Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Mra Be Mli Kristofoi lɛ kɛ Mose Mla Lɛ

Mra Be Mli Kristofoi lɛ kɛ Mose Mla Lɛ

Mra Be Mli Kristofoi lɛ kɛ Mose Mla Lɛ

“Mla lɛ etsɔ wɔtsɔselɔ kɛmiiya Kristo ŋɔɔ.”—GALATABII 3:24.

1, 2. Mɛni ji sɛɛnamɔi komɛi ni Israelbii ni ye Mose Mla lɛ nɔ lɛ anine shɛ nɔ?

AFI 1513 D.Ŋ.B. lɛ mli ni Yehowa kɛ mlai ni ato he gbɛjianɔ ha Israelbii lɛ. Ekɛɛ gbɔmɛi lɛ akɛ kɛji akɛ amɛbo egbee toi lɛ, ebaajɔɔ amɛ, ni amɛbaaná shihilɛi ni miishɛɛ yɔɔ mli ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli lɛ amli ŋɔɔmɔ.—2 Mose 19:5, 6.

2 Nakai Mla gbɛjianɔtoo, ni atsɛɔ lɛ Mose Mla lɛ loo yɛ ekukufoo mli lɛ “mla lɛ,” yɛ ‘krɔŋkrɔŋ, ni eja, ni ehi hu.’ (Romabii 7:12) Eha sui kpakpai ni tamɔ mlihilɛ, anɔkwayeli, jeŋba kpakpa, kɛ naanyobɔɔ kpakpa shwere. (2 Mose 23:4, 5; 3 Mose 19:14; 5 Mose 15:13-15; 22:10, 22) Mla lɛ hu kanya Yudafoi lɛ koni amɛsumɔ amɛhe. (3 Mose 19:18) Kɛfata he lɛ, esaaa akɛ amɛkɛ Jeŋmajiaŋbii ni bɛ Mla lɛ shishi lɛ bɔɔ loo amɛŋɔɔ ŋamɛi kɛjɛɔ amɛteŋ. (5 Mose 7:3, 4) Ákɛ “gbogbo afabaŋ” ni egbála Yudafoi kɛ Jeŋmajiaŋbii ateŋ lɛ, Mose Mla lɛ tsĩ Nyɔŋmɔ webii lɛ anaa koni wɔŋjalɔi asusumɔi kɛ nifeemɔi akawo amɛhe muji.—Efesobii 2:14, 15; Yohane 18:28.

3. Akɛni mɔ ko mɔ ko nyɛɛɛ aye Mla lɛ nɔ yɛ emuuyeli mli hewɔ lɛ, te esa mɛi ahe eha tɛŋŋ?

3 Shi kɛlɛ, Yudafoi ni yeɔ nɔ fɛɛ nɔ nɔ fitsofitso fe fɛɛ lɛ po nyɛɛɛ aye Nyɔŋmɔ Mla lɛ nɔ yɛ emuuyeli mli. Ani Yehowa miikpa babaoo tsɔ gbɛ kɛmiijɛ amɛdɛŋ? Dabi. Yiŋtoi ahewɔ ni akɛ Mla lɛ ha Israelbii lɛ ateŋ ekome ji ni ‘eha nɔtɔmɔi lɛ aje kpo faŋŋ.’ (Galatabii 3:19) Mla lɛ ha Yudafoi ni yeɔ anɔkwa lɛ ahiɛ ba amɛhe nɔ yɛ bɔ ni Kpɔ̃lɔ he ehia amɛ waa lɛ he. Beni nakai Mɔ lɛ ba lɛ, Yudafoi anɔkwafoi lɛ amli fili amɛ. Amɛkpɔmɔ kɛmiijɛ esha kɛ gbele loomɔ shishi lɛ ebɛŋkɛ!—Yohane 1:29.

4. Mla lɛ ji ‘tsɔselɔ kɛmiiya Kristo ŋɔɔ’ yɛ mɛɛ shishinumɔ naa?

4 Mose Mla lɛ ji gbɛjianɔtoo ni baahi shi yɛ be kuku ko mli. Beni bɔfo Paulo ŋmaa wolo eyaha nanemɛi Kristofoi lɛ, etsɔɔ akɛ eji “wɔtsɔselɔ kɛmiiya Kristo ŋɔɔ.” (Galatabii 3:24) Blema beaŋ tsɔselɔ lɛ fataa gbekɛbii ahe kɛyaa skul ni ekɛ amɛ baa shia. Jeee lɛ ji tsɔɔlɔ lɛ moŋ; enyiɛɔ gbekɛbii lɛ ahiɛ kɛyaa tsɔɔlɔ lɛ ŋɔɔ kɛkɛ. Nakai nɔŋŋ hu ato Mose Mla lɛ he gbɛjianɔ koni enyiɛ Yudafoi ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ ahiɛ kɛya Kristo ŋɔɔ. Yesu wo shi akɛ ekɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ baahi shi “daa kɛyashi jeŋ naagbee lɛ.” (Mateo 28:20) Beni ato Kristofoi asafo lɛ shishi pɛ kɛkɛ ni ‘tsɔselɔ’ lɛ—ni ji Mla lɛ—bafee nɔ ni tsuuu yiŋtoo ko he nii dɔŋŋ. (Romabii 10:4; Galatabii 3:25) Shi Yudafoi Kristofoi komɛi nuuu anɔkwale ni he hiaa nɛɛ shishi amrɔ nɔŋŋ. Nɔ ni jɛ mli ba ji akɛ, amɛtee nɔ amɛye Mla lɛ mli nibii komɛi anɔ, yɛ Yesu shitee lɛ sɛɛ po. Shi mɛi krokomɛi tsake amɛsusumɔ. Amɛkɛ nakai feemɔ to okadi kpakpa ko amɛfɔ shi amɛha wɔ ŋmɛnɛ. Nyɛhaa wɔkwɛa nɔ hewɔ lɛ.

Shishinumɔ Heei yɛ Kristofoi Ahemɔkɛyeli Mli

5. Mɛɛ famɔi Petro nine shɛ nɔ yɛ ninaa mli, ni mɛni hewɔ ehe jɔ̃ ehe lɛ?

5 Kristofonyo bɔfo Petro ná ninaa ko ni sa kadimɔ waa yɛ afi 36 Ŋ.B. lɛ mli. No mli ni gbee ko ni jɛ ŋwɛi fã lɛ akɛ ete shi ni egbe loofɔji kɛ kooloi ni abuɔ amɛ yɛ Mla lɛ shishi akɛ amɛhe tseee lɛ koni eye. Petro he jɔ̃ ehe! ‘Eyeko nɔ ko ni he tseee’ dã. Shi gbee lɛ kɛɛ lɛ akɛ: “Nɔ ni Nyɔŋmɔ etsuu he lɛ, kaabu lɛ akɛ yakayaka nɔ ko.” (Bɔfoi lɛ Asaji 10:9-15) Yɛ nɔ najiaŋ ni Petro kɛ ehe aaakpɛtɛ Mla lɛ he kpɛŋŋ lɛ, etsake esusumɔ. Enɛ ha ekpa nɔ ko ni yɔɔ naakpɛɛ ni kɔɔ Nyɔŋmɔ yiŋtoi ahe lɛ shi.

6, 7. Mɛni ye ebua Petro ni emu sane naa akɛ agbɛnɛ ebaanyɛ eshiɛ etsɔɔ Jeŋmajiaŋbii lɛ, ni mɛɛ saji anaamuu lolo ebaanyɛ efee akɛ ekɛha?

6 Nɔ ni ba lɛ nɛ. Hii etɛ tee shia ni Petro hiɔ mli lɛ, koni amɛyabi lɛ ni ekɛ amɛ aya Kornelio, Jeŋmajiaŋnyo foolɔ ko ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ shia lɛ. Petro fɔ̃ nɛkɛ hii nɛɛ nine kɛtee shia lɛ mli ni ehere amɛ hiɛmɛɛ yɛ jɛmɛ. Beni Petro enu nɔ ni eninaa lɛ tsɔɔ lɛ shishi lɛ, enɔjetsɛremɔ lɛ, efata amɛhe kɛtee Kornelio shia. Petro ye Yesu Kristo he odase ni mɔɔ shi jogbaŋŋ yɛ jɛmɛ. Kɛkɛ ni Petro kɛɛ yɛ nakai be lɛ mli akɛ: “Lɛɛlɛŋ, miyoo akɛ, Nyɔŋmɔ jeee mɛi ahiɛaŋkwɛlɔ; shi moŋ maŋ fɛɛ maŋ mli lɛ, mɔ ni sheɔ lɛ gbeyei ni etsuɔ jalɛ nii lɛ, lɛ ji mɔ ni saa ehiɛ.” Jeee Kornelio pɛ, shi ewekumɛi kɛ enanemɛi ni bɛŋkɛ lɛ kpaakpa lɛ hu he Yesu amɛye, ni ‘mumɔ krɔŋkrɔŋ ba mɛi fɛɛ ni nu wiemɔ lɛ anɔ.’ Akɛni Petro yɔse Yehowa nine ni yɔɔ sane lɛ mli hewɔ lɛ, ‘efã akɛ abaptisi amɛ yɛ Yesu Kristo gbɛi amli.’—Bɔfoi lɛ Asaji 10:17-48.

7 Mɛni ye ebua Petro ni emu sane naa akɛ Jeŋmajiaŋbii ni bɛ Mose Mla lɛ shishi lɛ baanyɛ atsɔmɔ Yesu Kristo sɛɛnyiɛlɔi agbɛnɛ lɛ? Mumɔŋ sɛɛyoomɔ. Akɛni Nyɔŋmɔ etsɔɔ akɛ ekpɛlɛɔ Jeŋmajiaŋbii ni afolɔko amɛ ketia lɛ anɔ, ni efɔse emumɔ lɛ eshwie amɛnɔ hewɔ lɛ, Petro yɔse akɛ abaanyɛ akpɛlɛ ní abaptisi amɛ. Yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, Petro yɔse yɛ faŋŋ mli akɛ Nyɔŋmɔ kpaaa gbɛ akɛ Jeŋmajiaŋbii Kristofoi lɛ baaye Mose Mla lɛ nɔ akɛ nɔdaamɔ nɔ kɛha amɛ baptisimɔ. Eji ohi shi yɛ nakai blema bei lɛ amli kulɛ, ani obaasumɔ waa ni otsake osusumɔ tamɔ bɔ ni Petro fee lɛ?

Mɛi Komɛi Yaa nɔ Amɛnyiɛɔ ‘Tsɔselɔ’ lɛ Sɛɛ Lolo

8. Mɛɛ ketiafoo he susumɔ ni esoro no yɛ Petro nɔ lɛ he Kristofoi komɛi ni hi shi yɛ Yerusalem lɛ di sɛɛ, ni mɛni hewɔ?

8 Beni Petro shi Kornelio shia lɛ, kɛkɛ ni etee Yerusalem. Asafo ni yɔɔ jɛmɛ lɛ nine eshɛ amaniɛbɔɔ nɔ akɛ Jeŋmajiaŋbii ni afolɔko amɛ ketia lɛ hu “emɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli,” ni sane nɛɛ gbá Yudafoi ni ji kaselɔi lɛ ateŋ mɛi komɛi anaa. (Bɔfoi lɛ Asaji 11:1-3) Yɛ be mli ni ‘mɛi ni fiɔ ketiafoo sɛɛ lɛ’ kpɛlɛɔ nɔ akɛ Jeŋmajiaŋbii lɛ baanyɛ atsɔmɔ Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ, amɛma nɔ mi akɛ, esa akɛ mɛi ni jɛ maji ni jeee Yudafoi amaji lɛ amli lɛ aye Mla lɛ nɔ bɔni afee ni ahere amɛyiwala. Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, ketiafoo sane lɛ jeee sane ko kwraa yɛ hei ni Jeŋmajiaŋbii fa yɛ, ni Yudafoi Kristofoi fioo ko pɛ yɔɔ jɛmɛ lɛ. Nɛkɛ susumɔi enyɔ nɛɛ hi shi aahu aaafee afii 13. (1 Korintobii 1:10) Mɛɛ kaa po enɛ baaji aha mra be mli Kristofoi lɛ nɛkɛ—titri lɛ Jeŋmajiaŋbii ni hiɔ hei ni Yudafoi fa yɛ lɛ!

9. Mɛni hewɔ ehe hiaa akɛ ana ketiafoo he sane lɛ naa lɛ?

9 Yɛ naagbee lɛ, sane lɛ bashɛ he ni kwɔ fe fɛɛ yɛ afi 49 Ŋ.B., beni Kristofoi ni jɛ Yerusalem lɛ ba Antiokia ni yɔɔ Siria, he ni Paulo shiɛɔ yɛ lɛ. Amɛje shishi amɛshiɛ akɛ esa akɛ Jeŋmajiaŋbii ni atsake amɛ lɛ afolɔ ketia yɛ Mla lɛ naa. Ni mligbalamɔ kɛ naataamɔ babaoo te shi yɛ amɛ kɛ Paulo kɛ Barnaba teŋ! Kɛji akɛ anaaa sane lɛ naa lɛ, ebaatɔ̃tɔ Kristofoi komɛi ni ji Yudafoi loo Jeŋmajiaŋbii lɛ anane. No hewɔ lɛ ato gbɛjianɔ koni aha Paulo kɛ mɛi krokomɛi fioo ko aya Yerusalem koni amɛbi ni Kristofoi anɔyeli kuu lɛ amu sane lɛ naa shikome nyɔŋlo kɛha amɛ fɛɛ.—Bɔfoi lɛ Asaji 15:1, 2, 24.

Srɔtofeemɔ yɛ Susumɔ Mli yɛ Anɔkwayeli Mli—Kɛkɛ ni Ekomefeemɔ Ba!

10. Mɛni ji otii komɛi ni he hiaa ni nɔyeli kuu lɛ susu he dani amɛkpɛ amɛyiŋ yɛ Jeŋmajiaŋbii lɛ ashidaamɔ he lɛ?

10 Eyɛ faŋŋ akɛ yɛ kpee ko ni atsɛ lɛ shishi lɛ, mɛi komɛi wie amɛha ketiafoo lɛ, ni mɛi krokomɛi hu kɛ susumɔ ni teɔ shi woɔ no ba. Shi ahaaa henumɔ aye omanye yɛ nakai gbi lɛ nɔ. Beni ataa saji anaa aahu sɛɛ lɛ, bɔfo Petro kɛ Paulo tsɔɔ okadii ni Yehowa efee yɛ Jeŋmajiaŋbii lɛ ateŋ lɛ mli. Amɛtsɔɔ mli akɛ Nyɔŋmɔ efɔse mumɔ krɔŋkrɔŋ eshwie Jeŋmajiaŋbii foolɔi lɛ anɔ. Amɛkɛ no miibi akɛ, ‘Ani Kristofoi asafo lɛ baanyɛ akpoo mɛi ni Nyɔŋmɔ ekpɛlɛ amɛnɔ lɛ yɛ gbɛ ni ja nɔ?’ Kɛkɛ ni kaselɔ Yakobo kane Ŋmalɛ mli sane ko ni ye ebua mɛi fɛɛ ni yɔɔ jɛmɛ lɛ koni amɛyɔse Yehowa suɔmɔnaa nii ni yɔɔ sane lɛ mli lɛ.—Bɔfoi lɛ Asaji 15:4-17.

11. Mɛɛ su ko fataaa yiŋ ni akpɛ yɛ ketiafoo he lɛ he, ni mɛni tsɔɔ akɛ Yehowa jɔɔmɔ yɛ nɔ?

11 Mɛi lɛ fɛɛ egbala amɛjwɛŋmɔ kɛtee nɔyeli kuu lɛ nɔ agbɛnɛ. Ani shikwɛ̃ɛ Yudafoi ni amɛji lɛ baaha amɛkpɛ amɛyiŋ kɛfi ketiafoo sɛɛ? Dabi. Nɛkɛ hii anɔkwafoi nɛɛ etswa amɛfai shi akɛ amɛbaanyiɛ Ŋmalɛi lɛ kɛ Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ hiɛnyiɛmɔ sɛɛ. Beni nɔyeli kuu lɛ enu odaseyelii fɛɛ ni kɔɔ he lɛ sɛɛ lɛ, amɛkpɛlɛ nɔ yɛ ekomefeemɔ mli akɛ ehe ehiaaa ni afolɔ Jeŋmajiaŋbii Kristofoi lɛ ketia ni amɛba Mose Mla lɛ shishi. Beni nyɛmimɛi lɛ nu amaniɛbɔɔ lɛ he lɛ, amɛmli fili amɛ, ni asafoi lɛ ‘ayi fáa daa gbi.’ Akɛ Ŋmalɛ naa hetoo ni ma shi shiŋŋ jɔɔ nakai Kristofoi ni ba amɛhe shi amɛha teokrase gbɛtsɔɔmɔ ni mli ka shi faŋŋ lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 15:19-23, 28, 29; 16:1-5) Shi kɛlɛ, eshwɛ sanebimɔ ko ni he hiaa ni esa akɛ aha hetoo.

Ni Yudafoi Kristofoi lɛ Hu?

12. Mɛɛ sanebimɔ ashi ni atsuuu he nii lɛ?

12 Nɔyeli kuu lɛ etsɔɔ faŋŋ akɛ, ehe ehiaaa ni afolɔ Jeŋmajiaŋbii Kristofoi lɛ ketia. Shi, Yudafoi Kristofoi lɛ hu? Nɔyeli kuu lɛ yiŋkpɛɛ lɛ ejeee gbɛ etsuuu nakai sanebimɔ lɛ he nii.

13. Mɛni hewɔ ejaaa akɛ abaakɛɛ akɛ Mose Mla lɛ nɔ yeli he miihia kɛha yiwalaheremɔ lɛ?

13 Yudafoi Kristofoi komɛi ni ji “mla lɛ he hiɛdɔlɔi” lɛ tee nɔ amɛfolɔ amɛbii ketia, ni amɛye Mla lɛ mli nibii komɛi anɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 21:20) Mɛi krokomɛi tee shɔŋŋ fe nakai, amɛtee nɔ amɛma nɔ mi akɛ ehe miihia ni Yudafoi Kristofoi aye Mla lɛ nɔ koni ahere amɛyiwala. Ámɛtɔ̃ kwraa yɛ enɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, te aaafee tɛŋŋ ni Kristofonyo ko kɛ kooloo aaashã afɔle kɛha ehe eshaifaa? Kristo afɔleshaa lɛ eha afɔlei ni tamɔ nɛkɛ lɛ abe eho. Ni Mla lɛ mli taomɔ nii akɛ Yudafoi kɛ Jeŋmajiaŋbii akabɔ gbagbalii lɛ hu? Ebaawa waa kɛha Kristofoi sanekpakpa jajelɔi ni yɔɔ ekãa lɛ akɛ amɛaaye nakai naatsii lɛ anɔ, ni amɛya nɔ amɛtsu nitsumɔ ni akɛwo amɛdɛŋ akɛ amɛtsɔɔ Jeŋmajiaŋbii lɛ nibii fɛɛ ni Yesu etsɔɔ amɛ lɛ. (Mateo 28:19, 20; Acts 1:8; 10:28) * Odaseyeli ko bɛ ni tsɔɔ akɛ aha sane nɛɛ mli fee faŋŋ yɛ nɔyeli kuu lɛ kpee lɛ eko shishi. Ni kɛlɛ, ashiii asafo lɛ ni amɛbɛ yelikɛbuamɔ ko.

14. Mɛɛ gbɛtsɔɔmɔ ni kɔɔ Mla lɛ he Paulo woji ni jɛ mumɔŋ lɛ kɛha?

14 Gbɛtsɔɔmɔ ba, shi jeee kɛtsɔ wolo ni aŋma ni jɛ nɔyeli kuu lɛ ŋɔɔ lɛ nɔ, shi moŋ yɛ woji krokomɛi ni fata he ni jɛ mumɔŋ ni bɔfoi lɛ ŋmala lɛ amli. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, bɔfo Paulo kɛ shɛɛ sane ko ni mli wa waa maje Yudafoi kɛ Jeŋmajiaŋbii ni yɔɔ Roma lɛ. Etsɔɔ mli yɛ ewolo ni eŋma eyaha amɛ lɛ mli akɛ, mɔ ni ji Yudanyo diɛŋtsɛ lɛ ‘ji Yudanyo yɛ mligbɛ, ni eketiafoo lɛ ji tsuiŋ nɔ̃ kɛtsɔ mumɔ lɛ nɔ.’ (Romabii 2:28, 29) Paulo kɛ nɔkwɛmɔnɔ ko tsu nii yɛ nakai wolo lɛ nɔŋŋ mli ni ekɛtsɔɔ akɛ Kristofoi bɛ Mla lɛ shishi dɔŋŋ. Ekɛ sane naataamɔ lɛ ba akɛ, yoo ko nyɛŋ ni ekɛ hii enyɔ ahi shi yɛ be kome too lɛ nɔŋŋ mli. Shi kɛ ewu lɛ gbo lɛ, eyɛ hegbɛ ni eboteɔ gbalashihilɛ mli ekoŋŋ. Kɛkɛ ni Paulo kɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ to he, ni etsɔɔ akɛ, Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ nyɛŋ ahi Mose Mla lɛ shishi koni yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ amɛfee Kristo nii. Esa akɛ amɛfee mɛi ni ‘ámɛgboi ámɛha Mla lɛ,’ koni amɛnyɛ ni amɛkɛ Kristo afee ekome.—Romabii 7:1-5.

Amɛyɛ Shɔ̃ɔ Kɛha Sane Oti lɛ Shishinumɔ

15, 16. Mɛni hewɔ Yudafoi Kristofoi komɛi nyɛɛɛ anu sane oti ni kɔɔ Mla lɛ he lɛ shishi lɛ, ni mɛni enɛ tsɔɔ yɛ bɔ ni ehe hiaa ni wɔhiɛ ahi wɔhe nɔ yɛ mumɔŋ lɛ he?

15 Anyɛŋ aje Paulo susumɔ yɛ Mla lɛ he lɛ he ŋwane. Belɛ te eba lɛ tɛŋŋ ni Yudafoi Kristofoi komɛi nyɛɛɛ anu sane oti lɛ shishi lɛ? Nɔ kome ji akɛ, amɛbɛ mumɔŋ sɛɛyoomɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amɛku amɛhiɛ amɛshwie mumɔŋ niyenii ni wa lɛ yeli nɔ. (Hebribii 5:11-24) Amɛfɔɔɔ Kristofoi akpeei yaa hu. (Hebribii 10:23-25) Yiŋtoo kroko hu ni haaa mɛi komɛi anu sane oti lɛ shishi lɛ baanyɛ afee nɔ ni kɔɔ Mla lɛ diɛŋtsɛ he. Ekɔɔ nibii ni abaanyɛ ana, ni anu he, ni ata he lɛ ahe, tamɔ sɔlemɔtsu lɛ kɛ osɔfoyeli lɛ. Eyɛ mlɛo kɛha mɔ ni bɛ mumɔŋ shidaamɔ lɛ akɛ eeekpɛlɛ Mla lɛ nɔ, fe nɔ ni eeekpɛlɛ Kristojamɔ mli tsɔɔmɔi ni mli kwɔlɔ, ni kɔɔ nibii ni yɔɔ diɛŋtsɛ ni anaaa lɛ ahe lɛ nɔ.—2 Korintobii 4:18.

16 Agbɛnɛ hu Paulo tsɔɔ yiŋtoo kroko hu ni haa mɛi ni kɛɔ akɛ Kristofoi ji amɛ lɛ ahe tswaa shi akɛ amɛaaye Mla lɛ nɔ lɛ mli yɛ ewolo ni eŋma eyaha Galatabii lɛ mli. Etsɔɔ mli akɛ nɛkɛ hii nɛɛ miisumɔ ni abu amɛ akɛ mɛi ni sa bulɛ, ákɛ jamɔ kuu titri ni ehe gbɛi lɛ amli bii. Yɛ nɔ najiaŋ ni amɛaaha ana amɛ akɛ esoro amɛ yɛ akutso lɛ mli lɛ, amɛmiisumɔ ni amɛŋmɛɛ sane fɛɛ sane he koni amɛkɛsaa koni ana amɛ akɛ akutsoŋbii ni tamɔ amɛ nɔŋŋ. Amɛyɛ gbɔmɛi anɔkpɛlɛmɔ ni amɛaaná lɛ he miishɛɛ babaoo fe Nyɔŋmɔ nɔkpɛlɛmɔ ni amɛaaná.—Galatabii 6:12.

17. Mɛɛ be mli bɔ ni esa akɛ asusu Mla lɛ nɔ yeli he yɛ gbɛ ni ja nɔ lɛ mli bafee faŋŋ kɛmɔ shi?

17 Kristofoi ni yɔɔ sɛɛyoomɔ ni kase Paulo kɛ mɛi krokomɛi aniŋmaai ni jɛ mumɔŋ lɛ jogbaŋŋ lɛ mu saji anaa yɛ gbɛ ni ja nɔ yɛ Mla lɛ he. Shi kɛlɛ, afi 70 Ŋ.B. lɛ mli dani bɔ ni esa akɛ asusu Mose Mla lɛ he yɛ gbɛ ni ja nɔ lɛ mli bafee faŋŋ ni tɔmɔ ko kwraa bɛ he kɛha Yudafoi Kristofoi fɛɛ. Enɛ ba beni Nyɔŋmɔ ŋmɛ gbɛ koni akpata Yerusalem, esɔlemɔtsu lɛ, kɛ esɔfoyeli lɛ he yinɔsaji ni aŋmala ashwie shi lɛ hiɛ lɛ. Enɛ haaa mɔ ko anyɛ aye Mla lɛ mli nibii krokomɛi lɛ fɛɛ nɔ dɔŋŋ.

Nikasemɔ ni Jɛ Mli lɛ ni Akɛaatsu Nii Ŋmɛnɛ

18, 19. (a) Mɛɛ sui esa akɛ wɔná, ni mɛɛ sui esa akɛ wɔkpoo bɔni afee ni wɔhi shi akɛ mɛi ni yɔɔ hewalɛ yɛ mumɔŋ? (b) Mɛni Paulo nɔkwɛmɔnɔ lɛ tsɔɔ wɔ yɛ gbɛtsɔɔmɔ ni wɔnine shɛɔ nɔ kɛjɛɔ nyɛmimɛi ni akɛ gbɛnaa nii ewo amɛdɛŋ lɛ ŋɔɔ lɛ sɛɛnyiɛmɔ mli? (Kwɛmɔ akrabatsa ni yɔɔ baafa 24 lɛ.)

18 Beni osusu saji ni ba kɛjɛ jeeŋmɔ nɛɛ ahe lɛ, ekolɛ oosusu akɛ: ‘Eji mihi shi yɛ nakai be lɛ mli kulɛ, te mahere nɔ maha tɛŋŋ, yɛ be mli ni ajieɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ kpo fiofio lɛ? Ani mikɛ mihe baakpɛtɛ blema susumɔi lɛ ahe gbagbalii? Aloo kulɛ mato mitsui shi kɛyashi be mli ni shishinumɔ ni ja lɛ mli baafee faŋŋ? Ni kɛ emli fee faŋŋ lɛ, ani majɛ mitsui muu fɛɛ mli mafi sɛɛ?’

19 Eji anɔkwale akɛ, wɔnyɛŋ wɔná nɔmimaa yɛ bɔ ni wɔbaafee wɔnii wɔha lɛ he, eji wɔhi shi yɛ nakai be lɛ mli kulɛ. Shi wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe akɛ: ‘Te mihereɔ Biblia mli shishinumɔi amlitsɔɔmɔi anɔ mihaa tɛŋŋ kɛ́ akɛha ŋmɛnɛ lɛ? (Mateo 24:45) Kɛji ákɛ akɛ Ŋmalɛ naa gbɛtsɔɔmɔ ha lɛ, ani mibɔɔ mɔdɛŋ ni mikɛtsu nii, ni jeee bɔ ni mla lɛ ekɛɛ pɛpɛɛpɛ lɛ nɔ kɛkɛ miyeɔ, shi moŋ yiŋtoo ni hɔ sɛɛ lɛ hewɔ? (1 Korintobii 14:20) Ani mikɛ tsuishitoo mɛɔ Yehowa beni etamɔ nɔ ni sanebimɔi komɛi ni gbáa mijwɛŋmɔ naa lɛ ahetoo baaa oya lɛ?’ Ehe miihia ni wɔkɛ mumɔŋ niyenii ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ atsu nii jogbaŋŋ, “koni wɔkakpalaŋ kɛjɛ he be ko.” (Hebribii 2:1) Kɛ́ Yehowa tsɔ e-Wiemɔ lɛ, emumɔ lɛ, kɛ eshikpɔŋ nɔ gbɛjianɔtoo lɛ nɔ ekɛ gbɛtsɔɔmɔ ha lɛ, nyɛhaa wɔboa toi jogbaŋŋ. Kɛji akɛ wɔfee nakai lɛ, Yehowa kɛ naanɔ wala ni miishɛɛ kɛ tsui ni nyɔɔ mɔ mli fɛɛ yɔɔ mli baajɔɔ wɔ.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 13 Beni Petro yasara Antiokia ni yɔɔ Siria lɛ, ekɛ Jeŋmajiaŋbii ni ji heyelilɔi lɛ ná naanyobɔɔ kpakpa mli ŋɔɔmɔ. Shi, beni Yudafoi Kristofoi jɛ Yerusalem amɛba jɛmɛ lɛ, Petro ‘gbala ehe shi ni etse ehe, ejaakɛ eeshe mɛi ni jɛ ketiafolɔi lɛ ateŋ lɛ gbeyei.’ Obaanyɛ osusu bɔ ni nifeemɔ nɛɛ baanyɛ adɔ nakai Jeŋmajiaŋbii ni atsake amɛ lɛ waa aha, beni bɔfo ni amɛbuɔ lɛ waa lɛ kpoo akɛ ekɛ amɛ aaaye nii lɛ. —Galatabii 2:11-13.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Mɛɛ gbɛ nɔ Mose Mla lɛ tamɔ ‘tsɔselɔ kɛmiiya Kristo ŋɔɔ’ yɛ?

• Te obaatsɔɔ srɔtofeemɔi ni yɔɔ gbɛ̀i ni Petro kɛ ‘ketiafoo sɛɛfilɔi’ lɛ tsɔ nɔ amɛhere tsakemɔi ni akɛnuɔ anɔkwale lɛ shishi lɛ nɔ lɛ mli oha tɛŋŋ?

• Mɛni ókase yɛ gbɛ ni Yehowa tsɔɔ nɔ ejieɔ anɔkwale lɛ kpo ŋmɛnɛ lɛ he?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Akrabatsa/Mfoniri ni yɔɔ baafa 24]

Paulo kɛ Heshibaa Kpɛlɛ Anɔkwayeli he Kaa lɛ Nɔ

Beni Paulo egbe emaŋsɛɛ sanekpakpa shiɛmɔ gbɛfaa lɛ naa yɛ omanyeyeli mli lɛ, ebashɛ Yerusalem yɛ afi 56 Ŋ.B. Kaa ko miimɛ lɛ yɛ jɛmɛ. Asafo lɛ nine shɛ amaniɛbɔɔ nɔ akɛ eetsɔɔ nii akɛ ájie Mla lɛ ama afã. Onukpai lɛ miishe gbeyei akɛ bɔ ni Paulo tsɔɔ Mla lɛ he sane lɛ mli faŋŋ ehaa lɛ baatɔ̃tɔ Yudafoi Kristofoi ni atsake amɛ ehee lɛ anane, ni ákɛ ekolɛ amɛbaakɛɛ akɛ Kristofoi bɛ bulɛ kɛha Yehowa gbɛjianɔtoi lɛ. Yudafoi Kristofoi ejwɛ yɛ asafo lɛ mli ni ámɛwo shi, ekolɛ Nazirnyo feemɔ he shiwoo lɛ. Esa akɛ amɛya sɔlemɔwe lɛ koni amɛyagbe amɛshiwoo lɛ he taomɔ nii lɛ anaa.

Onukpai lɛ kɛɛ akɛ Paulo afata mɛi ejwɛ lɛ ahe kɛya sɔlemɔwe lɛ koni ewo shika ni amɛbaafite kɛha nibii lɛ ahe nyɔmɔ lɛ. Kɛ hoo lɛ, Paulo eŋmala woji enyɔ ni jɛ mumɔŋ ni etsɔɔ yɛ mli akɛ Mla lɛ nɔ yeli he ehiaaa kɛha yiwalaheremɔ. Shi kɛlɛ, esusu mɛi krokomɛi ahenileei ahe. Etsɔ hiɛ eŋma akɛ: “Mitsɔ̃ tamɔ mɔ ko ni yɔɔ mla shishi hu miha amɛ, . . . beni afee ni minine ashɛ mɛi ni yɔɔ mla shishi lɛ anɔ.” (1 Korintobii 9:20-23) Yɛ be mli ni Paulo eŋmɛɛɛ saji ahe kɛsaaa yɛ saji ni kɔɔ Ŋmalɛ naa shishitoo mlai ni he hiaa lɛ ahe lɛ, enu he akɛ ebaanyɛ ekpɛlɛ onukpai lɛ asusumɔ lɛ nɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 21:15-26) Ejeee nɔ ni ejaaa akɛ eeefee nakai. Ŋmalɛi lɛ eteee shi ewooo shiwoi lɛ ahe gbɛjianɔtoo lɛ, ni akɛ sɔlemɔwe lɛ tsu nii kɛha jamɔ ni yɔɔ krɔŋŋ, jeee kɛha wɔŋjamɔ. Akɛni Paulo sumɔɔɔ ni etɔ̃tɔ mɔ ko nane hewɔ lɛ, efee bɔ ni akɛɛ lɛ lɛ. (1 Korintobii 8:13) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ enɛ bi heshibaa babaoo yɛ Paulo gbɛfaŋ, ni eji anɔkwa sane ni haa wɔhiɛ sɔɔ lɛ babaoo.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 22, 23]

Susumɔi srɔtoi ni kɔɔ Mose Mla lɛ he lɛ tee nɔ ehi shi afii komɛi yɛ Kristofoi lɛ ateŋ