Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

“Nyɛtsui Anyɔa Nyɛmli: Miye Je lɛ Nɔ Kunim”

“Nyɛtsui Anyɔa Nyɛmli: Miye Je lɛ Nɔ Kunim”

“Nyɛtsui Anyɔa Nyɛmli: Miye Je lɛ Nɔ Kunim”

GBI ni Yesu gbo—ni ji Yudafoi anyɔŋ Nisan gbi 14 lɛ—je shishi yɛ hulushinyɔɔ mli yɛ Soo, March 31, afi 33 Ŋ.B. Yesu kɛ ebɔfoi lɛ babua amɛhe naa yɛ ŋwɛitsu ko nɔ yɛ shia ko ni yɔɔ Yerusalem lɛ mli yɛ nakai gbɛkɛ lɛ mli koni amɛye Hehoo lɛ. Yesu tsɔɔ akɛ esumɔɔ ebɔfoi lɛ kɛyashi naagbee, beni esáa ehe ‘koni eje je nɛɛ mli kɛya tsɛ lɛ ŋɔɔ lɛ.’ (Yohane 13:1) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Kɛtsɔ nikasemɔi ni nɔ kwɔlɔ ni etsɔɔ amɛ lɛ anɔ, bɔni afee ni ekɛsaa amɛ kɛha nɔ ni baaba lɛ.

Be mli ni je naa lɛ Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: “Nyɛtsui anyɔa nyɛmli: miye je lɛ nɔ kunim.” (Yohane 16:33) Mɛni ji nɔ ni ekɛ nakai ekãa wiemɔ lɛ tsɔɔ? Yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, nɔ ni etsɔɔ ji akɛ: ‘Efɔŋfeemɔ ni yɔɔ je lɛŋ lɛ hako mimli afũ loo ní eeeha matɔ owele. Mihako jeŋ ni ebɔle mi lɛ anyɛ minɔ awo lɛ diɛŋtsɛ ekudɔmɔ shishi. Enɛ baanyɛ afee anɔkwale yɛ nyɛ hu nyɛgbɛfaŋ.’ Nɔ ni Yesu tsɔɔ ebɔfoi anɔkwafoi lɛ yɛ nakai eshikpɔŋ nɔ shihilɛ mli naagbee ŋmɛlɛtswai lɛ amli lɛ baaye abua amɛ nakai nɔŋŋ koni amɛye je lɛ nɔ kunim.

Namɔ baaje he ŋwane akɛ efɔŋfeemɔ faaa babaoo yɛ je lɛŋ ŋmɛnɛ? Te wɔfeɔ wɔnii yɛ jalɛ sane ni ayeee kɛ yiwalɛ nifeemɔi ni nilee bɛ mli lɛ ahe wɔhaa tɛŋŋ? Ani enɛ haa wɔmli fũɔ aloo ekaa wɔ koni wɔtɔ owele? Mɛɛ gbɛ nɔ jeŋba ni ekpɔtɔ ni ebɔle wɔ lɛ náa wɔnɔ hewalɛ yɛ? Kɛfata enɛ he lɛ, emuu ni wɔyeee akɛ adesai, kɛ wɔ eshafeemɔ sui lɛ yɛ, ni wɔyɛ ta ni wɔbaawuu yɛ nibii enyɔ amli: kɛmiishi yiwalɛ jeŋ ni yɔɔ sɛɛ gbɛ lɛ kɛ kɛmiishi eshafeemɔ sui ni yɔɔ wɔmli lɛ. Ani wɔbaanyɛ wɔná hiɛnɔkamɔ diɛŋtsɛ akɛ wɔbaaye kunim ni Nyɔŋmɔ yelikɛbuamɔ fataaa he? Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔnine ashɛ eyelikɛbuamɔ nɔ lɛ? Mɛɛ sui esa akɛ wɔná koni no aye abua wɔ ni wɔte shi wɔwo heloonaa susumɔi? Kɛha hetooi lɛ, ha wɔsusu nɔ ni Yesu tsɔɔ ekaselɔi ni esumɔɔ amɛ waa lɛ yɛ naagbee gbi yɛ eshikpɔŋ nɔ shihilɛ mli lɛ nɔ lɛ he.

Okɛ Heshibaa Aye Henɔwomɔ Nɔ Kunim

Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ naagba ni yɔɔ henɔwomɔ, loo hetsɔɔmɔ he lɛ he okwɛ. Biblia lɛ wie yɛ he akɛ: “Henɔwomɔ nyiɛɔ hiɛkpatamɔ hiɛ, ni hetsɔɔmɔ mumɔ nyiɛɔ shigbeemɔ hiɛ.” (Abɛi 16:18, NW) Ŋmalɛi lɛ woɔ wɔ ŋaa hu akɛ: “Kɛ́ efeɔ mɔ ko akɛ nɔ ko ji lɛ ni ejeee nɔ ko lɛ, lɛ diɛŋtsɛ ehe eshishiuɔ.” (Galatabii 6:3) Hɛɛ, henɔwomɔ fiteɔ nii, ni elakaa mɔ. Eji nilee yɛ wɔgbɛfaŋ akɛ wɔɔnyɛ̃ ‘hewoo kɛ henɔwomɔ.’—Abɛi 8:13.

Ani Yesu bɔfoi lɛ yɛ naagba yɛ hewoo kɛ henɔwomɔ he? Kɛ hoo kwraa lɛ, be ko lɛ, amɛtaa saji anaa yɛ amɛteŋ yɛ mɔ ni ji agbo fe fɛɛ lɛ he. (Marko 9:33-37) Yɛ be kroko hu mli lɛ, Yakobo kɛ Yohane bi ni aha amɛ hegbɛi wuji yɛ Maŋtsɛyeli lɛ mli. (Marko 10:35-45) Yesu miisumɔ ni eye ebua ekaselɔi lɛ koni amɛjie nɛkɛ su nɛɛ kɛjɛ amɛmli. No hewɔ lɛ beni amɛyeɔ Hehoo niyenii lɛ, ete shi, ekɔ papaŋ eŋmɔ ehɛ, ni etee nɔ efɔ ekaselɔi lɛ anaji ahe. Ehaaa amɛná yiŋkɔshikɔshifeemɔ ko kwraa yɛ nɔ ni etaoɔ ni amɛkase lɛ he. Yesu kɛɛ akɛ: “Kɛji mi, tsɔɔlɔ kɛ Nuŋtsɔ lɛ, mifɔ nyɛnaji ahe lɛ, esa akɛ nyɛ hu nyɛfɔfɔɔ nyɛnanemɛi anaji ahe.” (Yohane 13:14) Esa ákɛ akɛ nɔ ni tamɔɔɔ henɔwomɔ—heshibaa—aye henɔwomɔ najiaŋ.

Kɛlɛ, ebɛ mlɛo akɛ aaaye henɔwomɔ nɔ kunim. Sɛɛ mli yɛ nakai gbɛkɛ lɛ mli beni Yesu eshwie Yuda Iskariot, mɔ ni taoɔ atsɔɔ esɛɛ gbɛ lɛ, naataamɔ ko ni naa wa te shi yɛ bɔfoi 11 lɛ ateŋ. Mɛni ji amɛsane lɛ? Amɛteŋ namɔ abaabu lɛ agbo fe fɛɛ! Yɛ nɔ najiaŋ ni Yesu baakã amɛhiɛ lɛ, shikome ekoŋŋ lɛ ekɛ tsuishitoo ma bɔ ni ehe hiaa ni asɔmɔ mɛi krokomɛi lɛ nɔ mi. Ekɛɛ akɛ: “Jeŋmaji lɛ anɔ maŋtsɛmɛi lɛ yeɔ amɛnɔ odehei asane, ni mɛi ni yɔɔ amɛnɔ hewalɛ lɛ, atsɛɔ amɛ ejurɔfeelɔi. Shi nyɛ lɛ ebɛ nyɛ nakai; shi moŋ mɔ ni ji agbo yɛ nyɛteŋ lɛ, ha ni etsɔ tamɔ gbekɛ, ni mɔ ni ji onukpa hu tamɔ mɔ ni sɔmɔɔ.” Beni ekaiɔ amɛ enɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekɛɛ kɛfata he akɛ: “Mi lɛ miyɛ nyɛteŋ akɛ mɔ ni sɔmɔɔ.”—Luka 22:24-27.

Ani bɔfoi lɛ nu sane oti lɛ shishi? Eka shi faŋŋ akɛ amɛnu shishi. Afii komɛi asɛɛ lɛ bɔfo Petro ŋma akɛ: “Nyɛ fɛɛ nyɛhiɛa jwɛŋmɔ kome, nyɛnanaa nyɛhaa nyɛhe, nyɛdɔa nyɛhe akɛ nyɛmimɛi, nyɛmli ajɔa ahaa nyɛhe, nyɛjwɛŋa heshibaa jwɛŋmɔ.” (1 Petro 3:8) Kwɛ bɔ ni ehe hiaa akɛ wɔ hu wɔkɛ heshibaa aaaye henɔwomɔ nɔ kunim! Eji nilee yɛ wɔgbɛfaŋ akɛ wɔkɛ wɔhe woŋ gbɛihemɔ, hewalɛ, loo gbɛnaa taomɔ mli. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɔŋmɔ lɛ, ekuɔ hewolɔi anaa, shi heshibalɔi eduroɔ.” (Yakobo 4:6) Nakai nɔŋŋ blema abɛbua ko kɛɔ akɛ: “Heshibaa kɛ Yehowa gbeyeishemɔ nyɔmɔwoo ji nii kɛ hiɛnyam kɛ wala.”—Abɛi 22:4.

Hetsɛ̃ Nɔ KunimyeliYɛ Mɛɛ Gbɛ Nɔ?

Susumɔ su kroko hu ni ebu yɛ je lɛŋ lɛ he okwɛ—hetsɛ̃. Kɛji akɛ gbeyeishemɔ, nii ahe nilee ni abɛ, nyɛɛ, yiwaa, jalɛ sane ni ayeee, maŋhedɔɔ, weku mlijiemɔ, loo hewolonɔ su mlijiemɔ ji nɔ ni kɛ enɛ ba lɛ jio, etamɔ nɔ ni hetsɛ̃ yɛ he fɛɛ he. (2 Timoteo 3:1-4) Hetsɛ̃ fa babaoo yɛ Yesu gbii lɛ amli hu. Toohelɔi ji mɛi komɛi ni mɛi ahe tsɛ̃ɔ amɛ ni ataooo amɛ yɛ Yudafoi ashihilɛ mli. Yudafoi kɛ Samariabii bɛ nɔ ko feemɔ. (Yohane 4:9) Ni Yudafoi lɛ ebuuu Jeŋmajiaŋbii, aloo mɛi ni amɛjeee Yudafoi lɛ hu. Shi kɛlɛ, yɛ naagbee mli lɛ, jamɔ gbɛ ni Yesu to shishi lɛ baakpɛlɛ gbɔmɛi ni jɛ maji fɛɛ amli lɛ anɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 10:34, 35; Galatabii 3:28) No hewɔ lɛ ejɛ suɔmɔ mli ekɛ nɔ ko hee hã ekaselɔi lɛ.

Yesu jaje akɛ: “Kitã hee miŋɔhaa nyɛ, akɛ nyɛsumɔ nyɛhe; taakɛ bɔ ni misumɔ nyɛ lɛ, nakai nyɛ hu nyɛsumɔa nyɛhe.” Esa akɛ amɛkase bɔ ni amɛaajie nɛkɛ suɔmɔ nɛɛ kpo, ejaakɛ etee nɔ ekɛɛ akɛ: “Kɛji nyɛsumɔɔ nyɛhe lɛ, no mɛi fɛɛ kɛaale akɛ mikaselɔi ji nyɛ.” (Yohane 13:34, 35) Kitã lɛ yɛ ehee kɛ shishinumɔ akɛ, etekeɔ bɔ ni ooosumɔ “onaanyo, taakɛ bɔ ni osumɔɔ bo diɛŋtsɛ ohe” lɛ. (3 Mose 19:18) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Yesu fee sane lɛ faŋŋ, beni ekɛɛ akɛ: “Enɛ ji mikitã, akɛ nyɛsumɔ nyɛhe tamɔ bɔ ni misumɔ nyɛ lɛ. Mɔ ko bɛ suɔmɔ ni da fe enɛ, akɛ mɔ aaaŋɔ ewala eŋmɛ shi eha eshieŋtsɛmɛi.” (Yohane 15:12, 13) Esa akɛ amɛha ejɛ amɛsuɔmɔ mli akɛ amɛkɛ amɛwala tete baasha afɔle amɛha amɛhe kɛ mɛi krokomɛi hu.

Te adesai ni yeee emuu lɛ aaafee tɛŋŋ amɛjie hetsɛ̃ ni yeɔ mɔ awui lɛ kɛjɛ amɛshihilɛi amli? Kɛtsɔ he-kɛ-afɔleshaa suɔmɔ ní akɛaaye najiaŋ lɛ nɔ. Aŋkroaŋkroi akpekpei abɔ ni yeɔ anɔkwa ni jɛ wiemɔ kui, kusumii, jamɔ kui, kɛ maŋkwramɔŋ kui fɛɛ amli lɛ miifee nakai. Aabua amɛnaa amrɔ nɛɛ kɛmiiwo weku kome ni hetsɛ̃ bɛ mli—Yehowa Odasefoi ajeŋ muu fɛɛ nyɛmifeemɔ—lɛ mli. Amɛfeɔ toiboo amɛhaa bɔfo Yohane wiemɔi ni jɛ mumɔŋ lɛ akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni nyɛɔ enyɛmi lɛ, gbɔmɔgbelɔ ji lɛ; ni nyɛle akɛ gbɔmɔgbelɔ ko gbɔmɔgbelɔ ko bɛ naanɔ wala yɛ emli.” (1 Yohane 3:15) Jeee akɛ anɔkwa Kristofoi kpooɔ akɛ amɛkɛ amɛhe aaawo ta mli kɛkɛ, shi moŋ amɛkɛ ekãa bɔɔ mɔdɛŋ koni amɛjie suɔmɔ kpo amɛtsɔɔ amɛhe.

Shi kɛlɛ, mɛni esa akɛ efee jwɛŋmɔ ni wɔhiɛ yɛ mɛi ni amɛjeee wɔnanemɛi heyelilɔi ni ekolɛ amɛhe baatsɛ̃ wɔ lɛ ahe? Beni Yesu tsotsoro tso lɛ nɔ lɛ, esɔle eha mɛi ni gbeɔ lɛ lɛ akɛ: “Ataa, ŋɔɔfa amɛ; shi amɛleee nɔ ni amɛfeɔ.” (Luka 23:34) Beni hii ni hetsɛ̃ eyi amɛmli obɔ lɛ tswia kaselɔ Stefano tɛi amɛgbe lɛ lɛ, enaagbee wiemɔi ni ewie ji akɛ: “[Yehowa, NW], kaaŋɔ nɛkɛ esha nɛɛ oŋmɛ amɛnɔ!” (Bɔfoi lɛ Asaji 7:60) Yesu kɛ Stefano miitao nɔ ni hi fe fɛɛ kɛha mɛi po ni he tsɛ̃ amɛ lɛ. Hetsɛ̃ ko kwraa bɛ amɛtsuii amli. Biblia lɛ woɔ wɔ ŋaa akɛ: “Nyɛhaa wɔfea mɛi fɛɛ ejurɔ.”—Galatabii 6:10.

‘Yelikɛbualɔ Kɛmiiya Naanɔ’

Beni Yesu kɛ ebɔfoi anɔkwafoi 11 lɛ akpee lɛ yaa nɔ lɛ, eha amɛle akɛ etsɛŋ ni ekɛ amɛ ehiŋ shi dɔŋŋ yɛ heloo mli. (Yohane 14:28; 16:28) Shi ewo amɛ shi akɛ: “Mi lɛ mabi tsɛ lɛ, ni eeeha nyɛ hefatalɔ kroko, koni ekɛ nyɛ ahi shi kɛya naanɔ.” (Yohane 14:16) Yelikɛbualɔ ni awo shi yɛ he lɛ ji Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ. Ebaatsɔɔ amɛ Ŋmalɛi lɛ amli nibii ni mli kwɔlɔ lɛ ni ebaakai amɛ nibii ni Yesu tsɔɔ amɛ yɛ eshikpɔŋ nɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ.—Yohane 14:26.

Mɛɛ gbɛ nɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ aaatsɔ aye abua wɔ ŋmɛnɛ? Ojogbaŋŋ, Biblia lɛ ji Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni jɛ mumɔŋ. ‘Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsirɛ’ hii ni akɛ amɛ tsu nii lɛ koni amɛgba gbalɛi, ní amɛŋmala Biblia lɛ. (2 Petro 1:20, 21; 2 Timoteo 3:16) Ŋmalɛi lɛ ni wɔɔkase kɛ nɔ ni wɔkaseɔ lɛ ni wɔkɛaatsu nii lɛ haa wɔnáa nilee, ŋaalee, shishinumɔ, sɛɛyoomɔ, kɛ jwɛŋmɔŋ nyɛmɔ. Agbɛnɛ ani asaako wɔ jogbaŋŋ koni wɔnyɛ wɔkpee jeŋ fɔŋ nɛɛ mli nɔnyɛɛi lɛ anaa?

Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ji yelikɛbualɔ yɛ gbɛ kroko hu nɔ. Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ji hewalɛ jɛɛhe kɛha ekpakpafeemɔ, ni eyeɔ ebuaa mɛi ni yɔɔ ehewalɛ shishi lɛ koni amɛjie sui kpakpai akpo amɛtsɔɔ. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Mumɔ lɛ yibii ji suɔmɔ, miishɛɛ, hejɔlɛ, tsuishitoo, mlihilɛ, ejurɔfeemɔ, hemɔkɛyeli, mlijɔlɛ, hiɛshikamɔ.” Ani enɛɛmɛi jeee sui ni he hiaa wɔ bɔni afee ni wɔnyɛ wɔye heloonaa susumɔi ni kɔɔ jeŋba shara, béi, awuŋayeli, mlilawoi, kɛ nibii krokomɛi ni tamɔ nakai lɛ ahe lɛ anɔ kunim?—Galatabii 5:19-23.

Kɛtsɔ wɔhe ni wɔkɛaafɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ nɔ lɛ, wɔnine baanyɛ ashɛ “hewalɛ ní fá kɛteke nɔ” lɛ nɔ koni wɔnyɛ wɔtsu naagba fɛɛ naagba loo nɔnyɛɛ fɛɛ nɔnyɛɛ he nii. (2 Korintobii 4:7) Yɛ be mli ni ekolɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ejieŋ tsɔnei loo kaai kɛyaŋ lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ ebaanyɛ eye ebua wɔ ni wɔdamɔ amɛ naa. (1 Korintobii 10:13) Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Minyɛɔ nii fɛɛ mifeɔ yɛ mɔ ni wajeɔ mi . . . lɛ mli.” (Filipibii 4:13) Nyɔŋmɔ kɛ hewalɛ ni tamɔ nɛkɛ haa kɛtsɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ. Kwɛ bɔ ni eji miishɛɛ sane akɛ, wɔbaanyɛ wɔjie hiɛsɔɔ kpo yɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ he tamɔ nɛkɛ! Akɛ ehe shiwoo ha mɛi ni ‘sumɔɔ Yesu ni amɛyeɔ ekitãi lɛ anɔ’ lɛ.—Yohane 14:15.

“Nyɛhia Shi yɛ Misuɔmɔ lɛ Mli”

Yɛ Yesu naagbee gbɛkɛ lɛ mli akɛ adesa lɛ, ekɛɛ ebɔfoi lɛ hu akɛ: “Mɔ ni mikitai lɛ yɔɔ edɛŋ ni eyeɔ nɔ lɛ, lɛ ji mɔ ni sumɔɔ mi; ni mɔ ni sumɔɔ mi lɛ, mitsɛ aaasumɔ lɛ.” (Yohane 14:21) Ewo amɛ hewalɛ akɛ: “Nyɛhia shi yɛ misuɔmɔ lɛ mli.” (Yohane 15:9) Mɛɛ gbɛ nɔ Tsɛ lɛ suɔmɔ kɛ Bi lɛ suɔmɔ lɛ ni wɔɔhi shi yɛ mli lɛ yeɔ ebuaa wɔ yɛ ta ni wɔkɛ eshafeemɔ susumɔi wuɔ yɛ wɔmli kɛ ta ni wɔkɛ jeŋ fɔŋ ni yɔɔ kponɔgbɛ lɛ wuɔ lɛ mli lɛ yɛ?

Ojogbaŋŋ, ani wɔbaanyɛ wɔkudɔ eshafeemɔ sui lɛɛlɛŋ kɛji wɔbɛ kanyamɔ ni mli wa ni wɔkɛaafee nakai? Mɛɛ kanyamɔ babaoo wɔbaanyɛ wɔná fe shwelɛ akɛ wɔɔná wɔkɛ Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ e-Bi lɛ teŋ wekukpaa kpakpa? Ernesto, * ni ji oblanyo ko ni wuu eshi jeŋba shara shihilɛ gbɛ ko ni ehi mli kɛjɛ beni eye afii 13 kɛyaa lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Miisumɔ akɛ masa Nyɔŋmɔ hiɛ, ni mikase kɛjɛ Biblia lɛ mli akɛ ekpɛlɛɛɛ bɔ ni mihiɔ shi mihaa lɛ nɔ. No hewɔ lɛ mikpɛ miyiŋ akɛ matsɔ gbɔmɔ srɔto ko, ni mahi shi yɛ Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔi lɛ anaa. Ehe bahia ni daa nɛɛ mawuu mashi susumɔi ni fiteɔ nii, ni he tseee ni baa mijwɛŋmɔ mli lɛ lolo. Shi mitswa mifai shi akɛ maye ta nɛɛ mli omanye, ni misɔleɔ daa kɛha Nyɔŋmɔ yelikɛbuamɔ. Yɛ afii enyɔ sɛɛ lɛ nii ni ehiii lɛ sɛɛ fo, tsɛbelɛ mikã he miifee shiŋŋ yɛ mi diɛŋtsɛ minɔ.”

Yɛ nɔ ni kɔɔ ta ni wɔkɛ kponɔgbɛ je lɛ wuɔ lɛ he lɛ, susumɔ naagbee sɔlemɔ ni Yesu sɔle dani eshi nakai ŋwɛitsu lɛ mli yɛ Yerusalem lɛ he okwɛ. Esɔle yɛ ekaselɔi lɛ anajiaŋ, ni ebi e-Tsɛ akɛ: “Mibiii akɛ ojie amɛ kɛjɛ je lɛ mli, shi moŋ ákɛ obu amɛhe yɛ efɔŋ lɛ mli. Amɛjɛɛɛ je lɛ mli, taakɛ bɔ ni mi hu mijɛɛɛ je lɛ mli lɛ.” (Yohane 17:15, 16) Mɛɛ hewalɛwoo he nɔmimaa enɛ ji nɛkɛ! Yehowa kwɛɔ mɛi ni esumɔɔ amɛ lɛ anɔ, ni ewoɔ amɛ hewalɛ yɛ be mli ni amɛtsiɔ amɛhe kɛjɛɔ je lɛ he lɛ.

‘Jiemɔ Hemɔkɛyeli Kpo’

Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yesu kitai lɛ anɔ ni wɔɔye lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔye omanye yɛ jeŋ fɔŋ lɛ kɛ wɔ eshafeemɔ sui lɛ ni wɔkɛshiɔ mple lɛ mli. Yɛ bɔ ni omanyeyelii ni tamɔ nɛkɛ ji nɔ ni he hiaa ha lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, kɛlɛ amɛnyɛŋ amɛjie je lɛ loo esha ni wɔnine shɛ nɔ akɛ gboshinii lɛ kɛya. Shi esaaa ni wɔnijiaŋ jeɔ wui.

Biblia lɛ jaje akɛ: “Je lɛ hoɔ eyaa kɛ emli sɛɛdii nii lɛ; shi mɔ ni feɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ hiɔ shi kɛyaa naanɔ.” (1 Yohane 2:17) Yesu kɛ ewala ha koni ekɛkpɔ̃ “mɔ fɛɛ mɔ ni heɔ enɔ yeɔ lɛ” kɛjɛ esha kɛ gbele mli. (Yohane 3:16) Belɛ, be mli ni wɔdaa yɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii kɛ yiŋtoi lɛ ahe nilee mli lɛ, nyɛhaa wɔkɛ Yesu ŋaawoo lɛ atsua nii akɛ: “Nyɛhea Nyɔŋmɔ nɔ nyɛyea, ni mi hu nyɛhea minɔ nyɛyea.”—Yohane 14:1.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 22 Atsake gbɛi lɛ yɛ biɛ.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 6, 7]

Yesu wo ebɔfoi lɛ hewalɛ akɛ: “Nyɛhia shi yɛ misuɔmɔ lɛ mli”

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]

Etsɛŋ ni heyeli kɛmiijɛ esha kɛ nibii ni jɛɔ mli baa lɛ baaba mli diɛŋtsɛ