hiɛ lɛ, babaoo ni mináa ekãa ji no. Beni osɔfo ko ni mli efu banina mi lɛ, minyɛ mikɛ ekãa damɔ emlifu lɛ naa, ni mikpɛlɛɛɛ kɛɛmɔ ni eyaa nɔ ekɛɔ mi akɛ mífata ehe kɛya polisifoi anitsumɔhe lɛ nɔ. Mikɛɛ lɛ akɛ ja misara akrowa tso muu lɛ fɛɛ dani mashi, ni nakai pɛpɛɛpɛ mifee. Miná miishɛɛ aahu akɛ mimɛɛɛ ni bɔs lɛ aba, shi minyiɛ kilomitai 15 kɛtee shia.

Yɛ Awuiyelɔi ni Yetseiaŋ Wa Adɛŋ

Yɛ September 1945 mli lɛ, akɛ sɔ̃i heei fɔ minɔ yɛ wɔsafo hee ni atse yɛ Sitía lɛ mli. Etsɛɛɛ ni maŋ ta fɛ yɛ Greece. Kui asɛɛfilɔi lɛ kɛ yiwalɛ kɛ nyɛɛ ni naa wa tutua amɛhe. Akɛni osɔfonukpa lɛ kɛ shihilɛ nɛɛ tsu nii kɛha esɛɛnamɔ hewɔ lɛ, ewo maŋbii akuu ko ni wuɔ shiɔ nɔyeli lɛ yiŋ ni amɛgu Odasefoi lɛ yɛ gbɛ fɛɛ gbɛ ni hi kɛha amɛ nɔ. (Yohane 16:2) Beni kuu ni wuɔ shiɔ nɔyeli lɛ ta bɔs mli kɛbaa wɔkrowa lɛ, oblayoo ko ni ta bɔs lɛ mli ni jieɔ naanyobɔɔ su kpo lɛ nu ŋaai ni amɛtsɔɔ ni amɛkɛaatsu amɛ nitsumɔ ni “Nyɔŋmɔ kɛha amɛ” lɛ he nii lɛ he, ni ebatswa wɔ adafi. Wɔyatee wɔhe, ni wɔwekumɛi lɛ ateŋ mɔ kome yadamɔ naa ha wɔ. Abáa wɔwala yi.

Enɛ gbele gbɛ kɛha piŋmɔ babaoo ni baaba. Yii kɛ hegbeyeiwoo bafee nɔ ni asɛ̃ɛɛ he. Mɛi ni teɔ shi kɛwoɔ wɔ lɛ bɔ mɔdɛŋ ni amɛnyɛ wɔnɔ ni wɔya sɔlemɔ, koni amɛbaptisi wɔbii lɛ, ni wɔkɛ wɔnine afee krɔɔs okadi lɛ. Be ko lɛ, amɛyi minyɛmi nuu lɛ aahu kɛyashi beni amɛsusu akɛ egbo. Beni mina akɛ aatserɛ minyɛmimɛi yei enyɔ lɛ atade ni aayi amɛ lɛ, edɔ mi waa diɛŋtsɛ. Yɛ nakai beaŋ lɛ, sɔlemɔ lɛ baptisi Yehowa Odasefoi abii kpaanyɔ yɛ nɔnyɛɛ naa.

Yɛ 1949 mli lɛ, minyɛ gbo. Osɔfo lɛ nyiɛ wɔsɛɛ ekoŋŋ, ni efolɔ wɔnaa akɛ wɔkɛ mla naa taomɔnii kɛha yarafeemɔ gbɛŋmɛɛ lɛ tsuuu nii. Akojo mi yɛ saneyelihe ni aŋmɛɛ mihe. Enɛ kɛ odaseyeli kpele ha, akɛni anu Yehowa gbɛi lɛ yɛ sane lɛ hiɛkpamɔ wiemɔ lɛ mli lɛ hewɔ. Gbɛ pɛ ni wɔhenyɛlɔi lɛ aaatsɔ nɔ “amɛha wɔkpa” ji ni amɛmɔmɔ wɔ koni amɛtswa wɔnane shi tu. Amɛfee enɛ yɛ April 1949 mli.

Kɛtee La Flɔnɔɔ ko Mli

Miji nyɛmimɛi etɛ ni amɔmɔ amɛ lɛ ateŋ mɔ kome. Miŋa ebasaraaa mi po yɛ polisifoi anitsumɔhe ni yɔɔ maŋ lɛ mli lɛ. He klɛŋklɛŋ ni akɛ wɔ tee ji tsuŋwoohe ko ni yɔɔ Iráklion lɛ. Taakɛ mitsɔɔ yɛ shishijee mli lɛ, mihe fee shoo ni minii fee mɔbɔ. Mishi miŋa oblayoo ni jeee Odasefonyo lɛ kɛ abifabii enyɔ yɛ shia. Mikɛ ekãa sɔle ha Yehowa kɛbi yelikɛbuamɔ. Mikai Nyɔŋmɔ wiemɔi ni aŋma yɛ Hebribii 13:5 lɛ akɛ: “Mishiŋo ni misaa mikwaŋo gbi ko gbi ko.” Miyɔse nilee ni yɔɔ mihe ni mikɛaafɔ Yehowa nɔ kwraa lɛ mli.—Abɛi 3:5.

Wɔná wɔle akɛ abaatswa wɔnane shi tu kɛya Makrónisos, ni ji ŋshɔkpɔ ko ni baaa nii ni yɔɔ Attica ŋshɔ lɛ mli yɛ Greece lɛ. Makrónisos tãtsii kɛkɛ po haa ŋmiŋmi mɔɔ mɔ, ejaakɛ niseniianiifeemɔ kɛ nitsumɔ dɛŋdɛŋ ji nɔ ni yaa nɔ yɛ tsuŋwoohe ni yɔɔ jɛmɛ lɛ. Beni wɔyaa tsuŋwoohe lɛ, wɔwá yɛ Piraeus. Eyɛ mli akɛ wɔniji yɛ gboklɛi amli lolo moŋ, shi wɔná ekãa beni wɔnanemɛi heyelilɔi lɛ ekomɛi babote lɛlɛ lɛ mli ni amɛbafua wɔ lɛ.—Bɔfoi lɛ Asaji 28:14, 15.

Shihilɛ ni yɔɔ Makrónisos lɛ yɛ gbeyei waa. Asraafoi lɛ fee gboklɛfoi lɛ niseniianii kɛjɛ leebi kɛyashi nyɔɔŋ. Gboklɛfoi ni amɛjeee Odasefoi lɛ babaoo ná jwɛŋmɔŋ naagba, mɛi krokomɛi gboi, ni amɛteŋ mɛi ni fa babaoo je kpa yɛ gbɔmɔtsoŋ. Nyɔɔŋ mli lɛ, wɔnuɔ mɛi ni afeɔ amɛ niseniianii lɛ abolɔmɔi kɛ kɛ̃ɛmɔi lɛ ahe. Dɔlɛ fioo ko pɛ mikuŋtu hatahata lɛ hãa mi yɛ nyɔɔŋ fɛ̃i bei lɛ amli.

Fiofio lɛ, abale Yehowa Odasefoi waa yɛ tsuŋwoohe lɛ, ejaakɛ atsɛɔ gbɛi lɛ kɛji aatsɛ wɔgbɛi daa leebi koni ale mɛi abɔ ni yɔɔ lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, wɔná hegbɛi babaoo ni wɔkɛaaye odase. Miná hegbɛ po mibaptisi mɔ ko ni awo lɛ tsuŋ yɛ shi ni ete ewo nɔyeli lɛ hewɔ lɛ ní eji mɔ ni etee ehiɛ kɛyashɛ he ni ebaanyɛ ejɔɔ ewala nɔ eha Yehowa lɛ.

Beni atswa minane shi tu lɛ, mitee nɔ miŋma misuɔmɔ ŋa lɛ wolo ni minine shɛɛɛ hetoo nɔ po kɛjɛɛɛ eŋɔɔ. Enɛ etsiii minaa kɛjɛɛɛ mlijɔlɛ mli ni majɛ maŋma lɛ, ni mashɛje emii, ni mama nɔ mi maha lɛ akɛ enɛ ji be kukuoo naagba shihilɛ ko kɛkɛ, ni akɛ wɔbaaná miishɛɛ ekoŋŋ lɛ.

Yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, wɔyi bafá akɛni akɛ nyɛmimɛi babaoo ba jɛmɛ lɛ hewɔ. Beni mitsuɔ nii yɛ ɔfis lɛ, mikɛ tsuŋwoohe lɛ asraafoi onukpa lɛ fee naanyo. Akɛni ebuɔ Odasefoi hewɔ lɛ, miná ekãa kɛbi lɛ kɛji akɛ wɔnine baanyɛ ashɛ Biblia kasemɔ he woji komɛi anɔ kɛjɛ wɔnitsumɔhe nine ni yɔɔ Athens lɛ ŋɔɔ. Ekɛɛ akɛ: “No nyɛŋ aba mli, shi mɛni hewɔ nyɛwebii lɛ ni yɔɔ Athens lɛ efiii no amɛwooo nyɛjatsu lɛ mli, ni amɛŋma migbɛi yɛ nɔ, ni amɛkɛmaje mi moŋ?” Minaa kpɛ mihe kɛdamɔ shi! No sɛɛ gbii fioo ko beni wɔmiijie jatsu kɛmiijɛ lɛlɛ ko ni eba lɛ mli lɛ, polisinyo ko baŋa asraafoi onukpa lɛ ni ekɛɛ lɛ akɛ: “Onukpa, ojatsu lɛ eba.” Eha hetoo akɛ: “Mɛɛ jatsu?” No mli lɛ miyɛ jɛmɛ niiaŋ, ni minu sanegbaa lɛ, no hewɔ lɛ miwo etoiŋ akɛ: “Ekolɛ wɔnii lɛ ni okɛɛ akɛtsɔ ogbɛi amli lɛ ni.” No ji gbɛ̀i ni Yehowa kwɛ ni atsɔ nɔ alɛ wɔ yɛ mumɔŋ lɛ ekome.

Jɔɔmɔ ko ni Akpaaa Gbɛ—No Sɛɛ lɛ Piŋmɔ Babaoo

Yɛ afi 1950 naagbee gbɛ lɛ, aŋmɛɛ mihe. Miku misɛɛ kɛba shia—ni mibɛ hewalɛ, miyɛ futaa, mitã loo waa, ni mileee bɔ ni abaahere mi hiɛmɛɛ aha. Kwɛ miishɛɛ ni miná beni mina miŋa kɛ mibii lɛ ekoŋŋ lɛ! Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, minaa kpɛ mihe beni miyɔse akɛ Frosini nyɛɛ lɛ naa eba shi lɛ. Woji ni miŋma lɛ kɛjɛ tsuŋwoohe lɛ eye omanye. Mitsuishiŋmɛɛ kɛ shifimɔ lɛ ná Frosini nɔ hewalɛ. No sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, mikɛ lɛ gba sane kakadaŋŋ kɛha béi saamɔ. Ekpɛlɛ ni akɛ lɛ akase Biblia lɛ, ni ená hemɔkɛyeli yɛ Yehowa kɛ eshiwoi lɛ amli. Miishɛɛ ni fe fɛɛ ni miná yɛ mishihilɛ mli lɛ ateŋ ekome ji beni mibaptisi lɛ akɛ sɔɔlɔ ko ni ejɔɔ ehe nɔ eha Yehowa yɛ 1952 mli lɛ!

Yɛ 1955 mli lɛ, wɔje shishi akɛ wɔkɛ Christendom or Christianity—Which One Is “the Light of the World”? wolo bibioo lɛ eko baaha osɔfo fɛɛ osɔfo. Amɔ mi ni akojo mi kɛ nanemɛi Odasefoi babaoo. Saji ni akɛshi Yehowa Odasefoi lɛ fa aahu akɛ ehe bahia ni saneyelihe lɛ ato be pɔtɛɛ kɛbo fɛɛ toi. Yɛ nakai gbi lɛ nɔ lɛ, maŋ lɛ mli mla gbɛjianɔtoo lɛ mli bii lɛ fɛɛ yɛ jɛmɛ, ni saneyelihe lɛ eyi obɔ kɛ osɔfoi. Osɔfonukpa lɛ ejijaa kɛmiiya kɛmiiba yɛ gbɛ ni kã sɛii lɛ ateŋ lɛ nɔ. Osɔfoi lɛ ateŋ mɔ kome efolɔ minaa akɛ miitsake mɛi ahemɔkɛyeli. Kojolɔ lɛ bi lɛ akɛ: “Ani ohemɔkɛyeli lɛ egbɔjɔ aahu akɛ wolo bibioo ko ni oookane lɛ baanyɛ atsake bo?” Enɛ ha osɔfo lɛ fee diŋŋ. Aŋmɛɛ mihe, shi awo nyɛmimɛi komɛi atsuŋ nyɔji ekpaa.

Yɛ afii ni nyiɛ sɛɛ kɛba lɛ mli lɛ, amɔmɔ wɔ kpitiokpitio, ni saneyelihe saji lɛ hu bafa pii. Saji lɛ ayeli ha mlalelɔi ni fãa wɔhe lɛ bafee mɛi ni bɛ dekã kwraa. Akɛ mi tee saneyelihe shii 17. Yɛ shitee-kɛ-woo lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔkɛ wɔhe wo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli be fɛɛ be. Wɔkɛ miishɛɛ kpee naagba nɛɛ naa, ni kaai ni mli wa waa lɛ tsuu wɔhemɔkɛyeli lɛ he.—Yakobo 1:2, 3.

Hegbɛi Heei kɛ Naagbai

Yɛ 1957 lɛ, wɔshi kɛtee Athens. Etsɛɛɛ ni ahala mi koni masɔmɔ yɛ asafo hee ko ni atse lɛ mli. Tsui mli fɛɛ ni miŋa jɛ kɛfĩ misɛɛ lɛ ha wɔnyɛ wɔha wɔshihilɛ fee mlɛo ni wɔkɛ mumɔŋ nibii ye klɛŋklɛŋ gbɛhe. No hewɔ lɛ wɔnyɛ wɔtuu wɔbe babaoo wɔwo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Yɛ afii lɛ amli lɛ, abi wɔ koni wɔshi kɛya asafoi srɔtoi ni hiamɔ yɔɔ mli lɛ amli.

Mibinuu lɛ eye afii 21 yɛ afi 1963 mli, ni ebakã enɔ doo akɛ ekɛ ehe aha kɛha asraafoi anitsumɔ. Akɛni Odasefoi ni anyɛ amɛnɔ awo asraafoi anitsumɔ mli lɛ kɛ amɛhe wooo maŋ saji amli hewɔ lɛ, ayi amɛ, aye amɛhe fɛo, ni ashwie amɛhiɛ shi. No ji nɔ ni mibinuu lɛ hu kɛkpe. No hewɔ lɛ mikɛ mikuŋtu ni mikɛjɛ Makrónisos lɛ ha lɛ, koni yɛ mfonirifeemɔŋ gbɛ nɔ lɛ ewo lɛ hewalɛ ni enyiɛ tsutsu emuuyeli mlihiɛlɔi lɛ anɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛ. Ayeɔ nyɛmimɛi ni asãmã amɛ lɛ asane yɛ asraafoi asaneyelihe ko, ni bei pii lɛ awoɔ amɛ tsuŋ kɛjɛ afii enyɔ kɛyashi afii ejwɛ. Kɛji aŋmɛɛ amɛhe nɔŋŋ lɛ, asaa asãmãa amɛ ni awoɔ amɛ tsuŋ ekoŋŋ. Ákɛ jamɔŋ sɔɔlɔ lɛ, minyɛ miyasara tsuŋwoohei srɔtoi ni mikɛ mibinuu lɛ kɛ Odasefoi anɔkwafoi krokomɛi lɛ gba sane fioo. Awo mibinuu lɛ tsuŋ nɔ ni fe afii ekpaa.

Yehowa Waje Wɔ

Beni asaa aná jamɔŋ heyeli yɛ Greece sɛɛ lɛ, miná hegbɛ misɔmɔ akɛ be kukuoo gbɛgbalɔ krɛdɛɛ yɛ Rhodes ŋshɔkpɔ lɛ nɔ. Kɛkɛ ni yɛ afi 1986 lɛ, hiamɔ ko ba yɛ Sitía yɛ Crete, he ni mije mi-Kristofoi anitsumɔ lɛ shishi yɛ lɛ. Mikɛ miishɛɛ kpɛlɛ nitsumɔ akɛ mikɛ nanemɛi heyelilɔi ni misumɔɔ amɛ ni mile amɛ kɛjɛ miblahiiaŋ lɛ ayasɔmɔ lɛ nɔ.

Ákɛ mɔ ni eda fe fɛɛ yɛ miweku lɛ mli lɛ, mimii shɛɔ mihe akɛ mana akɛ miwekumɛi aaafee 70 kɛ anɔkwayeli miisɔmɔ Yehowa. Ni yibɔ lɛ miiya nɔ eefa. Mɛi komɛi miisɔmɔ akɛ onukpai, asafoŋ sɔɔlɔi, gbɛgbalɔi, Betelbii, kɛ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi. Akɛ nɔ ni fe afii 58 eka mihemɔkɛyeli lɛ yɛ la flɔnɔɔ mli piŋmɔ mli. Amrɔ nɛɛ miye afii 93, ni kɛ misusu be ni eho lɛ he lɛ, mishwaaa mihe akɛ miisɔmɔ Nyɔŋmɔ. Eeha mi hewalɛ koni mikɛhere eninefɔɔ ni suɔmɔ yɔɔ mli lɛ nɔ akɛ: “Mibi, ŋɔɔ otsui oha mi, ni oha migbɛ̀i lɛ asa ohiɛ!”Abɛi 23:26.

[Shishigbɛ niŋmai]

^ kk. 9 Kwɛmɔ December 1, 1999 Buu-Mɔɔ lɛ baafa 30-31.

^ kk. 11 Aŋmɛɔ Greece Ɔrtodɔks Sɔlemɔ lɛ mli osɔfoi lɛ agbɛ ni amɛbote gbalashihilɛ mli.

^ kk. 12 Kɛha Emmanuel Lionoudakis wala shihilɛ he sane lɛ, kwɛmɔ September 1, 1999 Buu-Mɔɔ lɛ baafa 25-29.

^ kk. 15 Mɛi ni fee ji Yehowa Odasefoi, shi amrɔ nɛɛ akpa kalamɔ.

^ kk. 15 Kɛha mla naa kunimyeli ni kɔɔ Minos Kokkinakis he lɛ, kwɛmɔ September 1, 1993 Buu-Mɔɔ lɛ baafa 27-31.

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 27]

Makrónisos​—Ŋshɔkpɔ ko ni Nɔ Yɔɔ Gbeyei

Yɛ afii nyɔŋma mli, ni ji kɛjɛ afi 1947 kɛyashi 1957 lɛ, Makrónisos ŋshɔkpɔ ni nɔ egbi ni efee amaŋfɔ lɛ batsɔ shia kɛha gboklɛfoi fe 100,000. Mɛi ni fata amɛhe ji Odasefoi anɔkwafoi babaoo ni akɛ amɛ tee jɛmɛ yɛ amɛhe ni amɛkɛwooo maŋ saji amli ákɛ Kristofoi lɛ hewɔ. Mɛi ni ha atswa amɛnane shi tu titri ji Greece Ortodɔks osɔfoi lɛ ni kɛ amale folɔ Odasefoi lɛ anaa akɛ Komunistbii ji amɛ lɛ.

Yɛ nɔ ni kɔɔ “saamɔ” he gbɛjianɔtoo ni akɛtsu nii yɛ Makrónisos lɛ he lɛ, Greece ensaiklopedia ni ji Papyros Larousse Britannica lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Yiwalɛ niseniianiifeemɔi srɔtoi, . . . shihilɛ ni yɔɔ jɛmɛ ni maŋ ko ni hiŋmɛi egbele ekpɛlɛŋ nɔ, kɛ bɔ ni hebulɔi lɛ kɛ gboklɛfoi yeɔ yɛ gbɛ ni ejaaa kwraa nɔ lɛ . . . ji hiɛgbeji asane kɛha Greece yinɔsane.”

Akɛɛ Odasefoi komɛi akɛ aŋmɛŋ amɛhe kɔkɔɔkɔ ja amɛkwa amɛjamɔŋ hemɔkɛyelii lɛ dã. Enɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, anyɛɛɛ afite Odasefoi lɛ a-emuuyeli mlihiɛmɔ lɛ. Kɛfata he lɛ, sharamɔ ni mɛi komɛi ni awo amɛ tsuŋ yɛ shi ni amɛte amɛwo nɔyeli lɛ hewɔ lɛ kɛ Odasefoi lɛ shara lɛ ha amɛbakpɛlɛ Biblia mli anɔkwale lɛ nɔ.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 27]

Minos Kokkinakis (mɔ ni ji etɛ nɔ kɛjɛ ninejurɔgbɛ lɛ) kɛ mi (mɔ ni ji ejwɛ nɔ kɛjɛ abɛkugbɛ lɛ) yɛ ŋshɔkpɔ ni yɔɔ Makrónisos ni agbalaa mɛi atoi yɛ nɔ lɛ nɔ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 29]

Mikɛ naanyo Odasefonyo ko miitsu nii yɛ Sitía, Crete, he ni misɔmɔ yɛ, yɛ miblahiaŋ lɛ