Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nyɛjiea ‘Mlijɔlɛ Kpo Nyɛtsɔa Mɛi Fɛɛ’

Nyɛjiea ‘Mlijɔlɛ Kpo Nyɛtsɔa Mɛi Fɛɛ’

Nyɛjiea ‘Mlijɔlɛ Kpo Nyɛtsɔa Mɛi Fɛɛ’

“Yaa nɔ okai amɛ . . . ni amɛfee kpoo, ni amɛjie mlijɔlɛ babaoo kpo amɛtsɔɔ mɛi fɛɛ.”—TITO 3:1, 2, NW.

1. Mɛni hewɔ jeee be fɛɛ be eyɔɔ mlɛo akɛ aaajie mlijɔlɛ kpo lɛ?

BƆFO Paulo ŋma akɛ: “Nyɛkasea mi, taakɛ bɔ ni mi hu mikaseɔ Kristo lɛ.” (1 Korintobii 11:1) Nyɔŋmɔ tsuji fɛɛ ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ bɔɔ mɔdɛŋ waa akɛ amɛaabo ŋaawoo nɛɛ toi. Yɛ anɔkwale mli lɛ, enɛ feemɔ bɛ mlɛo, ejaakɛ wɔná pɛsɛmkunya akɔnɔi kɛ sui ni kɛ Kristo nɔkwɛmɔnɔ lɛ kpaaa gbee kɛjɛ wɔ klɛŋklɛŋ adesai fɔlɔi lɛ aŋɔɔ akɛ gboshinii. (Romabii 3:23; 7:21-25) Shi kɛlɛ, yɛ mlijɔlɛ kpojiemɔ gbɛfaŋ lɛ, wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔye omanye kɛ́ wɔbɔ efeemɔ he mɔdɛŋ. Shi wɔ diɛŋtsɛ wɔhewalɛ nɔ ni wɔkɛ wɔhe aaafɔ̃ lɛ pɛ kɛkɛ faaa. Mɛni he hiaa lolo?

2. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔjie ‘mlijɔlɛ babaoo kpo wɔtsɔɔ mɛi fɛɛ’?

2 Mlijɔlɛ ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ yɔɔ mli fata mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yibii lɛ ahe. Babaoo ni wɔnyiɛɔ Nyɔŋmɔ nifeemɔ hewalɛ lɛ hiɛnyiɛmɔi asɛɛ lɛ, babaoo ni eyibii lɛ jeɔ kpo faŋŋ yɛ wɔhe ji no. Ja no pɛ dani wɔbaanyɛ wɔjie “mlijɔlɛ babaoo” kpo wɔtsɔɔ mɔ fɛɛ mɔ. (Tito 3:2) Nyɛhaa wɔkwɛa bɔ ni wɔɔfee wɔkase Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ koni eye ebua mɛi ni kɛ wɔ bɔɔ lɛ ni ‘amɛná hejɔɔmɔ.’—Mateo 11:29; Galatabii 5:22, 23.

Yɛ Weku lɛ Mli

3. Mɛɛ weku shihilɛi jieɔ je lɛ mumɔ lɛ kpo?

3 He kome ni mlijɔlɛ he hiaa yɛ titri ji weku lɛ mli. World Health Organization (Jeŋ Hewalɛnamɔ Gbɛjianɔtoo) lɛ bu akɔntaa akɛ weku mli niseniianiifeemɔ kɛ oshara kpele baa yei ahewalɛnamɔ nɔ fe tsɔji amli osharai kɛ atiridii ni afee amɛ ekome. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ London, England lɛ, yiwalɛ niseniianiifeemɔi fɛɛ ni abɔ he amaniɛ lɛ 100 mlijaa 25 jɛ shia lɛ mli. Polisifoi kɛ gbɔmɛi ni kɛ “bolɔmɔ kɛ musubɔɔ” jieɔ amɛhenumɔi akpo kpeɔ daa. Nɔ ni ehiii fe fɛɛ lɛ, gbalashihilɛ mli hefatalɔi komɛi eŋmɛ “mlijoomɔ” gbɛ ni esa amɛwekukpaa lɛ he. Enɛɛmɛi fɛɛ ji ‘je lɛ mumɔ lɛ’ kpojiemɔ ni yɔɔ dɔlɛ, ni enɛ bɛ gbɛfaŋnɔ ko yɛ Kristofoi awekui amli.—Efesobii 4:31; 1 Korintobii 2:12.

4. Mɛɛ hewalɛ mlijɔlɛ baanyɛ aná yɛ weku lɛ nɔ?

4 Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ he miihia wɔ koni wɔkɛte shi wɔwo je lɛ mumɔ lɛ. “He ni Nuŋtsɔ lɛ Mumɔ lɛ yɔɔ lɛ, jɛi heyeli yɔɔ.” (2 Korintobii 3:17) Suɔmɔ, mlihilɛ, henɔyeli, kɛ tsuishitoo woɔ ekomefeemɔ ni yɔɔ wumɛi kɛ ŋamɛi ni yeee emuu lɛ ateŋ lɛ mli hewalɛ. (Efesobii 5:33) Mlijɔlɛ haa shia shihilɛ feɔ nɔ ni ŋɔɔ, ni ekɛ miishɛɛ shihilɛ ko ni yɔɔ srɔto yɛ naataamɔ kɛ béi ni fiteɔ wekui babaoo he lɛ haa. Nɔ ni mɔ ko kɛɔ lɛ he hiaa, shi gbɛ nɔ ni etsɔɔ ekɛɔ lɛ ji nɔ ni tsɔɔ henumɔ ni yɔɔ wiemɔ lɛ sɛɛ. Dɔlɛi kɛ haomɔi ni akɛ mlijɔlɛ jieɔ lɛ kpo lɛ baa béi ashi. Nilelɔ Maŋtsɛ Salomo ŋma akɛ: “Naajɔlɛ hetoo kuɔ mlila naa; shi wiemɔ ní wa teeɔ mlifu shi.”—Abɛi 15:1.

5. Mɛɛ gbɛ nɔ mlijɔlɛ baanyɛ aye abua yɛ shia ko ni jamɔ egbála mli lɛ mli yɛ?

5 Mlijɔlɛ he miihia titri yɛ shia ko ni jamɔ egbála mli lɛ mli. Kɛ́ akɛ mlihilɛ nifeemɔi fata he lɛ, ebaanyɛ eye ebua ni nine ashɛ mɛi ni kuɔ wɔnaa lɛ anɔ aha Yehowa. Petro wo ŋamɛi Kristofoi ŋaa akɛ: “Nyɛbaa nyɛhe shi nyɛhaa nyɛ diɛŋtsɛ nyɛwumɛi lɛ, koni, kɛ́ mɛi komɛi booo wiemɔ lɛ toi tete lɛ, ashi wiemɔ lɛ sɛɛ ni atsɔ yei lɛ ajeŋba nɔ ni nine ashɛ amɛnɔ, ejaakɛ amɛnaa nyɛjeŋba ni hetsemɔ kɛ gbeyeishemɔ yɔɔ mli lɛ. Ni nyɛkɛ yigbɔɔ kɛ shikawoo kɛ atadewoo akafee nyɛhewulamɔ, shi moŋ nyɛtsuiiaŋ gbɔmɔ ni aŋɔtee lɛ, yɛ mumɔ ni he jɔ ni yɔɔ kpoo lɛ nibii ni fiteee lɛ amli, no ji nɔ ni jara wa yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ.”—1 Petro 3:1-4.

6. Mɛɛ gbɛ nɔ mlijɔlɛ kpo ni ajieɔ lɛ woɔ wekukpaa ni kã fɔlɔi kɛ bii ateŋ lɛ mli hewalɛ yɛ?

6 Wekukpaa ni kã fɔlɔi kɛ bii ateŋ lɛ baanyɛ afee nɔ ni eyi obɔ kɛ béi, titri lɛ kɛji abɛ suɔmɔ kɛha Yehowa. Shi ehe miihia ni ajie mlijɔlɛ kpo yɛ Kristofoi ashiai fɛɛ amli. Paulo wo tsɛmɛi aŋaa akɛ: “Nyɛkawoa nyɛbii amlifu, shi moŋ nyɛlɛa amɛ yɛ Nuŋtsɔ lɛ tsɔsemɔ kɛ ŋaawoo lɛ mli.” (Efesobii 6:4) Kɛ́ mlijɔlɛ fa babaoo yɛ weku ko mli lɛ, ewoɔ wekukpaai ni yɔɔ gbagbalii ni kã fɔlɔi kɛ bii ateŋ lɛ mli hewalɛ. Dean, ni ji bii enumɔ ateŋ mɔ kome lɛ wie yɛ etsɛ he akɛ: “Ataa mli jɔ. Mikaiii be ko kwraa ni mikɛ lɛ táa sane naa—beni miji mɔ ko ni eye afii 13 kɛyaa lɛ po. Emli jɔ waa be fɛɛ be, kɛji akɛ emli efu po. Bei komɛi lɛ etsĩɔ minaa ewoɔ mitsu lɛ mli aloo eheɔ hegbɛi komɛi ni miyɔɔ lɛ yɛ midɛŋ yɛ be kukuoo mli ekɛgbalaa mitoi, shi wɔtaaa sane naa kɔkɔɔkɔ. Ejeee wɔtsɛ pɛ kɛkɛ. Eji wɔnaanyo hu, ni wɔsumɔɔɔ akɛ wɔhaa egbɛkpamɔi feɔ yaka.” Mlijɔlɛ woɔ wekukpaa ni kã fɔlɔi kɛ bii ateŋ lɛ mli hewalɛ lɛɛlɛŋ.

Yɛ Wɔsɔɔmɔ Nitsumɔ lɛ Mli

7, 8. Mɛni hewɔ mlijɔlɛ kpo ni ajieɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ he hiaa lɛ?

7 He kroko hu ni mlijɔlɛ he hiaa yɛ ji shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Wɔkɛ gbɔmɛi ni feɔ amɛnii yɛ gbɛ̀i srɔtoi anɔ kpeɔ beni wɔgbaa mɛi krokomɛi Maŋtsɛyeli sanekpakpa lɛ. Mɛi kɛ miishɛɛ boɔ hiɛnɔkamɔ he shɛɛ sane ni wɔkɛbaa lɛ toi. Ekolɛ yɛ yiŋtoi komɛi ahewɔ lɛ, mɛi komɛi boŋ toi. Biɛ ji he ni mlijɔlɛ su lɛ yeɔ ebuaa wɔ yɛ diɛŋtsɛ, yɛ nitsumɔ ni akɛwo wɔdɛŋ akɛ wɔtsɔmɔ odasefoi kɛyashi shikpɔŋ lɛ naagbeehei lɛ mli lɛ he nitsumɔ mli.—Bɔfoi lɛ Asaji 1:8; 2 Timoteo 4:5.

8 Bɔfo Petro ŋma akɛ: “Nuŋtsɔ, Kristo lɛ, nyɛbua lɛ krɔŋkrɔŋ yɛ nyɛtsuii amli; ni daa nɛɛ nyɛsaa nyɛhe nyɛtoa, koni nyɛná hetoo nyɛha mɔ fɛɛ mɔ ni biɔ nyɛ hiɛnɔkamɔ ní yɔɔ nyɛmli lɛ shishi lɛ, kɛ mlijɔlɛ kɛ gbeyeishemɔ.” (1 Petro 3:15) Akɛni wɔbuɔ Kristo waa akɛ wɔ-Nɔkwɛmɔnɔ hewɔ lɛ, wɔkwɛɔ jogbaŋŋ ni wɔjie mlijɔlɛ kɛ bulɛ fɛɛ kpo wɔtsɔɔ beni wɔyeɔ mɛi ni kɛ mɔ wieɔ yɛ gbɛ ni esaaa nɔ lɛ odase lɛ. Bei pii lɛ nifeemɔ gbɛ nɛɛ woɔ yibii kpakpai.

9, 10. Gbaa niiashikpamɔ ko kɛtsɔɔ bɔ ni mlijɔlɛ he hiaa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli.

9 Keith tee nɔ ehi tsũ lɛ mli beni eŋa yaa ni eyakwɛ mɔ ni tswaa amɛshinaa lɛ. Beni Keith ŋa lɛ ná ele akɛ gbɔ ni tswaa amɛshinaa lɛ ji Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ kome lɛ, ekɛ mlifu bɔ lɛ ahora akɛ Odasefoi ayitsoŋ wa waa yɛ amɛbii anɔ. Nyɛmi nuu lɛ tee nɔ efee diŋŋ. Ni ekɛ mlijɔlɛ ha hetoo akɛ: “Edɔ mi akɛ onuɔ he nakai. Ofainɛ, ani mitsɔɔ bo nɔ ni Yehowa Odasefoi heɔ yeɔ?” No mli lɛ Keith miibo sanegbaa lɛ toi, ni agbɛnɛ eje kpo kɛba shinaa lɛ naa koni ebafo nyɛmi nuu lɛ saramɔ lɛ sɛɛ.

10 Sɛɛ mli lɛ, gbalashihilɛ mli hefatalɔi lɛ bɔi amɛhe shwamɔ akɛ amɛkɛ amɛgbɔ lɛ ye yɛ gbɛ ni yɔɔ nyanyaanya nɔ. Emlijɔlɛ su lɛ esa amɛhenumɔi ahe. Nɔ ni fee amɛ naakpɛɛ ji akɛ, otsi sɛɛ lɛ nyɛmi nuu lɛ ku esɛɛ eba ekoŋŋ, ni Keith kɛ eŋa ha egbála Ŋmalɛ mli nɔdaamɔnɔ kɛha ehemɔkɛyeli lɛ mli etsɔɔ amɛ. Sɛɛ mli lɛ amɛwie akɛ: “Afii enyɔ ni nyiɛ sɛɛ kɛba lɛ mli lɛ, wɔbo nɔ ni Odasefoi krokomɛi lɛ kɛɔ lɛ toi.” Amɛkpɛlɛ ni akɛ amɛ afee Biblia mli nikasemɔ, ni naagbee lɛ abaptisi amɛyi enyɔ lɛ fɛɛ kɛfee amɛhenɔjɔɔmɔ kɛha Yehowa lɛ he okadi. Kwɛ miishɛɛ sane ni enɛ ji kɛha nakai Odasefonyo ni yasara Keith kɛ eŋa klɛŋklɛŋ lɛ! Odasefonyo lɛ kɛ gbalashihilɛ mli hefatalɔi lɛ kpe yɛ afii komɛi asɛɛ ni ená ele akɛ amrɔ nɛɛ amɛji emumɔŋ nyɛmi nuu kɛ nyɛmi yoo. Mlijɔlɛ yeɔ omanye.

11. Mɛɛ gbɛ nɔ mlijɔlɛ baanyɛ aha efee mlɛo kɛha mɔ ko akɛ eeekpɛlɛ Kristofoi anɔkwale lɛ nɔ yɛ?

11 Harold niiashikpamɔ akɛ asraafonyo lɛ ha ebafee mɔ ni mli fuɔ oyayaayai ni eyiŋ fee lɛ kɔshikɔshi yɛ shihilɛ mli ni Nyɔŋmɔ yɔɔ lɛ he. Nɔ ni ha Harold naagbai lɛ amli bawo wu ji tsɔne mli oshara ko ni je lɛ kpa kwraa ni tsɔne kudɔlɔ ko ni etɔ dãa ha ená lɛ. Beni Yehowa Odasefoi tee Harold shia lɛ, ebi ni amɛkpa lɛ saramɔ. Shi gbi ko lɛ, Odasefonyo ko ni atsɛɔ lɛ Bill yi gbɛ akɛ eyaasara mɔ ko ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ ni yɔɔ tsũ ni ji enyɔ ni tsa Harold tsũ lɛ nɔ lɛ mli lɛ. Bill ejeee gbɛ ni eyatswa Harold shinaa lɛ. Beni Harold je kpo ni ekɛ dɛhiɛmɔtsei enyɔ miinyiɛ lɛ, Bill kpa lɛ fai amrɔ nɔŋŋ, ni etsɔɔ mli akɛ tsũ ko ni bɛŋkɛ lɛ lɛ mli moŋ ji he ni kulɛ eyaa lɛ. Te Harold fee enii eha tɛŋŋ? Bill leee akɛ Harold ekwɛ tɛlivishiŋ nɔ adafitswaa nifeemɔ ko ni kɛ Odasefoi ni kɛ ekomefeemɔ etsu nii kɛma Maŋtsɛyeli Asa hee ko yɛ be kukuoo ko mli lɛ he amaniɛbɔɔ miiha. Akɛni mɛi babaoo ni kɛ ekomefeemɔ tsuɔ nii ni ena lɛ ha enaa kpɛ ehe waa hewɔ lɛ, etsake su ni eyɔɔ yɛ Odasefoi lɛ ahe kwraa. Akɛni Bill mlijɔlɛ faikpamɔ kɛ mlihilɛ su ni hi lɛ sa Harold he hewɔ lɛ, Harold kpɛ eyiŋ akɛ ebaaha Odasefoi abasara lɛ be fɛɛ be. Ekase Biblia lɛ, etee ehiɛ, ni ebatsɔ Yehowa tsulɔ ni abaptisi lɛ.

Yɛ Asafo lɛ Mli

12. Mɛɛ je lɛŋ sui esa akɛ Kristofoi asafo lɛ mli bii ate shi ashi?

12 He ni ji etɛ ni mlijɔlɛ he hiaa yɛ ji Kristofoi asafo lɛ mli. Asɛ̃ɛɛ béi ahe yɛ adesai ashihilɛ mli ŋmɛnɛ. Naataamɔi, ŋwanejeei, kɛ béi ji nɔ ni afɔɔ namɔ yɛ mɛi ni kwɛɔ shihilɛ yɛ heloonaa lɛ ateŋ. Bei komɛi lɛ je lɛŋ sui ni tamɔ nɛkɛ boteɔ Kristofoi asafo lɛ mli fiofio, ni nɔ ni jɛɔ mli baa ji ŋwanejeei kɛ musubɔɔ wiemɔi. Ebafeɔ dɔlɛ sane kɛhaa nyɛmimɛi ni sɔ̃ ka amɛnɔ lɛ kɛ́ ebi ni amɛtsu saji nɛɛ ahe nii. Shi kɛlɛ, suɔmɔ kɛha Yehowa kɛ amɛnyɛmimɛi lɛ tsirɛɔ amɛ koni amɛbɔ mɔdɛŋ ni amɛye amɛbua mɛi ni etɔ̃ lɛ koni amɛshwa amɛhe ni amɛtsake amɛtsui.—Galatabii 5:25, 26.

13, 14. Mɛni baanyɛ ajɛ ‘mlijɔlɛ ni akɛaawie atsɔɔ mɛi ni kuɔ mɛi anaa’ lɛ mli aba?

13 Yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ, Paulo kɛ ehefatalɔ Timoteo kɛ naagbai ni jɛ mɛi komɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ kpe. Paulo bɔ Timoteo kɔkɔ koni ekwɛ ehe nɔ jogbaŋŋ yɛ nyɛmimɛi ni tamɔ nibii ni “abuuu” lɛ ahe. Paulo tsɔ sane naatsɔɔmɔ nɔ emu sane naa akɛ: “Nuŋtsɔ lɛ tsulɔ lɛ, esaaa akɛ ebéɔ, shi moŋ emli ajɔ aha mɛi fɛɛ, mɔ ni le nitsɔɔmɔ, mɔ ni toɔ etsui shi ehaa efɔŋ, mɔ ni kɛ mlijɔlɛ wieɔ tsɔɔ mɛi ni kuɔ enaa.” Kɛ́ wɔhiɛ mlijɔlɛ su mli yɛ mlilawoo shishi po lɛ, bei pii lɛ ekanyaa mɛi ni kɛ wɔ ehiɛɛɛ susumɔ kome lɛ ni amɛsusuɔ amɛwiemɔ-kɛ-shimɔ lɛ he ekoŋŋ. Ni no hewɔ lɛ taakɛ Paulo tee nɔ eŋma lɛ, Yehowa “aaaha amɛ tsuitsakemɔ ni amɛle anɔkwale.” (2 Timoteo 2:20, 21, 24, 25) Kadimɔ akɛ Paulo kɛ mlihilɛ kɛ tsuishitoo tsá mlijɔlɛ.

14 Paulo kɛ nɔ ni eshiɛ lɛ tsu nii jogbaŋŋ kɛmɔ shi. Beni ekɛ “bɔfoi agboi” ni yɔɔ Korinto asafo lɛ mli lɛ yeɔ lɛ, ewo nyɛmimɛi lɛ hewalɛ akɛ: “Shi mi Paulo diɛŋtsɛ miikpa nyɛ fai yɛ Kristo mlijɔlɛ kɛ kpoofeemɔ lɛ hewɔ: mi, ni nyɛhiɛ lɛ miji humi yɛ nyɛteŋ, shi kɛ mibɛ nyɛŋɔɔ lɛ, mijeɔ ekãa miwoɔ nyɛ lɛ.” (2 Korintobii 10:1; 11:5) Paulo kase Kristo lɛɛlɛŋ. Kadimɔ akɛ ekpa nyɛmimɛi nɛɛ fai yɛ Kristo “mlijɔlɛ . . . lɛ hewɔ.” No hewɔ lɛ ekpoo henɔwomɔ kɛ mɔ nɔ yeli su. Ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ ehewalɛwoo lɛ sa mɛi ni yɔɔ tsui ni kpɛlɛɔ sane nɔ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ ahiɛ waa. Eba wekukpaai ni miishɛɛ bɛ mli lɛ ashi, ni eye ebua kɛto toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ shishi yɛ asafo lɛ mli. Ani enɛ jeee nifeemɔ gbɛ ko ni wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔbɔ mɔdɛŋ ni wɔkase? Ehe miihia ni onukpai lɛ titri akase Kristo kɛ Paulo nifeemɔi lɛ.

15. Mɛni hewɔ mlijɔlɛ he hiaa beni awoɔ ŋaa lɛ?

15 Sɔ̃ akɛ aye abua mɛi krokomɛi lɛ kɔɔɔ bei amli ni asafo lɛ toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ eyaje oshara mli lɛ pɛ he. Suɔmɔ gbɛtsɔɔmɔ he miihia nyɛmimɛi lɛ kɛtsɔ hiɛ kwraa dani wekukpaai ni miishɛɛ bɛ mli aba. Paulo wo hewalɛ akɛ: “Anyɛmimɛi, kɛji nɔtɔmɔ ko banina mɔ ko trukaa lɛ, nyɛ mɛi ní nyɛji mumɔŋ gbɔmɛi lɛ nyɛsáa nakai mɔ lɛ ekoŋŋ.” Shi yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? “Yɛ mlijɔlɛ mumɔ mli; ní ole ohe nɔ kwɛmɔ, koni bo hu akakao.” (Galatabii 6:1) Jeee be fɛɛ be eyɔɔ mlɛo akɛ aaahiɛ “mlijɔlɛ mumɔ” mli, titri lɛ akɛni eshafeemɔ sui saa Kristofoi fɛɛ, ní hii ni ahala amɛ lɛ fata he lɛ ahe lɛ hewɔ. Shi kɛlɛ mlijɔlɛ ni ŋaawolɔ lɛ baajie lɛ kpo lɛ ji nɔ ni baaha efee mlɛo kɛha mɔ ni etɔ̃ lɛ akɛ eeefee tsakemɔi.

16, 17. Mɛni baanyɛ aye abua koni akɛba miishɛɛ fɛɛ miishɛɛ ni abɛ yɛ ŋaawoo ni akɛaatsu nii lɛ he lɛ shi?

16 Yɛ shishijee Hela wiemɔ mli lɛ, wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ ‘asáa’ lɛ baanyɛ akɔ wui ni ekumɔ lɛ atoo loo ejajemɔ, ni ji nifeemɔ gbɛ ko ni waa mɔ he lɛ hu he. Datrɛfonyo ni mli jɔ ni jajeɔ wui ni ekumɔ lɛ wieɔ sɛɛnamɔi ni yɔɔ nifeemɔ gbɛ lɛ he lɛ he ekpakpa. Emlijɔlɛ su lɛ haa mɔ miishɛɛ. Wiemɔ fioo ni ewieɔ kɛtsɔɔ hiɛ lɛ jɔɔ piŋmɔ ni naa wa lɛ he. Mumɔŋ saamɔ hu baanyɛ afee nɔ ni waa mɔ he. Shi mlijɔlɛ baaha efee nɔ ni ewaaa akɛ aaakpɛlɛ nɔ, ni no hewɔ lɛ esáa ekɛ wekukpaa kpakpa baa ni esáa gbɛ kɛha mɔ ni etɔ̃ lɛ koni etsake egbɛ lɛ. Kɛ́ akpoo ŋaawoo yɛ shishijee mli po lɛ, ekolɛ mlijɔlɛ ni ŋaawolɔ lɛ kɛbaatsu nii lɛ baaba miishɛɛ fɛɛ ni abɛ ákɛ akɛ Ŋmalɛ naa ŋaawoo kpakpa baatsu nii lɛ shi.—Abɛi 25:15.

17 Yɛ be mli ni ayeɔ abuaa mɛi krokomɛi koni amɛfee tsakemɔi lɛ, oshara yɛ be fɛɛ be akɛ ekolɛ amɛbaaŋɔ ŋaawoo lɛ akɛ eji wiemɔ-kɛ-shimɔ. Niŋmalɔ ko tsɔɔ mli yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ akɛ: “Beni wɔwoɔ mɛi krokomɛi aŋaa lɛ, ewaaa akɛ wɔkɛ wɔsusumɔi aaanyɛ amɛnɔ doo, ni no hewɔ lɛ mlijɔlɛ he miihia.” Mlijɔlɛ ni jɛ heshibaa mli ni aaaná lɛ baaye abua Kristofonyo ni woɔ ŋaa lɛ koni ekwa oshara nɛɛ.

‘Atsɔɔ Mɛi Fɛɛ’

18, 19. (a) Mɛni hewɔ ekolɛ ebaawa kɛha Kristofoi akɛ amɛaajie mlijɔlɛ kpo beni amɛkɛ nɔyeli hegbɛi yeɔ lɛ? (b) Mɛni baaye abua Kristofoi koni amɛjie mlijɔlɛ kpo amɛtsɔɔ mɛi ni yɔɔ hegbɛi lɛ, ni mɛni baanyɛ ajɛ mli aba?

18 He kome ni ewaa kɛhaa mɛi babaoo akɛ amɛaajie mlijɔlɛ kpo yɛ ji beni amɛkɛ nɔyeli hegbɛi yeɔ lɛ. Eji anɔkwale akɛ gbɛ ni mɛi komɛi ni yɔɔ hegbɛ lɛ tsɔɔ nɔ amɛfeɔ amɛnii lɛ jieɔ shihilɛ ni yɔɔ dɛŋdɛŋ kɛ henumɔ ni abɛ kɛha adesai akpo. (Jajelɔ 4:1; 8:9) Kɛlɛ, suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Yehowa lɛ baaye abua wɔ koni wɔyɔse enɔyeli hegbɛ ni fe fɛɛ lɛ ni wɔkɛ heshibaa ni husu yɔɔ he, ni sa nɔyeli hegbɛi lɛ aha amɛ. (Romabii 13:1, 4; 1 Timoteo 2:1, 2) Kɛji akɛ mɛi ni yɔɔ hegbɛi ni nɔ kwɔlɔ lɛ bɔ mɔdɛŋ ni amɛba wɔjamɔ kɛha Yehowa ni wɔjajeɔ yɛ faŋŋ mli lɛ shi po lɛ, wɔkɛ miishɛɛ taoɔ gbɛ̀i krokomɛi ni yɔɔ lolo ni wɔɔtsɔ nɔ wɔkɛ yijiemɔ afɔle aha.—Hebribii 13:15.

19 Wɔbéee yɛ shihilɛ ko mli kɔkɔɔkɔ. Wɔbɔɔ mɔdɛŋ ni wɔfee kpoo yɛ be mli ni wɔŋmɛɛɛ jalɛ shishitoo mlai ahe kɛsaaa kɔkɔɔkɔ. Yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, wɔnyɛmimɛi lɛ eye omanye yɛ amɛnitsumɔ lɛ ni amɛtsuɔ yɛ shikpɔji 234 nɔ yɛ je lɛŋ fɛɛ lɛ mli. Wɔkɛ Paulo ŋaawoo akɛ ‘wɔba wɔhe shi wɔhã onukpai kɛ nɔyelɔi lɛ, ni wɔbo amɛ toi, ni wɔsaa wɔhe wɔhã nitsumɔ kpakpa fɛɛ nitsumɔ kpakpa, ni wɔkawie mɔ ko he efɔŋ, ni wɔkabé; shi moŋ wɔfee kpoo, ni wɔjie mlijɔlɛ babaoo kpo wɔtsɔɔ mɛi fɛɛ’ lɛ tsuɔ nii.—Tito 3:1, 2.

20. Mɛɛ jɔɔmɔi yɔɔ kɛha mɛi ni jieɔ mlijɔlɛ kpo lɛ?

20 Jɔɔmɔi babaoo yɛ kɛha mɛi ni jieɔ mlijɔlɛ kpo lɛ. Yesu jaje akɛ: “Ajɔɔ mɛi ni he jɔ lɛ; shi amɛaaye shikpɔŋ lɛ nɔ.” (Mateo 5:5) Kɛha Kristo nyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu lɛ, mlijɔlɛ mli ni amɛaahiɛ lɛ maa miishɛɛ kɛ hegbɛ krɛdɛɛ akɛ amɛaaye shikpɔŋ lɛ, ni ji Maŋtsɛyeli lɛ nɔyelihe lɛ nɔ maŋtsɛ lɛ nɔ mi kɛhaa amɛ. Yɛ “asafo babaoo” lɛ loo “tooi krokomɛi” lɛ agbɛfaŋ lɛ, amɛyaa nɔ amɛjieɔ mlijɔlɛ kpo ni amɛkwɛɔ shihilɛ yɛ Paradeiso yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ gbɛ. (Kpojiemɔ 7:9; Yohane 10:16; Lala 37:11) Mɛɛ gbɛkpamɔ ni yɔɔ nyam po ka wɔhiɛ nɛkɛ! Belɛ nyɛkahaa wɔkua wɔhiɛ wɔfɔa Paulo ŋaawoo ni ekɛha Kristofoi ni yɔɔ Efeso lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ, akɛ: “No hewɔ lɛ mi ni miji gboklɛfonyo yɛ Nuŋtsɔ lɛ mli lɛ, miikpa nyɛ fai akɛ nyɛnyiɛ bɔ ni sa tsɛmɔ ni aŋɔtsɛ nyɛ lɛ, yɛ heshibaa jwɛŋmɔ kɛ humifeemɔ fɛɛ mli.”Efesobii 4:1, 2, wɔma efã ko nɔ mi.

Kɛha Emlitĩi

• Mɛɛ jɔɔmɔi anáa yɛ mlijɔlɛ ni ajieɔ lɛ kpo lɛ mli

• yɛ weku lɛ mli?

• yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli?

• yɛ asafo lɛ mli?

• Mɛɛ hiɛnɔkamɔi akɛwo mɛi ni mli jɔ lɛ ashi?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 21]

Mlijɔlɛ he miihia titri yɛ shia ko ni jamɔ egbála mli lɛ mli

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 21]

Mlijɔlɛ woɔ weku tsakpaai amli hewalɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]

Okɛ mlijɔlɛ kɛ bulɛ ni mli kwɔ aha hetoo

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 24]

Ekolɛ ŋaawolɔ lɛ mlijɔlɛ lɛ baaye abua mɔ ni etɔ̃ lɛ