Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Afɔleshaa Latɛ Lɛ—Mɛɛ Gbɛfaŋnɔ Etsuɔ yɛ Jamɔ Mli?

Afɔleshaa Latɛ Lɛ—Mɛɛ Gbɛfaŋnɔ Etsuɔ yɛ Jamɔ Mli?

Afɔleshaa Latɛ Lɛ—Mɛɛ Gbɛfaŋnɔ Etsuɔ yɛ Jamɔ Mli?

ANI obuɔ afɔleshaa latɛ akɛ eji ojamɔ lɛ he nɔ ko ni he hiaa titri? Ekolɛ mɛi ni yaa Kristendom sɔlemɔi lɛ ateŋ mɛi babaoo baagbala amɛjwɛŋmɔ kɛya afɔleshaa latɛ lɛ nɔ waa. Ani osusu nɔ ni Biblia lɛ jieɔ lɛ kpo yɛ afɔleshaa latɛi ni akɛtsuɔ nii yɛ jamɔ mli lɛ he lɛ he pɛŋ?

Klɛŋklɛŋ afɔleshaa latɛ ni atsĩ tã yɛ Biblia lɛ mli lɛ ji nɔ ni Noa ma koni ekɛ kooloi ashã afɔle beni eshi yibaamɔ adeka lɛ mli yɛ Nu Afua lɛ sɛɛ lɛ. *1 Mose 8:20.

Yɛ wiemɔi afutumɔ yɛ Babel lɛ sɛɛ lɛ, adesai gbɛ shwã shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ. (1 Mose 11:1-9) Akɛni adesai hiɛ mligbɛ henumɔ ko kɛha jamɔ hewɔ lɛ, amɛbɔ mɔdɛŋ koni amɛtsi amɛbɛŋkɛ Nyɔŋmɔ, mɔ ni le ni amɛleɔ lɛ lɛ baa shi be fɛɛ be, ni ‘amɛgbugbuuɔ shi’ kɛtaoɔ lɛ tamɔ shwilafoi lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 17:27; Romabii 2:14, 15) Kɛjɛ Noa gbii lɛ amli kɛbaa nɛɛ, mɛi srɔtoi babaoo emamɔ afɔleshaa latɛi amɛha amɛnyɔŋmɔi. Jamɔi kɛ gbɔmɛi srɔtoisrɔtoi kɛ afɔleshaa latɛi etsu nii yɛ apasa jamɔ mli. Akɛni mɛi etsi amɛhe kɛjɛ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ he hewɔ lɛ, amɛkɛ afɔleshaa latɛi tsuɔ jamɔŋ kusumii ni ehiii kwraa lɛ he nii ni mɛi ni akɛfeɔ ji adesai, ni gbekɛbii po fata he. Beni Israel maŋtsɛmɛi lɛ ekomɛi tsi amɛhe kɛjɛ Yehowa he lɛ, amɛmamɔ afɔleshaa latɛi amɛha wɔŋjalɔi anyɔŋmɔi, tamɔ Baal nɛkɛ. (1 Maŋtsɛmɛi 16:29-32) Shi afɔleshaa latɛi ni akɛtsu nii yɛ anɔkwa jamɔ mli lɛ hu?

Afɔleshaa Latɛi kɛ Anɔkwa Jamɔ ni Yɔɔ Israel

Yɛ Noa sɛɛ lɛ, hii anɔkwafoi krokomɛi hu mamɔ afɔleshaa latɛi ni amɛkɛbaatsu nii yɛ jamɔ ni amɛkɛhaa anɔkwa Nyɔŋmɔ Yehowa lɛ mli. Abraham mamɔ afɔleshaa latɛi yɛ Shekem, yɛ he ko ni bɛŋkɛ Betel yɛ Hebron kɛ agbɛnɛ yɛ Moria Gɔŋ lɛ nɔ, he ni eshã too agbo ni Nyɔŋmɔ kɛha lɛ yɛ Isak najiaŋ lɛ yɛ lɛ. Sɛɛ mli lɛ, Isak, Yakob kɛ Mose jɛ amɛsuɔmɔ mli amɛmamɔ afɔleshaa latɛi ni amɛkɛbaatsu nii yɛ Nyɔŋmɔ jamɔ mli.—1 Mose 12:6-8; 13:3, 18; 22:9-13; 26:23-25; 33:18-20; 35:1, 3, 7; 2 Mose 17:15, 16; 24:4-8.

Beni Nyɔŋmɔ kɛ e-Mla lɛ ha Israelbii lɛ, ekɛ famɔ ha koni amɛma shihilɛhe, buu ko ni anyɛɔ ajieɔ kɛyaa he fɛɛ he ni atsɛ́ɔ lɛ hu akɛ “kpeebuu lɛ,” ákɛ gbɛjianɔtoo ni atsɔɔ nɔ abɛŋkɛɔ lɛ lɛ hé titri ni he hiaa waa. (2 Mose 39:32, 40) Shihilɛhe lɛ, loo buu lɛ yɛ afɔleshaa latɛi enyɔ. Akɛ nɔ ni yɔɔ kɛha shãa afɔlei lɛ, ní akɛ yɔɔitso fee ni akɛ akɔɔble hà he lɛ ma shinaa lɛ naa, ni akɛtsu nii kɛshã kooloi afɔlei. (2 Mose 27:1-8; 39:39; 40:6, 29) Akɛ tsofa-kɛ-ŋma shãa latɛ lɛ ni no hu akɛ yɔɔitso fee ni akɛ shika ehà he lɛ wo shihilɛhe lɛ mli yɛ He Krɔŋkrɔŋ Fe Fɛɛ lɛ muhɔɔ lɛ hiɛ. (2 Mose 30:1-6; 39:38; 40:5, 26, 27) Ashãa tsofa-kɛ-ŋma ko ni yɔɔ srɔto kwraa lɛ yɛ nɔ shii enyɔ gbi kome, leebi kɛ gbɛkɛ. (2 Mose 30:7-9) Shihilɛhe lɛ maa lɛ he gbɛjianɔtoo lɛ ji gbɛjianɔtoo ni sɔlemɔtsu ni yɔɔ daa ni Maŋtsɛ Salomo ma lɛ nyiɛ sɛɛ, ni eyɛ afɔleshaa latɛi enyɔ.

“Anɔkwa Buu lɛ” kɛ Okadifeemɔŋ Afɔleshaa Latɛ Lɛ

Beni Yehowa kɛ Mla lɛ ha Israel lɛ, ekɛ nɔ ni fe mlai kɛkɛ ha koni ekɛkudɔ ewebii lɛ ashihilɛ kɛ bɔ ni amɛbɛŋkɛɔ lɛ yɛ afɔleshaa kɛ sɔlemɔ mli amɛhaa lɛ. Egbɛjianɔtoi lɛ ateŋ babaoo fee nɔ ni bɔfo Paulo tsɛ́ lɛ akɛ ‘henɔ,’ “nɔkwɛmɔnɔ,” loo ‘ŋwɛi nii lɛ he susuma.’ (Hebribii 8:3-5; 9:9, NW; 10:1; Kolosebii 2:17) Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, jeee akɛ Mla lɛ fãi babaoo kudɔ Israelbii lɛ kɛyashi Kristo lɛ baa lɛ mli kɛkɛ, shi moŋ efee Nyɔŋmɔ yiŋtoi ni baaba mli kɛtsɔ Yesu Kristo nɔ lɛ he mfoniri hu. (Galatabii 3:24) Hɛɛ, Mla lɛ fãi srɔtoi lɛ yɛ gbalɛ shishinumɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Hehoo toobi lɛ ni akɛ elá lɛ tsu nii akɛ yiwalaheremɔ he okadi kɛha Israelbii lɛ, tsɔ hiɛ efee Yesu Kristo he mfoniri. Lɛ ji “Nyɔŋmɔ toobi lɛ ni wóɔ je lɛ he esha lɛ kɛyaa lɛ,” mɔ ni afɔse elá lɛ ashwie koni akɛhere wɔ kɛjɛ esha mli lɛ.—Yohane 1:29; Efesobii 1:7.

Nibii babaoo ni kɔɔ shihilɛhe kɛ sɔlemɔwe sɔɔmɔ he lɛ fee mumɔŋ nibii ni baaba lɛɛlɛŋ lɛ he mfoniri. (Hebribii 8:5; 9:23) Yɛ anɔkwale mli lɛ, Paulo ŋma “anɔkwa buu lɛ ni [Yehowa, NW] diɛŋtsɛ shĩ ni jeee gbɔmɔ ko shĩ lɛ” he sane. Ekɛɛ kɛtsa nɔ akɛ: “Kristo ni ba ebaye nii kpakpai ni baaba lɛ ahe osɔfonukpa lɛ, etsɔ buu ni da ni hi kɛwula shi fe no, ni jeee niji aŋɔfee, no ji akɛ jeee je nɛŋ bɔɔ nii amli ejɛ lɛ mli.” (Hebribii 8:2; 9:11) “Buu ni da ni hi kɛwula shi fe no” lɛ ji Yehowa mumɔŋ sɔlemɔtsu kpeteŋkpele gbɛjianɔtoo lɛ. Ŋmalɛi lɛ amli wiemɔ lɛ tsɔɔ akɛ mumɔŋ sɔlemɔtsu kpeteŋkpele lɛ ji gbɛjianɔtoo ni adesai baanyɛ atsɔ nɔ amɛbɛŋkɛ Yehowa kɛtsɔ Yesu Kristo kpatamɔ afɔleshaa lɛ nɔ.—Hebribii 9:2-10, 23-28.

Kasemɔ ni aaakase kɛjɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli akɛ Mla lɛŋ gbɛjianɔtoi kɛ shishitoo mlai lɛ ekomɛi feɔ mumɔŋ nibii ni baaba lɛɛlɛŋ ni shishinumɔ babaoo yɔɔ he yɛ gbɛ ni da waa nɔ lɛ he mfoniri lɛ, tswaa hemɔkɛyeli ni ayɔɔ yɛ mumɔŋ ni ajɛ aŋma Biblia lɛ mli lɛ emaa shi yɛ faŋŋ mli. Ehaa hiɛsɔɔ ni ayɔɔ kɛha ŋwɛi nilee ni jeɔ kpo yɛ gbɛ ni yɔɔ srɔto kwraa nɔ yɛ Ŋmalɛi lɛ amli lɛ hu mli bawaa.—Romabii 11:33; 2 Timoteo 3:16.

Afɔleshaa latɛ ni yɔɔ kɛha shãa afɔle lɛ hu hiɛ gbalɛ shishinumɔ. Etamɔ nɔ ni edamɔ shi kɛha Nyɔŋmɔ ‘suɔmɔnaa nii,’ loo suɔmɔ ni esumɔɔ akɛ eeekpɛlɛ adesa afɔleshaa ni yeɔ emuu ni Yesu yɔɔ lɛ nɔ.—Hebribii 10:1-10.

Paulo wie wiemɔ ni yɔɔ miishɛɛ nɛɛ yɛ Hebribii awolo lɛ naagbee gbɛ lɛ akɛ: “Wɔyɛ afɔleshaa latɛ ko ni mɛi ni sɔmɔɔ yɛ buu lɛ mli lɛ bɛ hegbɛ akɛ amɛyeɔ enɔ nii.” (Hebribii 13:10) Mɛɛ afɔleshaa latɛ he ewieɔ lɛ?

Katolik saji amlitsɔɔlɔi babaoo kɛɔ akɛ afɔleshaa latɛ ni atsĩ tã yɛ Hebribii 13:10 lɛ ji nɔ ni akɛtsu nii kɛha Nuŋtsɔ lɛ Gbele lɛ Kaimɔ lɛ, ni ji “jamɔŋ nifeemɔ” ko ni akɛɛ atsɔɔ nɔ atsuuɔ Kristo afɔleshaa lɛ he yɛ Mass be mli lɛ. Shi obaanyɛ ona kɛjɛ wiemɔ lɛ mli akɛ afɔleshaa latɛ ni Paulo wieɔ he lɛ ji okadifeemɔŋ nɔ̃. Woloŋlelɔi babaoo tsɔɔ akɛ wiemɔ ni ji “afɔleshaa latɛ” ni yɔɔ ŋmalɛ nɛɛ mli lɛ hiɛ mfonirifeemɔŋ shishinumɔ ko. Yɛ Giuseppe Bonsirven ni ji Jesuit osɔfo lɛ gbɛfaŋ lɛ, “enɛ kɛ wolo ni aŋma [kɛyaha Hebribii lɛ] he okadifeemɔŋ nibii lɛ fɛɛ kpãa gbee pɛpɛɛpɛ.” Ekɛɛ akɛ: “Yɛ Kristofoi awiemɔ mli lɛ, yɛ shishijee mli lɛ akɛ wiemɔ ni ji ‘afɔleshaa latɛ’ lɛ tsuɔ nii yɛ mumɔŋ shishinumɔ naa, ni Irenaeus, kɛ titri lɛ Tertullian kɛ St. Cyprian abei lɛ sɛɛ pɛ dani akɛtsu nii kɛkɔ nuŋtsɔ lɛ gbele lɛ kaimɔ kɛ nɔ ni fe fɛɛ lɛ nuŋtsɔ lɛ gbele lɛ kaimɔ he okpɔlɔ lɛ he.”

Taakɛ Katolik wolo tɛtrɛɛ ko tsɔɔ mli lɛ, afɔleshaa latɛ kɛ nitsumɔ lɛ gbɛ eshwã yɛ “Constantine be” lɛ mli yɛ be mli ni “amamɔɔ sɔlemɔtsui wuji” lɛ. Rivista di Archeologia Cristiana (Kristofoi Shitsaa Mlitaomɔ Ekoŋŋ) lɛ tsɔɔ akɛ: “Eyɛ faŋŋ akɛ yɛ klɛŋklɛŋ afii 200 lɛ mli lɛ, mɔ ko mɔ ko nyɛɛɛ atsɔɔ jamɔhe pɔtɛɛ ko shi moŋ jamɔŋ kusumii ahenaabuamɔi ni yaa nɔ yɛ tsũi amli yɛ mɛi ashiai amli . . . , tsũi ni kɛ́ agbe jamɔ nifeemɔ lɛ naa lɛ, akuɔ sɛɛ akɛtsuɔ nii amrɔ nɔŋŋ taakɛ akɛtsuɔ nii momo lɛ.”

Bɔ ni Kristendom Kɛ Afɔleshaa Latɛ lɛ Tsuɔ Nii Ehaa

Katolik adafitswaa wolo La Civiltà Cattolica lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Jeee akɛ afɔleshaa latɛ lɛ ji sɔlemɔtsu lɛ mli nɔ ko ni he hiaa fe fɛɛ pɛ kɛkɛ shi moŋ nɔ ko ni he hiaa fe fɛɛ kɛha Sɔlemɔ lɛŋ bii ni yɔɔ lɛ hu.” Ni kɛlɛ, Yesu Kristo etooo jamɔŋ nifeemɔ kusum kome po ni abaatsu he nii yɛ afɔleshaa latɛ nɔ lɛ shishi; ni ekɛ fãmɔ haaa ekaselɔi lɛ hu koni amɛkɛ eko atsu nii kɛtsu kusum nifeemɔi ahe nii. Afɔleshaa latɛ ni Yesu tsĩ tã yɛ Mateo 5:23, 24 kɛ hei krokomɛi lɛ hu wieɔ jamɔŋ nifeemɔi ni tee nɔ waa yɛ Yudafoi lɛ ateŋ lɛ he, shi etsɔɔɔ akɛ kulɛ esa akɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ kɛ afɔleshaa latɛ atsu nii kɛjá Nyɔŋmɔ.

Amerika yinɔsaneŋmalɔ George Foot Moore (afi 1851-1931) lɛ ŋma akɛ: “Kristofoi ajamɔ lɛ mli nifeemɔi titrii lɛ yɛ nakai nɔŋŋ be fɛɛ be, shi beni be shwieɔ mli lɛ, kusum nifeemɔi kukuji ni Justin tsɔɔ mli yɛ afii 200 lɛ teŋgbɛ lɛ bafee jamɔŋ nifeemɔ ni aha efee hwanyaŋŋ.” Katolik jamɔŋ nifeemɔi kɛ maŋ jamɔŋ nifeemɔ lɛ fa ni eyɛ hwanyaŋŋ aahu akɛ ebafee nii ni yɔɔ kɛha nikasemɔ—jamɔŋ kusumii—yɛ Katolik osɔfoi askul srɔtoi amli. Moore kɛɛ kɛtsa nɔ akɛ: “Kpaŋmɔ Momo lɛ ji nɔ ni wo nɛkɛ su nɛɛ ni ehe shi yɛ kusum nifeemɔi fɛɛ mli lɛ he hewalɛ babaoo diɛŋtsɛ beni Kristofoi osɔfoi lɛ bafee mɛi ni abuɔ amɛ akɛ amɛmiishɛ tsutsu osɔfoyeli he gbɛjianɔtoo lɛ gbɛhei amli lɛ. Osɔfonukpa atade ni kpɛlɛɔ kaŋkaŋ lɛ, osɔfoi krokomɛi lɛ jamɔ he kusumii atadei, jamɔ he nyiɛmɔi pɔtɛɛi ni ato he gbɛjianɔ, Levibii lalɔi akui ni láa lalai, tsofa-kɛ-ŋma he lasũi ni jɛɔ ŋɛsui ni afɔ̃ɔ kɛyaa kɛbaa mli lɛ—fɛɛ fee tamɔ jamɔ diɛŋtsɛ ni akɛhaa lɛ he nɔkwɛmɔnɔ ko ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ, ni ha sɔlemɔ lɛ ná hegbɛ koni ekɛ anunyam ni blema kusum jamɔi lɛ yɔɔ lɛ ashi akaŋ lɛ.”

Ekolɛ ebaafee bo naakpɛɛ akɛ ooole akɛ, jamɔŋ kusumii, kusum nifeemɔi, jamɔ he atadei kɛ nibii krokomɛi ni akɛtsuɔ nii yɛ jamɔ mli ni sɔlemɔi srɔtoi nyiɛɔ sɛɛ lɛ jeee Kristofoi atsɔɔmɔi ni jɛ Sanekpakpai lɛ amli, shi moŋ nɔ ni jɛ Yudafoi kɛ wɔŋjalɔi lɛ akusumii kɛ jamɔŋ kusum nifeemɔi amli. Enciclopedia Cattolica lɛ kɛɔ akɛ, Katolik jamɔ lɛ “eŋɔ afɔleshaa latɛ ni akɛtsuɔ nii lɛ kɛjɛ Yuda jamɔ mli kɛ efã ko kɛjɛ wɔŋjamɔ mli.” Minucius Felix ni ji afii 300 Ŋ.B. hemɔkɛyeli hefalɔ lɛ ŋma akɛ, Kristofoi ‘bɛ sɔlemɔtsui loo afɔleshaa latɛi.’ Ensaiklopedia wiemɔ komekomei ashishitsɔɔmɔ wolo Religioni e Miti (Jamɔi kɛ Blemasaji) lɛ wie nakai nɔŋŋ akɛ: “Mra be mli Kristofoi lɛ kpoo afɔleshaa latɛ ni akɛtsuɔ nii lɛ koni amɛkɛtsɔɔ srɔtofeemɔ ni kã amɛ kɛ Yudafoi ajamɔ kɛ wɔŋjamɔ lɛ teŋ.”

Akɛni Kristojamɔ damɔ shishitoo mlai ni esa akɛ akpɛlɛ nɔ ni akɛtsu nii yɛ daa gbi shihilɛ mli yɛ maŋ fɛɛ maŋ lɛ nɔ titri hewɔ lɛ, ehe ehiaaa dɔŋŋ ni aná shikpɔŋ nɔ maŋ krɔŋkrɔŋ ko, loo ni aná heloonaa sɔlemɔtsu ko ni afɔleshaa latɛi yɔɔ mli, loo koni aná adesai osɔfoi ni yɔɔ gbɛhe krɛdɛɛ ko mli, ní amɛkɛ jamɔ he atadei ni yɔɔ srɔto ko kwraa esaa amɛhe. Yesu kɛɛ akɛ: “Ŋmɛlɛtswaa lɛ miiba ni jeee gɔŋ nɛɛ nɔ ni asaŋ jeee Yerusalem ni nyɛaajá tsɛ lɛ yɛ. . . . Anɔkwa jálɔi lɛ aaajá tsɛ lɛ yɛ mumɔ kɛ anɔkwale mli.” (Yohane 4:21, 23) Jamɔŋ kusum nifeemɔi ni yɔɔ hwanyaŋŋ kɛ afɔleshaa latɛi ni jamɔi babaoo kɛtsuɔ nii lɛ teɔ shi ewoɔ nɔ ni Yesu wie ni kɔɔ gbɛ ni esa akɛ atsɔ nɔ ajá anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ he.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 3 Ekolɛ yɛ be ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, Kain kɛ Habel kɛ afɔleshaa latɛi tsu nii kɛshã afɔle amɛha Yehowa.—1 Mose 4:3, 4.